Štrukturálne fondy

sekcia, ktorá sa venuje popisu technických aj netechnických záležitostí, postupov a pojmov dotýkajúcich sa infraštruktúry

Moderátor: Moderátori

Štrukturálne fondy

Odoslaťod Dialniciar » 21. Sep 2006 19:20

Európska regionálna politika je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi. Umožňuje použitie viac ako 35 % rozpočtu EÚ, ktorý prichádza najmä z bohatších členských štátov, v znevýhodnených regiónoch.

Takáto vzájomná solidarita nepomáha len prijímateľom pomoci, ale tiež štátom, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu spoločenstva (napr. tým, že ich podniky profitujú z veľkých investičných projektov v slabších regiónoch). Ignorovanie rozdielov medzi regiónmi by mohlo, na druhej strane, viesť k ich narastaniu, čo by brzdilo rozvoj Európskej únie ako celku.

Nástrojmi realizácie regionálnej politiky sú štrukturálne fondy. Napriek tomu, že všetky štyri štrukturálne fondy pôsobia spoločne, každý má svoje špecifické tématické oblasti. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok.

Príspevky do týchto fondov od začiatku 90-tych rokov výrazne vzrástli: z 8 miliárd eur ročne v roku 1989 na 32 miliárd eur v roku 1999. Pre roky 2000 až 2006 bolo na všetky štyri štrukturálne fondy vyčlenených spolu až 195 miliárd eur (v cenách roku 1999).

Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2000 až 2006). Kandidátske krajiny - vrátane Slovenska - budú môcť čerpať prostriedky z týchto fondov až po ich vstupe do únie. Pre Slovenskú republiku bola potvrdená výška prostriedkov zo štrukturálnych fondov na skrátené programovacie obdobie r. 2004 - 2006 v celkovej výške 1050,3 mil. EUR.

Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky sú štyri štrukturálne fondy:

Európsky fond regionálneho rozvoja
Európsky sociálny fond
Riadiaca sekcia Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu
Finančný nástroj na riadenie rybolovu


V rokoch 2000 až 2006 vyčlenila EÚ celkovo (vrátane Kohézneho fondu) na podporu znevýhodnených regiónov, oblastí so zvláštnymi hendikepmi a ohrozených spoločenských skupín, 213 miliárd eur.

Zdroj: http://www.euractiv.sk/strukturalne-fondy
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod Honda » 14. Feb 2007 21:58

Nemá niekdo infos ako to je od r. 2007 do r. 2013 :?:
Canada forever ...
Honda
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 569
Obrázky: 57
Založený: 23. Jan 2007 19:52

Odoslaťod wazari » 15. Feb 2007 00:45

Honda napísal:Nemá niekdo infos ako to je od r. 2007 do r. 2013 :?:


slubil som to sem doplnit, ale este som sa k tomu nedostal :?
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod Honda » 15. Feb 2007 17:31

wazari napísal:
Honda napísal:Nemá niekdo infos ako to je od r. 2007 do r. 2013 :?:


slubil som to sem doplnit, ale este som sa k tomu nedostal :?


Tak stačia nejaké links. :wink:
Canada forever ...
Honda
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 569
Obrázky: 57
Založený: 23. Jan 2007 19:52

Odoslaťod wazari » 15. Feb 2007 17:44

Honda napísal:
wazari napísal:
Honda napísal:Nemá niekdo infos ako to je od r. 2007 do r. 2013 :?:


slubil som to sem doplnit, ale este som sa k tomu nedostal :?


Tak stačia nejaké links. :wink:


nepoznam take komplexne linky
hadam buduci tyzden cosi zbucham - taky sumar
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod Honda » 15. Feb 2007 17:48

Tak aspoň taká základná otázka: financujú sa z týchto fondov aj infraštrukturálne projekty (cesty v dedinách a mestách ..) :?:

Lebo sú mestá, kde sú projekty s názvom "cestnovný ruch" a do toho spadá hlavne rekonštrukcia ciest, chodníkov .. len neviem, či to sú zrovna štrukturálne fondy, .. napadlo ma mesto Skalica "Mestský cestovný ruch".

Alebo aj sa stavajú priemyselné parky a v nich cesty, ale zase neviem, z ktorých presne fondov sa to financuje. :roll:
Canada forever ...
Honda
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 569
Obrázky: 57
Založený: 23. Jan 2007 19:52

Odoslaťod wazari » 15. Feb 2007 17:59

Honda napísal:Tak aspoň taká základná otázka: financujú sa z týchto fondov aj infraštrukturálne projekty (cesty v dedinách a mestách ..) :?:

Lebo sú mestá, kde sú projekty s názvom "cestnovný ruch" a do toho spadá hlavne rekonštrukcia ciest, chodníkov .. len neviem, či to sú zrovna štrukturálne fondy, .. napadlo ma mesto Skalica "Mestský cestovný ruch".

Alebo aj sa stavajú priemyselné parky a v nich cesty, ale zase neviem, z ktorých presne fondov sa to financuje. :roll:


infrastruktura v ramci cestovneho ruchu (cize maly rozsah) ano, vacsi rozsah iba cez SSC a NDS

dake priemyselne parky ministerstvo hospodarstva ponuka, ale neviem, co vsetko sa z toho mohlo financovat - teda nakolko cesty

globalny link http://www.strukturalnefondy.sk
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod Honda » 15. Feb 2007 18:09

wazari napísal:infrastruktura v ramci cestovneho ruchu (cize maly rozsah) ano, vacsi rozsah iba cez SSC a NDS

dake priemyselne parky ministerstvo hospodarstva ponuka, ale neviem, co vsetko sa z toho mohlo financovat - teda nakolko cesty

globalny link http://www.strukturalnefondy.sk


Tak potom sú to dôležité fondy .. lebo v malom rozsahu, .. v meste SI išlo na opravy ciest z celej tej podpory cca. 40-50%, to sú desiatky mil. Sk a v priemyselných parkoch sa takto bežne stavia celá infraštruktúra, vrátane kilometrov nových ciest - s kanalizáciou samozrejme. :wink:

A ďakujem za link. :wink:
Canada forever ...
Honda
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 569
Obrázky: 57
Založený: 23. Jan 2007 19:52

Odoslaťod Dialniciar » 20. Feb 2007 22:27

wazari napísal:hadam buduci tyzden cosi zbucham - taky sumar


wazari, máš čas. Ja tiež nestíham glosár 100%-tne a ten odkaz, ktorý si dal, zatiaľ úplne stačí. :idea:
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 11:08

Regionálna politika EÚ – štrukturálne fondy

- počiatok zároveň so vznikom Európskych spoločenstiev (ES):

V preambule Rímskej zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo v roku 1957 signatári deklarujú, že zakladajú Európske hospodárske spoločenstvo s cieľom „posilniť jednotu ich ekonomík a zaistiť ich harmonický rozvoj redukovaním rozdielov existujúcich medzi rôznymi regiónmi a znížením zaostalosti znevýhodnených oblastí“.

