Minulosť, súčasnosť a budúcnosť slov. cestnej infraštruktúry

sekcia týkajúca sa relatívne krátkej histórii našich diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

Minulosť, súčasnosť a budúcnosť slov. cestnej infraštruktúry

Odoslaťod Dialniciar » 05. Okt 2006 13:37

Minulosť, súčasnosť a budúcnosť slovenskej cestnej infraštruktúry

Ing. Mrián Miškovič
ASB 01/2004

Cestná infraštruktúra patrí medzi dôležité oblasti vývoja a rozvoja spoločnosti. Veľkú úlohu pri jej odbornom i laickom posudzovaní zohráva hustota jej siete, kvantita a kvalita. Ako synonymum dynamiky, prosperity a pokroku boli a sú vnímané predovšetkým diaľnice, dnes už aj rýchlostné cesty. Samozrejme, svoj nezastupiteľný význam majú aj cesty I., II. a III. triedy, ako aj miestne komunikácie.

V súčasnosti sú vo vlastníctve štátu diaľnice a cesty I. triedy vrátane ciest pre motorové vozidlá. Od 1.januára 2004 prešli dovtedy štátom vlastnené cesty II. a III. triedy do majetku samosprávnych krajov (iba ak osobitný predpis neustanovuje inak – napr. zákon o majetku obcí). Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Diaľnice a rýchlostné cesty

1969 – 1992

Aj v 60. rokoch 20. storočia bol rozvoj diaľničnej infraštruktúry v popredí záujmu vtedajšej československej vlády a prijalo sa prvé uznesenie o rozvoji diaľničnej siete. (Pozn.: kompetencie v rozvoji diaľnic spadali až do vzniku samostatnej SR v roku 1993 do pôsobnosti Federálneho ministerstva dopravy so sídlom v Prahe.) Od apríla 1969, keď sa začala výstavba prvého úseku diaľnice na Slovensku (D 2 Bratislava – Malacky) sa do konca roku 1992 odovzdalo do užívania 198 km diaľnic. Toto obdobie môžeme z hľadiska tempa výstavby rozdeliť na dve etapy. Prvá bola od roku 1969 do roku 1980. Vtedy mala prioritu realizácia diaľničného spojenia medzi Prahou a Bratislavou. Vtedajšie tempo výstavby dosiahlo 11 km za rok. Aj z dnešného pohľadu ho možno pokladať za úctyhodné. V druhej etape, ktorá trvala od roku 1981 do konca roku 1992, tempo výstavby dosiahlo „len“ 6,5 km za rok. Za celý spomínaný časový úsek 23,5 roka sa tak ročne dosiahlo priemerne 8,43 km.

1993 – 2001

Od vzniku SR až do roku 1995 diaľničná výstavba u nás stagnovala. Celková dĺžka rozostavaných úsekov na konci tohto roka dosiahla len 17 km. Hlavným dôvodom tohto stavu bol prechod financovania výstavby diaľnic z federálnych zdrojov na republikové. Vďaka vypracovaniu študijných podkladov sa v tomto časovom horizonte prvýkrát definovala diaľničná sieť SR v dĺžke 660 km a prezentovalo sa zdôvodnenie financovania výstavby diaľnic výpočtom ekonomickej efektívnosti projektov. Vypracovaná predinvestičná štúdia odporučila realizovať na obdobie dvoch desaťročí dlhodobý program rozvoja diaľnic, čo znamená do roku 2005 dĺžku 75 km a do roku 2015 ďalších 295 km. Spolu je to 370 km. Tomu zodpovedá vybudovanie 18,5 km diaľnic ročne. V roku 2015 tak na Slovensku malo byť v prevádzke 568 km diaľnic. Ak by sa kilometráž dodržala, tempo výstavby diaľnic by muselo byť približne 21,3 km ročne. Významným impulzom na rozvoj diaľnic bolo schválenie tzv. komplexného projektu prípravy a výstavby diaľnic vo februári 1996, ktorý veľmi ambiciózne stanovil dokončenie diaľničnej siete do roku 2005. Prijatý harmonogram znamenal „prelom“ v odborných úvahách o možnom tempe výstavby, keďže vytýčil realizovať až približne 46 km diaľnic ročne. Prijatý harmonogram nerešpektoval odporúčania predinvestičnej štúdie, ale bol založený na iných hlavných prínosoch, ako je vplyv na zamestnanosť a potrebu oživenia veľkého stavebníctva. Nerešpektovanie kritérií financovateľnosti a nadmerné zadlžovanie štátu viedlo k nevyhnutnému korigovaniu tempa výstavby, čo sa najmä v roku 1999 všeobecne vnímalo ako zastavenie výstavby diaľnic, ale to nebola pravda. V programovom vyhlásení vlády SR z decembra 1998 sa deklarovalo, že vláda pripraví nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (ďalej len nový projekt vo väzbe na rozvoj motorizmu a finančné možnosti štátu s tým, že vláda podporí iba prípravu a realizáciu takých projektov, pri ktorých sa štandardnými postupmi preukáže ich ekonomická efektívnosť, spoločenská opodstatnenosť a environmentálna prijateľnosť. V marci 1999 vláda schválila koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry. Vymedzila finančné zdroje v priemere 7,5 mld. Sk/rok a definovala harmonogram postupu prác na obdobie rokov 1999 – 2002. Týmto krokom sa vytvorili podmienky na pokračovanie prípravy a výstavby diaľničnej siete, ktorá sa v rokoch 1999 a 2000 zabezpečila vo finančnom objeme v priemere 7,88 mld. Sk/rok. Vo februári 2001 slúžilo motoristickej verejnosti 294 km diaľnic. V tomto období sa odovzdalo do užívania 96 km diaľnic. Dosiahlo sa tempo výstavby 11,7 km za rok. Rozostavaných bolo 62 km diaľnic. Rýchlostných ciest na ťahu R 1 Trnava – Banská Bystrica bolo v užívaní 81 km, z nich sa v tomto období vybudovalo 42 km, čomu zodpovedá tempo výstavby 5,1 km za rok.

