Čo sa stane, ak diaľnicu nestihnú dostavať? Nič

[devil]

Minister dopravy Pavol Prokopovič hovorí, že mýtne by sa na slovenských diaľniciach malo vyberať od roku 2012, kamióny začnú platiť skôr

Diaľnice v dĺžke 659 kilometrov by mali byť na Slovensku v roku 2010. Ako sa na nich bude jazdiť? Naozaj sa dá dokončiť diaľničná sieť v plánovaných termínoch? Odpovedá minister dopravy, pôšt a telekomunikácií PAVOL PROKOPOVIČ.

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=1629694

Za používanie diaľnic sa u nás platí diaľničnými nálepkami. V niektorých západných krajinách vyberajú od vodičov za prejdené kilometre mýto. Bude sa časom platiť mýto aj na slovenských diaľniciach?

Čo najskôr chceme zaviesť mýto pre kamióny. Mnoho, najmä zahraničných kamiónov, nám ničí cesty a poplatky za diaľničné známky sú smiešne. Napríklad v Rakúsku už kamionisti platia. Vodič si vopred kúpi kartičku, ktorú vloží do zariadenia v aute. Pri vchádzaní na diaľnicu ide cez špeciálny rám, systém ho zaeviduje a pri vychádzaní z diaľnice mu odpočíta prejdené kilometre - ako keď máte kartičku vo verejnom telefónnom aparáte. Na osobné autá sa u nás bude platiť mýtne po roku 2012.

Prečo sa v súvislosti so spoplatnením osobných áut hovorí o roku 2012?

Lebo dovtedy by mal fungovať satelitný systém Galileo, ktorý bude sledovať pohyb auta. Vodič vyjde na diaľnicu, nebude prechádzať cez žiadnu bariéru, ale systém ho cez kartičku presne zameria - či je na diaľnici, alebo mimo a podľa toho odpočíta peniaze za kilometre.

Aké vysoké by malo byť mýtne na slovenských diaľniciach?

Na stretnutí ministrov dopravy sme sa predbežne dohodli na vzorci, podľa ktorého sa bude prepočítavať výška mýtneho. Padali návrhy, že za kilometer by sa malo platiť 0,2 eura. Človek si neuvedomí, ale to je osem korún za kilometer. Len z Prešova do Bratislavy by vodič zaplatil 5-tisíc korún. Takže to by určite nebol dobrý návrh. Preto sme sa nakoniec dohodli na vzorci, ktorý bude jednotný, ale veličiny si do neho bude každá krajina dosadzovať sama. Mýtne nebude všade rovnaké.

Diaľnice sa budujú aj v Maďarsku. Zdá sa, že tam viac dbajú na bezpečnosť - popri diaľniciach sú ploty proti zvieratám a chodcom. Nejaké ploty sú aj u nás popri diaľnici na Záhorí, ale veľa ich je zničených. Pri novobudovaných diaľniciach nie sú vôbec a už sa stalo veľa nehôd, keď pod auto na diaľnici vbehla srnka alebo zajac. Predvlani pri Trnave vybehli pred auto diviaky, vodič sa im chcel vyhnúť, narazil do mostného stĺpa a cestujúci neprežili. Čo s tým?

Ploty sa u nás popri diaľniciach nestavajú najmä z finančných dôvodov. Po trnavskej tragédii som sa tým často zaoberal. Najmä na jar a na jeseň je to naozaj nebezpečné. Určite s tým musíme v najbližších rokoch niečo urobiť. Ak nebude na veľké ploty, tak by sme mali postaviť aspoň menšie bariéry.

Po podpísaní zmluvy s automobilkou Kia, v ktorej sa Slovensko zaviazalo vybudovať diaľnicu do Žiliny do roku 2006, minister hospodárstva Pavol Rusko sľuboval, že diaľnica bude do leta 2006. Vy ste na to nechceli pristúpiť. Boli medzi ministerstvami veľké hádky, kým ste termín presunuli na koniec roku 2006?

Hádať sme sa nemuseli, lebo som hneď jednoznačne povedal, že leto 2006 nie je reálne. Zbytočne by som sľuboval, keď som vedel, že to nejde. Medzi letom a koncom roka sa dá na stavbách urobiť veľa. Neskôr chceli aj september 2006, znova som im povedal nie.

Čo sa stane, keď nebude diaľnica do Žiliny hotová v termíne?

Nič.

Napriek tomu, že sa Slovensko k tomu zaviazalo v zmluve s firmou Kia?

