HYDROSTAV, a.s. Bratislava

sekcia venovaná stavebným a projekčným firmám ako aj mechanizmom a technike využívanej pri stavbách, respektíve údržbe diaľničnej a cestnej siete.

Moderátor: Moderátori

Odoslaťod konstrukt » 04. Máj 2008 15:02

Potrubný program opustil Hydrostav


Nájomca funkčného majetku skrachovanej firmy ju chce oživiť

[21.10.2002, TREND / GABRIEL BEER]

Správca konkurznej podstaty Hydrostavu v septembri prenajal majetok spoločnosti vhodný na stavebnú výrobu.

Nájomcom je združenie HDS Bratislava. Vzniklo spojením bratislavskej s.r.o. ZIPP a Karloveskej obchodnej a rozvojovej spoločnosti, a.s., Bratislava. Jej predsedom predstavenstva je Ivan Čarnogurský. HDS získalo technologické zariadenia a hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ktorý bol súčasťou jednotlivých závodov Hydrostavu.

Žiadne finančné plnenia

Podľa zmluvy, ktorou HDS majetok získal, „predmetom prevádzkovania je aj plnenie podľa zmlúv, ktoré boli uzatvorené pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu“. HDS však nepreberá žiadne finančné záväzky ani pohľadávky zo zmlúv, ktoré uzavrel Hydrostav pred konkurzom. Združenie smie používať aj obchodné meno a logo pôvodného Hydrostavu. Zmluva má platiť až do speňaženia majetku Hydrostavu v konkurze.

Neobsahuje však zmienku o platbe za používaný majetok pre správcu konkurznej podstaty. „Dohodli sme sa, že toto združenie by malo rozvíjať výrobu našimi výrobnými prostriedkami. Do tridsiatich dní podľa zmluvy máme spresniť rozsah predmetu prevádzkovania. Mesiac mali záujemcovia na to, aby si urobili analýzu a zoznámili sa s majetkovou situáciou,“ hovorí správca konkurznej podstaty Jozef Bolješik. „Mám predstavu, koľko budem chcieť nájomného. To by malo tvoriť príjem firmy v konkurze,“ a pripomína, že tento týždeň prebehnú debaty o cene.

Cítia šancu

„Mám napojenie na celú štruktúru odborníkov, z ktorých väčšina v súčasnosti nemá prácu. Správcovi konkurznej podstaty sme ponúkli oživenie firmy. Ak sú ľudia, stavebné dvory a hlavne kontrakty, firma by sa dala oživiť. Nejaké stroje ešte ostali, časť sa dá získať na lízingy,“ hovorí Ivan Čarnogurský. Podľa jeho odhadov však tesne pred konkurzom „opustili“ Hydrostav rôzne stroje v predpokladanej hodnote 570 mil. Sk.

Ostali stavebné dvory a nehnuteľnosti, ktoré boli založené pre banky. „Aj na stroje, ktoré ešte ostali, chodia rôzne firmy s dokladmi, že ich získali pred konkurzom,“ pokračuje I. Čarnogurský. Problémom je aj to, že zo spoločnosti boli pred konkurzom odpredané počítače aj s údajmi a ťažko sa rekonštruuje majetkový stav kedysi najväčšej stavebnej firmy.

Správcovi konkurznej podstaty sa zatiaľ nepodarilo spojiť so ľuďmi, ktorí pred vyhlásením konkurzu pracovali v štatutárnych orgánoch. Aj preto podal oznámenie na prokuratúru a súd, že doterajší štatutárni zástupcovia neposkytujú súčinnosť pri konkurze.

Lákavé rúry

Podľa odhadov I. Čarnogurského by HDS Bratislava mohla za prvý polrok budúceho roku dosiahnuť tržby pol miliardy korún. Noví nájomcovia očakávajú, že firma sa môže uchytiť hlavne v potrubnom programe, kde bol Hydrostav v minulosti veľmi silný. Zaistiť by si chceli práce pre Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava a do budúcna očakávajú potrebu obnovovania ropovodu Družba. Pri zákazkách by vzájomne mali kooperovať ľudia zo spoločností ZIPP a Hydrostav.

Hydrostav vstúpil do konkurzu koncom júla tohto roku. K veriteľom zanechal dlhy vyše 1,7 mld. Sk. Tesne pred júlovým vyhlásením konkurzu akcie firmy od pôvodných majiteľov – Stavebných závodov Hydrostavu, a.s., Bratislava – odkúpili štyri spoločnosti. Ich sídlo sa buď obmedzovalo na poštovú schránku, alebo konatelia odmietli komunikovať.

K pozostalosti Hydrostavu sa však prihlásila skupina Istrokapitál, a.s., Bratislava, ktorá podstatnú časť výrobné majetku aj zákaziek presunula na účelovo založené akciovky – Hydrostav Šaľa, Hydrostav Trenčianske Bohuslavice a Hydrostav Bratislava-Vlčie Hrdlo.

Správca, ako aj záložný veriteľ Banka Slovakia však napadli exekúciu, ktorou sa previedla na nového majiteľa časť areálu v Šali. Podobne sa rieši aj prevod areálu Hydrostavu na Galvaniho ulici v Bratislave.


http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 20465.html
Naposledy upravil konstrukt dňa 05. Júl 2008 16:43, celkovo upravené 1 krát.
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 04. Máj 2008 21:54

Hydrostav verí, že sa nakoniec v zahraničí presadí


Hydrostav, a.s., Bratislava predpokladá za minulý rok tržby 6,4 mld. Sk, z čoho stavebná produkcia predstavuje necelých päť miliárd korún a v tomto roku by mala klesnúť na 4,5 mld. Sk.

[14.2.2001, Zo servisu agentúr ČTK, SITA a TASR]

Hydrostav, a.s., Bratislava predpokladá za minulý rok tržby 6,4 mld. Sk, z čoho stavebná produkcia predstavuje necelých päť miliárd korún a v tomto roku by mala klesnúť na 4,5 mld. Sk. Minuloročný hospodársky výsledok by mal predstavovať 15- až 25 mil. Sk. Informoval o tom predseda predstavenstva a obchodný riaditeľ Hydrostavu František Géc. Spoločnosť plánuje podľa F. Géca rozvinúť export, ktorý by sa mal v roku 2001 podieľať na celkových tržbách 15 percentami. Podľa jeho slov je to reálny predpoklad aj vzhľadom na záujem zahraničia o zariadenia pre tunely. Hydrostav sa pravidelne zúčastňuje na zahraničných tendroch, zatiaľ však neúspešne. "Z hľadiska ceny sme sa umiestňovali v prvej päťke, projekt však stroskotal na otázke finančného zabezpečenia, kde slovenské firmy nemajú šancu konkurovať zahraničným," vysvetlil F. Géc. Kým v roku 1997 zamestnával Hydrostav 7 500 pracovníkov, v roku 2000 to bolo kvôli recesii v stavebníctve už len 4 500 a tento rok by mal ich počet klesnúť na 3 500.


http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 11510.html
Naposledy upravil konstrukt dňa 05. Júl 2008 16:40, celkovo upravené 1 krát.
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 04. Máj 2008 21:59

Bojuje sa o kontrakty Hydrostavu


Jedna z najväčších stavebných firiem nestíha platiť dlhy. Čaká sa, kto preberie jej diaľničné zákazky.

[1.5.2002, TREND / GABRIEL BEER]

V utorok čakali veritelia Hydrostavu, a.s., Bratislava na preplatenie dlhopisov v hodnote 150 mil. Sk. Veľké nádeje na vrátenie peňazí si však nerobili. Už pred týmto dátumom spoločnosť neuhrádzala záväzky voči bankám, obchodným partnerom i štátu.

Firma, ktorá od roku 1998 vytrvalo vykazuje stratu, už v tomto roku prepustila takmer všetkých zamestnancov generálneho riaditeľstva. Ostatné dva týždne má už Hydrostav v centrále odpojené telefóny. Tie nefungujú ani v závode v Šali, ktorý realizuje najdôležitejšiu firemnú stavbu – diaľničný úsek Ladce – Sverepec.
Hydrostav nezverejnil hospodárske výsledky za rok 2001, no v polovici minulého roku už vykazoval stratu takmer sto miliónov korún. V polovici minulého roku spoločnosť evidovala úvery za vyše 400 mil. Sk, dlhopisy za 300 mil. Sk a v obchodnom styku dlhovala takmer miliardu korún. V súčasnosti väčšina zamestnancov Hydrostavu dostáva 60 percent mzdy vrátane časti tých, ktorí sa podieľajú na výstavbe diaľnice.

Akcie Hydrostavu od privatizácie priamym predajom v roku 1996 držia stále Stavebné závody Hydrostavu, a.s., Bratislava. Predseda ich predstavenstva Milan Jaňovka sa odmietol k situácii podniku vyjadriť. Túto ponuku odmietal aj riaditeľ spoločnosti Leonard Grožaj. Ten sa v decembri minulého roku dostal do vedenia spoločností spolu s ďalšími novými menami.

„Prišli sme sem ako zástupcovia veriteľa. Ďalej sa Hydrostav nemôže pohybovať ako škodná na trhu,“ komentoval tento vstup predseda dozornej rady Alexander Hulman. Tvrdí, že do firmy prišli ako najatí krízoví manažéri. Ako pripomína, v súčasnosti debatujú s potenciálnymi investormi, ale aj veriteľmi a exekútormi.

