:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Video z tunela v réžii NDS:

zdroj: YouTube.com

Celkovo sú už vyrazené 2 km.

citácie z časopisu Tunel
potešujúce je že k číslam vyrazených metrov je uvádzaný dátum+údaje o sekundárnom ostení,ale chýbajú údaje o JTR tunela Žilina
TUNELY POĽANA A SVRČINOVEC
Na stavbe úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité súčasťou stavby sú aj tunely Poľana (890 m) a Svrčinovec (445 m), ktoré sa realizujú ako jednorúrové s obojsmernou prevádzkou a samostatnou únikovou štôlňou.Začiatok raziacich prác na západnom portáli bol 31. 7. 2014a slávnostná prerážka sa konala dňa 7. 9. 2015. Z geologického hľadiska sa daný tunel razil v ílovcoch a pieskovcoch s nadložím od 8 do 64 m s pevnosťou hornín 0,2–3,9 MPa.V súčasnosti prebieha betonáž sekundárneho ostenia tunela.Ku dňu 28. 1 2016 bolo zrealizovaných 67 zo 75 blokov spodnej klenby, čo predstavuje 89 % a 36 zo 71 blokov hornej
klenby, čo predstavuje 51 %.Tunel Svrčinovec je jednorúrový tunel situovaný na začiatku diaľničného úseku D3 Svrčinovec – Skalité a priamo nadväzuje na križovatkou Svrčinovec. Raziace práce začali 30. 10. 2014 na západnom portáli. Tunel bol slávnostne prerazený 23. 6. 2015. Geológia na tomto tuneli bola v zložení ilovce, silty a pieskovce s nadložím od 7 m do 23 m s pevnosťou 13 až 100 MPa.Na tuneli Svrčinovec bola ukončená betonáž sekundárneho
ostenia. V súčasnosti prebieha inštalácia obrubníkov, štrbinových žľabov a káblovodov.
TUNELY OVČIARSKO A ŽILINA
Na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s dĺžkou 13,2 km sa nachádzajú dva diaľničné dvojrúrové tunely: Ovčiarsko a Žilina.
Tunel Ovčiarsko s dĺžkou 2367 m sa začal raziť 12. 9. 2014.Ku dňu 28. 1. 2016 bolo vyrazených na severnej tunelovej rúre zo západného portálu 1540,98 m a z východného portálu 457 m, spolu to je 1998,44 m, čo predstavuje 87 % z razenej časti STR dĺžky 2300 m.K tomuto dátumu je na južnej tunelovej rúre vyrazených zo západného portálu 1437,97 m a z východného portálu 77,51 m,spolu to je 1515,48 m, čo predstavuje 65 % z razenej časti JTR dĺžky 2320 m. V súčasnosti sa taktiež vykonávajú prípravné práce pre realizáciu sekundárneho ostenia. Pri začatí raziacich prác od východného portálu došlo k stabilitnému narušeniu kotevného systému, čo si vyžiadalo sanáciu dotknutého územia a v dôsledku toho vznikol aj časový posun začiatku raziacich prác.
Z geologického hľadiska sa tunel razí v ílovcoch a pieskovcoch s nadložím od 0,5 m po 154,5 m s pevnosťou hornín 25–65 MPa.
Na kratšom z tunelov Žilina dĺžky 687 m sa začalo s raziacimi prácami 5. 11. 2014 na západnom portáli.K dátumu 28. 1. 2016 bolo vyrazených na severnej tunelovej rúre zo západného portálu 125,22 m, čo predstavuje 19 % z razenej časti STR dĺžky 685,5 m a momentálne sa pripravujú práce na razenie z východného portálu. Plánovaný začiatok raziacich prác je 2. 2. 2016. Z geologického hľadiska je tunel razený v ílovcoch,s lokálnym výskytom pieskovcov a v portálových častiach s výskytom štrkových terás. Nadložie sa pohybuje od 14,1 m do 38,9 m a pevnosťou 0,5–25 MPa.
TUNEL ČEBRAŤ
Súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová je dvojrúrový tunel Čebrať (1994 m).V uplynulých mesiacoch boli diagnostikované neobvyklé
problémy so stabilitou územia na západnom portáli tunela Čebrať a nadväzujúcom úseku diaľnice, ktoré si pravdepodobne vyžiadajú rozsiahle zmeny v technickom riešení. Z tohto dôvodu sú v súčasnosti práce na tomto tuneli pozastavené.Razenie sa realizovalo len z východného portálu a v súčasnosti
je vyrazených cca 8 % dĺžky tunela. Z geologického hľadiska sa tunel nachádza vo vápencoch a slieňovcoch s nadložím od 0–393 m s pevnosťou 5–63 MPa.
TUNEL VIŠŇOVÉ
Razenie tunela Višňové (7500 m), ktorý je súčasťou úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala začalo v apríli 2015.V súčasnosti prebieha razenie od oboch portálov. Od západného portálu je vyrazených 572 m severnej tunelovej rúry a 346 m južnej tunelovej rúry. Od východného portálu je vyrazených 455 m severnej tunelovej rúry a 251 m južnej tunelovej rúry. Celkovo je teda na konci januára 2016 vyrazených 1624 m, čo predstavuje takmer 11 % z celkovej dĺžky razených tunelových rúr. Okrem razenia tunelových rúr sa od oboch portálov razia aj priportálové úseky odvodňovacej štôlne, ktorá po dokončení bude slúžiť ako hlavný zberač horninovej vody.Razičskou metódou je plnoprofilové razenie podľa prístupu ADECO – RS, ktorý je na Slovensku použitý prvýkrát. Od západného portálu prebieha razenie vo vápencoch a dolomitoch,kým od východného portálu v granodioritoch, ktoré tvoria približne 70 % geologickej skladby masívu.
TUNEL POVAŽSKÝ CHLMEC
Tunel je součástí dálnice D3 v úseku Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Ražen je pomocí NRTM. Ražba tunelu byla zahájena ze střední jámy v únoru 2015, od západního portálu pak v březnu 2015. Jižní tunelová trouba v délce ražené části 2120,5 m byla slavnostně proražena 28. 1. 2016 (obr. 1). Tím došlo k úplnému propojení západního a východního portálu.Do poloviny února 2016 byla jižní tunelová trouba vyražena v celé délce v plném profilu. Standardně se deformace výrubu pohybovaly do 10 mm, výjimečně byla naměřena deformace 45 mm. V severní tunelové troubě se čelba kaloty k 4. 2.2016 nacházela ve staničení TM 1870 a do prorážky zbývalo vyrazit 367 m. Úsek mezi západním portálem a střední jámou byl již v plném profilu vyražen. V obou troubách probíhá profilace primárního ostění a příprava podkladu pro instalaci hydro izolační fólie. Od západního portálu se rozběhl stavební proud definitivního ostění. Jedná se o betonáž patek, instalaci hydroizolačního souvrství, montáž samonosné výztuže a betonáž definitivního ostění po blocích délky 12,5 m. Prozamezení tepelného šoku po odbednění jsou v obou tunelových troubách za bednícím vozem nasazeny klima vozy v délce dvou bloků betonáže, které omezují riziko vzniku trhlin zejména v nevyztužených úsecích ostění a chrání konstrukci před nadměrným vysycháním. Úsek nevyztuženého ostění začíná v jižní tunelové troubě blokem č. 11, v severní tunelové troubě blokem č. 13.

