od magnus » 09. Feb 2016 13:42
Bohužiaľ, ako všade aj tuná sa navrhované raziace metódy presadzovali skôr po politickej linke ako po nejakej serióznej debate. To porovanávanie dvoch metód (NRTM a TBM) sa dialo na základe skúseností z razenia prieskumnej štôlne, ale treba brať na zreteľ, že to bolo pred viac ako 10 rokmi. Pred razením štôlne sa očakávali optimistické geologické pomery (aj na základe skúsenosti z razenia Braniska, ktoré bolo neuveriteľne suché), preto sa zvolil otvorený TBM (aj tu boli politické tlaky, nebudem rozpitvávať). Čo sa ukázalo v danej geológii aj pri priemere TBM len 3,5 m ako problém. Takže z nasadenia TBM na veľký tunel boli obavy. Nerátalo sa avtedy ani s odklonom vyrazenej štôlne od tunelových tubusov a z hľadiska TBM by bolo rozširovanie štôlne problém (veľa železa). Od tej doby ale aj technológia TBM urobila pokrok a možno povedať, že dnes už nie je taká citlivá na heterogenitu prostredia, ako to bolo povedzme na prelome tisícročia. Vtedy bolo potrebné vystihnúť čo najprecíznejšie, aký bude prevládať charakter horniny a na ten bol stroj uspôsobený. Dnes sú stroje podstatne univerzálnejšie a napríklad také Višňové by dnes už vôbec nebol problém realizovať aj TBM. Dnešné stroje zvládnu bez veľkých prestavovaní kvalitnú tvrdú horninu aj tektonicky porušené pásma (aj kras, keď tu niekto položil túto otázku). Do kalkulácií skôr vstupuje čas, logistika (TBM je fabrika, ktorú musíte nonstop živiť materiálom, ale na trošku inej úrovni ako pri NRTM, kde keď sa zhotoviteľ nedohodne s Jožom na cene cementu, tak sa dohodne s Ferom - hrubo povedané, čo ale pri tubingoch moc nejde, resp.ide ťažšie), životné prostredie, kvalifikovanosť pracovnej sily.... To že dnes na Višňovom máme čo máme, je len odrazom skôr historického politického vývoja a neustálych zmien koncepcií.
Pôvodne sa o TBM uvažovalo v štyroch tuneloch - Višňové, Korbeľka, Havran a Čebrať. Škoda, že sa to nevzalo ako výzva, boli by sme dnes už niekde inde a s inými skúsenosťami.
Jo a ešte k porovnaniu Karpaty a Višňové - zásadný rozdiel nie je. Štôlňa Višňové ukázala, že geologické mapy sú len veľmi orientačné priblíženie geológie, tá je zvyčajne iná a podstatne zložitejšia, čo však neznamená, že by sa v nej tunel nedal urobiť. Malé Karpaty aj Malá Fatra sú obe jadrové pohoria, teda pohoria ohraničené po okrajoch zlomami, pričom na kryštalickom jadre (ľudovo žule) sú v oboch lokalitách sedimenty mezozoika (prevažne karbonáty) a lokálne i mladšie (neogénne a paleogénne). Že pri portáloch budú kvartérne zeminy je jasné. Rozdiel môžeme možno očakávať hlavne v miere zvodnenia a priepustnosti (Malá Fatra je vyššie pohorie s výdatnejšími zrážkami aj zložitejšou morfológiou). Ale zásadné rozdiely ja nevidím.
keď potrebujem stíhať čas, tak urobím opatrenia.
