Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

sekcia venovaná stavebným a projekčným firmám ako aj mechanizmom a technike využívanej pri stavbách, respektíve údržbe diaľničnej a cestnej siete.

Moderátor: Moderátori

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

Odoslaťod Dialniciar » 01. Júl 2006 16:58

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja je priamo zodpovedné za stavebníctvo v SR. :arrow:

http://www.build.gov.sk/

Inak samozrejme stavebníctvo súvisí aj s ministerstvami dopravy, pôšt a telekomunikácií či s ministerstvom financií. :)
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 01. Júl 2006 17:02

V stavebníctve pracujú načierno najmä živnostníci

dátum: 27. 6. 2006

Zdroj: HN
text: Bratislava (SITA)

Najnižšiu produktivitu práce v stavebnom sektore dosiahli v minulom roku živnostníci. Na priemere odvetvia sa podieľali len 58,5 percenta. "Spôsobuje to hlavne to, že pre nižšiu ponuku na stavebnom trhu sú nútení prijímať aj menej lukratívne zákazky s väčšími nárokmi na živú prácu, a tiež to, že niektoré vykonané stavebné práce neboli vyfakturované, teda išlo o čiernu prácu," konštatuje sa v materiáli ministerstva výstavby o hodnotení stavebníctva za minulý rok.

Produktivita práce meraná stavebnou produkciou na zamestnanca dosiahla za celých dvanásť mesiacov minulého roka vyše 851-tisíc korún.
Produkcia stavebných firiem dosiahla vyše 122 miliárd korún. Podniky s dvadsať a viac zamestnancami sa na tomto čísle podieľali približne 53 percentami, pričom zaznamenali aj najväčší medziročný rast produkcie, a to takmer o 19 percent. Živnostníci vytvorili vyše 30 percent stavebnej produkcie.

Zdroj: http://www.metrostav.sk/sk/aktuality/ak ... tail?id=41

© 2005 Metrostav, člen DDM Group
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 09. Júl 2006 00:21

Stavebníctvo na Slovensku. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4291

Súčasné a budúce stavebníctvo na Slovensku.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 10. Júl 2006 19:08

Novým ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR sa stal Ing. Marian Janušek

Ing. Marian Janušek sa narodil 29. februára 1960 v Žiline. Po gymnaziálnom štúdiu získal vysokoškolské vzdelanie na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline, keď získal absolutórium na fakulte Prevádzky, ekonomiky, dopravy a spojov v odbore stavba, údržba a rekonštrukcia tratí.

Po absolvovaní VŠDS pracoval do decembra 1989 ako samostatný odborno-technický pracovník investičnej výstavby v Považských chemických závodoch š.p. Žilina, neskôr zabezpečoval stavebný dozor na prácach realizovaných podnikmi Váhostav, š.p. Žilina a Železničné staviteľstvo, š.p. Žilina. Do septembra 1994 pracoval ako zástupca vedúceho materiálno – technického zásobovania, Váhostav, š.p., Žilina, stavebný závod 02.

V januári 1995 sa stal M. Janušek zástupcom prednostu Okresného úradu v Žiline, do ktorého kompetencie patrili odbory dopravy a cestného hospodárstva, životného prostredia, katastrálny, zdravotníctva, školstva a kultúry, veterinárny, pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, CO obyvateľstva. V priebehu rokov 2001-2002 bol manažérom DDP Stabilita.

Zástupcom prednostu MsÚ Žilina sa stal Marian Janušek vo februári 2002, od decembra 2002 bol zástupcom primátora mesta Žilina.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 05. Aug 2006 16:34

Myslím si, že stavebníctvu v SR veľmi pomôže nižšia daň. Aj keď sa asi presadí len jedna-dve časti stavebníctva ako diaľnice či železničné koridory, tak si myslím, že by mala nižšia daň platiť pre celé stavebníctvo. Minimálne však pri tej prvej oblasti štát viac získa ako stratí, pretože dopravné stavby sa realizujú hlavne za štátne (+európske) peniaze. Napríklad most Apollo musel byť štátom dofinancovaný sumou viac ako 200 mil. SKK práve pre zvýšenú daň. Určite je rozdiel platiť 5% alebo 19% daň pri takýchto veľkých projektoch. :lol:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 07. Aug 2006 22:12

Rozhovor s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Mariánom Janušekom. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4462
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Výsledky odvetvia stavebníctva za rok 2005

Odoslaťod Dialniciar » 26. Aug 2006 21:09

http://dev.soyamedia.com/_majo/!mvrrsr/ ... 002097.zip

Výsledky odvetvia stavebníctva za rok 2005


I. Vyhodnotenie vybraných makroekonomických ukazovateľov vývoja hospodárstva SR v roku 2005


1. Tvorba hrubého domáceho produktu (HDP)

Celková výkonnosť ekonomiky Slovenska, meraná hrubým domácim produktom vzrástla v roku 2005 oproti predchádzajúcemu roku v stálych cenách o 6 %. Je to najvyšší medziročný prírastok od roku 1996 a v porovnaní s rokom 2004 sa jej dynamika zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu. Objem vytvoreného HDP v bežných cenách predstavoval 1 439,8 mld. Sk (rast v bežných cenách o 8,6 %).

Už druhý rok po sebe rast HDP súvisel so zvýšením domáceho dopytu (o 7,3 %), ako aj zahraničného dopytu (o 10,9 %). K posilneniu domáceho dopytu prispel najmä rýchly rast investícií. Tvorba hrubého kapitálu (HK) sa zvýšila o 14,1 % (z toho tvorba hrubého fixného kapitálu – HFK o 12,4 %) a konečná spotreba domácnosti o 5,8 %.

Vyššiu tvorbu HDP ovplyvnil hlavne rast pridanej hodnoty v stavebníctve, obchode, doprave, poštách a telekomunikáciách, priemysle a pôdohospodárstve.


2. Vývoj ostatných vybraných makroekonomických ukazovateľov

Saldo zahraničného obchodu tovarov a služieb v bežných cenách bolo pasívne v objeme 62,9 mld. Sk (o 27,3 mld. Sk vyššie ako v roku 2004) pri deficite zahraničného obchodu s tovarmi vo výške 74,7 mld. Sk a aktívnom salde vývozu a dovozu služieb v objeme 11,8 mld. Sk.

Úroveň exportnej výkonnosti (meranej podielom vývozu výrobkov a služieb v bežných cenách na HDP) sa medziročne zvýšilo o 1,9 percentuálneho bodu na 78,7 %. Zrýchlenie dynamiky dovozu sa premietlo do rastu dovoznej náročnosti (dovoz výrobkov a služieb v bežných cenách na HDP) o 3,5 percentuálneho bodu na 83 %, ktorý bol vyvolaný rastom investičného procesu.

Hospodárenie štátneho rozpočtu SR skončilo k 31. decembru 2005 schodkom 33,9 mld. Sk, čo je o 36,4 mld. Sk menej ako v roku 2004. V pomere k HDP tvoril schodok 2,4 %, medziročne bol nižší o 2,9 percentuálneho bodu. Príjmy štátneho rozpočtu medziročne vzrástli o 16,2 mld. Sk a výdavky sa znížili o 20,2 mld. Sk. Na zvýšenie príjmov sa podieľali najmä vyššie daňové príjmy.

Inflácia v roku 2005 dosiahla 2,7 % a bola najnižšia v histórii Slovenskej republiky. V porovnaní s rokom 2004 sa celková hladina znížila o 4,8 percentuálnych bodov hlavne z dôvodu nižšieho rozsahu úprav regulovaných cien.