Ctím si dohody a robíme všetko preto, aby sme to stihli. Preto nechcem špekulovať, čo bude.

Ak diaľnica nebude ani do konca roka 2006 hotová, vyvodia sa z toho nejaké dôsledky, odstúpi niekto? Napríklad vy alebo minister Rusko?

Termín koniec roka 2006 je po technickej i finančnej stránke reálny. A trochu s úsmevom musím skonštatovať, že otázka je zbytočná. V jeseni 2006 budú parlamentné voľby a občania zhodnotia, či sme sľuby dodržali, alebo nie. Urobíme všetko preto, aby spojenie Ladce - Žilina bolo v tomto termíne dokončené.

Bude všade diaľnica v plnom profile, čiže na oboch stranách dva prúdy? Alebo sa postaví len jedna a po roku 2006 sa bude dokončovať druhá?

Na celom úseku uvažujeme s diaľnicami v plnom profile. Ak bude závažný, najmä technologický problém, ktorý by mohol na určitom úseku skomplikovať stavbu plného profilu, a tým oddialiť termín dostavby, budeme na tom konkrétnom úseku uvažovať aj o výstavbe polovičného profilu. Ten sa potom dokončí bez prerušenia výstavby. Možno by mohlo ísť o most alebo výstavbu v zložitých geologických podmienkach, ale to sú naozaj len úvahy.

Bude to vôbec diaľnica, keď bude len jedna cesta, po ktorej sa bude jazdiť v oboch smeroch?

Takáto cesta musí spĺňať určité kritériá, napríklad šírku odstavných pruhov, polomery zákrut, jazdnú rýchlosť a podobne. Tieto kritériá z nej robia diaľnicu. Samozrejme, úplne komfortná diaľnica je v plnom profile.

V týždenníku Trend analytici spochybnili, či možno stihnúť vybudovať diaľnicu až po Žilinu do roku 2006. Šéfovia troch stavebných firiem anonymne povedali, že autom sa do Žiliny po diaľnici nebude dať dostať skôr ako v roku 2007. Vy si stále myslíte, že sa to dá stihnúť?

Kým nie je diaľnica postavená, stále sú obavy, že niečo môže ovplyvniť ukončenie v termíne. Odborníci z ministerstva, zo Slovenskej správy ciest, aj stavebníci hovorili, že diaľnica bude postavená, ale ja som vopred povedal, že sú riziká. Nie finančné, odborné, ale majetkovoprávne.

Kde je najväčší majetkovoprávny problém?

V Považskej Bystrici. Nie je to problém diaľnice, ale pripojenia miestnych ciest na diaľnicu. Minulý týždeň malo mestské zastupiteľstvo zmeniť územný plán, ale občania, ktorých sa týka vykúpenie a zbúranie asi ôsmich domov a jedného hostinca, protestujú.

Môže sa stať, že diaľnica pôjde po Považskú Bystricu, potom bude prerušená a znova bude pokračovať za mestom?

Teoreticky to možné je, ale v tomto období to vylučujem. Dúfam, že do konca júna budeme mať územné rozhodnutie. Začneme pripravovať projekty a stavebné povolenia, urobíme výberové konanie a bude sa môcť stavať cez Považskú Bystricu.

V akom štádiu je teraz vykupovanie pozemkov pod diaľnicu až po Žilinu?

V úseku Ladce - Sverepec a Vrtižer - Hričovské Podhradie sú pozemky vykúpené na sto percent, za Hričovským Podhradím smerom na Žilinu Strážov sa robia zmluvy o budúcich zmluvách, podpísaných je ich už 80 percent. Problémom je len Považská Bystrica, keďže nemáme územné rozhodnutie, nedá sa začať vykupovať, vykúpené nie je vôbec nič.

Čo s tým?

Možno si prenajmeme niekoľko právnických firiem, ktoré by nám mohli pomôcť.

Kedy sa bude dať dostať autom po diaľnici z Košíc do Bratislavy - buď juhom, alebo severom?

Podľa mňa severom, a to najneskôr do roku 2010.

Na úseku severom je viac tunelov. Bude dosť peňazí na ich výstavbu?

Branisko je hotové, budú ešte štyri tunely, s piatym sa počíta pri Prešove. Keď budeme robiť výberové konanie, dáme do podmienok, že zvýhodníme toho, kto bude vedieť nahradiť tunel povedzme estakádou. Tá je bezpečnejšia a lacnejšia - aj z hľadiska údržby.

