:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Treba brať do úvahhejedna rúra má únikovu cestu tú druhú. Aby by mala byť druhá rúra uzatvorená pre údržbu a zároveň dostupná ako úniková cesta pre prvú rúru tak by sa museli inak organizovať práce, údržba by trvala dlhšie, stála by viac a niektoré práce by ani nebolo možné realizovať.
Neviem aké je zadanie, ale na také budú navrhnuté prevádzkové režimy tunelov a s tým asi už nikto dlho/nikdy nič nespraví.
To či sa budú uzatvárať viaceré tunely naraz bude závisieť od kapacít a techniky. Pre NDS bude bude lacnejšie to robiť po jednom.

Cize ako som povedal: tunely sa tu stavaju nie kvoli cestujucim, ale aby sa nabalili firmy a politici pri ich vystavbe. Tam to ale samozrejme nekonci: komfort a bezpecnost pracovnikov udrzby je u nas najvacsia priorita. Komfort a bezpecnost cestujucich, pre ktorych tie tunely VRAJ su (ktori za to cez dane platia), mame na haku. Myslim, ze je jasne, ze ak by sa za prejazdy tunelmi platilo, tak nikdo by si nedovolil na 2 dni (alebo 7 dni) vypadok myta, len aby sa mohol zubnou kefkou sparat v odtokoch...

Napíšem inak: aby mohla druhá rúra slúžiť ako úniková cesta pre zaistenie bezpečnosti cestujúcich tak by sa museli inak organizovať práce. A k tým pracovníkom... včera som videl prebiehať D1 niekdy medzi SC a TT pracovníka diaľničnej patroly s balením oleja k odstavej dodávke v zálive. Toľká obetavosť...
Ak by sa za prejazd platilo tak by sa platilo 2x toľko ako by boli dnešné náklady. Skytoll by rád takú službu pre NDS vykonával.

Ako vidim, pekne bolshity sa tu nahromadili. Uzavierka tunela pri tunele s pozdlznym vetranim sa vykonava kolko krat do roka ? 2x ? to akoze kvoli 4 dnom hrubeho casu sa malo investovat do priecneho vetrania, ktore je nasobne drahsie nie len udrzbovo ale hlavne prevadzkovo ???

Najazdim po Rakusku a Taliansku viac kilometrov ako u nas, nikdy sa mi nestalo, ze by sa niektory z tych stoviek tunelov musel obchadzat, zatialco u nas s nasimi troma tunelmi take Branisko alebo Borik vymaknem pravidelne.

Ze by sa museli inak zorganizovat prace aby sa mohla pouzit druha rura ako unikova cesta pocas udrzby? No a? Tak nech sa zorganizuju inak. Rozmiestnenie kuzelkov, aby sa oddelili smery jazdy a osadenie docasnych znaciek moze trvat tak max. pol hodinu, toto naozaj nie je argument. Alebo pre mna za mna, nech si uzavru tunel vzdy v noci na par hodin, ale rano nech si to spracu a cez den nech je tunel prejazdny, dalsiu noc mozu zase pokracovat. V Rakusku pocas udrzby zvedu dopravu do jednej rury a pracuju druhej (predpokladam ak to technika vetrania dovoluje), ak to nedovoluje, bezne som videl, ze odstavili v kazdej rure jeden pruh a najprv brusili, malovali, renovovali jednu polovicu rury a az potom tu druhu. Tunel plne prejazdny aj napriek prebiehajucej udrzbe.

Myslim, ze je nacase, aby zacali kompetentni konecne uvazovat inak a hladat sposoby ako sa to da, nie preco sa to neda.