Časti firmy ohodnocovali súdni znalci. Vo februári a marci tohto roku vznikli nové akciové spoločnosti – Hydrostav Piešťany, Hydrostav Šaľa a ďalšie dve v Trenčianskych Bohuslaviciach a Bratislave Vlčom Hrdle. Podľa informácií TRENDU medzi záujemcami o časť aktivít firmy sú skupina Istrokapitál, a.s., Bratislava (kontroluje Inžinierske stavby) aj IPS Skanska, a.s., Praha. O získaní časti Hydrostavu uvažovala aj skupina Penta Group a Doprastav.

V majetku Hydrostavu investorov lákajú už uzatvorené kontrakty na diaľniciach, ako aj skúsenosti pri budovaní vysokotlakových produktovodov.


http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 17602.html
Naposledy upravil konstrukt dňa 05. Júl 2008 16:36, celkovo upravené 1 krát.
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 04. Máj 2008 22:00

Hydrostav má nových majiteľov


Podľa Miroslava Remetu z Istrokapitálu firmy, na ktoré sa previedlo 99,38 % akcií Hydrostavu, nepatria pod Istrokapitál.

[23.5.2002, SITA]

Stavebná spoločnosť Hydrostav má nových majiteľov. V priebehu minulého týždňa sa prostredníctvom priamych obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave previedlo 99,38 % akcií Hydrostavu. Podľa informácií Strediska cenných papierov SR sa 32-percentným majiteľom Hydrostavu stala spoločnosť Magma Slov, s.r.o., Bratislava a firma Thorin, a.s., Bratislava získala 17,69 %. The Circle Investment Group Holdings, S.A.H. je majiteľom 29,93 % a spoločnosť Klingenber Anstalt získala 19,75 %.

Ako pre agentúru SITA potvrdil Miroslav Remeta z Istrokapitálu, firmy, na ktoré sa previedlo 99,38 % akcií Hydrostavu, nepatria pod Istrokapitál. "Istrokapitál má naďalej záujem o core business, teda stavebnú časť Hydrostavu, ale rokovania ešte neskončili," povedal. Dodal však, že Istrokapitál spolupracuje pri tejto transakcii s právnickou firmou, ktorá by mala za prevodom akcií stáť.

"Istrokapitál nemá záujem o všetky aktivity Hydrostavu," doplnil. Podľa jeho slov uvedená právnická firma spolupracuje aj s inými spoločnosťami, ktoré majú o Hydrostav záujem.

V pondelok 13. mája sa na BCPB prostredníctvom priameho obchodu previedlo 975 708 kusov akcií Hydrostavu pri cene 19 Sk. Za 99,39-percentný balík akcií tak zaplatili noví majitelia 18,538 mil. Sk. Po transakcii sa znížil podiel spoločnosti Stavebné závody Hydrostavu, a.s., z 99,38 % na nulu.

Podľa medializovaných vyjadrení prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Františka Slávika je hospodárenie Hydrostavu dlhodobo neprehľadné a firma neposkytuje o sebe informácie. Hydrostav údajne dlhuje svojim veriteľom zhruba 1,2 mld. Sk. Podľa týždenníka Trend spoločnosť nespláca svoje dlhy voči bankám, obchodným partnerom, ani štátu.

Firma už od roku 1998 vykazuje stratu. Podnik nezverejnil hospodársky výsledok za minulý rok. Už za polovicu roka 2001 však vykazoval stratu vyše 99 mil. Sk. Väčšina zamestnancov spoločnosti dostáva 60-percentnú náhradu za mzdu. Už dlhšie sú telefóny centrály spoločnosti odpojené. Majitelia aj vedenie firmy sa odmietajú ku krízovej situácii vyjadrovať. Najcennejšou súčasťou zadlženého Hydrostavu sú jeho uzatvorené kontrakty na výstavbu diaľnic.


http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 16332.html
Naposledy upravil konstrukt dňa 05. Júl 2008 16:38, celkovo upravené 1 krát.
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 04. Máj 2008 22:03

Slovenská správa ciest odstúpila od zmluvy s Hydrostavom,a.s :arrow: http://firmy.etrend.sk/17118/firmy/slov ... ydrostavom.

:idea: Link už bohužiaľ nefunguje :idea:
Naposledy upravil konstrukt dňa 05. Júl 2008 16:39, celkovo upravené 1 krát.
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 04. Máj 2008 22:04

Hydrostav je v konkurze


Krajský súd vyhlásil na majetok akciovej spoločnosti Hydrostav konkurz na návrh trinástich veriteľov, ktorým stavebná firma dlhuje viac ako 1,7 mld. Sk.

[2.8.2002, TASR]

Z rozhodnutia Krajského súdu (KS) v Bratislave I bol na majetok úpadcu a.s. Hydrostav vyhlásený konkurz. V súčasnosti majetok spoločnosti dosahuje hodnotu 700 miliónov Sk. Súd za správcu konkurznej podstaty menoval Jozefa Bolejšíka.
Návrh na vyhlásenie konkurzu podalo na základe uznesenia KS z 30. júla tohto roka 13 veriteľov tejto spoločnosti, ktorým niekdajší líder slovenského stavebníctva Hydrostav už vlani nedokázal uhrádzať ich pohľadávky. Záväzky Hydrostavu voči veriteľom sa nakoniec vyšplhali na súčasných 1,7 miliardy Sk.

Krátko pred očakávaným vyhlásením konkurzu na Hydrostav prezident Zväzu priemyselných podnikateľov Slovenska (ZPPS) Ivan Čarnogurský poskytol stanovisko, v ktorom apeloval na zainteresovaných v konkurznom konaní, aby "vzali hlavný zreteľ na obnovu podniku a nie jeho rozpad, rozpredanie jednotlivých závodov, objektov alebo dôležitého hnuteľného majetku, bez ktorého nie je možné vykonávať inžinierske technológie." Pripomenul, že takýto názor na konkurzné konanie bol vlani deklarovaný uznesením kompetentných ministerstiev, ktoré tam prizvali i ZPPS ako spoluzodpovedného riešiteľa obnovy podnikov v konkurznom konaní.

Úlohou správcu J. Bolejšíka bude odvolanie vedenia Hydrostavu a menovanie nového s cieľom oživenia, nie rozpredania stavebnej spoločnosti, ktorá sa v minulosti výrazne podieľala okrem iného na realizácii významných stavieb vrátane diaľničného programu.

V súčasnosti sa Hydrostav v zmysle zmluvy so Slovenskou správou ciest (SSC) zúčastňuje ako priamy zhotoviteľ na výstavbe diaľničného úseku Hybe-Važec na Liptove. Podľa informácií riaditeľa úseku investičnej prípravy a výstavby SSC Valeriána Horvátha na tomto úseku treba ešte preinvestovať asi 400 miliónov Sk, z toho 220 miliónov Sk na stavebné práce a zvyšok na technologické účely.

V súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok Hydrostavu uviedol, že SSC bude postupovať v intenciách zmluvy, ktorá ráta aj s takýmto právnym prípadom. Riaditeľ však upozornil, že zmluva môže byť zo strany SSC aj vypovedaná. V takomto prípade, povedal, SSC vyberie nového dodávateľa, ktorý bude schopný stavbu v požadovaných kritériách a finančných nákladoch zabezpečiť. Vzhľadom na krátkosť času neprichádza do úvahy verejná súťaž na nového dodávateľa, navyše, zdôraznil, tento postup verejného obstarávania by mohol stavbu iba predražiť.

Následkom dlhodobej kritickej finančnej situácie musel Hydrostav v tomto polroku presunúť svoj podiel prác pri budovaní tunela Branisko na Hydrostav - Vlčie hrdlo. Okrem toho SSC odstúpila v máji 2002 od zmluvy s Hydrostavom o dielo Ladce-Sverepec, ktorého výstavba prešla na Doprastav.



http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 11605.html
Naposledy upravil konstrukt dňa 05. Júl 2008 16:33, celkovo upravené 1 krát.
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 04. Máj 2008 22:09

Konkurzný správca márne zháňa štatutárov Hydrostavu


Podľa Jozefa Bolješika vzniká podozrenie z marenia konkurzu a pravdepodobne bude nutné podať podneť orgánom činným v trestnom konaní.

[10.9.2002, eTREND / GABRIEL BEER]

Správca konkurznej podstaty Hydrostavu, a.s., Bratislava Jozef Bolješik v pondelok upozornil Krajský súd v Bratislave na to, že štatutárne orgány, ľudia z predstavenstva a dozornej rady Hydrostavu, odmietajú pri konkurze spolupracovať.
„Vzniká podozrenie z marenia konkurzu,“ zdôrazňuje J. Bolješik a dodáva, že pravdepodobne bude nutné podať podneť orgánom činným v trestnom konaní.

„Predstavenstvo, ani dozorná rada nekomunikuje, nepoznám ich. Ani po vyhlásení konkurzu nikoho z nich nebolo vidieť v budove. Títo ľudia nám nepredložili nič, žiadne účtovné knihy. Nemáme záznamy o prevode majetku na iné spoločnosti, ani záznamy o pohybe s pohľadávkami. Sme v dôkaznej núdzi a tak ťažko dnes povedať, ktoré transakcie pred konkurzom by sme rozporovali,“ hovorí J. Bolješik.