Zamestnanosť si piaty rok po sebe udržala rastovú tendenciu. Podľa výberového zisťovania pracovných síl pracovalo v roku 2005 v hospodárstve SR v priemere 2 216,2 tis. osôb, čo je rast oproti roku 2004 o 2,1 %. K zvýšeniu zamestnanosti prispela hlavne priemyselná výroba. Zvýšil sa počet zamestnancov v odvetviach nehnuteľnosti a prenájom, obchod a stavebníctvo. Pokles pretrvával v pôdohospodárstve, školstve, zdravotníctve, v doprave, poštách a telekomunikáciách.

Nezamestnanosť sa oproti roku 2004 znížila o 53,2 tis. osôb na 427,5 tis. osôb. Miera nezamestnanosti klesla z 18,1 % na 16,2 % a dosiahla najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov. K zníženiu nezamestnanosti prispel rast voľných pracovných miest.

Priemerná mesačná nominálna mzda v roku 2005 dosiahla výšku 17 274,– Sk a oproti roku 2004 vzrástla o 9,2 %. Reálna mzda sa zvýšila o 6,3 %. Zvýšenie reálnej mzdy (najvyššie od roku 1997) súviselo okrem rastu nominálnej mzdy tiež s nižšou priemernou infláciou.


3. Vývoj investičnej aktivity

Vývoj HDP a tvorby HFK v rokoch 2000 – 2005
Tabuľka č. 1
ukazovateľ merná
jednotka 2000 2001 2002 2003 2004 2005
hrubý domáci
produkt (HDP) ceny bežného roka mld. Sk 934,1 1009,8 1098,7 1201,2 1325,5 1439,8
stále ceny roka 1995 mld. Sk 690,7 716,8 749,9 783,4 826,5 876,3
Index (stále ceny roka 1995) % 102,0 103,8 104,6 104,5 105,5 106,0
hrubý fixný
kapitál (HFK) ceny bežného roka mld. Sk 242,3 291,0 303,5 308,4 327,2 376,7
stále ceny roka 1995 mld. Sk 177,4 202,1 200,9 197,9 202,8 227,9
Index (stále ceny roka 1995) % 92,8 113,9 99,4 98,5 102,5 112,4
podiel HFK na HDP- ceny bežného roka % 25,9 28,8 27,6 25,7 24,7 26,2
podiel HFK na HDP – stále ceny roka 1995 % 25,7 28,2 26,8 25,3 24,5 26,0
Zdroj: Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2005, ŠÚ SR, marec
2006

Z údajov uvedených v tabuľke č. 1 vyplýva, že medziročný rast HDP a HFK v stálych cenách roku 1995 (106,0 a 112,4) bol najvyšší od roku 2000, resp. 2001. Podiel HFK na HDP vzrástol z 24,5 % na 26,0 %.

V štruktúre investovania v roku 2005 bol posun od dopytu po strojoch k dopytu po stavbách. V dôsledku toho sa podiel stavebných investícií na tvorbe HFK medziročne zvýšil o 1,8 percentuálneho bodu na 34,1 Do strojov sa investovalo 224,4 mld. Sk a do stavieb 128,3 mld. Sk, z toho do budov na bývanie 23,6 mld. Sk. Objem investícií do stavieb sa oproti roku 2004 zvýšil o 18,5 % (v tom do budov na bývanie o 14,2 %) a do ostatných stavieb o 19,5 %.


II. Výsledky odvetvia stavebníctva v roku 2005


1. Vývoj odvetvia celkom

V roku 2005 zaznamenalo stavebníctvo najväčší rast od roku 1998. Priaznivé výsledky dosiahlo vo všetkých hlavných ukazovateľoch (rast tvorby HDP, stavebnej produkcie, zamestnanosti, produktivity práce, priemernej mzdy a vo finančných ukazovateľoch.

HDP vytvorený v stavebníctve dosiahol v bežných cenách objem 79,5 mld. Sk a oproti roku 2004 vzrástol v stálych cenách roka 1995 o 15,6 %: Je to najvyšší rast zo všetkých hlavných odvetví hospodárstva SR a 2,6-násobný rast oproti celoslovenskému priemeru. Podiel stavebníctva na tvorbe HDP Slovenska vzrástol v bežných cenách z 5,2 % na 5,5 % a v stálych cenách roka 1995 z 3,7 % na 4,0 % (metodika ŠÚ SR). Podľa metodiky EÚ bol podiel stavebníctva na tvorbe HDP Slovenska 9,3 %.

V roku 2005 sa vyprodukoval objem stavebnej produkcie v bežných cenách vo výške 122,2 mld. Sk a v porovnaní s rokom 2004 vzrástol v stálych cenách roka 2000 o 14,7 %. Prevažná časť stavebnej výroby sa realizovala v tuzemsku. Jej objem bol 117,1 mld. Sk, čo predstavuje 95,8 % z celkovej stavebnej produkcie.

Z hľadiska štruktúry stavebnej produkcie najväčší objem bol prestavaný na novej výstavbe, rekonštrukciách a modernizáciách (93,6 mld. Sk), čo predstavuje 76,6 % stavebnej produkcie a nárast oproti roku 2004 o 15,1 %. Stavebné práce na opravách a údržbe vzrástli o 14,7 % a ich podiel na objeme stavebnej výroby bol 18,7 %. Ostatné práce tvorili 0,5 %. Podiel súkromného sektora tvoril 99,7 % z celkového objemu stavebnej produkcie. Po miernom poklese stavebnej produkcie v zahraničí v roku 2004 vzrástol jej objem v roku 2005 o 9,2 % na 5,2 mld. Sk a tvoril 4,2 % z celkovej stavebnej výroby.

Vývoj štruktúry stavebnej produkcie od roku 2000 bol nasledovný (v %):

štruktúra stavebnej výroby 2000 2001 2002 2003 2004 2005
nová výstavba, rek. a moder. 74,6 75,3 74,9 72,1 76,4 76,6
opravy a údržba 18,7 19,8 20,9 22,4 18,6 18,7
produkcia v zahraničí 4,0 3,6 3,3 4,8 4,4 4,2
ostatné práce 2,7 1,3 0,9 0,7 0,6 0,5
spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Z celkovej stavebnej výroby realizovali stavebné podniky vrátane živnostníkov 121,3 mld. Sk pri 14,7 %-nom raste. Tržby za vlastné výkony a tovar vzrástli o 17,3 % na 190,7 mld. Sk. Podiel stavebnej výroby na tržbách za vlastné výkony a tovar bol 63,6 % a oproti roku 2004 klesol o 1,5 percentuálneho bodu. Tento klesajúci trend podielu stavebnej výroby na tržbách za vlastné výkony a tovar trvá už niekoľko rokov. Vyplýva to z tej skutočnosti, že stavebné podniky sa musia v dôsledku nedostatočnej náplne svojej hlavnej činnosti preorientovávať aj na nestavebnú činnosť. Tá v minulom roku predstavovala už 36,4 % z celkových tržieb.

Výsledky stavebných podnikov podľa veľkostnej štruktúry vrátane živnostníkov uvádzame v prehľade vybraných ukazovateľov (príloha č. 2).
Najväčší medziročný rast stavebnej produkcie zaznamenali podniky s počtom zamestnancov 20 a viac osôb (rast o 18,9 %). Stavebná produkcia vzrástla medziročne aj v malých podnikoch do 19 zamestnancov (rast o 11,9 %) a u živnostníkov (rast o 8,7 %). V nadväznosti na medziročný rast stavebnej výroby rástla aj zamestnanosť v jednotlivých skupinách podnikov v priemere o cca 7 %, ale najväčší nárast bol v malých podnikoch do 19 zamestnancov (rast o 7,4 % a u živnostníkov (rast o 7,3 %). Produktivita práce zamestnanca vzrástla vo všetkých skupinách podnikov, najviac v skupine podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac zamestnancov (rast o 11,8 %). Najnižšiu produktivitu práce dosahujú živnostníci – len 58,5 % z priemeru odvetvia. Je to spôsobené hlavne tým, že sú v dôsledku nižšej ponuky na stavebnom trhu nútení prijímať aj menej lukratívne zákazky s väčšími nárokmi na živú prácu, a tiež tým, že niektoré vykonané stavebné práce neboli vyfakturované (čierna práca). Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca vzrástla vo všetkých skupinách podnikov.