Uz zacali prace na sekundarnom osteni v JTR od ZP ked chyba forma pred portalom?
gallery/image_page.php?album_id=139&image_id=34915

Vyzerá to tak, že forma na sekundárne ostenie je už v JTR, žiaľ dovnútra sa mi nepodarilo dostať a nebol som fotiť ani z protiľahlej strany

EmBe, už je to tam. 2.9. Žilinské dialnice písali, citujem "Okrem celkovo vyrazených 2461,35 m na západnom portáli a 2648,32 m na východnom portáli za mesiac august sa na prelome mesiacov august/september vybetónovalo prvých 12 m sekundárneho ostenia v južnej tunelovej rúre. Ako sme informovali v poslednom reporte, naďalej pokračujú práce v príprave izolácie pre ďalšiu betonáž, ktorá sa predpokladá zatiaľ na nedeľu." viď http://zilinskedialnice.sk/aktualny-rep ... a-visnove/

Stav k včerajšiemu dňu - celkovo vyrazených 5,25km, denný priemerný postup cca. 20,5m spoločne na 4 čelbách sklz na stavbe predstavuje len 160 metrov (sklz spred 3 mesiacov 648 metrov). Druhý milník stavby - t.j. prerazenie oboch tunelových rúr je 27.12.2017 - podľa informácií zo stavby by sa mal v pohode dosiahnúť, ale bude to veľmi tesné. Z portálu od Višňového sa im strieda často geológia a často menia vystrojovacie triedy - momentálne sú v ílovcoch. Od Dubnej skaly je geológia priaznivá - razia vo vystrojovacej triede A, čo znamená aj vyššie tempo razenia. Začínajú sa aj prípravné práce na odvetrávacej šachte, ktorá bude mať priemer 6m na povrchu a cca 9 metrov pri tuneloch a dĺžku cez 100 metrov. Čo sa týka sekundárneho ostenia sú hotové 2 bloky 2x12m.

mali by sa tu dat lajkovat prispevky lebo toto je dost dobre spracovana informacia!

nemyl si to tu s fejsbukom, informacia je super ale zas nemame 10 rokov aby sme sa tu hrali na to kto nazbiera najviac lajkov

zaujimalo by ma ako budu razit vetraciu sachtu ... velkoprofilovy vrt a nasledne rozsirenie alebo razenim od spodu?

K problematike realizácie vetracej šachty sa zhotoviteľ na prezentácií venoval len okrajovo, ale bude hĺbená zhora nadol, pričom v prvej fáze bude povrch opatrený striekaným betónom (primárne ostenie ako pri samotnom tuneli). Následne zhotovenie sekundárneho ostenia z betónu. Vetracia šachta však ako už bolo na týchto stránkach uvedené bude slúžiť len na odťah dymu/škodlivých plynov pri požiari v tuneli. Vetranie je navrhnuté ako pozdĺžne. V prípade uzavretia jednej tunelovej rúry z dôvodu servisu/čistenia/opravy/nehody bude premávka presmerovaná po starej ceste popod Strečno.

Trošku mimo problematiky https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/ ... nove/4249/

Veľmi ma zarazila a nemilo prekvapila jedna vec.. Citujem z tohto článku:

viewtopic.php?f=35&t=21833

Vodohospodári sa obávajú podobného scenára, ktorý nastal v tuneli Višňové. Ten sa nachádza juhovýchodne od Žiliny na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. V súčasnosti prebieha jeho razenie.

"Celý úsek diaľnice by mal byť motoristom sprístupnený v roku 2019 a odbremení vyťaženú cestu prvej triedy I/18 vedúcu pod Strečnom. Po vybudovaní prieskumnej štôlne však začalo z masívu vytekať 250 až 400 litrov vody za sekundu, ktoré nikto nevyužíva. Voda priamo z masívu vteká bez úžitku do Váhu. „Je to veľká škoda. Ak by sme boli púštna krajiny, viac by sme si vodu vážili,“ dodáva Brndiarová.

..to fakt nechávame z Višňového len tak bez úžitku odtekať také kvantum pitnej vody a nikomu z kompetentných to netrhá žily..??

Je to fakt veľká škoda, už naši dedovia si s takým niečim vedeli poradiť a podobne výdatný zdroj v železničnom Čremošnianskom tuneli zachytili a odvádzajú ho ako pitnú vodu do skupinového vodovodu. Neviem prečo sa nepristúpilo k zmene projektu keď ten prameň bol navŕtaný.. to bol až taký problém zachytiť ho?

Je to fakt smutné, ak sa takto mrhá zdrojmi kvalitnej podzemnej pitnej vody. Vie mi niekto zo zasvätených technológiám a projektovaniu tunelov, príp. hydrogeológ vysvetliť prečo sa ten prameň pri razení prieskumnej štôlne úplne odignoroval a nechal bez úžitku len tak odtekať?