Situáciu komplikuje aj to, že na prieskumnom pojednávaní musia byť prítomní aj členovia štatutárnych orgánov úpadcu, inak sa pojednávanie nemôže uskutočniť. Ťažko odhadnúť, či sa posledne známi ľudia z orgánov Hydrostavu prihlásia. Od niektorých sa vracia pošta s poznámkou, že adresát sa na mieste trvalého bydliska nezdržuje alebo je neznámy. Napriek tomu prebieha oceňovanie spoločnosti a do konca septembra by mala byť jasná cena Hydrostavu v konkurze.

Problematický je najmä prevod časti aktív do účelovo založených spolčoností Hydrostav, a.s., Šaľa, Hydrostav, a.s., Vlčie Hrdlo, Hydrostav, a.s., Trenčianske Bohuslavice a Hydrostav Piešťany. „Dnes neviem, čo tam vlastne prešlo, nemáme o tom vo firme doklady,“ zdôrazňuje konkurzný správca.

Hydrostav, a.s., Bratislava v konkurze chce pokračovať v dostavbe diaľničného úseku D1 Ladce–Sverepec, hoci už nemá reálnu možnosť fyzicky stavať bez ďalších stavebných firiem. Spolupracuje na tomto úseku s Hydrostavom, a.s., Šaľa, do ktorého prešli aktíva spoločnosti tesne pred konkurzom. Šalianska firma sa podieľa aj na financovaní úseku, ako prostredník skupiny Istrokapitál, ktorá ju momentálne kontroluje.

Výška záväzkov Hydrostavu, a.s., Bratislava v konkurze dosiahla koncom mája 1,256 mld. Sk. Najväčším veriteľom je Slovenská konsolidačná s 219 mil. Sk, na ktorú v lete tohto roku prešli nesplatené dlhopisy Hydrostavu. Pôvodne ich držala na účte Slovenská sporiteľňa.

Ďalšími veľkými veriteľmi sú Sociálna poisťovňa s 157,5 mil. Sk, Unibanka, ktorej firma dlhuje 145,5 mil. Sk, Národný úrad práce s 98,8 mil. Sk, VÚB s 77,8 mil. Sk a Poštová banka s 58,7 mil. Sk.

Prieskumné pojednávanie aj prvá schôdza veriteľov sú naplánované na 11. októbra 2002.



http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 10388.html
Naposledy upravil konstrukt dňa 05. Júl 2008 16:31, celkovo upravené 1 krát.
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 04. Máj 2008 22:33

I. Čarnogurský apeluje na záchranu Hydrostavu

Záväzky Hydrostavu voči veriteľom ku koncu mája dosiahli 1,26 miliardy Sk.

[9.9.2002, TASR]

Výška záväzkov úpadcu Hydrostav voči jeho veriteľom k 31. máju 2002 predstavuje 1,26 miliardy Sk. Medzi hlavnými veriteľmi s najväčšími pohľadávkami figurujú štátne subjekty, ktorým Hydrostav dlhuje 0,5 miliardy Sk.

Okrem Slovenskej konsolidačnej, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce a Všeobecnej zdravotnej poisťovne sú medzi veriteľmi i banky, a to UniBanka, VÚB, Poštová banka, Banka Slovakia a poisťovňa Tatry Sympatia.

O stave záväzkov veriteľov a ďalších krokoch, ktoré by v zmysle pokynov, spojených s vyhlásením konkurzu na Hydrostav (30. júla 2002), viedli k oživeniu výroby, rokovali minulý týždeň v Bratislave veritelia a konkurzní správcovia podniku v úpadku. Prítomní boli predstavitelia Zväzu priemyselných podnikateľov Slovenska (ZPPS) a správca konkurznej podstaty Jozef Bolješik.

Účastníci stretnutia sa zhodli na odvrátení likvidácie podniku a dosiahnutí obratu v hospodárení s cieľom podpory stavebnej výroby.

Podľa prezidenta zväzu Ivana Čarnogurského do 80 dní od vyhlásenia konkurzu na úpadcu, teda 11. októbra, sa uskutoční prieskumné konanie v Hydrostave a schôdza veriteľov. Pred týmto hraničným termínom sa má oddeliť majetok prevádzkový od dubiózneho a zostaviť reštrukturalizačný projekt.

Na jeho príprave sa bude podieľať prevádzkovateľ s konkurznými správcami pre prevádzku (Jozef Evinic) a pre pohľadávky (Anton Ivanovič). Za konkurzného sudcu bol menovaný Eugen Palašty. Prevádzkovateľ by mal zabezpečiť ekonomickú stabilitu Hydrostavu, uhradiť záväzky a garantovať platby.

I. Čarnogurský, bývalý riaditeľ Hydrostavu (v rokoch 1990 až 1995), pripomenul, že v roku 1994 mal podnik 12 000 pracovníkov a ročný objem prác za 4 miliardy Sk. K 31. decembru 2000 podnik vykazoval zisk 150 miliónov Sk pri aktívach 4 miliardy Sk. Hodnota základného imania predstavovala 983 miliónov Sk. Hydrostav zamestnával 8000 osôb.

Odvtedy jednotlivé manažmenty podľa I. Čarnogurského doviedli podnik do totálneho krachu. Počet pracovníkov sa znížil na aktuálnych 300, mnohí z nich majú výpoveď. Pokračovala redukcia majetku podniku. Podľa slov bývalého riaditeľa sa len počas mája a júna tohto roka v Hydrostave stratil hmotný investičný majetok za 400 miliónov Sk. Novozaložené firmy s pôvodným obchodným menom ho totiž predali tretím osobám.

Konkurz, vyhlásený na Hydrostav Krajským súdom v Bratislave, považuje ZPPS za ozdravný krok. Ešte pred jeho vyhlásením ZPPS apeloval na konkurzného sudcu i súd, aby sa v konkurznom konaní vzal hlavný zreteľ na obnovu podniku, a nie jeho rozpad, rozpredanie závodov a objektov ako i hnuteľného majetku.

Zväz pripomína, že takýto názor na konkurzné konanie deklarovali aj ministerstvá hospodárstva, financií a spravodlivosti (apríl 2001), keď prizvali ZPPS za spoluzodpovedného riešiteľa obnovy podnikov v konkurznom konaní.

ZPPS podporuje všetky ozdravné kroky na zachovanie produkčnej schopnosti Hydrostavu a tým vrátenie inžinierskeho staviteľstva medzi prosperujúce odvetvia slovenskej ekonomiky, povedal I. Čarnogurský.


http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy ... 10150.html[/b]
Naposledy upravil konstrukt dňa 05. Júl 2008 16:28, celkovo upravené 1 krát.
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 12. Máj 2008 00:29

Stavby potrubných diaľkovodov - jedna s HYDROSTAVOM najlepšie zvládnutých technologií :arrow: http://hds.webpark.sk/potrubia.htm
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 12. Máj 2008 00:36

NEOFICIÁLNA STRÁNKA FIRMY HYDROSTAV,a.s. Bratislava :arrow: http://hds.webpark.sk
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 03. Júl 2008 21:34

Kto chráni pažravú chobotnicu na tejto stavbe?" hlásal transparent dnes už nezamestnaných robotníkov na Branisku

Anna KOŠUTHOVÁ


Behárovce - Časť robotníkov, ktorá donedávna pracovala na stavbe tunela Branisko, vítala pracovnú skupinu kompetentných na štvrtkovom kontrolnom dni pestrofarebnými transparentmi. Skupinu viedol podpredseda vlády SR a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ivan Mikloš. Transparenty hovorili aj za robotníkov a mnohí boli preto skúpi na slovo. V textoch sa objavovali aj tvrdé slová. Za odvedenú prácu chcú svoje peniaze. Nie cudzie, len svoje. Kládli si aj rečnícku otázku, kto chráni pažravú chobotnicu na tejto stavbe.


Ako sme už informovali, mnohí z nich nevideli výplaty už niekoľko mesiacov a ako nám tvrdili, ich rodiny doslova hladujú. Predpokladali, že majú zabezpečenú prácu a namiesto istoty sa už v apríli ocitli v evidencii úradov práce. Na ich strane stoja aj ich chlebodarcovia, majitelia menších subdodávateľských firiem, ktoré boli v zmluvnom vzťahu s Hydrostavom. Ten je od včerajška oficiálne v konkurze. "Od januára sme nevideli výplaty a od apríla sme na podpore. Robili sme armatúry na východnom portáli, ale majiteľ nás nemal z čoho vyplatiť, keďže Hydrostav nezaplatil ani jemu. Z čoho máme žiť?" pýtal sa jeden z protestujúcich robotníkov Dušan Marcin.


Medzi robotníkmi sa pohyboval aj majiteľ firmy JSaP Benkovce (okres Vranov nad Topľou) Milan Baník a neskrýval, že bude bojovať za svojich 40 zamestnancov, aby mohol splniť záväzky voči nim. Porozprával nám o tom, ako sa snažil od Hydrostavu vymôcť za vykonanú prácu peniaze. Dozvedeli sme sa, že ide o viac ako 3 milióny korún, z toho asi polovicu za práce na Branisku. "Rokoval som aj s novým riaditeľom Hydrostavu Vlčie hrdlo. Raz mi povedal, že ešte nemá kompetencie a druhýkrát, že so starým Hydrostavom nemá nič spoločné. Ponúkli nám, aby sme s Dúhou uzavreli zmluvu a odpredali im pohľadávky. Odmietol som. Za takú cenu nie. Ja o tie peniaze nechcem prísť. Od nich závisí 40 ľudí," povedal a potvrdil nám, že v ponuke išlo o 20 až 25 percent z dlžnej čiastky. Zdôraznil, že nevie, ako by potom štátu odviedol DPH, keď ho nedostal. Nehovoriac o tom, že za svojich ľudí neodvádzal ani odvody do poisťovní a zrejme sa nevyhne penalizácii.