2001 – 2006

Základným rozvojovým programom na toto obdobie je nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (ďalej nový projekt), ktorý vláda schválila vo februári 2001 na roky 2001 až 2004 s výhľadom do roku 2006. Nový projekt definoval diaľničnú sieť, ktorú tvoria diaľničné ťahy D 1 až D 4 v celkovej dĺžke 659 km, prvýkrát aj sieť ťahov rýchlostných ciest R 1 – R 6 v celkovej dĺžke 874 km takto:
D 1 – Bratislava (Petržalka – križovatka s D 2) – Trnava – Trenčín - Žilina – Prešov – Košice – Michalovce – Záhor štátna hranica SR a Ukrajina, dĺžka ťahu je 517 km,
D 2 – štátna hranica ČR a SR Kúty– Malacky – Bratislava (Rusovce) štátna hranica SR a MR, dĺžka ťahu je 80 km,
D 3 – Žilina (križovatka s D 1) – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité štátna hranica SR a PR, dĺžka ťahu je 59 km,
D 4 – štátna hranica SR a Rakúsko – Bratislava (Jarovce) – križovatka s D 2 (s možným pokračovaním v ďalekom výhľade v trase nultého okruhu Bratislavy), dĺžka ťahu je 3 km,
R 1 – Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica, dĺžka ťahu je 161 km,
R 2 – štátna hranica ČR a SR Drietoma – Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom – v peáži s R 1 – Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice, dĺžka ťahu je 349 km,
R 3 – štátna hranica MR a SR Šahy – Krupina – Zvolen – Žiar nad Hronom – Turčianske Teplice – Martin – Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – štátna hranica SR a PR (s alternatívnym vedením úseku Zvolen – Banská Bystrica – Uľanka – Turčianske Teplice), dĺžka ťahu je 234 km,
R 4 – štátna hranica MR a SR – Milhosť – Košice – v peáži s diaľnicou D 1– Prešov – Svidník – Vyšný Komárnik – štátna hranica SR a PR, dĺžka ťahu je 108 km,
R 5 – štátna hranica ČR a SR Svrčinovec – diaľnica D 3, dĺžka ťahu je 3 km,
R 6 – štátna hranica ČR a SR Lysá pod Makytou – Púchov, dĺžka ťahu je 19 km.

Definovaná sieť diaľnic a časť siete rýchlostných ciest je súčasťou siete TINA (Transport Infrastructure Needs Assesment), t. j. európskych multimodálnych koridorov a jej doplnkových koridorov.
Slovenskú cestnú časť siete TINA tvoria:

 diaľničné ťahy situované v rámci trás troch transeurópskych multimodálnych dopravných koridorov:
- koridor č. IV v trase Berlín/Norimberg – Praha – Kúty – Bratislava – Budapešť/Viedeň, v SR diaľnica D 2,
- koridor č. V vetva „A“ v trase Terst – Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod – Ľvov, v SR diaľnica D 1,
- koridor č. VI v trase Gdansk – Katovice – Skalité – Žilina, v SR diaľnica D 3 a
 dva severojužné ťahy rýchlostných ciest v rámci doplnkovej siete koridorov :
- stredný koridor v trase Martin – Turčianske Teplice – Zvolen – Šahy – Budapešť,
- východný koridor v trase Rzeszów – Vyšný Komárnik – Prešov – Košice – Milhosť – Miskolc.