Je to len kvôli TBM technológii, ktorá bola použitá pri razení prieskumnej štôlne, alebo v čom je problém? Akým spôsobom sa to dalo zachytiť? Vedelo sa o tom zvodnení masívu a rátalo sa už vopred s odignorovaním v prípade navŕtania nejakého zdroja podzemnej vody?

Vopred vďaka za odpoveď.

to je problem SEVAKu, ktory nechcel nic investovat do pripadnych dodatocnych investicii .. a to iste bude aj pri korbelke ..

..nechcel nič investovať..? A to štát na to nemá žiaden dosah a nechá to len tak??
Potom sa nečudujme že vodohospodári pri takom prístupe nesúhlasia s tunelovými variantami.. Tiež by som nesúhlasil.

nie nema, ale musim sa opravit, toto nie je o SEVAKu, ale turnvod-e , co som ani nevedel, ze SEVAK sa rozdelil a martin/turiec maju extra vodarne a zilina, kysuce a orava separe a oba su nastupnici povodneho SEVAKu.

nicmenej nemeni ot nic na pointe, ze jedno aj druhe vlastnia len obce/samosprava a zjavne nie su ochotne sa so statom ani dohodnut, ze to bude zdruzena investicia.

ale tak ked sa nevedia dohodnut ani dve statne orgnizacia typu SSC a NDS, tak kto by ocakaval ze sa dohodne samosprava a stat ?

bodrik napísal:..nechcel nič investovať..? A to štát na to nemá žiaden dosah a nechá to len tak??
Potom sa nečudujme že vodohospodári pri takom prístupe nesúhlasia s tunelovými variantami.. Tiež by som nesúhlasil.

Keby mali vodohospodari spravneho sefa, tak ten uz davno zhavi telefon s ministrom zivotneho prostredia, ze ma zadarmo velke mnozstvo kvalitnej pitnej vody, len potrebuje mensiu kopku penazi na postavenie niekolkokilometroveho potrubia. Ak by to neslo ani cez ministra, tak by stacilo pustit niekolko sprav do medii a spolocensky tlak by dokazal divy.

Bohuzial sme na Slovensku, kde sa kazdy sef boji v provom rade o svoju stolicku.

aquila ma predbehol s reakciou

Ale myslienka je ta ista - keby sa chcelo, tak sa da.

bodrik napísal:Veľmi ma zarazila a nemilo prekvapila jedna vec.. Citujem z tohto článku:

viewtopic.php?f=35&t=21833

Vodohospodári sa obávajú podobného scenára, ktorý nastal v tuneli Višňové. Ten sa nachádza juhovýchodne od Žiliny na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. V súčasnosti prebieha jeho razenie.

"Celý úsek diaľnice by mal byť motoristom sprístupnený v roku 2019 a odbremení vyťaženú cestu prvej triedy I/18 vedúcu pod Strečnom. Po vybudovaní prieskumnej štôlne však začalo z masívu vytekať 250 až 400 litrov vody za sekundu, ktoré nikto nevyužíva. Voda priamo z masívu vteká bez úžitku do Váhu. „Je to veľká škoda. Ak by sme boli púštna krajiny, viac by sme si vodu vážili,“ dodáva Brndiarová.

..to fakt nechávame z Višňového len tak bez úžitku odtekať také kvantum pitnej vody a nikomu z kompetentných to netrhá žily..??

Je to fakt veľká škoda, už naši dedovia si s takým niečim vedeli poradiť a podobne výdatný zdroj v železničnom Čremošnianskom tuneli zachytili a odvádzajú ho ako pitnú vodu do skupinového vodovodu. Neviem prečo sa nepristúpilo k zmene projektu keď ten prameň bol navŕtaný.. to bol až taký problém zachytiť ho?

Je to fakt smutné, ak sa takto mrhá zdrojmi kvalitnej podzemnej pitnej vody. Vie mi niekto zo zasvätených technológiám a projektovaniu tunelov, príp. hydrogeológ vysvetliť prečo sa ten prameň pri razení prieskumnej štôlne úplne odignoroval a nechal bez úžitku len tak odtekať?