Postupne vynikajú (v zátvorkách anglické skratky):
- Európska investičná banka (EIB) - 1958
- Európsky sociálny fond (ESF) - 1960
- Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF) - 1962

- prevláda neformálna regionálna politika, pretože vzhľadom na krajiny, ktoré tvorili ES, nebola regionálna politika prioritou (okrem Talianska)

- 1973 – vstup do ES nových krajín - UK, IRL, DEN
- 1975 – vznik Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), vznik DG REGIO (Generálny direktoriát Európskej Komisie (EK) pre regionálnu politiku)

- UK nebolo orientované na poľnohospodársku výrobu, preto potrebovalo nejaký druh kompenzácie (peňazí späť) za svoje príspevky do rozpočtu ES – preto vzniká ERDF

- zatiaľ sú stále národné projekty, bez centrálnej kontroly

- 1979 – 84 – prvá fáza kreovania centrálne usmerňovanej regionálnej politiky – časť prostriedkov ERDF na programy regionálneho rozvoja schválené EK

- 1985 – 87 – vstup Grécka, zvýšenie percenta prostriedkov na programy regionálneho rozvoja schválené EK

- 1988 – reforma poskytovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov – súčasná podoba hospodárskej a sociálnej súdržnosti

- 5 (neskôr 6) cieľov, definovanie oprávnených oblastí (teritoriálnych)

- princípy: programovanie, doplnkovosť, partnerstvo

- 1992 – Kohézny fond (nepatrí medzi štrukturálne fondy)

- 1993 - Finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu (FIFG)
Naposledy upravil wazari dňa 02. Apr 2007 13:03, celkovo upravené 1 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 11:31

Čiže máme 4 štrukturálne fondy (stav na konci roku 2006):

- Európsky sociálny fond (ESF) - 1960
- Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF) - 1962
- Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) - 1975
- Finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu (FIFG) – 1993


EAGGF sa skladá vlastne z dvoch fondov – usmerňovacia sekcia je štrukturálny fond a záručna sekcia slúži na iné účely (napr. priame platby v poľnohospodárstve) a na jej využitie treba vypracovať Plán rozvoja vidieka (to nie je operačný program, aj keď v podstate je to podobné)

- mimo štrukturálnych fondov sú aj iné programy, ktoré majú občas v názve slovíčko “fond“:
- Prechodný fond
- Schengenský fond
- Finančný mechanizmus EHP (európsky hospodársky priestor)
- Nórsky finančný mechanizmus
- Švajčiarsky finančný mechanizmus
- Fond solidarity EÚ
- Globalizačný fond


Princípy: programovanie, doplnkovosť, partnerstvo


Programovanie – pre vyuźitie peňazí je potrebné pripraviť nejaký plán, program, na čo sa pouźijú a čo sa tým dosiahne – Operačný program

Doplnkovosť – prostriedky zo ŠF nemajú nahradzať národné zdroje jednotlivých štátov, sú čosi navyše, doplnok. Každý štát musí deklarovať, že na oblasti, na ktoré použije prostriedky zo ŠF, použije toľko finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu ako použil v minulých rokoch

Partnerstvo – treba aby na tom „všetci“ spolupracovali (koho si len viete predstaviť)
Naposledy upravil wazari dňa 02. Apr 2007 13:04, celkovo upravené 1 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 11:44

Programovacie obdobia – všetko okolo fondov sa točí v programovacích obdobiach. Rozpočet EÚ sa momentálne schvaľuje na 7 rokov – ako celok a na jednotlivé roky – to je tá takzvaná finančná perspektíva. Potom sa každoročne dolaďuje. Preto sa programy na využívanie ŠF spracovávajú na obdobie finančnej perspektívy a nazýva sa to programovacie obdobie.

Programovacie obdobia doteraz:

- 1988 - 1992
- 1993 - 1999
- 2000 - 2006
- 2007 - 2013
- 2014 - ? (2018 - 2020)

- už pred pár rokmi začala prebiehať debata, koľko bude trvať programovacie obdobie po roku 2014
Pre SR platí tzv. skrátené programovacie obdobie od nášho vstupu do EÚ – 2004-06.

ŠF sa orientujú na ciele (rovnaké pre všetky krajiny), ktoré sú stanovené teritoriálne a tým, čo sa nimi chce dosiahnuť. Ciele 2000-06:

Cieľ 1:

- pomoc zaostávajúcim regiónom (HDP < 75 % priemeru HDP EÚ) a odľahlým oblastiam (napr. zámorské regióny, sever Fínska a Švédska)

- 69,7 % z finančných prostriedkov na štrukturálnu politiku EÚ, možnosť výšky podpory projektu zo štrukturálnych fondov až 80 % z celkových oprávnených nákladov na projekt (Kohézne krajiny) (odľahlé oblasti tuším až 85 %)

Cieľ 2:
- podpora ekonomickej a sociálnej konverzie regiónov, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam (podpora regiónov mimo Cieľa 1)

- 11,5 % z finančných prostriedkov na štrukturálnu politiku EÚ, možnosť výšky podpory zo štrukturálnych fondov až 50 % z celkových oprávnených nákladov na projekt

Cieľ 3:
- modernizácia systémov vzdelávania a podpora rozvoja zamestnanosti (podpora regiónov mimo Cieľa 1)

- 12,3 % z finančných prostriedkov na štrukturálnu politiku EÚ, možnosť výšky podpory zo štrukturálnych fondov až 50 % z celkových oprávnených nákladov na projekt
Naposledy upravil wazari dňa 02. Apr 2007 13:05, celkovo upravené 1 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 12:01

Ciele a teritorialita:

Kategorizácia regiónov sa teritoriálne deje v NUTS – štatistické územné jednotky EÚ (nomenclature des unités territoriales statistiques).

NUTS I - Slovenská republika
NUTS II- Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko
NUTS III - kraje (BA, TT, TN, NR, BB, ZA, KE, PO)
NUTS IV - Okresy (79)
NUTS V - Obce (2 883)

Na úrovni ŠF sa všetko deje na úrovni NUTS II. Je na to Nariadenie EÚ a Vyhláška Štatistického úradu SR.

Programovanie 2004-06:

Národný rozvojový plán (NDP)
- základný program uskutočňovania štrukturálnej a regionálnej politiky krajiny
- podlieha schváleniu Európskou komisiou
- súčasný stav regiónov, možnosti riešenia

Cieľ: úroveň HDP prevyšujúcu 54% priemeru HDP EÚ

Na dosiahnutie strategického cieľa NRP sa budú rozvíjať 3 rozvojové osi:
- Ekonomický rast a konkurencieschopnosť
- Zamestnanosť
- Vyvážený regionálny rozvoj

NRP definuje štyri priority rozvoja Slovenska:
- Konkurencieschopnosť
- Zamestnanosť
- Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
- Základná infraštruktúra

Z NDP vychádzajú Operačné programy (OP) – je to vlastne konkretizácia využitia fondov EÚ pre jednotlivé oblasti, vypracovávajú ich zodpovedné ministertvá (Riadiace orgány pre jednotlivé OP) a schvaľuje ich EK

Sektorový operačné programy (SOP):
Priemysel a služby - MH SR (ERDF)
Ľudské zdroje - MPSVR SR (ESF)
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka - MP SR (EAGGF + FIFG)
Operačný program:
Základná infraštruktúra - MVRR SR (ERDF)
Naposledy upravil wazari dňa 02. Apr 2007 13:06, celkovo upravené 2 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 12:35

Programovanie 2004-06:

Okrem Operačných vypracovávajú zodpovedné ministerstvá (Riadiace orgány pre jednotlivé OP) aj tzv. Programové doplnky pre jednotlivé OP.

Programový doplnok
- obsahuje podrobné prvky na úrovni opatrenia
- základ pre vypracovanie projektu
- definuje konečných prijímateľov pomoci, finančný plán, opatrenia publicity
- EK sa posiela pre informáciu
- vypracováva sa ku každému operačnému programu, jednotnému programovému dokumentu a iniciatívam Spoločenstva

Indikatívny zoznam projektov
- býva súčasťou programového doplnku (nie je pravidlo)

Členenie OP:
OP – Priority – Opatrenia - Podopatrenia

Jednotný programový dokument (JPD) – vypracováva sa tam, kde je nejaký menší objem peňazí pre Cieľ 1 a pre Ciele 2 a 3. Je to dokument, ktorý v sebe zahŕňa Národný rozvojový plán (NDP) a OP. Schvaľuje ho EK.
Čiže buď sa sa vypracuje NDP+OP alebo JPD.

Iniciatívy spoločenstva:
Menšie objemy peňazí, na riešenie nejakého problému:

INTERREG III (A, B, C)

- podpora cezhraničnej, transregionálnej a transnacionálnej spolupráce

EQUAL
- európska stratégia zamestnanosti
- podpora boja proti všetkým formám diskriminácie

LEADER +
(2004-06 u nás nie je)
- rozvoj vidieka

URBAN II (2004-06 u nás nie je)
- obnova miest a prímestských oblastí nachádzajúcich sa v kríze

Čiže zo ŠF sa financujú NDP+OP, JPD (spolu pokrývajú Cieľ 1, 2 a 3) a Iniciatívy spoločenstva (neviažu sa na Cieľ 1, 2 a 3).

