bodrik napísal:Veľmi ma zarazila a nemilo prekvapila jedna vec.. Citujem z tohto článku:
viewtopic.php?f=35&t=21833Vodohospodári sa obávajú podobného scenára, ktorý nastal v tuneli Višňové. Ten sa nachádza juhovýchodne od Žiliny na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. V súčasnosti prebieha jeho razenie.
"Celý úsek diaľnice by mal byť motoristom sprístupnený v roku 2019 a odbremení vyťaženú cestu prvej triedy I/18 vedúcu pod Strečnom. Po vybudovaní prieskumnej štôlne však začalo z masívu vytekať 250 až 400 litrov vody za sekundu, ktoré nikto nevyužíva. Voda priamo z masívu vteká bez úžitku do Váhu. „Je to veľká škoda. Ak by sme boli púštna krajiny, viac by sme si vodu vážili,“ dodáva Brndiarová.
..to fakt nechávame z Višňového len tak bez úžitku odtekať také kvantum pitnej vody a nikomu z kompetentných to netrhá žily..??
Je to fakt veľká škoda, už naši dedovia si s takým niečim vedeli poradiť a podobne výdatný zdroj v železničnom Čremošnianskom tuneli zachytili a odvádzajú ho ako pitnú vodu do skupinového vodovodu. Neviem prečo sa nepristúpilo k zmene projektu keď ten prameň bol navŕtaný.. to bol až taký problém zachytiť ho?
Je to fakt smutné, ak sa takto mrhá zdrojmi kvalitnej podzemnej pitnej vody. Vie mi niekto zo zasvätených technológiám a projektovaniu tunelov, príp. hydrogeológ vysvetliť prečo sa ten prameň pri razení prieskumnej štôlne úplne odignoroval a nechal bez úžitku len tak odtekať?
Je to len kvôli TBM technológii, ktorá bola použitá pri razení prieskumnej štôlne, alebo v čom je problém? Akým spôsobom sa to dalo zachytiť? Vedelo sa o tom zvodnení masívu a rátalo sa už vopred s odignorovaním v prípade navŕtania nejakého zdroja podzemnej vody?
Vopred vďaka za odpoveď.
Je to trosku zlozitejsia problematika, a myslim ze nie je vhodne pouzivat slovo odignorovat. Vodu v geotechnike nikto nemoze ignorovat. Specialne nie v tunelovych stavbach. Treba si uvedomit, ze vystavbou akehokolvek stavebneho diela viac alebo menej narusame prirodny stav veci a niekedy sa treba rozhodnut, ktoremu faktoru dame prednost (o potrebe daneho tunela snad nikto nediskutuje) a ktory budeme musiet viac ovplyvnit a prizmurit oko. Pri podzemnej stavbe sa vzdy rata s jej drenaznym ucinkom a nejakym dosahom do okolia. Z hladiska vystavby tunela je treba zvazit, akym sposobom bude tunel razeny a vystrojeny. Sucasne hydroizolacie umoznuju preniest hydrostaticky tlak cca 30 m vodneho stlpca, co je este ekonomicky unosne (ak su tu statici, nech ma opravia alebo dopresnia, ja mam taketo skusenosti z praxe). Pokial potrebujeme postavit tunel niekde, kde je tlak vody vacsi, musi sa znizit vypustenim, ergo drenazou. Profil tunela razeneho NRTM zvycajne neumoznuje nadimenzovat prenasanie vyssich hydrostatickych tlakov. Masiv okolo by sa musel dokladne utesnit injektazami - co je zas vec ekonomiky. Mozno je sanca pouzit aj vodonepriepustny beton, ale toto neovladam. Pokial chceme zachovat tlak vody a zaroven vybudovat suchy tunel, je este jedna moznost - pouzit TBM a dimenzovat tubingy na prenasanie celeho stlpca vody. Pri kruhovom profile tunela je to technicky mozne.