Tunel na severe Višňové-Dubná Skala bude mať 7,5 kilometra a vyrazená je len prieskumná štôlňa, ktorá ukázala, že sú tam zložité geologické podmienky. Tunel sa teraz nebuduje. A treba postaviť ďalšie. V Bratislave sa buduje od vlani tunel Sitina, ktorý bude mať len jeden a pol kilometra a dokončený bude až v roku 2006, výstavba teda potrvá tri roky. Je rok 2010 naozaj reálny?

Som presvedčený, že sa to dá stihnúť. Priemerný čas výstavby tunela všade vo svete je 36 mesiacov. My sa tunely ešte len učíme robiť. Tunel Višňové - Dubná Skala nás časovo netrápi, lebo Žilina sa môže riešiť existujúcim obchvatom. Takže, ak nebude tento najdlhší plánovaný tunel, to neznamená, že Slovensko nebude prepojené diaľničnou sieťou. Okrem toho je rok 2004 a do roku 2010 je ešte dosť času.

Budú sa stavať diaľnice zo súkromného kapitálu?

Áno, so súkromnými peniazmi počítame na dva úseky na severe.

Žilinský primátor nedávno hovoril, že má amerického investora, ktorý postaví diaľnicu do Žiliny. Naozaj je to také jednoduché, že príde Američan a povie, mám peniaze, idem stavať?

Keby sme my dvaja teraz išli do ktorejkoľvek banky a povedali by sme, že máme vládnu záruku, hneď budú pripravovať zmluvu. Dnes nie je absolútne žiadny problém získať peniaze, ak za ne ručí vláda. Lenže my sme museli nájsť model, aby sme vládnu garanciu nepotrebovali.

Prečo by vláda nemala garantovať úvery na diaľnice?

Lebo po vstupe do únie sme začali používať prísnu metodiku účtovania. Podľa nej sa rátajú aj všetky štátne záruky do štátneho dlhu. Zvýšením dlhu by sme porušili kritériá a náš vstup do menovej únie by sa dosť oddialil. Preto sme prijali zásadu, že nebudú štátne záruky. Za posledný rok nedostal vládnu garanciu za úver nik.

Takže Slotov investor asi nebol reálny, keďže chcel štátnu záruku, že sa mu peniaze vrátia.

Jánovi Slotovi sa treba poďakovať, že má záujem riešiť veci, ale takýmto spôsobom sa to nedá.

Čo znamená, že bude stavať diaľnicu súkromný investor?

Bude ju stavať investorská firma, ale diaľnica zostane majetkom novozaloženej štátnej firmy Diaľničná spoločnosť. Tá bude ručiť za to, že sa výstavba diaľnice investorovi splatí. Riziko splácania teda nebude na strane investora.

Odkiaľ bude mať peniaze na splácanie výstavby diaľnic štátna Diaľničná spoločnosť?

Zo zákona bude mať všetky príjmy z výberu mýtneho a bude mať časť spotrebných daní z palív. To dáva záruku pre investorov, že vložené prostriedky budú pravidelne splácané. Preto majú o investovanie u nás záujem, rokoval som už s Nemcami, Francúzmi, Talianmi. S talianskym ministrom dopravy Pietrom Lunardim som dokonca podpísal v Bruseli memorandum o stavaní diaľnic u nás.

V zahraničí sú aj úplne súkromné diaľnice - firma si ju postaví, aj ju prevádzkuje, vyberá si na nej mýto. Taký model by u nás nebol dobrý? Musí ostať diaľnica v rukách štátnej Diaľničnej spoločnosti?

V Maďarsku sa o takýto systém pokúšali, ale skrachovalo to na celej čiare. Na Slovensku nie je takýto systém možný, lebo tu nejazdí toľko áut, aby diaľnicu splatili len tým, že firma, ktorej diaľnica patrí, bude vyberať mýto. Najväčšia premávka na Slovensku je na trase Žilina - Martin, ktorá v špičkových dňoch, napríklad v piatok, dosahuje 25- až 30-tisíc vozidiel za 24 hodín. Priemer na diaľniciach Európskej únie je 80- až 100-tisíc áut za deň. Asi ťažko by sme pri našej intenzite dopravy našli takého investora, ktorý by diaľnicu postavil aj prevádzkoval. Výstavbu by si splatil možno za šesťdesiat rokov.
RICHARD FILIPKO [7. 6. 2004]