Update podla http://zilinskedialnice.sk/tunel-visnove-v-aprili/

STR: 1425 m
JTR: 1088 m

vladovav,

dík za foto a info

Zaujímalo by ma, v akom odstupe od čelby je hotové sekundárne ostenie. Pretože na fotkách vidno zjavne primárne ostenie a pri prezentácii tejto metódy sa hovorilo o tom, že sekundárne sa bude realizovať bezprostredne, resp. s malým odstupom za čelbou.

ja som to pochopil tak, že sek. ostenie sa bude robiť až od najbližšej prepojovacej chodby
niektoré prepojky by mali byť už hotové, ale či sa robí SO to neviem

Andrej napísal:Zaujímalo by ma, v akom odstupe od čelby je hotové sekundárne ostenie. Pretože na fotkách vidno zjavne primárne ostenie a pri prezentácii tejto metódy sa hovorilo o tom, že sekundárne sa bude realizovať bezprostredne, resp. s malým odstupom za čelbou.

nie hotové ani meter obidve bedniace formy sú stále vonku,nie sú ani funkčné betonárky ta na západnom portáli sa iba stavia

k 9.5.2016 je vyrazených 20% z celkovej dlžky
http://zilinskedialnice.sk/kratka-sprav ... ve-uz-3km/

Pekne, to od 5.4. vychádza na priemerný postup 3,7 m/deň na každej čelbe, takže tempo sa zrýchľuje.

Chcel by som sa spýtať ľudí znalých pomerov. Ako to je s vyplácaním peňazí dodávateľovi stavby tunela Višnové? On dostal/ne peniaze na začiatku alebo až po ukončení tunela? Alebo po ukončení istého percenta dostane príslušné percento zo sumy? Pod dodávateľom myslím združenie podnikateľa Remetu s Talianmi.
Pýtam sa preto , lebo isté chýry sa šíria, ale nechcem ich púšťať do sveta, nakoľko odhad vývoja prác v mojom poslednom príspevku založený na chýroch sa zjavne nezhoduje s realitou.