Ivan Mikloš rokoval aj so zástupcami poddodávateľov, ktorým starý Hydrostav dlhuje zhruba 40 miliónov korún a prezentoval im riešenie. To spočíva v tom, že podnik Vodohospodárska výstavba zadržal 13,8 milióna korún určených Hydrostavu a z nich sa má poddodávateľom vyplatiť časť záväzkov. Dokonca už o niekoľko dní. Zvyšok v dvoch-troch etapách z takzvaného zádržného, ktoré je v objeme 29 miliónov korún.


Keďže prostredníkom pri uhrádzaní necelých 14 miliónov korún bude Hydrostav Vlčie hrdlo, oslovili sme manažéra Istrokapitálu, ktorý sa angažoval pri odkúpení stavebnej časti a opýtali sa, či financie rozdelia medzi všetkých poddodávateľov, ktorí avizovali neuhradené záväzky. "Pohľadávky subdodávateľov boli nad rámec peňazí, ktoré boli k dispozícii. Požiadali sme spoločnosti, v ktorých máme vplyv, aby dali ešte nejakú urýchlenú ponuku na základe intervencií poddodávateľov, že chcú svoj dlh riešiť ihneď. Nad rámec už spomínanej sumy, teda 13,8 milióna korún, momentálne nemáme zdroje a ďalšie možnosti sa črtajú po uvoľnení zádržného," uviedol M. Remeta.


Ponuky od firiem však neprišli a podľa jeho slov boli dokonca považované za finančnú špekuláciu. Nepochopením situácie sa teda môže stať, že tí, ktorí neprijali ponuku nového Hydrostavu a neuzatvorili s nimi zmluvu, budú musieť na svoje peniaze čakať ešte dlhšie.


http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/cl ... isku%0D%0A
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 05. Júl 2008 16:25

Hydrostav dosiahol za prvých šesť mesiacov tohto roka 1997 zisk 59 mil. Sk




Hydrostav, a.s., Bratislava dosiahla za prvý polrok 1997 zisk 59 mil. Sk. Objem vlastných stavebných prác predstavoval za prvých šesť mesiacov 2,4 mld. Sk. Spoločnosť investovala za uvedené obdobie do vlastného investičného rozvoja 230 mil. Sk. Agentúru SITA o tom informoval ekonomický riaditeľ Hydrostav a.s. Bratislava Milan Jaňovka. Priemerný stav pracovníkov dosiahol k 30. júnu tohto roka 7402 osôb, pričom oproti 30. júnu minulého roka vzrástol o 1000 zamestnancov.

Priemerný mesačný zárobok jedného pracovníka dosiahol v prvom polroku 10 862 Sk, pričom firma plánuje jeho zvýšenie do konca roka na 12 000 Sk. M. Jaňovka uviedol, že Hydrostav nemá zatiaľ problémy s pokrývaním rastu miezd produktivitou práce. Naše mzdové pravidlá neumožňujú vyplácanie inflačných miezd nepodložených výkonmi a produktivitou, poznamenal M. Jaňovka. Podľa neho mzdová regulácia sa dotkne podniku hlavne v tom, že pri porovnávaní dvoch za sebou idúcich období môžu objemy stavebných výkonov vykazovať značné rozdiely. Je to predovšetkým preto, lebo stavebníctvo je vystavené veľkým klimatickým vplyvom, ktoré firma nevie ovplyvniť. Mzdová regulácia nás núti, aby sme naše striktné mzdové pravidlá ešte viac presadzovali, poznamenal M. Jaňovka. Hydrostav v súčasnosti okrem iných výkonov realizuje výstavbu niektorých úsekov diaľničného programu. Podľa M. Jaňovku spoločnosť vykonáva v súvislosti s výstavbou diaľníc všetky práce, okrem stabilizácie vozovky a asfaltovania. Najväčšiu kapacitu zamestnáva v súčasnosti diaľničný úsek D1 Hybe-Važec, pri ktorom vystupuje Hydrostav ako vyšší dodávateľ pre Slovenskú správu ciest (SSC). Spoločnosť pracuje aj na privádzači Nitra na úseku Sereď-Šoporňa, tiež pre SSC. Ako subdodávateľ pre Doprastav, a.s. vystupuje Hydrostav pri výstavbe úseku Nemšová-Ladce. Ako M. Jaňovka uviedol, na diaľničnom programe pracujú všetky odštepné závody Hydrostavu. Objem výkonov realizovaných v rámci diaľničného programu v základnej stavebnej výrobe za prvých šesť mesiacov t.r. dosiahol 706 mil. Sk. Na stavebných prácach nového ústredia Národnej banky Slovenska (NBS) sa spoločnosť Hydrostav podiela 38%. Zvyšok realizujú ďalší členovia združenia, ktoré je generálnym dodávateľom. Nimi sú Váhostav Žilina (35%) a ZIPP Bratislava (27%). Podľa riaditeľa stavby nového ústredia NBS Ľudovíta Gábika ide o tzv. inteligentnú stavbu, ktorá bude mať okrem vlastného plášťa budovy aj precedený plášť. Stavenisko od investora prevzalo združenie 12. júna 1997 a plánovaný termín ukončenia stavby je 15. august 1999. Očakávame, že na stavbe bude cez špičku pracovať okolo 800-1000 pracovníkov. Centrálne nasadenie strojov zabezpečuje Hydrostav,poznamenal Ľ. Gábik. Jediným akcionárom spoločnosti Hydrostav, a.s. je zamestnanecká a.s. Stavebné závody Hydrostav.



http://mesto.sk/prispevky_velke/sered/h ... 9647.phtml
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 05. Júl 2008 17:10

Odštepný závod úpadcu Hydrostav Vlčie hrdlo prepustí do 1. januára 2005 30 osôb
--------------------------------------------------------------------------------



--------------------------------------------------------------------------------

Spoločnosť Hydrostav v konkurze, a. s., Bratislava prepustí do konca tohto roka 30 pracovníkov odštepného závodu Hydrostav Vlčie hrdlo. Hromadné prepúšťanie už firma nahlásila príslušnému úradu práce.

--------------------------------------------------------------------------------

Spoločnosť Hydrostav v konkurze, a. s., Bratislava prepustí do konca tohto roka 30 pracovníkov odštepného závodu Hydrostav Vlčie hrdlo. Hromadné prepúšťanie už firma nahlásila príslušnému úradu práce.

Asistent správcu konkurznej podstavy Boris Kotleba zo spoločnosti Hydrostav v konkurze ďalej spresnil, že spomínaní pracovníci vzhľadom na zredukované výkony odštepného závodu sa stali nadbytoční a budú prepustení. Dostanú odstupné podľa dĺžky odpracovaných rokov. Keďže všetci pracovali v Hydrostave viac ako 5 rokov, vzťahuje sa na nich 3-mesačné odstupné

Copyright©2004 TASR


http://www.infostav.sk/tlac.php?id=1104
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 05. Júl 2008 17:18

Kostlivci v tunely pod Braniskom


Praská vozovka, zlyháva odvodňovanie i vetranie - zrejme bude súd

[25.4.2006, TREND / Gabriel Beer]

Fušerina? Na túto otázku budú odpovedať súdy.

Na stoloch sa im tento rok objaví prípad najdlhšieho slovenského diaľničného tunela – Branisko. „Súd s Vodohospodárskou výstavbou ako dodávateľom stavby i s dodávateľom technológií ZPA Křižík vidím ako takmer neodvratný,“ pripúšťa generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Dušan Faktor.

Kostlivec prvý.

Nervozitu správcu diaľnic vyvolali trhlinky na betónovej ceste. Hoci nejde o poruchy, ktoré by mohli spôsobiť nehody alebo nepríjemnosti vodičom idúcim popod Branisko.

Výsledky pátrania po príčinách niekoľkomilimetrových prasklín, ktoré sa postupne zväčšujú, investora prekvapili. Zistilo sa, že vznikajú pozdĺžne nad drenážnou rúrou, ktorá by mala odvádzať vodu hromadiacu sa pod tunelom.

Kamerový monitoring rúry ukázal, že drenáž je v podstate nefunkčná. Rúra je na niekoľkých miestach prasknutá a zavalená, inde stlačená.

Poruchy nastali na úsekoch, kde pracoval dnes zbankrotovaný bratislavský Hydrostav. Zdá sa, že to bolo nedodržaním technológie pri zhutňovaní okolo drenážnej rúry či použitím zlého kameniva, hovorí D. Faktor.

Diaľničná spoločnosť praskliny aj odvodnenie tunela reklamovala v júli 2004 v štátnom podniku Vodohospodárska výstavba. Ten si dal na Slovenskej technickej univerzite urobiť analýzu, prečo cesta praská.

Analýza potvrdila, že špecialista na betónové vozovky Dosta Uherské Hradiště, ktorý betónovú cestu položil, svoju prácu odviedol kvalitne.

Ako možné príčiny prasklín inžinieri z katedry betónových konštrukcií a mostov označili práve nedostatočné zhutnenie drenážneho kameniva či prelomenie drenážneho potrubia počas výstavby. Teda prácu, ktorú robil Hydrostav.