Výstavba siete TINA je finančne podporovaná z programu pomoci EÚ – z predvstupového fondu ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-accession), po vstupe Slovenska do EÚ bude pomoc dostupná z kohézneho fondu (pre ostatné koridory rýchlostných ciest z európskeho fondu regionálneho rozvoja – ERDF) pri splnení požiadaviek kladených na jednotlivé projekty.

V novom projekte sa definovali finančné zdroje na prípravu a výstavbu: na obdobie rokov 2001 až 2004 v objemoch 9,2 až 11,3 mld. Sk, na obdobie rokov 2005 až 2006 v objemoch 12,6 – 13,6 mld. Sk. Pri zohľadnení týchto výdavkov sa konštruoval harmonogram postupu výstavby na roky 2001 – 2006, podľa ktorého sa do roku 2006 predpokladalo dať do užívania 100 km diaľnic (65 km štvorpruhových a 35 km dvojpruhových rýchlostných ciest v trase budúcej diaľnice), diaľničné privádzače v dĺžke 20 km, rýchlostné cesty štvorpruhové v dĺžke 27 km a dvojpruhové v dĺžke 18 km.

V správe o plnení nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest z júla 2002 sa vyhodnotilo plnenie harmonogramu postupu výstavby za obdobie február 2001 až máj 2002. V dôsledku nenaplnenia plánovaných ročných výdavkov, podhodnotenia tendencie nárastu cien stavebných prác a rozpočtovej rezervy jednotlivých stavieb, ako aj omeškania rozhodnutí v režime stavebného zákona sa narušilo vecné plnenie harmonogramu postupu výstavby. Ukázalo sa, že pri uvedených tendenciách nie je možné naplniť harmonogram odovzdávania stavieb do užívania do roku 2006. Navrhované zvýšenie financovania nového projektu (asi o 10,7 mld. Sk) s cieľom dodržať pôvodný harmonogram vláda neschválila, ale uložila aktualizovať nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

Aktualizácia nového projektu výstavby

Pri príprave aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (ďalej aktualizácie nového projektu) sa vychádzalo z týchto zásad:

- zachovať základnú koncepciu a definovanie diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest podľa nového projektu s prihliadnutím na súlad s koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001,
- rešpektovať súbor stavieb určených na začatie a dokončenie vo vymedzených časových horizontoch v novom projekte, resp. tento súbor v zásade nerozširovať a nenavrhovať konzerváciu stavieb,
- zostaviť harmonogram postupu prác na obdobie do roku 2006 s predbežným výhľadom aj na ďalšie roky,
- v období rokov 2004 – 2006 počítať s nárastom zdrojov z fondov EÚ,
- v súlade s programovým vyhlásením vlády urýchlene preštudovať možnosti vstupu súkromného kapitálu do programu výstavby diaľnic a navrhnúť stratégiu alternatívneho financovania.

Aktualizácia nového projektu sa spracovala a predložila na rokovanie vlády variantne. Vláda aktualizáciu nového projektu schválila v júni 2003 a v nej variant 1b, podľa ktorého sa prioritne dokončí prepojenie medzi Bratislavou a Košicami diaľničným ťahom D 1 a pri výstavbe sa využije potenciál súkromných finančných zdrojov formou verejno-súkromného partnerstva (tzv. PPP – Public-Private Partnerships) na vybraných úsekoch diaľničného ťahu D 1 a na ťahu rýchlostnej cesty R 2.