Je to len kvôli TBM technológii, ktorá bola použitá pri razení prieskumnej štôlne, alebo v čom je problém? Akým spôsobom sa to dalo zachytiť? Vedelo sa o tom zvodnení masívu a rátalo sa už vopred s odignorovaním v prípade navŕtania nejakého zdroja podzemnej vody?

Vopred vďaka za odpoveď.

Je to trosku zlozitejsia problematika, a myslim ze nie je vhodne pouzivat slovo odignorovat. Vodu v geotechnike nikto nemoze ignorovat. Specialne nie v tunelovych stavbach. Treba si uvedomit, ze vystavbou akehokolvek stavebneho diela viac alebo menej narusame prirodny stav veci a niekedy sa treba rozhodnut, ktoremu faktoru dame prednost (o potrebe daneho tunela snad nikto nediskutuje) a ktory budeme musiet viac ovplyvnit a prizmurit oko. Pri podzemnej stavbe sa vzdy rata s jej drenaznym ucinkom a nejakym dosahom do okolia. Z hladiska vystavby tunela je treba zvazit, akym sposobom bude tunel razeny a vystrojeny. Sucasne hydroizolacie umoznuju preniest hydrostaticky tlak cca 30 m vodneho stlpca, co je este ekonomicky unosne (ak su tu statici, nech ma opravia alebo dopresnia, ja mam taketo skusenosti z praxe). Pokial potrebujeme postavit tunel niekde, kde je tlak vody vacsi, musi sa znizit vypustenim, ergo drenazou. Profil tunela razeneho NRTM zvycajne neumoznuje nadimenzovat prenasanie vyssich hydrostatickych tlakov. Masiv okolo by sa musel dokladne utesnit injektazami - co je zas vec ekonomiky. Mozno je sanca pouzit aj vodonepriepustny beton, ale toto neovladam. Pokial chceme zachovat tlak vody a zaroven vybudovat suchy tunel, je este jedna moznost - pouzit TBM a dimenzovat tubingy na prenasanie celeho stlpca vody. Pri kruhovom profile tunela je to technicky mozne.
Kedze vo Visnovom sa zvolila metoda razenia NRTM, musia byt tlaky vody znizene a preto sa voda nechava volne odtekat drenaznou stolnou. Tie spominane vydatnosti 400 l/s boli len pocas razenia prieskumnej stolne a boli to len lokalne zachytene staticke zasoby podzemnej vody. Tie odtiekli a v sucasnoti je odtok z tunela (stolne) stabilizovany niekde od 160 - 200 l/s podla zrazok. Co z 7,5 km tunela s nadlozim skoro 800 m nie je zas tak vela. Treba si uvedomit tiez fakt, ze je to sumarny pritok, postupne sa zbierajuci z celej stolne, nie jeden pramen, ako sa niekto mylne domnieva, ale vela drobnych vyverov, pricom najvacie maju mozno 3 - 5 l/s. Vyuzitie tejto vody je problematicke z hladiska vyuzitia na pitne ucely kvoli pouzitym betonom a chemikaliam v primarnom osteni tunela a stolne. V case priprav razenia sa s vyuzitim tejto vody jednoducho neratalo, lebo o nu nikto neprejavil zaujem - ani TURVOD ani SEVAK. Ak by bol zaujem, je tu este moznost urobiť malé galérie z drenaznej stolne v miestach najvacsich pritokov a dorobit tam vodarensky zachyt pramenov, ale muselo by to byt uz dost daleko od tunelovych rur kvoli ovplyvneniu chemizmu. Stale je tu taka moznost a vodarne sa jej mozu chytit a realizovat.
Moj nazor je, ze po definitivnom dokonceni tunela a definitivnom prerozdeleni napati sa ciastocne obnovi uroven hladin aj rezim podzemnych vod, to uz naznacovali merania spred vystavby tunela (monitoring odtokov zo stolne a hladin vo vrtoch). Samozrejme asi nie na povodnu uroven.
Otazka je, ze co s 200 l/s vody v pripade, ze by sa aj zachytili na vodarenske ucely - oni by totiz aj nadalej bez uzitku odtekali prepadom vodneho zdroja do recipientu ako teraz, lebo v sucasnosti nie je pre ne vyuzitie. Spotreba vody v oblasti je dostatocne pokryta jestvujucimi vodnymi zdrojmi a o vacsie mnozstva naozaj nie je zaujem. Takze je trochu demagogicke pisat nieco v tom duchu, ze bez uzitku odteka voda. Keby nebol tunel, odtekala by voda tak ci tak, lebo horninovy masiv nema nekonecnu zasobnu kapacitu, ale samozrejme je odvodnovany cez pramene a vodne toky. V sucasnosti odteka cas vody zo stolne, pricom pokial sa dobre pamatam, tak su ovplyvnene najma dva povrchove vodne toky Chrapovy a Dzuranskosky potok (ktore sa de facto stiahli do stolne), čiastočne nastali ubytky prietokov na potoku v Kamennej doline a Stranavskej doline. Ziadny z vodnych zdrojov v okoli tunela ale nezanikol. Ovplyvnene boli lokalne zdroje v Piatrovej, ako sekundarny nasledok znizenia prietokov v ich potoku. Osobne si myslim, ze na tu dlzku tunela to nie je az taky negativny vplyv a po dokonceni stavby sa pomery ciastocne zlepsia. Samozrejme, do vplyvu treba zahrnut este jeden fenomen, ktory suvisi s hospodarenim - devastacne odlesnovanie v stranavskej doline, ktore vyznamne ovplyvnuje odtokove pomery a znizuje doplnovanie zasob podzemnej vody a tiez tzv. protipovodnove opatrenia v obciach, ktore sa teraz deju, a ktore sa obmedzuju hlavne na regulacie vodnych tokov. Tomto sa ale akosi mlci a vsetko sa zvaluje len na tunel.