Jednotný programovací dokument:
JPD NUTS - Bratislava Cieľ 2 - MVRR SR (ERDF)
JPD NUTS - Bratislava Cieľ 3 - MPSVR SR (ESF)

Iniciatívy Spoločenstva:
Interreg III A (cezhraničná spolupráca) - MVRR SR (ERDF)
Interreg III B (transnacionálna spolupráca) - MŽP SR (ERDF)
Interreg III C (interregionálna spolupráca) - MH SR (ERDF)

Equal - MPSVR SR (ESF)
Naposledy upravil wazari dňa 02. Apr 2007 13:08, celkovo upravené 2 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 12:52

Definície inštitúcií:

Riadiaci orgán (RO)

- je zodpovedný za správnosť riadenia a realizácie pomoci v súlade s predpismi EÚ
- je zriadený pre každý operačný program, Jednotný programový doplnok, iniciatívu Spoločenstva a Rámec podpory spoločenstva (CSF – veľmi zjednodušene môžeme povedať, že Rámec podpory spoločenstva je vvlastne Národný rozvojový plán).

Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (SORO)

- riadiaci orgán môže niektoré svoje právomoci delegovať na uvedený orgán

Platobný orgán (PO)
- je zodpovedný za finančné riadenie, za certifikáciu výkazu výdavkov, za vypracovanie a predkladanie žiadostí o platby a prijímanie platieb od EK
- u nás je to Ministerstvo financií SR a všetko okolo finančného riadenia a ešte viac je popísané v Koncepcii finančného riadenia, ktorú priebežne MF SR aktualizuje

Sprostredkovateľský orgán pod platobným orgánom (Platobná jednotka - PJ)
- platobný orgán môže niektoré svoje právomoci delegovať na uvedený orgán

Monitorovací výbor (MV) pre operačný program – orgán zriadený členským štátom po dohode s riadiacim orgánom pre operačný program a po konzultácii s partnermi, ktorý je zodpovedný za monitorovanie pokroku v realizácii priorít a cieľov stanovených v operačnom programe. Je zložený zo zástupcov príslušného riadiaceho orgánu pre operačný program, riadiaceho orgánu pre CSF, platobného orgánu, ostatných zainteresovaných subjektov a tam kde je to vhodné, zástupcu EIB. Na práci monitorovacieho výboru sa ako pozorovateľ podieľa zástupca EK. Výboru predsedá zástupca riadiaceho orgánu pre operačný program.

- schvaľuje Programový doplnok a monitorovacie správy
- MV pre CSF, OP, JPD, Iniciatívy
Naposledy upravil wazari dňa 02. Apr 2007 13:09, celkovo upravené 1 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 13:02

Operačné programy 2004-06:

SOP Priemysel a služby - MH SR

SORO:
NARMSP - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
SEA - Slovenská energetická agentúra
SARIO - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
SACR - Slovenská agentúra cestovného ruchu

Cieľ - rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb

1. Priorita: Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu
(5 opatrení)

2. Priorita: Rozvoj cestovného ruchu
(3 opatrenia)


SOP Ľudské zdroje - MPSVR SR


SORO:
MŠ SR - Ministerstvo školstva SR

Cieľ - rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile

1. Priorita: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce
(3 opatrenia)

2. Priorita: Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce
(2 opatrenia)

3. Priorita: Zvýšenie kvalifikácie a adaptability pracovnej sily a osôb vstupujúcich na trh práce
(3 opatrenia)


SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka - MP SR


SORO:
PPA - Pôdohospodárska platobná agentúra

Cieľ - multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

1. Priorita: Podpora produktívneho poľnohospodárstva
(2 opatrenia)

2. Priorita: Podpora trvalo udržateľného rozvoja vidieka
(5 opatrení)


OP Základná infraštruktúra - MVRR SR


SORO:
MDPT SR - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
MŽP SR - Ministerstvo životného prostredia SR

Cieľ - podpora vyváženého regionálneho rozvoja prostredníctvom zvyšovania konkurencieschopnosti regiónov.

1. Priorita: Dopravná infraštruktúra
(3 opatrenia)

2. Priorita: Environmentálna infraštruktúra
(4 opatrenia)

3. Priorita: Lokálna infraštruktúra
(4 opatrenia)
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 13:17

Jednotné programovacie dokumenty 2004-06:

JPD NUTS - Bratislava Cieľ 2 - MVRR SR

- celé územie Bratislavského kraja (ale priamo z Bratislavy iba niektoré okrajové dediny sú oprávnené čerpať)

- kritérium EÚ 2004-6 – cieľ pomoci môže zahŕňať do 31 % z obyvateľov NUTS II (realita 28,8 %)

Cieľ - dostatok pracovných príležitostí a kvalitné prostredie pre život obyvateľov.

1. Priorita: Podpora hospodárskej činnosti a trvalo udržateľného rozvoja cieľového územia
(5 opatrení)


JPD NUTS - Bratislava Cieľ 3 - MPSVR SR

SORO:
MŠ SR - Ministerstvo školstva SR

- celé územie Bratislavského kraja

Cieľ - zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov.

Priorita 1: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie
(2 opatrenia)

Priorita 2: Rozvoj celoživotného učenia a podpora výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov
(2 opatrenia)
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 13:23

Iniciatívy spoločenstva 2004-06:

Interreg III
A - cezhraničná spolupráca, 2 partneri z prihraničných regiónov
- samostatný programovací dokument a RO (SR je RO pre SR-ČR) pre každú hranicu

B - transnacionálna spolupráca, 3 (20) partneri z 3 (2) krajín
- 4 priority, 11 opatrení

- RO je talianske ministerstvo infraštruktúry a dopravy

C - interregionálna spolupráca,
- región = NUTS II
- výmena skúseností
- mestský a regionálny rozvoj
- 6 tém

- RO je Úrad spolkového kancelára Rakúskej republiky


EQUAL - MPSVR SR

Národná podporná štruktúra (ako SORO):
Fond sociálneho rozvoja – príspevková organizácia MPSVR SR

Priorita 1
Téma1.1.: Uľahčenie prístupu a návratu na trh práce pre tých, ktorí majú ťažkosti s integráciou a reintegráciou na trh práce
Téma 1.2.: Boj proti rasizmu a xenofóbii vo vzťahu k trhu práce

Priorita 2
Téma 2: Posilňovanie sociálnej ekonomiky (tretieho sektora) najmä verejnoprospešných služieb so zameraním na zvyšovanie kvality pracovných miest

Priorita 3
Téma 3: Podpora adaptability podnikov a zamestnancov voči štrukturálnym ekonomickým zmenám a voči informačným a iným novým technológiám

Priorita 4
Téma 4: Znižovanie rozdielov medzi pohlaviami a podporovanie pracovnej desegregácie

Priorita 5
Téma 5: Žiadatelia o azyl
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 13:39

Obmedzenia 2004-06:

- hodnota ročného príjmu pre krajinu z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov < 4 % HDP krajiny
- sektorové operačné programy v skrátenom programovom období 2004-2006 môžu byť financované len z jedného štrukturálneho fondu
- nie je možná kombinácia krytia z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov súčasne
- pre roky 2004 – 2006 nové členské krajiny môžu čerpať prostriedky iba z dvoch iniciatív ES - INTERREG a EQUAL
- pravidlo n+2 (napr. peniaze pre konkrétny OP na rok 2004 sa musia minúť do konca roku 2006 – netýka sa projektov ale OP)
- možnosť kombinácie financovania z medzinárodných finančných inštitúcií (EIB, EBRD, Svetová banka)
- projekty financované zo štrukturálnych fondov musia byť v každom prípade v súlade s politikami spoločenstva, vrátane pravidiel štátnej pomoci, ktoré sú nadradené pravidlám o štrukturálnych fondoch (SR v programovacom období 2004 – 2006 bude využívať celkovo 12 schém štátnej pomoci (okrem de minimis)) – treba zohľadniť aj regionálnu pomoc (výška sa určuje podľa hospodárskej vyspelosti regiónov).
- striktné dodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní


Koneční prijímatelia (ten, kto podáva projekt na schválenie Riadiacemu orgánu alebo SORO) môžu byť z verejného alebo súkromného sektora.
Medzi konečných prijímateľov z verejného sektora patria:
- štátne rozpočtové organizácie
- štátne príspevkové organizácie
- obce alebo ich rozpočtové a príspevkové organizácie
- vyššie územné celky alebo ich rozpočtové a príspevkové organizácie

Medzi konečných prijímateľov zo súkromného sektora patria:
- právnické osoby
- fyzické osoby

Koneční prijímatelia z verejného sektora môžu využiť systém predfinancovania alebo refundácie (pre projekty financované z ERDF), resp. zálohovej platby alebo refundácie (pre projekty financované z ESF), ktoré sú platobnou jednotkou vyplácané rovnako pomerne za zdroje EÚ a štátneho rozpočtu.