Vyrazené kilometre tunelových rúr Višňového pribúdajú viď foto a striedmy text z 2.6.2016 http://zilinskedialnice.sk/vo-visnovom- ... ne-na-4km/ .
Citujem najdôležitejšie:
Na začiatku mesiaca máj /t.j. 10.5.2016 http://zilinskedialnice.sk/kratka-sprav ... ve-uz-3km/ / sme Vás informovali o prekonaní troch kilometrov v tuneli Višňové, ktoré sa podarilo stavbárom v tuneli vyraziť. Po mesiaci tu máme novú informáciu, kedy z tunela budú čoskoro hlásiť štyri kilometre z celkovej dĺžky, ktorá sa musí preraziť a to 15km. Práce sa tak pomaly dostavajú na svoje maximá a stavbárom prajeme, už len bezproblémový postup. ... ...Viacerých čitateľov zaujíma, či práce prebiehajú s omeškaním. Ako informuje Národná diaľničná spoločnosť “Stavebné práce prebiehajú v zmysle harmonogramu”.

plš, v tvojom odkaze admin žilinských diaľnic aktualizoval údaje o STR a JTR razených zo ZP.

Keď adminove hodnoty: STR - 962 m a JTR - 871 m (stav k 6.6.2016) porovnáme s obrázkom od mahera, STR - 798 m a JTR - 636 m (stav k 5.4. 2016), tak za 2 mesiace (presne 62 dní) od ZP vyrazili v STR +164 m a v JTR +235 m. Najmä v tej JTR sa pekne pohli dopredu. Vie niekto objektívne ohodnotiť tento razičský výkon? Je tento výkon v JTR na hranici možností, alebo stále existuje priestor na ďalšie zrýchlenie? Vychádza to na 3,8 m/deň.

videl som tusim aj 4,5 m/den tempo niekde napisane, ale neviem v ktorom tuneli to bolo. takze da sa este pridat kusok, a geologia je tam uz dost poslusna na to aby take tempo mohlo byt nasadene.

Razia aj v noci? Či len 8 hodín denne ? Tam je tma stále, to by mohlo byť tempo vyššie.

4,5m na den by bolo stale malo. Takym tempom by na konci roka 2019 este len prerazili rury. Musia vysekavat aspon na 6m denne ako nutne minimum ak to chcu stihnut v terminoch.
Lorenc, pokial sa nemylim, tak sa razi non-stop. Ale dlzky zmien neviem. Ak sa mylim, nech ma niekto opravi.

4,5 m denne znamena na 4 celbach dokopy 6km rocne => koniec razenia by bol na jar 2018

Mireceq, mas pravdu. Zabudol som to vynasobit dvomi.

magnus napísal:Áno, už sa celkom rozbehli. Ja som zvedavý, ako to bude vyzerať keď prídu do tých sadrovcov za ktorými boli skrasovatené vápence a kde boli v štôlni najväčšie deformácie.

magnus reagoval podľa všetkého na údaje od PetRus z 16.2.2016

PetRus napísal:str zp 660m
jtr zp 410m
str vp 484m
jtr vp 322m
stola zp 219m
stola vp 100m

Trošku som oprášil staré články z časopisu Tunel, aby som si v tom urobil viac jasno. Časopis Tunel 4/2006 v článku o Višňovom uvádza, že prvých 115 m sa razí v ílovcoch a pieskovcoch (to už máme za sebou) a potom ďalších 1284 m (až do 1399 m od ZP) máme zónu Mezozoikum-fatrikum, ktoré pozostáva z vápencov rôzneho typu, dolomitov...V čase, keď reagoval magnus na vyrazených 660 m, tak podľa tabuľky v časopise boli raziči niekde vo vrstve "vápenec gutensteinského typu, dolomit, karbonatické ílovce" a magnus to komentoval slovami, že v ďalšej vrstve sadrovcov, skrasovatených vápencov budú najvyššie deformácie. Momentálne sme stále v tej vrstve Mezozoikum-fatrikum (končí až v 1399 m od ZP) a výkon máme 3,8 m/deň a to podľa vyjadrenia magnusa majú byť zóny s maximom deformácií. Keď skončí Mezozoikum-fatrikum (1399m od ZP), je tam ďalších 18 m prechodové pásmo Mezozoikum-tatrikum (to bude nejaký zlom, porucha) a následne prechádzame do zóny Paleozoikum-Kryštalinikum, ktoré pokračuje až úplne "do konca". Nie som geológ. Moja otázka: Dá sa predpokladať, že po prechode do zóny kryštalinika sa rýchlosť razenia z 3,8 m/deň ešte zvýši? Ja usudzujem, že áno. Z tabuľky vidieť, že napr. parameter "Model deformácie in situ" v MPa má v Paleozoiku najvyššie hodnoty, a naopak v pieskovcoch a ílovcoch (prvých 115 m) najnižšie hodnoty, vápence a dolomity sú niekde medzi tým. Usudzujem, že obdobia najrýchlejšieho razenia nás pravedopodne ešte len čakajú, ak sa raziči prerazia do kryštalinika....môže niekto tento môj predpoklad potvrdiť? Dík .