Pre úplnosť uvádzame aj vývoj podielov jednotlivých veľkostných skupín podnikov na realizácii stavebnej produkcie a zamestnanosti, ktorý je od roku 2000 nasledovný.

Podiel veľkostných skupín stavebných subjektov na realizácii stavebnej produkcie a zamestnanosti (v %)
Tabuľka č. 2
subjekty Podiel na produkcii Podiel na zamestnanosti
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2000 2001 2002 2003 2004 2005
do 19 zamestnancov 16,4 15,6 17,2 17,8 16,2 15,8 13,3 14,9 14,7 15,4 14,4 14,4
s 20 a viac zamest. 56,0 55,9 52,4 50,4 51,0 53,1 46,5 42,4 39,1 35,5 33,6 33,3
živnostníci 26,6 27,5 29,5 31,0 32,0 30,4 40,2 42,7 46,2 49,1 52,0 52,3
nestaveb. organizácie 1,0 1,0 0,9 0,8 0,8 0,7 - - - - - –
spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Z prehľadu vývoja podielu na stavebnej produkcii vyplýva, že rast po roku 2003 zaznamenali len podniky s 20 a viac zamestnancami. V malých podnikoch do 19 zamestnancov a u živnostníkov sa po roku 2003 prejavil pokles podielu na stavebnej produkcii. Podiel na zamestnanosti klesá. resp. stagnuje v podnikoch s 20 a viac zamestnancami a rastie u živnostníkov. Rast podielu živnostníkov na zamestnanosti je spôsobený aj tým, že niektoré stavebné podniky riešia prezamestnanosť a vysoké odvodové povinnosti na pracovníka znižovaním stavu zamestnancov, ktorí sú nútení otvárať si živnosť a spolupracovať so svojim bývalým podnikom formou subdodávok. V dôsledku nízkej produktivity práce živnostníkov, ich podiel na stavebnej produkcii nie je adekvátny rastu podielu na zamestnanosti.

Zamestnanosť v stavebníctve v uplynulom roku medziročne vzrástla o 6,9 % na 142,5 tis. osôb (rast o 9,1 tis. osôb) a počet robotníkov na stavebných prácach o 7,5 % na 118,6 tis. osôb (rast o 8,2 tis. osôb). Takmer celé zvýšenie počtu zamestnancov bolo zaznamenané v kategórii „robotníci na stavebných prácach“, zatiaľ čo stav THP a pomocných robotníkov sa oproti roku 2004 len mierne zvýšil. Zvýšila sa aj produktivita práce o 7,3 % na 851,1 tis. Sk a robotníka na stavebných prácach o 6,7 % na 1022,7 tis. Sk. Priemerná nominálna mesačná mzda v stavebníctve medziročne vzrástla o 6,0 % na 13 867,– Sk, čo však je oproti celoslovenskému priemeru menej o 3 407,– Sk. Reálna mzda vzrástla o 3,2 %.

Podľa výberového zisťovania pracovných síl bolo v stavebníctve v roku 2005 evidovaných 27,2 tis. nezamestnaných osôb, čo predstavuje 6,4 % z celkového počtu nezamestnaných na Slovensku. Oproti roku 2004 klesol počet nezamestnaných v tomto odvetví o 6,6 tis. osôb.

Rast stavebnej produkcie sa pozitívne prejavil aj v tvorbe hospodárskeho výsledku. V hodnotenom období vyprodukovali stavebné podniky zisk pred zdanením vo výške 12,3 mld. Sk, čo je oproti roku 2004 viac o 2,1 mld. Sk. Výnosy vzrástli o 30,4 mld. Sk na 159,0 mld. Sk a rentabilita výnosov mierne klesla zo 7,9 % na 7,7 %.

Podľa organizačnej štatistiky uverejnenej v publikácii ŠÚ SR „Bulletin č.12/2005“ pôsobilo v odvetví stavebníctva v minulom roku 6 225 podnikov a 62 436 živnostníkov, čo je oproti roku 2004 nárast o 662 podnikov a o 5 358 živnostníkov. Najväčšiu skupinu tvoria malé podniky do 19 zamestnancov, ktorých je 5 407 a tvoria 86,9 % z celkového počtu stavebných podnikov. Podniky s počtom 20 až 499 osôb tvoria 10,6 %. Zbytok (2,5 %) tvoria podniky s 500 a viac zamestnancami vrátane podnikov s nezisteným počtom zamestnancov.


2. Výsledky stavebných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov


2.1 Produkcia, zamestnanosť, produktivita práce, priemerná mesačná mzda

Skupina podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac osôb vyprodukovala v roku 2005 stavebnú výrobu v objeme 64,8 mld. Sk pri medziročnom raste o 18,9 % (príloha č. 2). Podiel tejto skupiny na celkovej stavebnej produkcii bol 53,1 %, čo je zvýšenie oproti roku 2004 o 1,7 percentuálneho bodu. V tejto kategórii podnikov najviac vzrástol objem výroby v podnikoch s 20 až 49 zamestnancami (rast o 34,3 %) a najväčší podiel dosiahli podniky s 50 – 249 zamestnancami (40,3 %).

Priemerný evidenčný počet zamestnancov tejto kategórie medziročne vzrástol o 6,0 % na 47,5 tis. osôb. Z celkového počtu zamestnancov pracujúcich v odvetví stavebníctva to prestavuje 33,3 %. V tejto kategórii podnikov najviac vzrástla zamestnanosť v podnikoch s 20 – 49 zamestnancami (rast o 15,1 %).

Pokles nastal v podnikoch s 250 – 499 zamestnancami (pokles o 5,4 %) a v podnikoch s 500 a viac (pokles o 9,7 %).

Rýchlejší rast objemu stavebnej produkcie oproti rastu zamestnanosti v tejto kategórii podnikov pozitívne ovplyvnil aj vývoj produktivity práce, ktorá medziročne vzrástla o 11,8 %. Rast zaznamenali všetky skupiny podnikov, najväčší podniky s 250 – 499 zamestnancami (rast o 39,9 %)..

Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v tejto kategórii podnikov o 8,1 % na 17 855,– Sk. Všetky skupiny podnikov tejto kategórie dosiahli vyššiu priemernú mzdu ako bol priemer odvetvia. Najvyššiu priemernú mzdu dosiahli podniky s 500 a viac zamestnancami (22 706,– Sk). Táto skupina podnikov však zaznamenala aj vysoko nadpriemernú produktivitu práce (nad 2 mil. Sk).


2.2. Hospodársky výsledok

Stavebné podniky s 20 a viac zamestnancami vytvorili v roku 2005 zisk pred zdanením vo výške 8 548 mil. Sk, čo je oproti roku 2004 zvýšenie o 2 150 mil. Sk, t.j. o 33,6 %. Nárast zisku pred zdanením v bežných cenách bol spôsobený hlavne rastom výnosov o takmer 28,9 %. Z celkového počtu 667 podnikov bolo 527 ziskových a 140 stratových.

Z hľadiska štruktúry vlastníctva sa na celkových výnosoch a zisku najviac podieľali súkromné tuzemské organizácie (76,3 %-ný, resp. 78,0 %-ný podiel). Najvyššiu rentabilitu výnosov dosiahli zahraničné organizácie (8,86 %). Družstevné organizácie zaznamenali pokles výnosov, zisku aj rentability výnosov. Celkovo však môžeme konštatovať, že stavebné podniky s 20 a viac zamestnancami dosiahli rast oproti roku 2004 vo všetkých troch hodnotených ukazovateľoch (výnosy, zisk, rentabilita výnosov). Prehľad ukazovateľov podľa druhu vlastníctva uvádzame v tabuľke č. 3.