V prípade konečných prijímateľov/príjemcov pomoci zo súkromného sektora prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie prepláca platobná jednotka zároveň v pomere stanovenom na projekt na základe refundácie.

- zálohová platba – konečný prímateľ dostane peniaze na začiatku projektu
- predfinancovanie - konečný prímateľ dostane peniaze na zaplatenie došlej faktúry
- refundácia - konečný prímateľ dostane, keď preukáže, že zaplatil došlú faktúru

- príjemca pomoci - keď ide o štátnu pomoc
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 13:53

Obmedzenia 2004-06:

Možná finančná spoluúčasť z národných verejných zdrojov (pre verejný aj súkromný sektor):

- štátny rozpočet
- rozpočet vyššieho územného celku
- rozpočet obce
- iné verejné zdroje

- podiel zdrojov konečného prijímateľa (okrem subjektov štátnej správy) na spolufinancovaní vo výške 5 % z celkových oprávnených nákladov v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci (95 % projektu zaplatí ŠF a štát),

- VÚC a obce sa v súvislosti s neukončeným procesom decentralizácie verejnej správy v programovom období 2004-2006 nebudú podieľať na spolufinancovaní projektov subjektov súkromného sektora, s výnimkou VÚC Bratislavský kraj v rámci JPD cieľa 2.

Všeobecne príspevky zo ŠF:
75 % pre Cieľ 1
50 % pre Ciele 2 a 3

Pre súkromný sektor (štátna pomoc):
- 35 % z celkových oprávnených nákladov v regiónoch Cieľa 1
- 15 % z celkových oprávnených nákladov v oblastiach Cieľa 2
- ak podľa pravidiel štátnej pomoci je možné dať na projekt viac, ako je príspevok zo ŠF, štát tento rozdiel každej firme zaplatí


Venovať pozornosť:
- rovnosť príležitostí
- publicita
- oddelené účtovníctvo projektov
- životné prostredie

To, čo som tu popísal, žiadateľ o podporu z fondov EÚ nemusí ovládať. Vždy, keď je niektorým RO alebo SORO zverejnená výzva na predkladanie projektov, súčasťov je aj prírućka pre žiadateľa, kde je to všetko zhrnuté, čo on k tomu potrebuje.


Projekty na spolufinancovanie zo ŠF s rozpočtom do 50 mil. EUR schvaľuje SR, nad 50 mil. EUR sa zasielaju pre informaciu (na schválenie) do Bruselu. Nad 50 mil. EUR sú iba projekty verejných organizácií, nie súkromného sektora.
Naposledy upravil wazari dňa 03. Apr 2007 11:34, celkovo upravené 1 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 13:55

2007 - 13

Nové programovacie obdobie nemám naštudované do takých detailov ako staré a ani v dohľadnej dobe ho tak naštudované nebudem mať.

Inštitucionálny rámec v oblasti riadenia projektov a finančného riadenia zostáva podobný, hlavne smerom voči žiadateľom o peniaze. Samozrejme, je viac operačných programov = viac ministerstiev, čo ich budú riadiť.

Zo ŠF vypadlo pôdohospodárstvo, to už je samostatné. Čiže zostáva ERDF a ESF, pridáva sa však Kohézny fond (KF), ktorý už nebude mať samostatný dokument (Stratégiu), ale spoločný s ERDF.

Namiesto Národného rozvojového plánu sa vypracováva Národný strategický referenčný rámec (NSRR), ktorý sa EK zasiela pre "informáciu". Priamo s EK sa rokuje a EK schvaľuje iba operačné programy.

Ciele boli nahradené prioritami:

- konvergencia
- regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť
- európska teritoriálna spolupráca

Konvergencia – podpora rastu a vytvárania pracovných miest v najmenej rozvinutých členských štátoch a regiónoch. Zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť a zamestnanosť, zlepšiť základnú infraštruktúru, modernizáciu a diverzifikáciu hospodárskej štruktúry, ochranu životného prostredia a posilňovanie administratívnych kapacít, a to všetko v zmysle Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja
- súčasný cieľ 1, 78 % zdrojov

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť
– predvídanie a podpora zmien.
Hlavný cieľ:
- prostredníctvom regionálnych programov bude kohézna politika pomáhať regiónom predvídať a podporovať ekonomické zmeny v priemyselných, mestských a vidieckych oblastiach posilňovaním ich konkurencieschopnosti a atraktívnosti,
- pomocou národných programov bude kohézna politika pomáhať ľuďom predvídať a prispôsobovať sa hospodárskym zmenám v súlade s prioritami Európskej stratégie zamestnanosti.
- súčasný cieľ 2 a 3, 18 % zdrojov

Európska teritoriálna spolupráca – podpora harmonického a vyváženého rozvoja teritória v Európskej únie. Na základe skúseností z Iniciatívy INTERREG sa odporúča pokračovať v podpore harmonickej a vyváženej integrácie teritória únie pomocou podpory spolupráce na cezhraničnej a transnacionálnej úrovni.
- súčasné iniciatívy, 4 % zdrojov

V oblasti životného prostredia sa do Bruselu budú zasielať projekty už nad 25 mil. EUR.

V rokoch 2007-2007 bude platiť pravidlo n+3, potom n+2.

Stále je v štádiu rešenia veľkosť participácie VÚC na riadení pomoci z fondov EÚ.

Nejaké informácie sú ešte aj v príspevkoch z Auractiv-u nižšie.
Naposledy upravil wazari dňa 03. Apr 2007 13:16, celkovo upravené 2 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 13:56

2007 - 13 - zameranie OP

REGIONÁLNY operačný program - Fond: ERDF

Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Infraštruktúra vzdelávania
1.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich vzdelávacích zariadení s cieľom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu (materské, základné a stredné školy)
2 Infraštruktúra sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately
2.1 Budovanie nových zariadení sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately a obstaranie ich vnútorného zariadenia ERDF
2.2 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich zariadení sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately s cieľom zvýšenia kvality nimi poskytovaných služieb
3 Infraštruktúra pamäťových a fondových inštitúcií na regionálnej a miestnej úrovni a revitalizácia pamiatkového fondu
3.1. Modernizácia regionálnej a miestnej infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií
3.2 Revitalizácia a hospodárske využitie pamiatkových objektov v území
4 Podpora konkurencieschopnosti a inovatívnej kapacity regiónov 4.1 Modernizácia a budovanie regionálnych komunikácií zaisťujúcich dopravnú obslužnosť regiónu
4.2 Regenerácia sídiel
5 Infraštruktúra cestovného
5.1 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu
6 Infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb
6.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a opravy stavebného fondu nekomerčných záchranných služieb a modernizácia ich vnútorného vybavenia
7 Technická pomoc