Keď správca tunela urobil kamerový monitoring odvodňovacej rúry, musel byť šokovaný. Z celkovej dĺžky 4 950 metrov bolo bez nedostatkov iba 330 metrov.

Viac ako štvrtinu úseku drenáže nemohla špeciálna kamera pre závaly vôbec prejsť. Ukázalo sa, že na takmer štyroch kilometroch je rúra miestami zlomená, zavalená kamenivom alebo zaplavená horninovou vodou.

D. Faktor nezakrýva, že to v budúcnosti môže spôsobiť komplikácie. Voda je pre inžinierske stavby vždy problém. „Oprava by znamenala odstávku tunela na pol roka a náklady v stovkách miliónov korún. Nerád by som sa toho dožil,“ hovorí šéf diaľničnej spoločnosti.

Podľa informácií TRENDU sú niektoré šachty, v ktorých vedú káble, plné vody. NDS zatiaľ nerobí analýzy, ako by sa odvodňovacie potrubie dalo opraviť.

Či je vôbec možné to urobiť bez toho, aby sa musela rozbíjať hrubá betónová vozovka, čo by mohlo poškodiť samu stavbu tunela. Zatiaľ analyzujeme hlavne to, ako uspieť v prípadnom súdnom spore, hovorí šéf D. Faktor. V súčasnosti sa obzerajú po právnickej kancelárii.

Partneri nad hrobom.

Vodohospodárska výstavba, ktorá bola lídrom Združenia Branisko, zatiaľ odmieta chyby uznať. Navrhla, ako možno trhliny opraviť, no správcovi tunela sa zdajú návrhy nedostatočné.

Aj preto, že praskliny sa zväčšujú. Národná diaľničná spoločnosť preto poslala Vodohospodárskej výstavbe predžalobnú výzvu a upozornila, že „sa budú domáhať svojich práv z titulu zodpovednosti za vady diela súdnou cestou“.

Riaditeľ štátneho podniku Ladislav Gáll potvrdil, že reklamácia prišla, no vraj bude potrebný ďalší znalecký posudok. Pripomína, že postupovali podľa projektu.

Fakt, že vozovka praská, však v telefonickom rozhovore pripustil. Za kvalitu vraj zodpovedali subdodávatelia.

V tomto prípade skrachovaný Hydrostav a Váhostav. No problémy sú iba na hydrostaváckom úseku.

Obe firmy postupovali podľa návrhov toho istého projektanta. Podľa šéfa štátneho podniku je problém Braniska taký zamotaný, že prípadný spor by sa ťahal mesiace.

Myslí najmä na to, že kvalitu práce na mieste preberal stavebný dozor a v tomto prípade to boli ľudia investora – Slovenskej správy ciest. Tí mali prípadné chyby zachytiť. V súdnych sporoch bude snaha preniesť zodpovednosť aj na projektanta.


Dušan Faktor: V súvislosti s Braniskom sme si zo strachu pred verejnou mienkou od začiatku klamali.
Ak by však Národná diaľničná v sporoch uspela, ťažko očakávať, že by od štátneho podniku dostala dosť peňazí na opravy. Vodohospodárska výstavba na to nemá.

Peniaze si nemôže pýtať ani od partnerov zo Združenia Branisko, ktorých koordinovala. Hydrostav, ktorý získal zákazku po politickej línii a bez skúseností v diaľničných a mostných stavbách, je dnes mŕtvy.

Slovenská správa ciest ako investor mala podpísané zmluvy len s dvoma firmami. S Vodohospodárskou výstavbou na stavebnú časť a so ZPA Křižík na technológiu.

„Hoci Vodohospodárska výstavba bola iba akýmsi posúvačom peňazí, ak odhliadneme od koordinácie firiem v združení, musíme si práve v nich uplatňovať reklamácie,“ pripomína D. Faktor. Vlastná stavba tunela stála takmer šesť miliárd korún. Ďalších pol druha miliardy korún stálo technologické vybavenie.

Dodávateľov tunela v roku 1996 nevyberali dnes existujúcim systémom verejného obstarávania. Vodohospodárska výstavba dostala prednosť v čase, keď sa jej končil veľký projekt Vodného diela Gabčíkovo a hľadala zmysel ďalšej existencie.

Pribrala si partnerov tesne pred krachom – bratislavský Hydrostav a žilinský Váhostav. Za poslednej vlády Vladimíra Mečiara sa politicky rozhodlo, že dielo sa bude stavať „slovenskou cestou“. Od projektu po finále.

Nasadenie firiem bez skúseností projekt predražilo, zneprehľadnilo a dodnes prináša komplikácie. Ešte v roku 2003 D. Faktor, vtedy ako riaditeľ Slovenskej správy ciest, odhadol ich „školné“ pri stavbe tunela na niekoľko sto miliónov korún.

Kostlivec druhý, tretí...

Tak napríklad bolo treba v celom tuneli vymeniť kanálové poklopy. Pôvodné sa ukázali ako nevhodné, prechádzajúce nákladné autá ich otvárali.

Ako nepoužiteľný sa ukázal i systém so 72 kamerami, ktorý mal sledovať premávku, rátať autá a upozorniť na úseky, kde vznikol problém. Najväčší problém, ktorý už spôsobuje reálne prevádzkové problémy, je vetranie tunela.

NDS pripúšťa, že je zle alebo nedostatočne naprojektované. Branisko sa ťažko vetrá nielen preto, lebo tunel je obojsmerný, ale aj preto, lebo na oboch koncoch je obvykle iné počasie a tlakové pomery.

Pri projektoch sa pritom počítalo s tým, že cez tunel pôjdu autá produkujúce najviac splodín, aké boli v tom čase v Európe v prevádzke. V súčasnosti sa vypracúva ďalšia riziková analýza, ktorá sa bude zaoberať hlavne vetraním.

Jednu má ministerstvo dopravy na stole od Technickej univerzity v Košiciach. Diaľničná spoločnosť tvrdí, že vychádzala zo zlých podkladov, no ministerstvo ju nebolo ochotné TRENDU ukázať.

Novšiu pripravuje firma Amberg Engineering Slovakia. Prezrieť by mali aj všetky súčasti, či technológia bola dodaná v súlade s objednávkou.

„Keď ešte neboli ani schválené projekty, dodávateľ technológie chcel nakupovať zariadenia,“ tvrdil pred tromi rokmi investičný šéf Slovenskej správy ciest Valerián Horváth. Výhrady konzultantov, ktorí pre investora pracovali, neustávali.

No firmu Křižík vraj bolo ťažké vyhodiť. „Určite by sa bola súdila. Je ťažké dokázať niekomu, že prácu nezvláda, keď mu ešte nevypršal termín,“ povedal V. Horváth. Pripomenul, že pri nákupoch pre Branisko sa neraz išlo cez niekoľko sprostredkovateľských firiem, a nie priamo od výrobcu.

Křižík aj po funuse.

Po obavách z nezvládnutia vetrania či dodávky a návrhu centrálneho riadiaceho systému oslovil hlavný technologický dodávateľ ZPA Křižík švajčiarsku firmu Nay+Partner. Tá už ako konzultant pre technológie upozorňovala, že nie všetko je v poriadku.

V roku 2000 napokon priamo na mieste zistila, že väčšina projektov na technológiu tunela je nepoužiteľná. V dodávateľskej štruktúre pre Branisko fungovala Nay spolu s niekdajším poradcom Slovenskej správy ciest Jánom Godáňom, s ktorým založila spoločnosť Konsortium Erga Suisse.

No po nezhodách so slovenským partnerom Švajčiari čoskoro ohlásili ústup zo stavby. Situáciu na Branisku pred tromi rokmi komentoval švajčiarsky majiteľ spoločnosti Hanspeter Nay takto: „To, čo viem, koľko stálo Branisko, by Švajčiarsko nezaplatilo.“

Riadiaci systém tunela napokon dopracoval slovenský PPA Controll na základe časti projektov a kúpeného systému, ktorý zanechali Švajčiari. Firma ZPA Křižík podľa neoficiálnych informácií inkasovala za inžiniersku činnosť približne osem percent zo zamontovaných technológií.

Jej niekoľko zamestnancov sa staralo najmä o koordináciu či colné vybavovanie zásielok. Dodnes drží v rukách kontrakt na kompletnú servisnú činnosť na technológii tunela. Mala by garantovať i rôzne záruky subdodávateľov.

Štátny správca diaľnic chcel urobiť verejnú súťaž na servisné práce na zariadení tunela. ZPA Křižík to napadol a súd predbežným opatrením tieto snahy zastavil.

„Zrejme nás tu čaká ďalší súdny spor,“ myslí si D. Faktor. A určite nepôjde o malé peniaze. NDS na kompletnú prevádzku, osvetlenie, údržbu, vetranie a rôzne revízie musí dávať ročne viac ako sto miliónov korún.

Mŕtvy imidž.

Či je v tuneli všetko v poriadku, v súčasnosti nezisťujú len stavbárski experti. Čoraz častejšie i policajní vyšetrovatelia.

Pred rokom obvinili deviatich ľudí z tunelovania Hydrostavu. Uniklo napríklad 44 miliónov korún určených práve pre Branisko.

Policajti si všimli aj technologické vybavenie tunela, no toto vyšetrovanie nebude ľahké. Cesty, ktorými sa kotúľali peniaze za nákup technológie, bude treba hľadať po zahraničných kontách.