Výnosy, hospodársky výsledok a rentabilita výnosov podľa druhu vlastníctva
Tabuľka č. 3
Druh vlastníctva Výnosy
(v mil. Sk) Hospodársky výsledok (v mil. Sk) Rentabilita výnosov (%)
2005 Index 2005/2004 2005 Index 2005/2004 2005 Index 2005/2004
Súkromné tuzemské 98 864 122,7 6 669 130,3 6,75 106,3
Družstevné 409 89,9 4 23,1 0,98 27,8
Štátne x/ – – – – – –
Územná samospráva x/ – – – – – –
Zahraničné 13 472 92,4 1 193 124,4 8,86 134,7
Medzinárodné súkromné 16 429 360,5 675 225,2 4,11 62,5
Stavebné podniky spolu 129 509 128,9 8 548 133,6 6,60 103,6
x/ Údaje nie sú uvedené z dôvodu ochrany individuálnych dát
Zdroj: Stav zákaziek a finančné ukazovatele stavebných podnikov SR za 4. štvrťrok 2005, ŠÚ SR, február 2006


2.3. Platobná schopnosť

K 31. 12. 2005 vykázali stavebné organizácie s počtom 20 a viac zamestnancov pohľadávky vo výške 32 192 mil. Sk a medziročne vzrástli o 11 027 mil. Sk. Pohľadávky po lehote splatnosti sa zvýšili zo 7 941 mil. Sk na 9 945 mil. Sk, t. j. o 2 004 mil. Sk.

Záväzky celkom vzrástli z 26 065 mil. Sk na 33 101 mil. Sk, z toho záväzky po lehote splatnosti o 1 118 mil. Sk na 8 126 mil. Sk.

Z porovnania stavu pohľadávok po lehote splatnosti a záväzkov po lehote splatnosti vyplýva, že odvetvie stavebníctva ako celok sa k 31. 12. 2005 nachádzalo v druhotnej platobnej neschopnosti (pohľadávky po lehote splatnosti boli vyššie ako záväzky po lehote splatnosti o 1 819 mil. Sk). Kladne hodnotíme skutočnosť, že ani jeden sektor podľa druhu vlastníctva nie je v prvotnej platobnej neschopnosti.

Podrobnejšie údaje o stave pohľadávok a záväzkov ku koncu roka 2005 podľa druhu vlastníctva uvádzame v tabuľke č. 4.

Stav pohľadávok a záväzkov podľa druhu vlastníctva k 31. 12. 2005 v mil. Sk
Tabuľka č 4
Druh vlastníctva Pohľadávky Záväzky
Celkom Z toho: po lehote splatnosti Celkom Z toho: po lehote splatnosti
Súkromné tuzemské 22 696 7 453 23 870 6 235
Družstevné 94 44 94 30
Štátne x/ – – – –
Územná samospráva x/ – – – –
Zahraničné 4 911 1 404 4 661 1 065
Medzinárodné súkromné 4 456 1 026 4 403 781
Stavebné podniky spolu 32 192 9 945 33 101 8 126
x/ Údaje nie sú uvedené z dôvodu ochrany individuálnych dát.
Zdroj: Stav zákaziek a finančné ukazovatele stavebných podnikov SR za 4. štvrťrok 2005, ŠÚ SR, február 2006


3. Vývoj cien v stavebníctve

Ceny stavebných prác sa v priemere od začiatku roka oproti roku 2004 zvýšili o 4,3 %. Ceny v novej výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii a v opravách a údržbe stavebnej povahy medziročne vzrástli zhodne o 4,3 %. Ceny stavebných prác na výstavbe budov vzrástli o 4,5 % (v tom na bytových budovách o 4,9 % a nebytových budovách o 4,3 %) a na výstavbe inžinierskych stavieb sa zvýšili o 4,1 %. V hodnotenom období sa tempo rastu cien stavebných prác medziročne znížilo zo 6,3 % na 4,3 %, t. j. o dva percentuálne body.

Výrobné ceny materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve vzrástli v priemere od začiatku roka oproti roku 2004 o 4,4 %. Ich tempo rastu sa medziročne znížilo o 1,2 percentuálneho bodu. Medziročný prírastok cien materiálov spotrebovávaných v novej výstavbe, modernizácii a rekonštrukciách a v opravách a údržbe stavebnej povahy bol zhodne o 1,2 %. Ceny stavebných materiálov spotrebovávaných pri výstavbe inžinierskych stavieb vzrástli o 1,3 % a pri výstavbe budov o 1,2 % (v tom na bytových budovách a nebytových budovách zhodne o 1,2 %).

Nákupné ceny materiálov a výrobkov použitých v procese výstavby vzrástli od začiatku roka oproti roku 2004 v priemere o 4,2 %.

Podrobnejšie údaje o vývoji cien uvádzame v prílohe č. 3.

4. Bytová výstavba

V roku 2005 sa začala výstavba 19 796 bytov, dokončilo sa 14 863 bytov a rozostavaných zostalo ku koncu roka 48 874 bytov. V porovnaní s rokom 2004 sa počet začínaných bytov zvýšil o 3 210 bytov, t. j. o 19,4 %. Počet dokončených bytov vzrástol medziročne o 2 271 bytov, t. j. o 18,0 %. Počet rozostavaných bytov vzrástol zo 43 981 na 48 874 bytov. Počet dokončených bytov v rodinných domoch vzrástol o 1,5 % na 8 707 bytov, čo predstavuje 58,6 % z celkového počtu dokončených bytov.

Rozhodujúci podiel na raste bytovej výstavbe mal súkromný sektor. Jeho podiel na začatých bytoch bol 84,7 %, rozostavaných 88,7 % a na dokončených bytoch 85,9 %.

5. Regionálne porovnania

K 31. 12. 2005 pôsobilo v odvetví stavebníctva 6 225 podnikov a 62 436 živnostníkov. Najviac podnikov (1 349) pôsobilo v Bratislavskom kraji, čo predstavuje 21,7 % z celkového počtu stavebných podnikov. Najmenej podnikov (538) pracovalo v Nitrianskom kraji, t. j. 8,6 % z celkového počtu stavebných podnikov. Najviac živnostníkov pôsobilo v Žilinskom kraji (13 358), čo predstavuje 21,4 % z celkového počtu živnostníkov v SR zaoberajúcich sa stavebníctvom. Najmenej (4 138 živnostníkov) pracovalo v Košickom kraji, čo je 6,6 % z celkového počtu živnostníkov pôsobiacich v odvetví stavebníctva.

Na celkovom objeme stavebnej produkcie sa najväčšou mierou podieľali subjekty so sídlom v kraji Bratislavskom (26,1 %), Žilinskom (17,5%), Košickom (12,7 %) a Prešovskom (10,2 %). Najnižší podiel zaznamenal kraj Banskobystrický (5,8 %) a Nitriansky (8,5 %). Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že vo všetkých krajoch medziročne vzrástol objem stavebnej výroby.

Tak ako stavebná výroba aj zamestnanosť medziročne vzrástla vo všetkých krajoch. Najväčší nárast zaznamenal kraj Žilinský (112,8 %), ktorý dosiahol aj najväčší podiel zamestnanosti (18,5 %).