Operačný program ŽIVOTNÉ PROSTREDIE - Fond: ERDF/KF

Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Integrovaná ochrana, racionálne využívanie vôd a protipovodňová ochrana 1.1 Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou
1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd
1.3 Zabezpečenie komplexnej ochrany územia SR pred povodňami
1.4 Sledovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd
2 Ochrana ovzdušia, ozónovej vrstvy a minimalizácia nepriaznivých vplyvov klimatických zmien vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie
2.1 Ochrana ovzdušia
2.2 Minimalizácia nepriaznivých vplyvov klimatických zmien vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie
2.3 Ochrana ozónovej vrstvy Zeme
3 Odpadové hospodárstvo 3.1 Podpora technológií minimalizujúcich vznik odpadov pri výrobe
3.2 Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu
3.3 Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov
3.4 Nakladanie s vybranými druhmi nebezpečných odpadov
3.5 Odstraňovanie environmentálnych záťaží a uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov
4 Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny
4.1 Programy starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2000 a programy záchrany pre kriticky ohrozené rastliny a živočíchy vrátane monitoringu druhov a biotopov
4.2 Infraštruktúra ochrany prírody a krajiny
4.3 Informačné a propagačné aktivity
5 Technická pomoc

Operačný program DOPRAVA - Fond: ERDF/KF

Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry
1.1 Modernizácia a rozvoj železničných tratí (TEN -T + ostatné)
2 Rozvoj cestnej infraštruktúry (TEN -T)
2.1 Výstavba diaľnic (TEN -T)
3 Modernizácia a rozvoj infraštruktúry intermodálnej prepravy
3.1 Výstavba základnej siete verejných terminálov intermodálnej prepravy
4 Riadenie leteckej dopravy
4.1 Riadenie leteckej dopravy (letisko M.R. Štefánika)
5 Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)
5.1 Výstavba rýchlostných komunikácií
5.2 Modernizácia a výstavba ciest I. triedy
6 Rozvoj verejnej osobnej dopravy
6.1 Rozvoj železničnej a autobusovej verejnej osobnej dopravy
7 Technická pomoc

Operačný program INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI - Fond: ERDF

Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb vrátane informatizácie zdravotníctva
2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry
3 Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu
4 Technická pomoc

Operačný program VÝSKUM A VÝVOJ - Fond: ERDF

Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Výskum a vývoj
1.1 Obnova a budovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja
1.2 Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu a podpora nadregionálnej spolupráce
1.3 Prenos výskumom a vývojom získaných poznatkov a technológií do praxe
2 Výskum a vývoj v Bratislavskom kraji
2.1 Obnova a budovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji
2.2 Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu v Bratislavskom kraji
2.3 Prenos výskumom a vývojom získaných poznatkov a technológií do praxe v Bratislavskom kraji
3 Infraštruktúra vysokých škôl
3.1 Budovanie infraštruktúry vysokých škôl a modernizácia ich vnútorného vybavenia za účelom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu
4 Infraštruktúra vysokých škôl v Bratislavskom kraji
4.1 Budovanie infraštruktúry vysokých škôl v Bratislavskom kraji a modernizácia ich vnútorného vybavenia za účelom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu
5 Technická pomoc
Naposledy upravil wazari dňa 03. Apr 2007 11:56, celkovo upravené 3 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 13:56

2007 - 13 - zameranie OP

Operačný program KONKURENCIESCHOPNOSŤ A HOSPODÁRSKY RAST - Fond: ERDF

Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií
1.1 Inovácie a technologické transfery
1.2 Podpora spoločných služieb a infraštruktúry pre podnikateľov
1.3 Podpora inovačných aktivít v podnikoch
1.4 Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike
1.5 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu
1.6 Podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania
1.7 Podpora druhospracovateľského potravinárskeho priemyslu
2 Technická pomoc

Operačný program ZDRAVOTNÍCTVO - Fond: ERDF

Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Modernizácia zdravotníctva
1.1 Reštrukturalizácia, rozširovanie a modernizácia zdravotníckych zariadení
1.2 Informovanosť občanov
1.3 Zvýšenie informatizácie zdravotníctva
2 Technická pomoc

Operačný program ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA INKLÚZIA - Fond: ESF
Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie
1.1 Podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti
1.2 Podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom rozvoja sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately a zdravotníckych služieb s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity
1.3 Podpora vytvárania rovnosti príležitostí v prístupe na trh práce a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trh práce s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity
1.4 Podpora zosúladenia rodinného a pracovného života a starostlivosti o malé deti
1.5 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy a mimovládnych neziskových organizácií
2 Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie pre Bratislavský kraj
2.1 Podpora sociálnej inklúzie a zosúladenie pracovného a rodinného života prostredníctvom rozvoja sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Bratislavskom kraji
2.2 Podpora rastu zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trh práce v Bratislavskom kraji
2.3 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy a mimovládnych neziskových organizácií v Bratislavskom kraji
3 Technická pomoc

Operačný program VZDELÁVANIE - Fond: ESF
Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť
1.1 Premena tradičnej školy na modernú
1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja znalostnej spoločnosti
1.3 Celoživotné vzdelávanie pre všetkých ako základný princíp znalostnej spoločnosti
1.4 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitými vzdelávacími potrebami so zreteľom na marginalizované rómske komunity
2 Moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť pre Bratislavský kraj 2.1 Premena tradičnej školy na modernú pre Bratislavský kraj
2.2 Zvyšovanie konkurencieschopnosti Bratislavského kraja prostredníctvom rozvoja terciárneho a celoživotného vzdelávania
3 Technická pomoc

Operačný program BRATISLAVSKÝ KRAJ - Fond: ERDF
Prioritné osi programu (X) - Opatrenia (X.X)

1 Infraštruktúra
1.1 Obnova a rozvoj školskej infraštruktúry (ZŠ, SŠ)
1.2 Podpora investícií do ochrany životného prostredia
1.3 Modernizácia a rozvoj ciest II. a III. triedy
1.4 Regenerácia sídiel
2 Inovácie a informatizácia 2.1 Inovácie a technologické transfery
2.2 Informatizácia spoločnosti
3 Technická pomoc

Jedenástym OP je OP zameraný na Technickú pomoc.
Naposledy upravil wazari dňa 03. Apr 2007 11:57, celkovo upravené 2 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 14:08

Regionálna politika na Slovensku

http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvo ... -slovensku

29.03.2007
Regionálna politika sa zaoberá veľkými regionálnymi rozdielmi a pripravuje pre ich zmierňovanie stratégie, nástroje a programy.

Slovensko Slovensko vstupovalo do predvstupového procesu, v porovnaní s inými krajinami regiónu, ako outsider. Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa vyznačuje obrovskými regionálnymi disparitami - rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Veľká regionálna diferencovanosť je daná geograficky, historicky, kultúrne, ekonomickým rozvojom, etnickým zložením, vierovyznaním, dávnymi kultúrnymi a administratívnymi centrami. Je ovplyvnená externými kultúrnymi vplyvmi, zámernými zásahmi štátu do regiónov (najmä pred rokom 1989), mierou urbanizácie a industrializácie. Veľké rozdiely sú v geografii obyvateľstva napr. sever a východ Slovenska je typický vysokou populačnou dynamikou a naopak juh a juhozápad sú územia so na tom opačne. Veľké rozdiely sú tiež vo vzdelanostnej úrovni, v ekonomickej výkonnosti a tiež sociálnej oblasti.

K ich odstraňovaniu a zmierňovaniu sa využíva v súčasnosti najmä európske nástroje kohéznej politiky (štrukturálne fondy) a Európsky fond pre rozvoj vidieka. Ďalšími nástrojmi sú vládne granty a podpora zahraničným a domácim investorom pri nových investíciách do výroby, zvlášť v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Cieľom regionálnej politiky EÚ je znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a zmierňovanie zaostávania menej rozvinutých regiónov podľa článkov 158 a 160 Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Jedným zo základných princípov fungovania EÚ je princíp solidarity, v zmysle ktorého ekonomicky silnejší prispievajú slabším. Podobná situácia by sa mala preniesť z európskej na národnú úroveň.

Prírodné podmienky

Väčšina územia SR je súčasťou horského systému Karpát, menej ako tretinu jeho rozlohy Slovenska tvoria nížiny. Okrem Dunaja Slovensko nemá významnejší vodný tok, ktorý by mu umožňoval lodné spojenie s morom. Prírodné podmienky spolu s historickým vývojom územia ovplyvnili z veľkej miery smerovanie hlavných komunikačných osí, vznik a formovanie veľkých miest, či vznik tradičných a nových priemyselných odvetví.