Časopis Tunel 2/2003. Uvádza sa tam, že najvyšší denný razičský výkon pri metóde NRTM od ZP bol 7,6 m a mesačný 143,8 m. Takže 3,8 m nie je v porovnaní s tým nič extra, ale asi budú raziť ešte v lepšom prostredí ako razia teraz, tak uvidíme. Zase je pravda, že tých 7,6 m/deň môže byť ojedinelý a dlhodobo neudržateľný výkon. Možno tých spomenutých 4,5 m/deň je reálnejších, uvidíme až časom.

Neviem či som si to všimol správne, ale na jednej fotke to vyzerá, že začínajú prípravy na betónovanie sekundárneho ostenia. Vie niekto viac?

Xenon, prave po prechode do krystalinika je mozne este zvysit tempo napr na 4,5 m/den pretoze toto su konsolidovane horniny. jedny z najstabilnejsich na slovensku.
A ak chcu stihat terminy a deadlines, tak take tempo aj nasadit musia (podla vypoctu mirecequa).

Maxx787,

dík za reakciu Takže tomu rozumiem správne, ok. Napadlo ma ešte ale, že teoreticky od východného portálu by mala ražba prebiehať rýchlejšie, lebo tam razia práve v tom kryštaliniku od začiatku, že? Škoda, že na maherovom obrázku pre VP http://dialnice.info/gallery/image_page.php?album_id=139&image_id=32969 sa nedajú odčítať prerazené metre za jednotlivé mesiace, alebo za nejaké obdobie (je tam iba údaj z apríla 2016 a admin žil. diaľnic bohužiaľ neuvádza vyrazené metre z VP). Akurát je z obrázku zrejmé, že v oboch rúrach razených od VP neustále zvyšujú rýchlosť razenia, to je fajn. Predpokladám ale, že tam trhať rekordy tiež nebudú, ak vyslovene nebudú musieť, som zvedavý kde sa to tempo ustáli, lebo nepredpokladám, že by ho neustále zvyšovali.

Takže zo ZP v severnej rúre budú ešte cca 460 m raziť vo vápencoch, dolomitoch...kým sa dostanu do zóny kryštalinika, to je tak na 4 mesiace pri terajšom tempe....

Ono rychlost razby sa este prisposobuje vyskou nadlozia a pripadnym zlomom v prechodovej oblasti (medzi Turcianskou kotlinou a Malou Fatrou). V portalovej casti by sa malo razit pomalsie, ale ked sa dostanu tak 100 - 200 m od portalu tak by tam uz mohli ist na to cca maximum. Ak tu niekto robi priamo v tuneli tak nech sa vyjadri, myslim, ze to je skor pre takych uz. Ja mozem zhodnotit tak geologiu v tuneli a povedat, ci je to OK, alebo problemove, ako povedzme Zilina.

Xenon, určite Uranpres s Talianmi pracujú v ustálenom už zdokonalenom stereotype. Mimo zaužívaný stereotyp by sa trhať nemali, lebo to prináša riziká nehôd... Skôr by som povedal, že sa znáročňuje logistika, lebo dávku rubaniny treba vyvážať z väčšej hĺbky tunela /pre 1ks diery 100-110m2 x 3,8m/takt x cca2,7t/m3=min1000t...cca 70 tatroviek/. Simultánne sa dorubávajú výklenky, robí izolácia, SO /hrubosprostý odhad: množstvo betónu rádove 1000t betónu/12,5m šalovací tunel ; znovu 70 ks 15t domiešavačov/. Takže s tým stupňovaním vyrúbaných m/deň to bude veľmi náročné.
kto môže a vie nech má opraví
kryštaliník má mer. hmotnosť plusmínus 2,7 t/m3

Prípravné práce pre senkundárne ostenie sa začali na východnom portáli. Na západnom zatiaľ nemám info, že by sa niečo podobné realizovalo.