V hodnotenom období sa dokončilo najviac bytov v kraji Bratislavskom (4 673), Trnavskom (2 055) a v Žilinskom (1 997), najmenej v kraji Banskobystrickom (772), v Košickom (944) a v Nitrianskom (1 087). V Banskobystrickom a v Nitrianskom kraji nastal medziročný pokles v počte dokončených bytov o 5,4 %, resp. o 22,8 %. V ostatných krajoch bol zaznamenaný rast oproti roku 2004. Prehľad ukazovateľov podľa krajov uvádzame v prílohe č. 4.

Záver:

Odvetvie stavebníctva dosiahlo v roku 2005 veľmi dobré výsledky. V uplynulom roku zaznamenalo stavebníctvo najvyššiu dynamiku rastu od roku 1998 a už piaty rok po sebe sa jeho výkonnosť zvyšuje. Dynamika rastu hrubého domáceho produktu vytvoreného v stavebníctve bola najvyššia zo všetkých odvetví hospodárstva SR a 2,6-násobne vyššia ako bol celoslovenský priemer. Vzrástol aj podiel stavebníctva na HDP Slovenska.

Objem stavebnej produkcie medziročne vzrástol v tuzemsku aj v zahraničí. Rast stavebnej produkcie a produktivity práce bol zaznamenaný vo všetkých veľkostných skupinách podnikov.

Rast stavebnej produkcie mal pozitívny vplyv aj na rast zamestnanosti v tomto odvetví, hlavne v kategórii „robotníci na stavebných prácach“. Znížil sa počet nezamestnaných v stavebníctve, a tiež aj jeho podiel na celkovej nezamestnanosti. Priaznivý bol aj vývoj vzťahu produktivity práce zamestnanca v bežných cenách k priemernej nominálnej mesačnej mzde. Priemerná mzda v stavebníctve je však o viac ako 3 tis. Sk nižšia ako v hospodárstve Slovenska.

Priaznivé výsledky v objemových ukazovateľoch sa pozitívne prejavili aj vo finančnej situácii. Zaznamenali sme medziročný rast výnosov, zisku aj rentability výnosov. Naďalej sa zlepšuje platobná schopnosť stavebných podnikov a pozitívne hodnotíme skutočnosť, že ani jeden sektor podľa druhu vlastníctva nie je v prvotnej platobnej neschopnosti.

Z hľadiska regionálneho porovnávania rastu stavebnej produkcie, počtu dokončených bytov a zamestnanosti podľa jednotlivých krajov môžeme konštatovať zlepšenie situácie. Dokumentuje to aj tá skutočnosť, že vo všetkých krajoch medziročne vzrástol objem stavebnej produkcie a aj počet zamestnancov. Najväčší nárast stavebnej produkcie zaznamenal kraj Žilinský, Košicky, Trenčiansky a Nitriansky. V Žilinskom a Košickom kraji vzrástol aj podiel na objeme stavebnej produkcie Slovenska. Priaznivá situácia je aj v počte dokončených bytov. Vzrástol nielen počet dokončených bytov na Slovensku, ale medziročný rast zaznamenali všetky kraje okrem Nitrianskeho a Banskobystrického.

K pozitívnym výsledkom prispel celý rad faktorov. Do vývoja sa premietli výsledky postupnej stabilizácie podmienok podnikania v dôsledku zavádzania reforiem a legislatívnych zmien. Zlepšili sa podmienky získavania domácich zdrojov investovania a vytvoril sa väčší priestor pre vstup zahraničných investorov. Rast stavebnej produkcie a zamestnanosti pozitívne ovplyvnila aj možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, uzatvárať kooperačné vzťahy so zahraničnými partnermi, využívať ich kapitálovú silu, skúsenosti v oblasti organizácie a riadenia a ich obchodné kontakty.

Napriek týmto pozitívam, ktoré kladne ovplyvnili rozvoj odvetvia stavebníctva, vyskytli sa aj problémy, ako napr.:

 pretrvávajúce prechodné opatrenia pôvodných členských štátov EÚ voči novým členským krajinám obmedzujúcich voľný pohyb pracovných síl,

 malé skúsenosti stredných stavebných firiem pri realizácii stavebných prác v zahraničí a ich nedostatočná znalosť európskej legislatívy,

 pretrvávajúca platobná nedisciplinovanosť investorov a nevymožiteľnosť pohľadávok,

 vytvorenie umelo vzniknutej skupiny živnostníkov z donútenia, ktorá vytvára zdanie rozvoja malého a stredného podnikania, a tým deformuje podnikateľské prostredie,

 nedostatočná vybavenosť informačno-komunikačnými technoilógiami,

 pretrvávajúca nízka úroveň organizácie a kvality riadenia, hlavne malého a stredného podnikania,

 sťažený prístup k úverovým zdrojom drobných podnikateľov, obmedzené zdroje financovania u obyvateľstva a verejnej správy,

 nedostatok odborníkov, hlavne v profesiách murár, tesár, klampiar, inštalatér a stavebný zámočník,

 obmedzené prepojenie medzi výskumnou a podnikovou sférou.

© 2005 Copyright MVRR SR
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Stavebníctvo v Európe - rok 2004, pôvodných 15 štátov

Odoslaťod Dialniciar » 21. Sep 2006 21:37

Stavebníctvo je jedným z najväčších priemyselných odvetví Európy s ročným obratom, ktorý presahuje 900 miliárd EÚR a má viac ako 12 miliónov zamestnancov len v 15 štátoch EÚ.

Bohužiaľ má aj jednu z najhorších histórií v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP) v danom regióne, čo je problém, pri ktorom sa odhaduje, že stojí podniky a daňových poplatníkov takmer 75 miliárd EUR ročne, nehovoriac o ľudskom utrpení.

Oficiálne zamestnáva toto odvetvie 12,7 milióna zamestnancov, čo predstavuje ekvivalent 7,9% z celkového počtu pracovných síl v EÚ. Je však pravdepodobné, že skutočné číslo je podstatne vyššie, keďže sa odhaduje, že značná časť pracovných síl v stavebníctve nie je v tomto priemyselnom odvetví hlásená. Podľa Európskej komisie je sa nepriznáva 7%–19% všetkej práce v EÚ a prevláda presvedčenie, že tento problém je mimoriadne akútny práve v stavebníctve. 47% všetkých pracovníkov v stavebníctve zamestnávajú spoločnosti, ktoré majú menej ako 10 zamestnancov (priemer v EÚ predstavuje 36%).

Tieto údaje platia vtedy, ak zadefinujeme, že sa stavebníctvo definuje ako výstavba, verejná výstavba, údržba (napríklad vrátane maľovania a dekoračných prác) a demolačné práce vo verejnom, aj v súkromnom sektore.

Zdroj: http://ew2004.osha.eu.int/infopack/sk-ewinfopack.doc
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 26. Sep 2006 21:07

STAVEBNÁ PRODUKCIA V JÚLI 2006. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5042
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 04. Okt 2006 19:38

Po roku 2008 sa má dokončievať 26 tis. bytov ročne. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5156

Strategickým zámerom rezortu výstavby je dosiahnuť, aby sa po roku 2008 dokončievalo 26 tisíc bytov ročne. Vlani ich pritom bolo 14 863, pričom išlo o 18 percentné medziročné zvýšenie. :lol:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Eminem » 09. Okt 2006 13:23

Tempo rastu stavebnej produkcie v auguste zrýchlilo. Stavebná produkcia na Slovensku dosiahla v auguste tohto roka 14,3 mld. Sk a jej medziročný rast sa zrýchlil na 21,6 %. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5208
Eminem
diskutujúci
 
Príspevky: 96
Založený: 24. Aug 2006 18:16

Odoslaťod Dialniciar » 21. Nov 2006 14:27

Eminem napísal:Tempo rastu stavebnej produkcie v auguste zrýchlilo. Stavebná produkcia na Slovensku dosiahla v auguste tohto roka 14,3 mld. Sk a jej medziročný rast sa zrýchlil na 21,6 %. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5208


Ja by som len rád upozornil, že letné mesiace a jesenné mesiace musia byť takéto vysoké, lebo zimné a začiatky jarných, kedy je ešte zmrznutá pôda sa prakticky veľa toho nestavia.