* Vývoj regionálnej politiky po II. svetovej vojne

Česko-Slovensko bolo v rokoch 1948-1989 pravdepodobne krajinou s najrazantnejšou politikou vyrovnávania regionálnych rozdielov v regióne strednej a východnej Európy. „Predfebruárové“ východiskové problémy charakterizovali rozvinuté Čechy a zaostalé Slovensko. Hlavnou prioritou pre rozvoj štátu v 50. a 60. rokov bola industrializácia Slovenska (považovaná za hlavný nástroj vyrovnávania hospodásrkeho rozvoja a životnej úrovne Slovenska s českými oblasťami) a na ňu nadväzujúca urbanizácia – rast miest. Regionálny vývoj bol do roku 1960 súčasťou jednotného štátneho plánu ekonomického vývoja, od začiatku 60. rokov štátny plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja zahrňovali projekty regionálneho vývoja a k štátnemu plánu sa pričlenili aj plány vybraných mestských aglomerácií a prihraničných oblastí. V regionálnom pláne sa dôraz z hľadiska umiestňovania investičných zdrojov kládol na mestá strednej veľkosti (20 – 100 tisíc obyvateľov), ktoré predstavovali jadrá regiónov.

Dlhodobý koncept celoštátnej sídelnej siete rozdelil mestá a vidiecke strediskové obce obce do hierarchických kategórií. Každá kategória obce poskytovala svojmu zázemiu určité funkcie. Zvláštne poslanie v pláne rozvoja sídelnej siete plnila na Slovensku bytová výstavba družstevných a štátnych bytov z hľadiska distribúcie pracovných síl. Táto tzv. makrolokalizačná politika si vyžiadala po čase daň – vytváranie neprirodzenej, rigidnej ekonomickej štruktúry bázy miest , centier regiónov a nepriamo sa v mestách podpísala na štruktúrnych a ekologických problémoch.

Od 70. rokov počas normalizačného procesu sa na Slovensku postupovalo podľa projektu urbanizácie Slovenska prostredníctvom 13 mestských regiónov – metropolitných (3 – bratislavský, banskobystrický, košický), veľkomestských (4 – nitriansky, trnavský, žilinský a prešovský) a základných (6 – trenčiansky, dolnonitriansky, turčiansky, podtatranský, zemplínsky a novohradský). Centrá týchto regiónov sa pospájali tzv. urbanizačnými osami. V 80. rokoch sa v záujme zvyšovania životnej úrovne začali spracovávať plány regionálneho rozvoja, ktorých vykonávanie však zastavila zmena režimu. (spracované podľa Korec, P., 2005: Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004)

* Územné a správne členenie Slovenska

Územné a správne členenie Slovenska prešlo za posledných 100 rokov viacerými zmenami. Mali sme župy, krajinské zriadenie, veľžupy, kraje i veľké okresy.

Významný medzník pre vznik modernej miestnej samosprávy bol Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a Zákon č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom usporiadaní SR, v ktorom sa definovalo postavenie obcí ako samosprávnych celkov, čo platí dodnes. V tom čase zanikli na Slovensku regionálne orgány a posilnila sa sieť 36 „veľkookresov“, na ktorých úrovni sa vykonávala štátna správa a samosprávy tvorili istý druh poradného orgán u a zároveň vykonávali niektoré prenesené kompetencie štátu na miestnej úrovni.

Regionálne – krajské orgány sa obnovili o 6 rokov Zákonom č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR, ktorý republiku rozdelil na 8 krajov a 79 okresov. Tento zákon sa stal veľmi kontroverzným najmä vo vnímaní vtedajšou opozíciou a politikmi z radov maďarskej menšiny. V členení podľa týchto celkov sa vykonávala miestna štátna správa až do roku 2001, keď zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) ustanovil 8 samosprávnych krajov (VÚC) ako druhú úroveň, tentoraz regionálnej samosprávy. Na tieto samosprávne celky a na obce postupne v rokoch 2002 – 2004 prešla podstatná časť pôsobnosti miestnej štátnej správy zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Pokusy o reorganizáciu 8 krajov na model 12 žúp, alebo iný model v rámci reformy verejnej správy nakoniec nezískal politickú podporu strán vládnej koalície 1998 - 2002 a ani opozície.

Počet, sídla a vlastné mená samosprávnych krajov a krajov ako celkov miestnej štátnej správy sú navzájom totožné (symetrické usporiadanie). V zásade sú zhodné aj ich hranice, s tou odchýlkou, že vojenské obvody sú súčasťami území krajov.

V prvých regionálnych voľbách (december 2001) úspech žali strany vtedajšej opozície (HZDS, SMER) a až v 6 krajoch sa predsedami stali ich kandidáti, prípadne nominanti ich koalícií. V rokoch 2002 - 2005 sa budovali regionálne štruktúry, najmä úrady samosprávnych krajov. Kraje preberali od štátu majetok a kompetencie, primárne v oblasti regionálneho rozvoja, zdravotníctva, stredného školstva, cestnej infraštruktúry II. a III. triedy.

Otvorí externý link v novom okneDruhé regionálne voľby (november-december 2005) sa nestretli u voličov s výrazným záujmom, najnižšiu volebnú účasť zaznamenali Trenčania (12,30%), menej ako 15% mali však aj v Trnavskom a Bratislavskom kraji. Najväčší záujem bol o župné voľby v Nitrianskom kraji (27,67%). V regionálnych zastupiteľstvách vznikali rôzne koalično-opozičné zoskupenia, ale všeobecne možno povedať, že víťazmi čo do počtu poslancov sa stali pravicové strany (SMK-MKP, SDKÚ, KDH), čo sa týka postov predsedov samosprávnych krajov, tak najviac získal SMER-SD a HZDS-ĽS, z ôsmich županov dvaja obhájili svoje posty.

K 1. januáru 2004 sa viacerými zákonmi uskutočnili rozsiahle zmeny usporiadania a organizácie miestnej štátnej správy. Dôvodom bol presun viac ako 400 kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenia v štátnej správe. Zákonom č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch sa integrovaná miestna štátna správa zrušila, úplne zanikli okresné úrady a ustanovili sa krajské úrady a obvodné úrady v rezortnej pôsobnosti ministerstva vnútra. Súčasne sa viacerými zákonmi zriadili v rezortnej pôsobnosti ostatných ministerstiev samostatné orgány špecializovanej miestnej štátnej správy so špecifickými názvami a špecifickými územnými obvodmi pôsobnosti.

Podľa klasifikačného systému štatistických územných jednotiek zavedených Eurostatom sa vyčlenili tri regionálne a dve lokálne úrovne. Celé územie SR je definované ako jednotka NUTS Základom pre vymedzenie plánovacích regiónov je ich klasifikácia nazývaná „Nomenklatúra územných štatistických jednotiek" – NUTS. viac na www.EuropskaUnia.sk »1, regióny NUTS 2 sú tvorené dvoma až tromi jednotkami NUTS 3. Jednotkami NUTS 3 sú kraje. Lokálnymi úrovňami sú LAU 1, ktorú tvoria okresy a LAU 2, ktorú tvoria obce. (niekedy sa používa aj NUTS 4 a NUTS 5). Slovensko malo k 31. decembru 2004 2920 obcí, z toho bolo 137 miest.

Zdroj: Eurostat Eurostat má hlavne za úlohu poskytovať Európskej únii vysoko kvalitný štatistický informačný servis. Používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 25 členských štátov Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a ŠÚ SR

Najnovšie štatistické zverejnenia potvrdzujú na Slovensku naďalej pretrvávajúci fenomén bohatého, resp. bohatšieho Západu a chudobného Východu. V rámci západného Slovenska sa často spomína aj „zlatý“ trojuholník Bratislava – Nitra – Trnava. To zodpovedá aj podobe aktuálneho celoeurópskeho rozvojového Otvorí externý link v novom oknekonceptu nazvaného "Red Octopus" (Červená chobotnica).