Takze ak ma byt odtok z tunela Visnove argumentom proti tunelu Korbelka, ja osobne to nepovazujem za seriozne ale len za velmi ucelove masirovanie verejnej mienky. Su to dve neporovnatelne lokality a dva rozlicne pristupy. pri Visnovom dostala prioritu dialnica, pri Korbelke je prioritou zivotne prostredie(vratane vodnych zdrojov), kde vsetci zainteresovani sa snazia spravit vsetko pre to, aby sme co najviac zachovali prirodzeny stav. K vodnym zdrojom v tej oblasti som sa uz vyjadril v konkretnom vlakne.

Toto je kvalifikovaná odpoveď, vďaka za ňu Magnus.
Pekne si objasnil to, čo som chcel vedieť. Nebol som si istý najmä v množstve a výdatnosti jednotlivých výverov.

Som jednoznačne za Korbeľku, bolo by však dobré ak by sa tam navŕtalo niečo výdatnejšie to aj využiť. Ale pravda je, že ak vodárenské spoločnosti o to nemajú záujem, ťažko niečo riešiť..

V tomto by mali vodohospodári viac komunikovať s jednotlivými vodárenskými spoločnosťami.

Ešte raz vďaka Magnus za obšírne objasnenie veci.

Celkom by ma zaujímalo, či by bol problém kedy NDS reportovala mesačné postupy na tuneli Višňové tak ako to robili švajčiari pri tuneloch Gotthard a Ceneri. Bráni v tom niečo ?

Na Slovensku nefunguje všetko tak, ako by si konzorcium /včítane Remetu/ predstavovalo. Keď si predstavím verejnosti na očiach vycapenú rekonštrukciu električkových tratí v Košiciach a sprievodné problémy, kritiku zo strany verejnosti oprávnenú aj neoprávnenú, ďalej ladenie naštartovania razenia tunelových rúr na Višňovom, tak schovanie procesov pred verejnosťou v tuneli si Remeta užíva a nechce sa toho vzdať. Stresu v tuneli je nadostač a ďalší od verejnosti nechcú. Pre naše účely stačia čísla prefiltrované pivom aj cez druhé, tretie osoby.
Na rozdiel od Salini-Dúha napr. konzorcium okolo Eurovie na tuneli Považský Chlmec a priľahlých estakádach je zverejneniu prístupné v určitých termínoch /asi keď ide všetko dobre/, ale počas roka sa zverejňovaniu pokrokov na stavbe voči verejnosti systematicky nevenujú.