Ak bude stavebná produkcia vyššia v r. 2006 oproti r. 2005 o viac ako 20%, tak to bude vysoké pozitívum, ale zatiaľ to tak nevyzerá. Zopakujem, že rok 2005 oproti r. 2004 takýto rast zaznamenal. :lol:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 24. Nov 2006 12:06

Ministerstvo výstavby chce špeciálny zákon o vyvlastnení. Účinnosť osobitného zákona o vyvlastnení pre strategické investície, ako aj tzv. stavebného zákona odhaduje ministerstvo výstavby na začiatok roka 2008. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5513

Zákon o vyvlastňovaní ukráti majiteľov. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5528
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

... text je skrátený ...

Odoslaťod Dialniciar » 13. Dec 2006 11:42

STRATEGICKÉ ZÁMERY A TENDENCIE VÝVOJA STAVEBNÍCTVA DO ROKU 2010 S VÝHĽADOM DO ROKU 2015

Stavebníctvo v Slovenskej republike, patrí k rozhodujúcim národohospodárskym odvetviam, keď:

- jeho podiel na celkovom HDP sa pohybuje za posledné roky v úrovni 5,6 - 5,8 % (v bežných cenách),
- zamestnáva cca 6,9 % osôb pracujúcich v hospodárstve SR,
- z vecnej stránky je hlavným realizátorom stavieb a budov, ktoré sú jednou z dôležitých súčastí tvorby hrubého fixného kapitálu: v roku 2005 sa stavby a budovy na tvorbe hrubého fixného kapitálu podieľali 34,1 %.

V priebehu transformácie slovenskej ekonomiky stavebníctvo prejavilo schopnosť, i keď s niekoľkými vážnymi výkyvmi, adaptovať sa na trhové podmienky, pričom prešlo zásadnou zmenou vlastníckych vzťahov, zmenou právnej formy podnikateľských subjektov, zmenou počtu a veľkosti stavebných firiem a vyrovnalo sa so zmenou dopytu a štruktúry zákaziek, ako aj s nárokmi na vyššiu kvalitu a úroveň stavebných diel.

Vstup Slovenska do Európskej únie v máji 2004 predstavoval pre slovenské stavebníctvo a celú našu ekonomiku krok, ktorý je porovnateľný s takými medzníkmi, akými sú privatizácia, resp. liberalizácia. Celkovo sa dá skonštatovať, že členstvo v EÚ je a bude pre slovenské stavebníctvo prínosom. K výhodám sa radí napríklad väčší prílev zahraničných investícií a účasť na európskom trhu. K slabým stránkam patrí naopak silnejšie konkurenčné prostredie.

Slovenské stavebníctvo:

- je v súčasnosti takmer úplne sprivatizované (cca 99,7 % stavebnej produkcie je realizovanej súkromným sektorom) a opiera sa o vlastný ekonomický a výrobný potenciál, ale aj o know-how a špičkové technológie zahraničných partnerov, ktorí vstúpili do najväčších slovenských stavebných firiem,
- vytvorilo štandardnú organizačnú štruktúru, z hľadiska veľkosti podnikov a ich právnej formy (porovnateľnú s vyspelými krajinami EÚ), fungujú tu klasické dodávateľsko-odberateľské siete so širokým okruhom poddodávateľov, developerských firiem, architektov, projektantov a s väzbami na trh s pozemkami a ostatnými nehnuteľnosťami,
- podieľa sa na raste dynamiky celej slovenskej ekonomiky,
- v mnohých smeroch je porovnateľné so stavebníctvom krajín EÚ (štandard stavieb predovšetkým z pohľadu technického, technologického a architektonického, kvalita stavebných prác a rýchlosť výstavby, sortiment používaných materiálov a výrobkov, konkurencieschopnosť slovenských stavebných firiem pri stavebných prácach na zahraničných trhoch, zabezpečovanie náročných kvalitatívnych požiadaviek zahraničných investorov a pod.).

V roku 2005 dominovali verejné investície do cestnej infraštruktúry. Rozvoju stavebného sektora pomohli tiež súkromné investície do výstavby priemyselných objektov, obchodno-zábavných a administratívnych centier. Koncentráciou finančných zdrojov na trhu investícií sa vyprofilovalo viacero významnejších investičných spoločností, medzi nimi tiež niekoľko solventných developerov. Ich investičné projekty významne podporili a podporujú súčasnú stavebnú konjunktúru (administratívne komplexy, nákupné centrá).

Podiel stavebníctva na tvorbe HDP (b. c.) - počnúc rokom 2000 nastal pozitívny obrat vo vývoji stavebnej produkcie, čo sa prejavilo aj rastom podielu stavebníctva na tvorbe HDP na 6,3 % a v roku 2002 až na úroveň 6,5 %. Po poklese podielu stavebníctva na tvorbe HDP v roku 2003 na 5,5 %, dosiahol tento podiel v roku 2005 5,8 %, čo predstavuje nárast oproti roku 2004 o 0,1 p. b.. Podiel stavebnej produkcie (b. c) na HDP sa v rokoch 2000 - 2004 pohyboval na úrovni cca 7,6 %, v roku 2005 dosiahol hodnotu 8,3 %.

Vývoj objemu stavebnej produkcie:

Na Slovensku dochádza v poslednom období k značnému rozvoju výstavby. Po dlhšom období stagnácie sa slovenské stavebníctvo dostalo od roku 2000 na vzostupnú krivku svojho rozvoja. Svedčí o tom predovšetkým významný nárast stavebnej produkcie v roku 2005, keď bol realizovaný objem stavebných prác v hodnote 122,2 mld. Sk v bežných cenách, resp. 93,5 mld. Sk v stálych cenách roku 2000; čo v bežných cenách znamená rast oproti roku 2004 o 18,8 % a reálne v stálych cenách roka 2000 o 13,7 %.

Zamestnanosť v stavebníctve od roku 2002, po značnom poklese počtu zamestnancov v roku 2000 (o 6,7 %), postupne rastie. Za rok 2005 bol priemerný evidenčný počet zamestnancov v stavebníctve 142 530 (z toho: 118 614 robotníkov) a z nich 74 507 živnostníkov. Oproti roku 2004, v ktorom bol priemerný evidenčný počet zamestnancov 133 437 (z toho: 110 367 robotníkov) a z nich 69 438 živnostníkov, to predstavuje nárast o 6,8 %, t.j. 9 093 osôb.

Predpokladá sa, že na pracovnom trhu chýba minimálne 1 800 remeselníkov v robotníckych profesiách. Podľa odhadov stavebných firiem bude v najbližších rokoch chýbať 5 tisíc nových remeselníkov ročne. Zo stavebných profesií chýbajú hlavne tradičné profesie ako tesár, murár, inštalatér, klampiar a odborníci na nové stavebné technológie. Nezáujem o tieto profesie spôsobujú hlavne dve príčiny: nízka priemerná mzda v stavebníctve a dochádzka za prácou na väčšiu vzdialenosť charakteristická pre toto odvetvie.

V odvetví stavebníctva celkovo očakávame, že rast výroby z predchádzajúcich rokov (2004-2005) bude pokračovať aj v ďalšom období (2006-2009). Signalizuje to napr. indikátor dôvery v stavebníctve, ktorý sa vďaka dopytu a očakávanému počtu zamestnancov v sektore dlhodobo zlepšuje. Ukazuje sa tiež , že stavebníctvo aj v budúcnosti môže profitovať z realizácie zahraničných investícií, vládnych investícií do infraštruktúry a využívania prostriedkov z fondov EÚ.