Pre štruktúru osídlenia Slovenska je charakteristická vysoká miera rozdrobenosti (viac ako 2900), z ktorých malé (do 1000 obyvateľov) tvoria 67 % a žije v nich 16 % obyvateľstva. Celkovo vo vidieckych sídlach žije 44 % obyvateľov. Na druhej strane sú tu centrá osídlenia, ktoré plnia úlohu pólov rastu. Ide o väčšie stredné a veľké mestá (nad 50 tisíc obyv.), kde býva skoro 25% obyvateľov Slovenska. Tieto centrá podporujú väzby medzi jednotlivými regiónmi a zabezpečujú prenášanie rastových efektov medzi nimi.

Špecifikom SR je priaznivá poloha pre začlenenie sa do prirodzených cezhraničných aglomerácií. V juhozápadnej časti SR ide o oblasť Viedeň – Bratislava - Györ, na severe je to Sliezsko – Ostravsko – Žilina – Martin, na východe Košice – Prešov s nadväznosťou na východ Ukrajiny a severovýchod Maďarska.

Najväčšími urbanizovanými oblasťami sú hlavné mesto SR (bratislavsko-trnavská aglomerácia), Košice (235 006, r. 2004) a Prešov (košicko-prešovská aglomerácia) na východe a Horné Považie. Významné mestá v sídelnej štruktúre predstavuje zvyšných 6 krajských miest (Banská Bystrica, Nitra, Trnava, Trenčín, Prešov a Žilina) a mestá Martin a Poprad.

* Národná rada Slovenskej republiky

V rámci národného parlamentu pracujú výbory ako iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila.

Výbory majú právo zákonodárnej iniciatívy (oprávnene predkladať návrhy zákonov), na svoje schôdze môžu pozývať členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a potrebné podklady.

Členmi výborov môžu byť výlučne poslanci národnej rady. V priemere má jeden výbor 12 členov, pričom poslanci sú zaradení najviac do dvoch výborov. Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente. Pre otázky regionálnej politiky a rozvoja sú najviac relevantné Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor svoju činnosť zameriava najmä na rozšírenie a skvalitnenie činnosti územnej samosprávy (obce, vyššie územné celky), štátnej správy na všetkých úrovniach riadenia štátu i verejnoprávnych ustanovení a na regionálny rozvoj. V súčasnosti mu predsedá Tibor Cabaj za klubu ĽS – HZDS. Vo výbore sedia viacerí bývalí a súčasní predstavitelia miestnej či regionálnej samosprávy, napríklad starostami a primátormi boli alebo sú Ivan Šaško (SNS), Alexander Slafkovský (SDKÚ – DS). Rudolf Bauer (KDH) bol županom Košického samosprávneho kraj v rokoch 2001 - 2005.

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody

Do jeho pôsobnosti patrí poľnohospodárstvo, oblasť lesného a vodného hospodárstva, oblasť geodézie, kartografie a katastra, rozvoj vidieka, životného prostredia a ochrany prírody. Svoju legislatívnu činnosť zameriava predovšetkým na zosúlaďovanie nášho právneho poriadku s právom Európskej únie a tiež na legislatívne, inštitucionálne a administratívne dobudovanie kapacít na transfer finančných zdrojov z eurofondov. Podporuje trvalo udržateľný, ekonomicky a regionálne vyvážený rozvoj pôdohospodárstva, vrátane doriešenia vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoja trhu s pôdou. Ďalej tiež úsilie o zvelaďovanie životného prostredia, ochranu zložiek životného prostredia a racionálne využívanie zdrojov, vrátane ochrany prírody a tvorby krajiny. Predsedom výboru je Ján Slabý, poslanec za SNS.

* Vláda: Otvorí externý link v novom okneRada vlády SR pre regionálnu politiku

Od začiatkov nového prístupového procesu samostatného Slovenska po roku 1993 sa na úrovni vlády vytvorila postupne pozícia podpredsedu vlády pre európsku integráciu a záležitostí EÚ.

V roku 1999 pod vedením vtedajšieho vicepremiéra Pála Csákyho bola ustanovená pre koordinačné funkcie ohľadne predvstupových fondov a regionálnej politiky a rozvoja ako samostatný poradný orgán vlády Radu vlády. Jej štatút sa posledne modifikoval 24. marca 2004 a odvtedy sa volá "Rada vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami".

Rada je koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády SR pre otázky týkajúce sa regionálnej politiky, predvstupovej pomoci z programu PHARE, ISPA a SAPARD, využívania štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Iniciatív Spoločenstva INTERREG III a Equal Iniciatíva Equal je jedným z nástrojov politiky zamestnanosti Európskej únie a financuje ju Európsky sociálny fond Európsky sociálny fond je jedným z štyroch štrukturálnych fondov EÚ. Bol založený zmluvou o EHS v rámci Rímskych zmlúv 1957.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk » Zabečuje dohľad nad programovaním, implementáciou, monitorovaním a hodnotením pomoci z fondov EÚ. V prípade zistenia nedostatkov navrhuje ministerstvám a vláde SR prijatie príslušných opatrení.

Medzi jej hlavné úlohy patrí dohľad na činnosť všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších organizácií a inštitúcií v oblasti regionálnej politiky, predvstupovej pomoci a štrukturálnych operácií. Štrukturálnymi operáciami sa pre účely tohto štatútu rozumejú činnosti spojené s využívaním štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a Iniciatívy Spoločenstva a v spolupráci s relevantnými orgánmi a inštitúciami sa podieľa na príprave obdobia 2007-2013 a na príprave politiky súdržnosti na uvedené obdobie.

Rade toho času predsedá Dušan Čaplovič, podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
a Marian Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR je jej podpredseda. Členmi sú aj ekonomickí ministri. Medzi prizývaných na zasadnutia patria okrem ministrov napr. predsedovia samosprávnych krajov, ZMOS, SOPK a SPPK.

* Otvorí externý link v novom okneÚrad vlády Európske záležitosti má na Úrade vlády SR na starosti Sekcia pre Európslu politiku. Tá bezprostredne podlieha podpredsedovi vlády SR.viac na www.EuropskaUnia.sk »SR - Sekcia európskej politiky a vedomostnej spoločnosti / Odbor regionálnej politiky

Hlavné úlohy odboru vyplývajú z postavenia odboru ako koordinátora v oblasti politiky rozvoja regiónov a prípravy, implementácie, monitorovaní a evaluácii štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, INTERREG a ďalších vybraných iniciatív Spoločenstva. Odbor regionálnej politiky vykonáva úlohu sekretariátu Rady vlády SR pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami.

* Otvorí externý link v novom okneMinisterstvo výstavby a regionálneho rozvoja

Pôsobnosť ministerstva je pre verejné práce, regionálny rozvoj, stavebnú výrobu a stavebné výrobky, stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov, tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky a poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu. Územné plánovanie z hľadiska ekologických aspektov patrí do kompetencie ministerstva životného prostredia.

Je to relatívne mladý rezort, verejné práce boli po januári 1993 súčasťou ministerstva dopravy, regionálny rozvoj riadil štátny úrad. Predchodcom MVRR bolo ministerstvo výstavby a verejných prác, ktoré vzniklo počas tretej vlády Vladimíra Mečiara v roku 1994 a jeho prvým ministrom sa stal Ján Mráz za ZRS.

Už v 90. rokoch sa transformovali viaceré štátne inštitúcie a útvary, ktoré sa venovali otázkam regionálneho rozvoja. Krátko po novembri 1989 zanikli ústredné plánovacie komisie (akési ministerstvo plánovania). Pre plánovanie miest fungoval URBION, ktorý sa neskôr rozpadol a časť z neho sa začlenila pod Slovenskú agentúru životného prostredia, z časti sa pretransfomovali na súkromné projekčné a konzultačné spoločnosti.

