:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

dal som jednu fotku do fotogalerie, kuknite sa a bude vam jasno

cize klasika, zase raz zle informacie od zdroje co by mal vediet co sa robi :S ale nevie .. vdaka za vysvetlenie

V článku bolo napísané, že potom čo sa vyrazila prieskumná štvôlňa tak jej vchody zasypali... tu je dôkaz: gallery/image_page.php?album_id=157&image_id=7521
A jej nevyužitie bolo myslené tak, že sa v jej trase vyrazí nová tunelová rúra a prieskumná nebude slúžiť ako úniková chodba... gallery/image_page.php?album_id=157&image_id=9504 alebo vyšia foto priamo z razenia.

Ja si tiez myslim ze Gajdos to povedal spravne, aj to ze bezpecnostnu unikovu cestu bude tvorit vzdy druha tunelova rura, len to nebolo spravne pochopene.

no o tych zasypanych vchodoch som vedel, bol som tam na vychadzke kedysi ale z toho ako to bolo povedane, by som pochopil, ze unikova stolna proste zostane a poprinej sa vybuduju nove tubusy ..

bzzi napísal:...album_id=157&image_id=21337 - myslím, že táto fotka by to mohla trochu objasniť. Ak teda tá menšia štola je spomínaná prieskumná.

ano presne takto to funguje ... nemyslim si ze kvoli zmene projektovanej rychlosti by museli vyrazne vybocit (co vlastne je neziaduci stav) kedze polomery oblukov su nejakych 800m - odhad - tak by to nemalo vadit...
...

aquila napísal:no o tych zasypanych vchodoch som vedel, bol som tam na vychadzke kedysi ale z toho ako to bolo povedane, by som pochopil, ze unikova stolna proste zostane a poprinej sa vybuduju nove tubusy ..

tiez by som to tak chapal

to vybocenie zo stolne kvoli rychlosti mi napadlo v rychlosti ako jediny relevantny dovod pre to, aby nesla cela v trase buduceho tunela a inak mne tz spociatku nebolo jasne co chcel ohladom tej prieskumnej stolne autor povedat

Prieskumne stolne sa tobia vzdy v osy buducich diel inak nemaju velky vyznam ... dovod:
- prieskumne banske dielo je podzemna stavba ktora ma overit geologicke, IG, HG pomery v mieste buducej inej podzemnej stavby -> vysledok je ten ze je na 99% jasne ze pri razeni diela navazujuceho sa nevyskytnu ziadne nepredvidane okolnosti (zavaly, prienik podzemnych vod a pod.) Prieskumna stolna tiez sluzi ako drenaz ktora znizi problemy s prenikajucou podzemnou vodou i v znacnej vzdialenosti od samotnej prieskumnej stolne (bankseho diela)
- ak sa prieskumne BD razi mimo osy buducich podzemnych stavieb tak geologia je pre kazdu takuto stavbu len odvodena a riziko ze sa vyskytnu nepredvidatelne okolnosti je omnoho vyssia - dovod je ze nie je mozne razit nasledne diela v tesnej blizkosti uz existujuceho - vsetko ale zalezi od zistenej geologie - ak to geologicke pomery dovoluju moze nasledne BD opustit prieskumne dielo bez toho aby sa zvysovali rizika nepredvydatelnych okolnosti a to plati predovsetkym o velmi sudrzne a krystalicke horniny - tektonicky neporuseny granit napriklad
* ano v pripade druhej rury su geologicke pomery len odvodene a teda musia davat vacsi pozor .. preto aj celba vacsinou meska za celbou v ktorej je prieskumna stolna ... druha vec je ze s prieskumnou stolnou v celbe sa lepsie odstreluje (pre raziaci stit je to pohroma) a i vyvezeneho matrosu je menej.

Prieskumná štôlňa má svoje za aj svoje proti.
Niektorí projektanti sú za, lebo vedia meter po metri aké sú podmienky razenia. Ako už bolo spomenuté, je jednoduchšia následná ražba plné profilu, lebo štôlňa tvorí zálom a netreba teda toľko trhaviny. Zároveň pôsobí ako únuiková cesta počas razenia aj ako možné skladisko a v neposlednom rade ako drenážny prvok, ktorý zlepšuje podmienky pre razenie. Zároveň v štôlni je možné realizovať viac geotechnických skúšok a in-situ nasimulovať podmienky razenia veľkého tunela, čím sa dá podstatne lepšie nakalibrovať aj výpočtový model veľkého tunela.
Niektorí sú zas proti štôlňam, lebo viac-menej fixujú trasu budúceho diela, pričom pri prípadne zmene trasy sa treba komplikovane vysporiadať s vyjdením profilu štôlne z profilu tunela. Tiež pri veľkom časovom odstupe od výstavby štôlne po dobu razenia veľkého tunela sa môžu rozbehnúť deformácie a dochádza k nakyprovaniu horniny v okolí štôlne, čiže sa podmienky pre stavbu tunela sa naopak zhoršujú. Pri razení TBM je ťažko vystrojená štôlňa (oceľová TH výstuž, oceľové svorníky, ihly a pod) temer neprekonateľnou prekážkou.
Čo sa týka extrapolácie geologických predpokladov mimo trasu štôlne - je to rádovo lepší prípad ako keby štôlňa nebola vôbec a prieskum bol realizovaný len pomocou vrtov. Skúsený geológ vie odhadnúť z banskej mapy štôlne veľmi slušne podmienky razenia aj v susednej tunelovej rúre prípadne aj malých posunoch celej trasy. V prípade len povrchového prieskumu je toto prakticky nemožné - skôr len fantázia. Samozrejme, každý na to môže mať svoj názor, môj je takýto.