O tunel sa zaujíma aj švajčiarska prokuratúra. Spor, ktorý vo Švajčiarsku viedol H. Nay s bývalým partnerom v konzorciu – Slovákom s belgickým a švajčiarskym pasom J. Godáňom, sa skončil vyplatením sumy, ktorú si švajčiarska firma nárokovala. Tá upozorňovala aj na to, že z účtu konzorcia zmizli peniaze.

Národná diaľničná spoločnosť by chcela poopraviť imidž tunela. Analyzovala, ako často a z akých dôvodov je uzavretý. Len za vlaňajší rok bol odstavený dvadsaťšesťkrát. Spolu 743 hodín. Rok predtým 704 hodín.

V porovnaní s tunelmi v zahraničí to vraj nie sú neobvykle vysoké čísla. TRENDU sa ich nepodarilo porovnať s Nemeckom ani Rakúskom. Ich správcovia ciest takéto údaje nevedú.

Bola chyba, že sme si pri stavbe tunela klamali, uvažuje D. Faktor. „Tvrdili sme, že bude na jeseň 2002. Pamätám sa na kontrolné dni. Vedeli sme, že to dovtedy nebude,“ priznáva.

Nedokázali si vraj povedať pravdu zo strachu pred verejnou mienkou. Lenže klamanie verejnej diskusii o diaľniciach nepristane.

Boj o zlepšenie imidžu prvého slovenského diaľničného tunela bude ťažký či skôr márny. Keď od stavbárov preberajú štafetu advokáti a policajti, imidž sa zvyčajne len zhoršuje.


http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensk ... tml?tlac=1
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod konstrukt » 05. Júl 2008 17:25

Odvolaný v neprítomnosti a s okamžitou platnosťou *MIESTO PRE IVANA ČARNOGURSKÉHO, generálneho riaditeľa a.s. Hydrostav

10.6.2005 Juraj Hrabko

V stredu bol spolu s ďalšími dvoma členmi z predstavenstva a.s. Hydrostav odvolaný aj generálny riaditeľ I. Čarnogurský.


# Aká je dnešná situácia v predstavenstve a.s. Hydrostav?


"Predstavenstvo a. s. Hydrostav je päťčlenné a fungovalo od apríla 1992. Asi pred troma týždňami bol odvolaný a nahradený jeden člen predstavenstva. V stredu na zasadaní dozornej rady boli z predstavenstva odvolaní ekonomický riaditeľ Ing. Salini, profesor Urbánek, ktorý bol externým členom predstavenstva a ja. Na naše miesta zvolilo predstavenstvo iných."


# Aj keď to nebýva zvykom - boli ste oboznámený s dôvodmi odvolania?


"V stredu prišiel za mnou predseda dozornej rady a oznámil mi, že sme odvolaní. Opýtal som sa ho, k akému dátumu - odpovedal, že k tomuto dňu, teda od stredy. Všetko ostatné sa vraj dozviem neskôr."


# Boli ste teda odvolaný v neprítomnosti?


"Ako predseda predstavenstva som bol na dozornej rade, kde som predpoludním referoval o niekoľkých bodoch, ktoré boli v jeho programe. Potom ma z rokovania uvoľnili. Až po skončení dozornej rady prišiel za mnou jej predseda a oznámil mi to, čo som už povedal."


# Bolo v programe dozornej rady odvolanie a schvaľovanie nových členov predstavenstva?


"V písomnom programe, ktorý mám ja, pretože som bol na dozornú radu pozvaný, takýto bod nebol."


# Podľa našich informácií máte byť odvolaný aj z funkcie generálneho riaditeľa. Viete o tom niečo?


"Je to možné, pretože v kompetencii predstavenstva je aj voliť zo svojho stredu predsedu predstavenstva, ktorým som bol doteraz ja. Ako sa zachová vo veci generálneho riaditeľa, pochopiteľne, neviem - je v kompetencii predstavenstva odvolávať, vymenúvať alebo potvrdzovať vo funkcii generálneho riaditeľa."


# Sú hospodárske výsledky Hydrostavu také, že by ste mali byť odvolaný?


"Pri odvolávaní z funkcií sa nikdy neargumentuje výsledkami. Pracovné výsledky za minulý rok boli napriek všetkým otrasným skutočnostiam v ekonomike Slovenska vcelku veľmi pozitívne. Prekročili sme zisk asi o 8 miliónov, stále zamestnávame 6 tisíc ľudí. Svojim podriadeným - jednotlivým riaditeľom - som nemal ani v jednom prípade možnosť niečo po tejto stránke vyčítať


http://www.sme.sk/c/2123622/Odvolany-v- ... adite.html
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Odoslaťod Dialniciar » 19. Jan 2009 22:12

Obvineného šéfa Hydrostavu našli mŕtveho na ulici :arrow:

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?p=82722#82722
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Re: HYDROSTAV, a.s. Bratislava

Odoslaťod konstrukt » 24. Aug 2014 11:04

Hydrostav zlikvidovala neschopnosť !!!







Ivan Čarnogurský, prezident Zväzu priemyselných podnikateľov Slovenska, generálny riaditeľ IPEC-projektu, ktorý sa zaoberá budovaním závodov pre zahraničný kapitál vstupujúci na Slovensko (vyše 1 mld. Sk ročne), účastník HNClubu - Klubu Hospodárskych novín, prejavil záujem vyjadriť sa k súčasnej problematike spoločnosti Hydrostav, a. s., Bratislava v konkurze, kde bol od roku 1990 do júna 1995 generálnym riaditeľom.

:arrow: Čo vás ešte viaže k Hydrostavu?


- V roku 1990 vtedajší národohospodári stavebníctvo porozdeľovali na závody a kupónovou privatizáciou takmer zlikvidovali. Ukázalo sa, že narušenie podnikovej štruktúry, ktorá vzájomne súvisela, nemohlo byť trvalým riešením. Po rozbití 80 % podnikov do dvoch-troch rokov zaniklo. Takúto deštrukciu sa snažili vykonať aj v inžinierskom stavebníctve. Keďže som celý svoj profesionálny život od roku 1958 strávil v podnikoch inžinierskeho stavebníctva, v Doprastave a Hydrostave, bolo mi jasné, že po zatomizovaní by sa nemohli udržať. Vtedy som ako prvý podpredseda Slovenskej národnej rady kategoricky - možno aj nie celkom demokraticky - zakázal ministrom uvažovať týmto smerom. Keďže o ich osude vtedy rozhodovalo Predsedníctvo SNR, museli ma rešpektovať. Takto som zachránil aj Doprastav, Váhostav aj Hydrostav, aj Inžinierske stavby Košice. Na priemyselné stavebníctvo - Stavoindustriu, Priemstav - som nemal dosah. Postihol ho podobný deštrukčný osud ako pozemné stavby. Preto mi teraz záleží na zachovaní Hydrostavu.


:arrow: Nerozbitý Hydrostav, ktorý nebol v štátnom, ale súkromnom vlastníctve, a teda vlastníkom by malo na jeho osude záležať viac ako keď ste riaditeľovali štátnemu podniku a navyše mal dostatok štátnych objednávok, nakoniec neslávne končí v konkurze. Prečo?


- Na otázku, či to spôsobilo rozkrádanie alebo neschopnosť manažmentu, odpovedám, že obidvoje. Neschopnosť manažmentu a rozkrádanie vo veľkých rozmeroch. V minulosti napríklad Duslo Šaľa, podnik, ktorý tiež nemal ako skrachovať, sa po privatizácii cez rôzne živly dostal na pokraj krachu. Včas sa spamätali, naspäť povolali profesionálne vedenie na čele s Jozefom Kollárom a dnes je Duslo stabilný podnik a drží odvetvie agrochémie. Vo VSŽ tiež dokázal "kindermanažment" doviesť na pokraj krachu neotrasiteľný podnik.


:arrow: Sú to však príklady, že ani súkromný podnik nemusí byť efektívnejší ako štátny.


- Súkromný podnik a zlodejstvo sú dve veci. Kradnúť sa môže aj v štátnom podniku, aj v súkromnom, hoci v súkromnom by malo vlastníkovi na podniku záležať. Vlastníci Hydrostavu získali podnik za neuveriteľne výhodných podmienok. Za môjho riaditeľovania sme pre transformáciu na akciovú spoločnosť zbilancovali základné imanie Hydrostavu na 982 mil. Sk, no skutočná trhová hodnota bola takmer dvojnásobná, pretože budovy sa oceňovali v zostatkovej hodnote (napríklad sídlo v Hydrostavu v budove na Námestí SNP ju malo 14 mil. Sk, hoci trhová bola do 200 mil. Sk).


:arrow: Vedenie Hydrostavu, ktoré vás v roku 1995 vymenilo, si založilo manažérsko-zamestnaneckú akciovú spoločnosť, ktorá získala roku 1996 najskôr 67 % akcií v nominálnej hodnote 657,8 mil. Sk za 110 mil. Sk. Neskôr ešte výhodnejšie cez dlhopisy FNM ďalších 30 %. No prijali aj záväzok, že budú investovať 520 mil. Sk.


- Ale to sú už investície v rámci ich podniku, ktorý dosahoval ročný zisk 120 - 150 mil. Sk. Pritom peniaze na splátky si požičali a bez vlastnej koruny sa stali vlastníkmi, ktorí už iba točili veľké peniaze.