Vývoj investičnej aktivity do roku 2015 bude priamo úmerný tempu realizácie strategických cieľov jednotlivých odvetví, zameraných na odstránenie rozdielov v nasýtenosti stavebnými fondmi medzi regiónmi SR ako i SR a vyspelými štátmi EÚ. Je všeobecne známa skutočnosť, že vybavenosť územia stavebnými fondmi u nás ďaleko zaostáva za úrovňou obvyklou vo vyspelých štátoch EÚ. Súčasná vybavenosť územia SR je výsledkom dlhodobého vývojového procesu, ktorý bol v minulosti orientovaný hlavne na budovanie výrobnej základne. Tento stav spôsobil značné zaostávanie rozvoja nevýrobnej sféry, napr. v oblasti bytových stavieb, ako aj stavieb dopravnej infraštruktúry. Hoci už v tomto smere došlo k značným posunom, potreba stavebných prác predstavuje do roku 2015 cca 2,2 biliónov Sk, podľa jednotlivých smerov výstavby, resp. zdrojov financovania nasledovne:

- dopravná infraštruktúra (oprava železničných tratí a rekonštrukcia staníc, oprava komunikácií a mostov, výstavba novej cestnej infraštruktúry, vrátane vodných ciest a rozširovania letísk) objemovo činí cca 450 mld. Sk;
- bytové objekty, z demografických projekcií počtov domácností možno odvodiť potrebu výstavby cca 260 000 bytov, čo objemovo predstavuje cca 500 mld. Sk;
- oprava, resp. obnova panelových domov a ďalších starých bytov - podľa „Správy o stave a potreby finančných zdrojov na obnovu bytového fondu v rokoch 2007 - 2013“ (MVRR SR) by si táto obnova vyžiadala cca 400 mld. Sk;
- environmentálna infraštruktúra (čistiarne odpadových vôd, protipovodňové opatrenia a pod) vo výške cca 180 mld. Sk;
- štátne a obecné investície zahrňujúce reprodukciu majetku obcí, zlepšovanie vybavenosti lokálnej infraštruktúry, zdroje a rozvody pitnej vody, čistenie odpadových vôd, skládky odpadov, občiansku vybavenosť za viac ako 300 mld. Sk;
- investície podnikateľského sektoru (administratívne budovy, obchodné centrá, priemyselné objekty, atď.) - vo výške 400 - 500 mld. Sk.

Možno konštatovať, že celkovo nie je v kapacitných možnostiach slovenského stavebníctva a ani v medziach štátneho rozpočtu SR, či fondov EÚ zabezpečiť realizáciu takto špecifikovanej chýbajúcej vybavenosti, ako aj ostatných chýbajúcich stavebných fondov v časovom horizonte do roku 2015. Reálne posúdenie možností financovania ich výstavby, či už zo štátnych alebo verejných zdrojov, zdrojov EÚ, vlastných zdrojov domácej podnikateľskej sféry, obyvateľstva, zahraničných investorov alebo bánk signalizuje, že dosiahnutie úrovne vybavenosti stavebnými fondmi vyspelých krajín bude možné až po roku 2015.

Skutočnú potrebu smerovania výstavby v ďalšom období na Slovensku je možné dokumentovať aj na príklade štruktúry stavebnej produkcie vyspelých krajín Európy a SR (19 krajín skupiny Euroconstruct ). V roku 2005 predstavoval podiel bytovej výstavby SR z celkovej stavebnej produkcie v tuzemsku 23,9 %, priemer za daných 19 krajín Európy bol 47,7 %. Nižší podiel bytovej výstavby mala len Česká republika vo výške 17,6 %, Poľsko malo bytovú výstavbu v úrovni 26,8 % a Maďarsko 30,0 %. U ostatných krajín sa tento podiel pohyboval od 38,8 % v Nórsku po 65,6 % v Írsku. Čo sa týka výstavby nebytových budov, jej podiel bol v SR v roku 2005 vo výške 44,9 %. Priemer v krajinách Európy bol v úrovni 31,4 %, pričom sa podiel nebytovej výstavby pohyboval od 17,3 % v Írsku po 46,6 % v Spojenom Kráľovstve, v ČR bol v úrovni 46,1 %. Podiel inžinierskej výstavby tvoril v SR 31,2 % z tuzemskej výstavby. Priemer za krajiny dosiahol v roku 2005 - 20,9 %, najvyšší bol V Maďarsku - 37,6 % a ČR - 36,3 %. V Poľsku mal úroveň 30,3 %, v ostatných krajinách sa pohyboval od 12,6 % v Spojenom Kráľovstve po 28,7 % v Portugalsku. Celkovo stavebná produkcia v eurách na obyvateľa bola na Slovensku v roku 2005 vo výške 574 eur, čo je absolútne najnižšia hodnota z uvedených krajín Európy (priemer činil 2 803 eur). Ďalšiu najnižšiu hodnotu stavebnej produkcie na obyvateľa dosiahlo Poľsko - 628 eur, Maďarsko - 1 020 eur a ČR - 1 391 eur, potom nasleduje Švédsko s hodnotou 2 298 eur.

V inžinierskej výstavbe je potrebné komplexne dobudovať cestnú infraštruktúru (diaľnice, rýchlostné komunikácie, ostatné cesty, tunely, atď.), zabezpečiť údržbu a obnovu cestnej siete a to tak, aby jej realizácia prebiehala rovnocenne s napĺňaním programu rozvoja výstavby nových úsekov cestnej siete, zlepšiť kvalitu železničnej infraštruktúry (rekonštrukcia tratí na vyššiu prepravnú rýchlosť, realizácia programu modernizácie železničných tranzitných koridorov, modernizácia pohraničných prechodových staníc, dostavba rozhodujúcich železničných uzlov a staníc, modernizácia ostatnej siete, podchodov, nástupíšť, staničných budov, atď.).

Zdroj: http://www.build.gov.sk/
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 19. Dec 2006 15:31

Rezort výstavby chce znova otvoriť stavebné konanie. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5706
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 15. Jan 2007 13:21

Stavebníctvu bude dominovať bytová výstavba. Na výsledky stavebníctva bude mať veľký vplyv aj pripravovaná zmena legislatívy. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5865
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Honda » 08. Feb 2007 13:51

Rast stavebnej produkcia v decembri o 17,6 % :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6020

Medziročný rast stavebnej produkcie pokračoval aj v decembri minulého roka. V porovnaní s rovnakým mesiacom roku 2005 vzrástol jej objem o 17,6 % na 13,699 mld. Sk. V štruktúre stavebnej produkcie sa za minulý rok oproti roku 2005 zvýšil podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 2,1 percentuálneho bodu na 82,1 %, podiel prác na opravách a údržbe klesol o 2,2 percentuálneho bodu na 17,3 %.
Canada forever ...
Honda
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 569
Obrázky: 57
Založený: 23. Jan 2007 19:52

Odoslaťod Honda » 15. Feb 2007 15:43

Stavebná produkcia má v tomto roku prekročiť 140 miliárd Sk :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6075
Canada forever ...
Honda
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 569
Obrázky: 57
Založený: 23. Jan 2007 19:52

Odoslaťod Dialniciar » 19. Feb 2007 00:00

Honda napísal:Stavebná produkcia má v tomto roku prekročiť 140 miliárd Sk :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6075


Pretrváva masívna výstavba veľkých polyfunkčných domov v hlavnom meste a pribúdajú nové po celom Slovensku. Rýchlym tempom sa začína výstavba/prestavba 4* a 5* hotelov a znovu po celom Slovensku. To znamená, že rozvoj hospodárstva je celoplošný. Tento fakt tu bude ešte pár rokov, takže stavebná produkcia bude rásť naďalej.