"skôr len fantázia" :D:D:D:D:D .... to si klepol klinec rovno po hlavicke DDD

magnus jedna otazka na teba - cca kolko uz je vyvrtane ?

Neviem presne, okolo sto metrov je severna rura, juzna menej. Zistim, dam vedet.

magnus co sa momentalne robi z vytazenym materialom?

Mňa by zaujímalo nasledujúce: Pri tunelovej rúre, ktorá sa robí z prieskumnej štôlne...používa sa tam plnohodnotne NRTM, alebo si vystačia iba s tými zbíjačkami? (viď. magnusov obrázok). Predpokladám, že zbíjačky by mohli aj stačiť, keď je tam už vyrazená "diera" v stene. No ďalšia otázka: Viete ktorá firma realizuje trhacie práce v Ovčiarsku? Dík za odpoveď

2-3 strany skôr to hlásil Miroslaw. Prichystaný ZP obsadili chlapi z Uranpresu, neprichystaný VP obdržala Skanska, draftovaná pomerne neskoro. VP si musela upravovať sama - pre to si doniesla aj stroje na terénne úpravy. Kde a aké dĺžky budú robiť tunelárskym bagrom a kde strieľať, to nech nám povedia tí, čo sú v tuneloch viac doma magnus resp. random.
Pre úplnosť Miroslaw sa vyjadril, že tunel Žilina, kde sa bude raziť od ZP, si jednu rúru ponechal DPS s MTS, ale ja si myslím, že to budú obe.

magnus diki , nechaj tak, aj to co si napisal je myslim pre kazdeho postacujuci udaj

ja neee ... ja do toho len kibicujem ... ja som len nieco ako geolog ... amater

Fotoreportaz z tunela
http://www.sta-ita-aites.sk/index.php?p ... _ovciarsko

Xenon napísal:Mňa by zaujímalo nasledujúce: Pri tunelovej rúre, ktorá sa robí z prieskumnej štôlne...používa sa tam plnohodnotne NRTM, alebo si vystačia iba s tými zbíjačkami? (viď. magnusov obrázok). Predpokladám, že zbíjačky by mohli aj stačiť, keď je tam už vyrazená "diera" v stene. No ďalšia otázka: Viete ktorá firma realizuje trhacie práce v Ovčiarsku? Dík za odpoveď

Nestacia zbijacky, to je samozrejme. Mozno v zonach s velmi podrvenou horninou sa da pouzit tunelbager. Inak sa normalne pouzije trhavina na rozpojovanie, aj ked je pravda, ze stolna zmensuje spotrebu trhaviny jednak kvoli tomu, ze uz je cast profilu vyrazena a jednak stolna posobi ako tzv. zalom, tj. priestor, kam sa ma moznost hornina uvolnit pri odstrele. Pokial je celba bez stolne, je treba medzi "naládovanými vrtmi" s trhavinou nechat aj prazdne vrt alebo prve odstrelit naloze, ktore musia takyto prazdny priestor vytvorit. Ich umiestnenie, velkost a dlzka sa voli podla typu horniny, dlzky zaberu a tvaru, ktory je po odstrele treba dosiahnut. Ale o tom by viac vedeli skor nejaki banici povedat.
Na Ovciarsku asi razi Uranpres, ak som dobre informovany, neviem isto.

Zo ZP Ovčiarska strieľa Uranpes gallery/image_page.php?album_id=157&image_id=21620 . Na VP sa motá Skanska, ale či tam strieľa, je otázne gallery/image_page.php?album_id=157&image_id=21614 , treba sa pýtať Miroslawa alebo Rempa.

Na VP je úplne ticho gallery/image_page.php?album_id=157&image_id=22874 motala sa tam Skanska, v auguste tam mala viac strojov gallery/image_page.php?album_id=157&image_id=20561. Žeby presun inam? Čebrať??

Mna by zaujimalo kolko uz maju vyrazene, aky je momentalny stav Dakujem

Uranaci aktuálne už cca 250m!

Len tak ma napadlo nieco (aj v suvislosti s tym co nedavno postol pls pri Visnovom v suvislosti s vyskovym profilom) - budu ho vobec razit aj od vychodu, alebo na celbe ktoru vidno na fotke gallery/image_page.php?album_id=157&image_id=22874 sa uskutocni prerazka? Teoreticky by to za 4 roky mali stihnut aj z 1 portalu aj ked by asi subezne s razenim museli betonovat definitivne ostenie..