:arrow: Ak mal však takýto podnik podľa vás trhovú hodnotu takmer 2 mld. Sk, isto by ho boli noví vlastníci neskôr radi niekomu za takúto sumu predali. No nikto taký sa nenašiel. Nakoniec akcie, za ktoré - bez investícií - zaplatili po 167 Sk, predávali tohto roku v máji po 19 Sk, od čoho nakoniec Istrokapitál ako kupec odskočil a kúpil si údajne len majetok odštepných stavebných závodov.


- Na jar v roku 1995 sme spolu s nemeckým partnerom ponúkali za Hydrostav 430 miliónov, no FNM pod vedením Štefana Gavorníka zo ZRS verejnú súťaž potichu zrušil. A prečo to noví vlastníci drahšie nepredali? Po prvé, v zmluve mali obmedzenie, že Hydrostav hneď nemôžu predať a po druhé, majetok získali ľudia s malým technickým a ekonomickým obzorom, ktorí si povedali, že je jednoduchšie si rozoberať podnik postupne pre seba. Nemali záujem, aby podnik fungoval. Postupne si rozpredávali zariadenia, ktoré nesúviseli so stavebnou výrobou a neboli potrebné. Netvrdím, že všetko bolo nečestné, bol tu aj majetok, ktorý "produkoval" vysokú spotrebu a neprinášal úžitok a bolo ho treba predať.


:arrow: Pri vašom odvolávaní v roku 1995 práve vám vyčítali, že musia zastaviť zmenu stavbárskej orientácie najväčšieho stavebného podniku v SR na vytváranie dcérskych spoločností mimo stavebnej výroby, lebo nie sú prínosom pre Hydrostav. Spomínalo sa ich 20. Hydrostavu vtedy dlhovali iné organizácie takmer miliardy korún, vyše polovice Vodohospodárska výstavba Slovenska.


- Práve to bolo diletantstvo tohto vedenia. Hydrostav bola najväčšia reštaurácia, najväčší hotelier na Slovensku, mal obrovské dielne. Kým sa hospodárilo dohromady v jednom vreci, nikdy sa nezistilo, čo má akú rentabilitu, čo treba posilniť, čo zrušiť. Preto som ako prvé, keď som v roku 1990 vstúpil do Hydrostavu, vylúčil veci, ktoré s hlavnou stavebnou činnosťou nesúviseli. Urobili sme z nich samostatné prevádzky, alebo spoločné podniky so zahraničnými partnermi, ktoré dodnes fungujú. Vznikol tak aj náš IPEC a nakoniec dnes už samostatný a rozvíjajúci sa Hydrotour, jeden z najznámejších podnikov cestovného ruchu. Chybou vedenia Hydrostavu bolo, že neoddelilo nevýrobné a vedľajšie činnosti - aké svetové firmy nemajú, ale si ich objednávajú - do podnikov so samostatným hospodárením.


:arrow: Kde je ten majetok, ak reálna hodnota majetku Hydrostavu, ktorý je od 30. júla v konkurze, sa pohybuje medzi 500 až 800 mil. Sk, záväzky Hydrostavu presiahli 1,7 mld. Sk, spoločnosť je v predlžení a vykázala záporné základné imanie 46 mil. Sk?


- Zlikvidovali a znehodnotili ho kombináciou neschopnosti a rozkradnutia. Samozrejme, že podnik si vyžadoval reorganizáciu a reštrukturalizáciu, lebo v starej organizačnej štruktúre nebol konkurencieschopný. Mali na to vyše päť rokov. Ťažko určiť hranicu, koľko sa znehodnotilo stratovým manažovaním podniku a koľko krádežou. Napokon, keď si už sami odvolávali neschopného riaditeľa Stanislava Klikáča, koloval údajne po Hydrostave dokument s výpisom z jeho bankového účtu so sumou 150 mil. Sk.


:arrow: Toho Klikáča, ktorý po svojom nástupe vyhlásil, že chce pracovať aj s celým Hydrostavom "predovšetkým pre Slovensko, pre radosť národa a ľudu, ktorý v histórii veľa pretrpel"?


- Áno a ktorý sa oháňal privatizáciou v prospech zamestnancov. Ako skončili? Na ulici s jednou bezcennou akciou.


:arrow: Vrcholný manažment (16 ľudí) si upísal 34-percentný podiel...


- A títo súdruhovia mali plnú hubu zamestnancov.


:arrow: Hydrostav po vašom odchode počet pracovníkov zvýšil na 6 500, v októbri roku 1997 ich zamestnával 7 500. S Dzurindovou vládou však prišiel útlm stavebníctva, reštrikcia výstavby diaľnic a iných veľkých stavieb, v prípade Hydrostavu medziročne klesli vládne objednávky na 50 % objemu predchádzajúceho roka a do marca 1999 klesol počet zamestnancov na 5 739. V roku 2000 kvôli recesii v stavebníctve už zamestnával len 4 500 pracovníkov, pričom skončil so stratou 84 mil. Sk (vlani už 695 mil. Sk). Tohto roku zamestnáva iba 1 300 pracovníkov, z ktorých väčšina v priebehu troch až štyroch mesiacov buď nedostala žiadnu mzdu, alebo len čiastočnú.


- Na príčine pádu Hydrostavu nie je útlm stavebníctva.


:arrow: Prepúšťaním sa však borí väčšina veľkých slovenských stavebných firiem, aj Priemstav, Váhostav, aj Inžinierske stavby Košice. Pred 10 rokmi stavebné giganty v inžinierskom staviteľstve zamestnávali vyše 42 000 ľudí. Dnes to nie je ani 10 000. Hydrostav v čase najväčšej slávy zamestnával vyše 12-tisíc ľudí. Nijakú vinu za ich bankroty nenesie útlm stavebnej produkcie?


- To je hlúposť. Ako to, že ZIPP, ktorý bol takisto sprivatizovaný za rovnako výhodných podmienok ako Hydrostav, úspešne napreduje? Vzťahy na vládne miesta sa ukázali ako nepodstatné, pretože akcionári ZIPP zgrupovali manažment a pochopili, že musia priniesť moderné technológie a podnik musia zreorganizovať a prejsť na nové formy riadenia. Dnes rastie a je z neho medzinárodný podnik. Aj náš IPEC začínal v roku 1995 iba ako projektová kancelária a rozrástol sa na podnik, ktorý komplexne pokrýva investičný proces. Ale Hydrostav išiel dolu vodou.


:arrow: Napriek tomu ešte roku 2000 patril na čelo prvej päťky slovenských stavebných podnikov, aj keď hodnota jeho výkonov nerástla tak rýchlo ako v Doprastave, predstavovala ešte 6,5 mld. Sk, kým Doprastav vtedy vykázal 5,1 mld. Sk a ZIPP, s. r. o., Bratislava 4,2 mld. Sk. Ako teraz ďalej? Keď sa majetok v konkurze predá, veriteľov tým uspokojí možno spolovice...


- Obávam sa, že ani to nie. Veľké inžinierske technológie nie sú iba otázkou podniku, ale celého národného hospodárstva. Preto je mimoriadne dôležité, čo sa s Hydrostavom stane. Je jedno, či budeme napríklad rozvíjať tranzitný plynovod my alebo konzorcium, ktoré ho kúpilo, no ide cez SR. Len pravidelná údržba znamená 1,5 mld., čo nedokáže nikto iný urobiť ako Hydrostav. Alebo to postupne môže skúpiť zahraničná spoločnosť. No je rozdiel vstup zahraničných kolosov do strojárstva, kde je na udržanie konkurencieschopnosti nevyhnutný a do stavebníctva, najmä inžinierskeho, ktoré má doma rozvinuté technológie svetových špičkových parametrov. Slovenské inžinierske stavebníctvo vďaka zázemiu, pracovnej sile, technológiám má šancu byť na európskej úrovni.


:arrow: Prečo sa to teda nedarí?


- Lebo to riadia diletanti.


:arrow: Prečo teda pri útlme investičných aktivít v SR tieto veľké podniky, aspoň niektoré, neexpandujú na zahraničné trhy?


- To nie je také jednoduché, lebo sú podkapitalizované aj v domácich pomeroch. Na zahraničnom trhu treba poskytovať finančné garancie, ktoré bez ujmy na vlastné financovanie môže poskytnúť iba firma s dostatočne veľkým základným majetkom, aký žiadna firma - s výnimkou ZIPP - nemá. ZIPP je úspešný v ČR i Nemecku. Využíva efekt z toho, že má slovenských projektantov, konštruktérov, technikov a montérov i stavbárov, ktorí sú ešte stále lacnejší a môže konkurovať. Ale ak podniky ako Váhostav a Hydrostav sa vygumujú nielen zo slovenského, ale aj z európskeho stavebného trhu, môže sa podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš sám seba pýtať, čo urobil pre to, aby sa to nestalo.


:arrow: Čo urobil?


- Nič! Tak ako neurobil nič ani pre rozvoj strojárstva, chémie či ktoréhokoľvek iného odvetvia. On sa o rozvoj priemyslu vôbec nestará, nepovažuje to za svoju oblasť. Nehovorím, že netreba riešiť aj problémy makroekonomiky, v tom k jeho pôsobeniu výhrady nemám, no nechal celú priemyselnú a stavebnú výrobu bezprizornú, bez vytvárania výhodných podmienok.


:arrow: Správca konkurznej podstaty nepredpokladá, že odpredá Hydrostav vcelku, ale po častiach z jednotlivých závodov. Nepoškodí ho zatomizovaním, ku ktorému ste mali kedysi výhrady?