Pomaly sa však končí výstavba veľkých priemyselných parkov a nových výrobných hál. Tu už nebude výrazný rast a postupne nastane pokles. Okrem toho však zase začína stúpať význam schátralých objektov, ktoré sa postupne obnovujú, no celkovo táto sféra už nie je tou, ktorá bude ťahať stavebnú produkciu, ale skôr ju začne ťahať na dole.

Výstavba bytov dlhodobo mení svoj vývoj. Je tu pokles, ale aj rast, stále viac pribúda význam súkromného kapitálu a štát podporuje výstavbu tzv. sociálnych bytov. V súčasnosti výstavba bytov podporuje rast stavebnej produkcie, pretože po dlhej dobe je tu vysoká rozostavanosť, ktorá sa udrží. Bez toho, aby však výrazne podporil výstavbu štát, nebudú byty ťažiskom rastu stavebnej produkcie. To je prvá deformácia voči vyspelým štátom, kde práve výstavba je základom stavebnej produkcie. K výstavbe samozrejme patria aj rekonštrukcie. Samotné rekonštrukcie bytov si udržiavajú svoj podiel. Až by prišlo k výraznejšej podpore obnovy celých panelových domov, bytová výstavba by sa dostala medzi ťahúňov rastu stavebnej produkcie.

Dopravná infraštruktúra od r. 2005 začala znovu tvoriť hlavný rast stavebnej produkcie a tento podiel si udržiava hlavne vďaka finančným príspevkom z EÚ. Diaľničná výstavba, modernizácia železničných koridorov a opravy cestnej siete dlhodobo pozitívne vplývavjú na rast stavebnej produkcie. Očakáva sa zvýšenie výdavkov hlavne na diaľničnú výstavbu a zároveň sa neočakáva, že by dopravná infraštruktúra spôsobovala pokles stavebnej produkcie.

Ekologická infraštruktúra dlhodobo stagnuje. Ak aj viac investuje EÚ, tak zase menej samotná vláda. Potenciál je obrovský, ale zatiaľ tento druh infraštruktúry nemá zásadný vplyv na vývoj stavebnej produkcie. Očakáva sa prudký rast významu, až sa začnú stavať ČOV a začne sa investovať do nových kanalizačných sietí a obnovy vodných nádrží ako aj starých vodovodov.

Energeticka infraštruktúra vplýva na stavebnú produkciu pozitívne, aj keď hlavne nárazovo. Očakáva sa dostavba Mochoviec a investície do nových ďalších elektrární ako aj výstavba nových elektrizačných sústav. Tieto stavby sú však vždy len dočasným posilnením rastu stavebnej produkcie, po ktorom prichádza väčšinou k poklesom alebo k spomaleniu rastu.

Stavebná produkcia vo výške 140 mld. SKK za rok 2007 bude zodpovedať viacerým faktorom: prvý rok klasického rozpočtovania EÚ a obdobie krátko po výmene vlády. Výrazný rast stavebnej produkcie sa očakáva až v r. 2008-2009.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 20. Feb 2007 21:49

Rast stavebníctva vysoko nad európskym priemerom. V EÚ posilnila v decembri stavebná produkcia medziročne o 6,7 %, na Slovensku sa zvýšila o 20,1 %. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6133

Rýchlejšie rástla stavebná produkcia v medziročnom porovnaní len v Slovinsku, kde posilnila o 30,3 %.

Môj názor: Z tohoto jasne vychádza, že SR+SLO patria ku krajinám, kde je vysoká rozostavanosť vo viacerých segmentoch a december, ktorý sa väčšinou priraďuje k mŕtvejším mesiacom bolo dobré počasie, ktoré prispelo k extrémnej prestavanosti spolu s faktorom voľných finančných zdrojov, pretože v SLO už sú dobre zabehnuté europrojekty a silný súkromný kapitál a v SR sú vždy neprestavané peniaze vo výške 10% z celého roka. Samotné stavebné firmy potom tiež chcú stavať na maximum, pretože ušetria oproti plánom na prímesiach do betónu proti mrazom, na nafte atď.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 25. Feb 2007 14:49

Stavebníctvo v USA brzdí, v EÚ pridáva. Slovenský rast je druhý najvyšší v Európe, produkcia sa vlani zvýšila o 15 percent. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6203
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 26. Feb 2007 13:33

Štát vyčlenil v tomto roku 700 miliónov Sk na obnovu bytových domov :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6237
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 26. Feb 2007 13:46

Bývanie vo vyspelých krajinách tvorí 40% podiel na celom stavebníctve, pretože dopravná infraštruktúra už stojí, podobne energetická a celkovo tzv. kategória opravy tvorí 30%, ale z výstavby dominuje bývanie. Ľudí pribúda, stavajú sa nové rodinné domy, nové panelové domy.

Celkovo je bytová infraštruktúra spolu s administratívnymi priestormi najzaujímavejšia, pretože ľudia si neustále svoje bývanie zdokonaľujú. Idete maľovať ? Stavebné úpravy. Prerábate okná, bytové jadro ? Stavebné práce zabezpečené. Oprava strechy ? Omietky ? Chodník ? Väčšie opravy ? Stavebníctvo a veľa ďalších remeselných prác toto tvorí.

Žiaľ, radový pracovník si zarobí tak akurát na svoje prežitie všade na svete, výnimku tvoria majstri alebo majitelia týchto menších firiem.

Keby sme zobrali do úvah len opravy panelových domov, tak je potrebná suma 400 mld. SKK. Z EÚ sa vyčlenilo od r. 2007-2013 cca. 5 mld. SKK, to je menej ako 1 mld. SKK ročne, pretože toto nepatrí medzi priority EÚ, nakoľko toto nijako nepodporuje rast zamestnanosti či hospodársky rozvoj. Ale toto samotné nie je zaujímavejšie ako diaľnice, nie na Slovensku. Diaľnic v SR chýba podľa toho, čo by sa stavalo a ako sa to stavia (1/2 profily) 600-850 mld. SKK, s novým výhľadom 1250 mld. SKK. Výstavba nových cestných obchvatov ciest typu I. a II. triedy bude stáť ešte cca. 120 mld. SKK a nutné investície na zlepšenie stavu ciest I.-III. triedy ďalších 250-400 mld. SKK. Takže jediná časť cestnej infraštruktúry, ktorá prekoná bývanie sú naozaj diaľnice. Prečo ? Pretože nestoja.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 07. Mar 2007 01:17

Stavajú najviac bytov za desaťročie :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6353
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Dialniciar » 26. Mar 2007 18:59

Stavbárom vydržalo vysoké tempo. Rast produkcie sprevádzala rekordná zamestnanosť. :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6656

Stavebníctvo v uplynulom roku stimulovalo hospodársky rast, jeho podiel na HDP v bežných cenách bol takmer šesť a pol percenta. Stavebnej produkcii chýbali do hodnoty 150 miliárd korún zhruba štyri miliardy. Jej nominálny rast o pätinu a reálny, bezmála pätnásťpercentný, znamenal takmer navlas rovnaký medziročný vývoj ako v roku 2005. Ak aj výkony stavbárov v lete pribrzdil volebný rok, pomohla im mierna zima. Celkové tržby v odvetví dostal tretinový rast na hodnotu prevyšujúcu 224 miliárd korún. Nominálne tržby za stavebnú i obchodnú činnosť vzrástli v roku 2006 o vyše trinásť percent, dynamika bola o štyri percentné body pomalšia v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Reálny pokles sa začal už v máji a zotrval do konca roka.

Ďalšie podrobnosti sú v článku ...

Stavbári sa míňajú, ... :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6669

Tlak na mzdy.
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Ďalšia

Naspäť na Stavebné a projektové firmy + Stavebné a údržbové stroje

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.