Kedze vo Visnovom sa zvolila metoda razenia NRTM, musia byt tlaky vody znizene a preto sa voda nechava volne odtekat drenaznou stolnou. Tie spominane vydatnosti 400 l/s boli len pocas razenia prieskumnej stolne a boli to len lokalne zachytene staticke zasoby podzemnej vody. Tie odtiekli a v sucasnoti je odtok z tunela (stolne) stabilizovany niekde od 160 - 200 l/s podla zrazok. Co z 7,5 km tunela s nadlozim skoro 800 m nie je zas tak vela. Treba si uvedomit tiez fakt, ze je to sumarny pritok, postupne sa zbierajuci z celej stolne, nie jeden pramen, ako sa niekto mylne domnieva, ale vela drobnych vyverov, pricom najvacie maju mozno 3 - 5 l/s. Vyuzitie tejto vody je problematicke z hladiska vyuzitia na pitne ucely kvoli pouzitym betonom a chemikaliam v primarnom osteni tunela a stolne. V case priprav razenia sa s vyuzitim tejto vody jednoducho neratalo, lebo o nu nikto neprejavil zaujem - ani TURVOD ani SEVAK. Ak by bol zaujem, je tu este moznost urobiť malé galérie z drenaznej stolne v miestach najvacsich pritokov a dorobit tam vodarensky zachyt pramenov, ale muselo by to byt uz dost daleko od tunelovych rur kvoli ovplyvneniu chemizmu. Stale je tu taka moznost a vodarne sa jej mozu chytit a realizovat.
Moj nazor je, ze po definitivnom dokonceni tunela a definitivnom prerozdeleni napati sa ciastocne obnovi uroven hladin aj rezim podzemnych vod, to uz naznacovali merania spred vystavby tunela (monitoring odtokov zo stolne a hladin vo vrtoch). Samozrejme asi nie na povodnu uroven.
Otazka je, ze co s 200 l/s vody v pripade, ze by sa aj zachytili na vodarenske ucely - oni by totiz aj nadalej bez uzitku odtekali prepadom vodneho zdroja do recipientu ako teraz, lebo v sucasnosti nie je pre ne vyuzitie. Spotreba vody v oblasti je dostatocne pokryta jestvujucimi vodnymi zdrojmi a o vacsie mnozstva naozaj nie je zaujem. Takze je trochu demagogicke pisat nieco v tom duchu, ze bez uzitku odteka voda. Keby nebol tunel, odtekala by voda tak ci tak, lebo horninovy masiv nema nekonecnu zasobnu kapacitu, ale samozrejme je odvodnovany cez pramene a vodne toky. V sucasnosti odteka cas vody zo stolne, pricom pokial sa dobre pamatam, tak su ovplyvnene najma dva povrchove vodne toky Chrapovy a Dzuranskosky potok (ktore sa de facto stiahli do stolne), čiastočne nastali ubytky prietokov na potoku v Kamennej doline a Stranavskej doline. Ziadny z vodnych zdrojov v okoli tunela ale nezanikol. Ovplyvnene boli lokalne zdroje v Piatrovej, ako sekundarny nasledok znizenia prietokov v ich potoku. Osobne si myslim, ze na tu dlzku tunela to nie je az taky negativny vplyv a po dokonceni stavby sa pomery ciastocne zlepsia. Samozrejme, do vplyvu treba zahrnut este jeden fenomen, ktory suvisi s hospodarenim - devastacne odlesnovanie v stranavskej doline, ktore vyznamne ovplyvnuje odtokove pomery a znizuje doplnovanie zasob podzemnej vody a tiez tzv. protipovodnove opatrenia v obciach, ktore sa teraz deju, a ktore sa obmedzuju hlavne na regulacie vodnych tokov. Tomto sa ale akosi mlci a vsetko sa zvaluje len na tunel.
Takze ak ma byt odtok z tunela Visnove argumentom proti tunelu Korbelka, ja osobne to nepovazujem za seriozne ale len za velmi ucelove masirovanie verejnej mienky. Su to dve neporovnatelne lokality a dva rozlicne pristupy. pri Visnovom dostala prioritu dialnica, pri Korbelke je prioritou zivotne prostredie(vratane vodnych zdrojov), kde vsetci zainteresovani sa snazia spravit vsetko pre to, aby sme co najviac zachovali prirodzeny stav. K vodnym zdrojom v tej oblasti som sa uz vyjadril v konkretnom vlakne.