- Keby ho rozpredal po častiach, asi by mu nepomohol. Práve za mojej účasti vo funkcii prezidenta ZPPS sme vlani analyzovali neúspech vymožiteľnosti práva v konkurzných konaniach, kde sa podniky vždy dostávali do likvidácie, namiesto toho, aby sa oživili, ako sa to robí v európskych krajinách. V Rakúsku bolo možné kúpiť po konkurze podnik aj za symbolický šiling a preorganizovaním, vložením kapitálu oživiť.


:arrow: Takže považujete za najlepšie predať Hydrostav vcelku?


- V podstate vcelku, ako funkčný podnik. No buďme objektívni. Aj Hydrostav preto skrachoval, že jeho páni mali veľké oči a držali si všetko: rekreačné strediská i ubytovacie zariadenia. To nesie so sebou náklady a ak sa rentabilne nevyužívajú, prinášajú stratu. Podľa môjho názoru by mal správca konkurznej podstaty popredať všetko, čo nesúvisí s hlavnou výrobnou činnosťou, z čoho môže do určitej miery uspokojiť veriteľov. Hydrostav vlastní napríklad ubytovne, z akej dokázal Vladimír Lexa urobiť nádherný superhotel Barónka v Rači.


:arrow: Na koľko odhadujete možnosť uspokojiť veriteľov?


- Bude dobre, ak z 1,7 mld. dostanú aspoň 700 mil. Sk, zo všetkého vrátane výrobnej základne. Lebo podnik sa bez ďalších investícií nedá prevádzkovať.


:arrow: Okrem emociálneho, ešte aký máte záujem o Hydrostav? Zúčastníte sa na jeho kúpe v konkurze?


- Áno, mienime sa - nie ja sám - o Hydrostav uchádzať.


:arrow: Záujem o Hydrostav prejavila aj skupina Istrokapitál, údajne už kúpila majetok jeho odštepných stavebných závodov premenených na akciové spoločnosti.


- Na Slovensku sa narodila ekonomická kategória, akú sme nikdy nepoznali. Tridsiatnici mimoriadne schopní vo finančných transakciách. Sami sebe vystavia obligáciu na 1 mld., zaregistrujú sa na burze cenných papierov, tam sami sebe túto miliardovú obligáciu odpredajú, zahrnú do základného imania svojej spoločnosti, nadhodnotia ho na 1,5 mld... Pripomína mi to film ešte z NDR Ivetine milióny, v ktorom si uložili podnikavci štyri balíky čistého kancelárskeho papiera v bankovom trezore s potvrdením, že nominálna hodnota týchto papierov je milión mariek a na základe toho brali úvery a rozvíjali obchody. No keďže to bola veselohra, nakoniec to prasklo a bolo z toho fiasko. U nás to funguje. Nezdá sa mi to ani ekonomicky, ani právne čisté. A tieto tendencie sa budú voči stavebníctvu stále zosilňovať, lebo stavebníctvo je jedno z odvetví, ktoré v najväčšej miere využíva a čerpá verejné prostriedky vo verejných zákazkách. Aféry tohto druhu sa v Taliansku, Nemecku či Rakúsku pravidelne opakujú, Slovensko sa im nevyhne, lebo verejné zákazky z verejných prostriedkov budú tiež pribúdať. Cesty a železnice sa musia vybudovať. Ten, kto kontroluje stavebný podnik a má k tomu politický dosah, má príliš lákavú príležitosť najskôr si vylobovať uvoľnenie väčších verejných prostriedkov na verejnú zákazku, aj to, aby dostal zákazku podnik, ktorý kontroluje a potom už, keďže má v jeho vedení svojich ľudí, môže kruh uzavrieť...


:arrow: Navyše si ho rozširovať vzájomnou súhrou pri financovaní takzvaných dodatkových prác, s ktorými verejnosť, teda strážcovia verejných objednávok pri vydávaní súhlasu na vydávanie peňazí nepočítali.


- Sú to kritické miesta, aj keď nemôžeme paušálne povedať, že ide vždy o zlodejstvo. Ale je možné týmito metódami využívanie prostriedkov dodatočne zvyšovať, či už oprávnene alebo neoprávnene. Preto sa aj známe dravé finančné skupiny začali zaujímať o stavebné podniky v nádeji, že stavbárov už nejako prinútia, aby kopali, zvárali a betónovali a stavali, no finančné toky budú kontrolovať oni. Obávam sa, že je trochu krátkozraké myslieť si, že slovenské stavebníctvo je v takom stave, že sa z neho dá už len ujedať a ťahať peniaze.


:arrow: Istrokapitál sľubuje prevádzkový kapitál na financovanie Hydrostavu.


- Netreba. Ak sa budú práce efektívne vykonávať, tak sa zaplatia. Verejné práce nie sú nikdy stratové. My v IPEC sme tiež začínali bez vlastného kapitálu a dnes - aj pomocou bánk - financujeme stomiliónové projekty. Vraciam sa k našej firme, lebo z nej viem, že sa to dá. Aj Hydrostav pri rovnakom postupe už mohol byť presne taký istý spolufinančník ako je IPEC.


:arrow: Svoj podiel na znehodnotení majetku má vraj aj súd, ktorý vyhlásenie konkurzu odkladal. Zatiaľ bol čas na presun rozhodujúceho majetku firmy do štyroch účelovo založených spoločností.


- Máte pravdu. Často vysvetľujem mladšiemu bratovi, ministrovi spravodlivosti, že nezávislosť súdnictva nemôže byť taká, aby si každý sudca vystrájal, čo a kedy ho napadne a očividne zdržiaval hru. Ak sa bude presne matematicky zisťovať, kedy bol Hydrostav povinný vyhlásiť sám na seba konkurz, naraz sa zistí, že to malo byť už dávno. Ale odvtedy sa ďalšia miliarda mohla prešustrovať.


:arrow: Hydrostav len na stavbe diaľnice Ladce - Sverepec dlhuje svojim subdodávateľom zhruba 600 mil. Sk. Z plánovaného objemu takmer 400 mil. Sk prác ku koncu mája 2002 tu vykonal iba necelých 100 mil. Sk, pričom subdodávatelia peniaze za tieto výkony sotva niekedy dostanú. Nebol to azda dostatočný dôvod pre Slovenskú správu ciest, aby s ním odstúpila od zmluvy a poverila prácami iného dodávateľa?


- Je to dilema medzi logikou a nespochybniteľnými právnymi postupmi. Musíme rešpektovať, za akých okolností a akým spôsobom pripúšťa právo odstúpiť od zmluvy. Správca konkurznej podstaty podáva trestné oznámenie, lebo SSC nedoručila odstúpenie od zmluvy právne významným spôsobom.


:arrow: To tvrdí právny zástupca Hydrostavu, ktorým je zhodou okolností váš synovec Ján Čarnogurský mladší. No právnik SSC varuje, že na jeho konto pôjdu trovy prehratého procesu , lebo SSC doručila výpoveď až piatimi právne relevantnými spôsobmi, no Hydrostav ju obštrukciami odmietal prevziať.


- Viacero kľúčových podnikov, ktoré už boli v takom stave ako Hydrostav, sa ešte podarilo oživiť, keď do nich prišli ľudia, ktorí vedeli, čo má v nich platiť. Preto sa novelizoval zákon o konkurze a vyrovnaní, aby mohol zostať po konkurze podnik stále funkčným, v prevádzke. Ale bez objednávok sa oživiť podnik nedá. Keďže štát musí mať záujem na zachovaní takéhoto podniku, mal by mať záujem aj na ponechaní štátnej zákazky. Nielen VSŽ sú príkladom, že sa podnik dá z krachu oživiť.


:arrow: O tom, čo ďalej s Hydrostavom, však nerozhodne ani vláda, ani my, ani vy, ale schôdza konkurzných veriteľov, ktorí v ňom majú 1,7 mld. Sk.


- Aj veritelia najviac zachránia zo svojho majetku, keď sa podnik oživí a bude fungovať. A napokon 600 mil. Sk tam má štát, Sociálna poisťovňa, daňový úrad a ďalšie inštitúcie... Ak budú politici rozmýšľať ako štátnici, musia si uvedomiť, že potrebujú podnik, ktorý bude prinášať peniaze do slovenského rozpočtu, a nie subdodávateľom, ktorých si priberie nejaký nový zahraničný vlastník zvyšku konkurznej podstaty...


:arrow: S Hydrostavom sa spájajú aj údajné fiktívne faktúry za práce na výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a Vodného diela Žilina.


- Kým som bol v roku 1995 odvolaný, nijaké politicko-finančné čachre nejestvovali. No ako nastúpili ľudia, ktorí potom kandidovali za HZDS, bolo možné okolo tzv. vyvolaných investícií vykazovať fingované práce. Ale som presvedčený, že tieto peniaze neskončili ani u pána Júliusa Bindera, skôr v kase nejakej politickej strany. Aj veľká časť z tých, ktoré sa objavili na osobných kontách.


http://hn.hnonline.sk/rozhovory-177/hyd ... nost-60425
Odbor dopravné staviteľstvo
Obrázok používateľa
konstrukt
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 255
Založený: 29. Dec 2006 00:23
Bydlisko: BRATISLAVA

Predchádzajúca

Naspäť na Stavebné a projektové firmy + Stavebné a údržbové stroje

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.