Financovanie

Zdrojmi výdavkov budú v rozhodujúcej miere emisie štátnych cenných papierov a úvery od medzinárodných bankových subjektov. Uvedené výdavky sa v roku 2003 zvýšili o podiel z fondu ISPA (plánovaná výška 329 mil. Sk) na spolufinancovanie projektu diaľnice D 1 v Bratislave, úsek Viedenská cesta – Prístavný most, od roku 2004 o predpokladané prostriedky z kohézneho fondu a z európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v predpokladanej výške 10 až 12 mld. Sk a takisto o podiel z fondu ISPA. Rezort dopravy má ambíciu zrýchliť tempo výstavby od roku 2006 zapojením do výstavby diaľnic, neskôr aj rýchlostných ciest súkromného kapitálu. Preto už v roku 2006 predpokladá zvýšenie financovania diaľnic z týchto zdrojov o čiastku rádovo 10 mld. Sk. V tomto smere rezort dopravy urobil v roku 2003 kroky na výber poradcu na čo najefektívnejší model takéhoto financovania. Výsledky štúdií alternatívneho financovania naznačujú, že zapojenie súkromného kapitálu do výstavby diaľnic je možnou alternatívou napr. pri stratégii predaja koncesie na spoplatnenie jestvujúcich úsekov diaľnic, ale otázka konkrétneho modelu zostáva otvorená.

2003 – 2006

V zmysle uznesenia vlády rezort dopravy k termínu september 2003 pripravil návrh harmonogramu začatia a odovzdania stavieb do užívania v období 2003 – 2006 a podrobný rozpis ročných výdavkov na jednotlivé stavby diaľnic a rýchlostných ciest s ohľadom na predpokladané spolufinancovanie stavieb z fondov EÚ od roku 2004 a s využitím súkromného kapitálu počnúc rokom 2006. Ten sa v súčasnosti aktualizuje vzhľadom na nové skutočnosti, ako napr. zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 a hospodárske aktivity vlády.

V súčasnosti je v prevádzke celkovo 312 km diaľnic a 90 km rýchlostných ciest na ťahu R 1. Z návrhu harmonogramu postupu výstavby do roku 2006 vyplýva, že na diaľničnej sieti by sa mal v tomto období dosiahnuť prírastok 35 km, to znamená v roku 2006 spolu 347 km diaľnic. Na sieti rýchlostných ciest (dvojpruhových a štvorpruhových) by mal byť prírastok 19,3 km, čo v roku 2006 predstavuje celkovo 109,3 km rýchlostných ciest.

Rozostavanosť stavieb diaľnic a rýchlostných ciest sa očakáva v závere roka 2006 v dĺžke spolu okolo 100 až 120 km.
Pri spracúvaní harmonogramu vznikajú určité neistoty, napr.:

- nenaplnenie finančných zdrojov, najmä z fondov EÚ z aspektu, koľko stavieb sa podarí pripraviť na spolufinancovanie a koľko ich bude akceptovaných, ale aj nezapojenie súkromného kapitálu v očakávanom roku 2006 a v plánovanom objeme,
- náročnosť investorskej a projektovej prípravy stavieb najmä z hľadiska majetkovoprávneho vyrovnania medzi štátom a súkromnými vlastníkmi, čo v praxi často spôsobuje odsun plánovaných termínov začatia niektorých stavieb.

Vzťahy k EÚ

Rezortná koncepcia rozvoja ciest a diaľnic je v súlade s doterajšími európskymi rozvojovými dokumentmi, a to i vo vzťahu k možnostiam financovania našich projektov z podporných prostriedkov EÚ.

Základné dimenzie ďalšieho rozvoja diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2006 sú stanovené. Z hľadiska cestnej infraštruktúry vo vlastníctve štátu je hlavnou úlohou pripraviť dostatok kvalitných a zmysluplných projektov na ich spolufinancovanie zo zdrojov EÚ, čo v podmienkach súčasne platnej legislatívy nie je jednoduchá úloha.

Pripravenosť projektov z hľadiska investorského zabezpečenia a splnenia prísnych podmienok na ich akceptáciu z medzinárodného hľadiska a transparentnosť sú základnými podmienkami na absorbovanie finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na projekty dopravnej infraštruktúry, ale aj na prilákanie súkromného kapitálu.

Po roku 2006 je oblasť rozvoja ešte otvorená, ale spôsob, s akým sa vyrovnáme s úlohami, najmä s čerpaním zdrojov z fondov EÚ do roku 2006 a s využitím súkromného kapitálu, to určite výrazne ovplyvní.
Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 z hľadiska vývoja dopravy v časovom horizonte niekoľkých rokov všeobecne očakávame nárast dopravy. Rezort dopravy bude tento vývoj sledovať a bude musieť naň reagovať vo všetkých smeroch.

ASB 01/2004
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 19. Jan 2007 14:38

V minulosti tu údajne bolo niečo takéto:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5533
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16


Naspäť na História

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.