V roku 1995 vznikol ako ústredný orgán štátnej správy pre programovanie stratégie rozvoja spoločnosti, vedy, techniky pre regionálny rozvoj Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Na jeho čele stál do 11. novembra 1998 politológ prof. Rastislav Tóth a až do prijatia malej novely kompetenčného zákona (293/1999 Z. z.) bol jeho vedením poverený geograf Dr. Milan Rajčák. V malej novele parlament odsúhlasil zrušenie tohto úradu a kompetencie pre stratégie rozvoja vedy a techniky prešli na ministerstvo školstva a v oblasti regionálneho rozvoja boli delimitované na ministerstvo výstavby a od 1. decembra 1999 priame kompetencie pre regionálny rozvoj sú na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja.

Ministri výstavby a regionálneho rozvoja SR

* Ján Mráz (ZRS) - od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998 (ministerstvo výstavby a verejných prác)
* István Harna (SMK) - od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002
* László Gyurovszky (SMK) - od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006
* Marian Janušek (SNS) - od 4. júla 2006

Úlohy MVRR

V regionálnom rozvoji ministerstvo koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov zúčastnených na príprave a uskutočňovaní národného plánu, operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív Spoločenstva. Tiež monitoruje a analyzuje hospodársku situáciu a sociálnu situáciu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky, vypracúva v spolupráci s partnermi návrh národného plánu, predkladá ho vláde na schválenie, vyhodnocuje jeho plnenie a ročne o ňom predkladá vláde správu. MVRR riadi prípravu, plnenie, monitorovanie a vyhodnocovanie operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív spoločenstva v pôsobnosti ministerstva, zabezpečuje výber projektov v rámci uskutočňovania operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív spoločenstva v pôsobnosti ministerstva a v spolupráci s orgánmi štátnej správy, s obcami a samosprávnymi krajmi zabezpečuje ich nezávislé expertné posudzovanie. Je zodpovedné za podklady pre činnosť monitorovacích výborov a Národného monitorovacieho výboru, zabezpečuje spoluprácu s orgánmi Európskej únie v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce, koordinuje využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce. Je zriaďovateľom Agentúry na podporu regionálneho rozvoja (pôvodné sa uvažovalo o samostatnej národnej agentúre), menuje monitorovacie výbory a Národný monitorovací výbor. Od subjektov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov zbiera informácie potrebné na uskutočnenie pôsobnosti.

Organizačne sa člení na sekcie a špecializované organizačné útvary. Sekcie sa členia na odbory a odbor sa môže členiť na oddelenia. Pre otázky regionálneho rozvoja a eurofondov sú kompetentné Sekcia stratégie riadenia regiónov a Agentúra na regionálneho rozvoja.



* Inštitucionálna sieť v regiónoch

Samosprávne kraje

* Odbory regionálneho rozvoja pri úradoch samosprávnych krajov

V oblasti regionálneho rozvoja samosprávny kraj koordinuje aktivity na území kraja, spolupracujú s príslušnými ministerskými rezortmi (najmä MVRR, MP SR), s obcami a ďalšími subjektami. Pripravujú kraj na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, riadia prípravu projektov zameraných na modernizáciu, rekonštrukciu zariadení a zvýšenie kvality poskytovaných služieb v rámci školskej, zdravotnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry v kraji. Základným dokumentom regionálneho rozvoja v krajoch sú ich programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Často sú tieto odbory integrované aj s cestovným ruchom a územným plánovaním.

* Komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja

Väčšina VÚC má ustanovenú pri svojom zastupiteľstve samostatnú komisiu, ktorá sa venuje otázkam regionálneho rozvoja na úrovni kraja. Vo viacerých krajoch majú ešte samostatne pôsobiacu komisiu pre cestovný ruch a cezhraničnú spoluprácu, ako aj územného plánovania a životného prostredia.Komisia má volených členov z radov poslancov a odborníkov z regiónu, ktorých navrhujú politické strany. V komisiách sa prerokovávajú dokumenty, ktoré nadobúdajú VZN

Mestské a obecné úrady – oddelenia a odbory s agendou regionálneho a miestneho rozvoja

Regionálne rozvojové agentúry (RRA)

Prvé RRA začali vznikať na Slovensku začiatkom 90. rokov ako združenia právnických osôb (za ich vznikom stála miestna samospráva, štátna správa a súkromný sektor) zamerané na poradenskú a projektovú činnosť v regiónoch. Sú to regionálne inštitúcie, ktorých cieľom je aktivizácia hospodárskeho a sociálneho rozvoja v miestach ich pôsobenia.V súčasnosti vytvárajú formálnu i neformálnu sieť, ktorú možno považovať za podpornú štruktúru pre rozvoj regiónov Slovenska. Majú rôznu právnu štruktúru – jednak sú to združenia právnických osôb, neziskové organizácie ale aj súkromné organizácie. Podobnú činnosť ako RRA vykonávajú aj rôzne občianske združenia, hlavne v poradenskej a projektovej oblasti.

* Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA): združuje 34 agentúr podporovaných z prostriedkov pracuje viac ako 100 zamestnancov interne a vyše 180 externe
* Agentúry regionálneho rozvoja VÚC: sú to prevažne projektovo orientované inštitúcie zriadené jednotlivými samosprávnymi krajmi. Niektoré vyššie územné celky ich zriadili aj tematicky orientované.
* Regionálne združenia, agentúry alebo podobné štruktúry zriadené mestami a obcami
* Euroregionálne združenia: združenia právnických osôb špecializované na rozvoj cezhraničnej spolupráce v slovenskom prihraničí
* Súkromné agentúry a konzultačné spoločnosti zamerané na prípravu, spracovanie a implementáciu projektov regionálneho rozvoja
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Odoslaťod wazari » 02. Apr 2007 14:10

Eurofondy: 2004–06 bolo poučením, čerpanie sa zjednoduší

http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvo ... zjednodusi

16.03.2007
Podľa EK treba posilniť administratívne kapacity, ale aj úlohu regiónov pri riadení čerpania štrukturálnej pomoci, MVRR vidí priestor na zlepšenie nakladania s eurofondami oproti uplynulým rokom.

Pozadie:

21. decembra 2006 predložilo Slovensko Slovensko vstupovalo do predvstupového procesu, v porovnaní s inými krajinami regiónu, ako outsider. Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »do Bruselu návrh Národného strategického referenčného rámca na roky 2007-2013 a po otvorení oficiálnych rokovaní s EK 27. februára 2007 zaslalo na posúdenie aj 11 operačných programov, ktorými sa prerozdelí balík takmer 11,5 mld. eur počas siedmich rokov aktuálneho programového obdobia.

15. marca 2007 organizovalo MVRR SR v Bratislave prvú veľkú hodnotiacu konferenciu k uplynulému skrátenému programovému obdobiu.

Otázky:

* Príprava sa zvládla

Minister výstavby Marian Janušek vyzdvihol fakt, že Slovensko prípravu na eurofondy 2006 zvládlo. Ich vplyv podľa neho vníma obyvateľstvo už i v „najodľahlejších obciach“ SR a prostriedky Únie sa „výraznou mierou podpísali na zmene spoločenského prístupu k potrebe celoživotného vzdelávania“. Pre nové obdobie presadzuje MVRR ako centrálna riadiaca jednotka princíp „3 Z“, podľa ktorého majú riadiace orgány záujem procesy a riadenie eurofondov zefektívniť, zjednodušiť a zjednotiť. Ministerstvo podľa Janušeka ráta aj s výrazným posilnením kompetencií regiónov na úrovni NUTS Základom pre vymedzenie plánovacích regiónov je ich klasifikácia nazývaná „Nomenklatúra územných štatistických jednotiek" – NUTS. viac na www.EuropskaUnia.sk »III – teda krajov. Dobudovaním administratívnych kapacít by sa chcelo vyhnúť takým fenoménom, ako boli v minulosti netransparentnosť, zdĺhavosť a náročnosť žiadania o eurofondy.

* Zlepšiť kooridináciu i administratívne kapacity

Za EK sa ku situácii na Slovensku vyjadril Róbert Konrád (Zastúpenie EK). Podľa jeho slov Komisia eviduje 46,3 % vyplatených prostriedkov z obdobia 2004 – 2006. To je obdobné aj u ostatných nových členov Únie, avšak zároveň kritizuje Slovensko za nenaplnenie cieľov v rámci programov zameraných na Bratislavský kraj a INTERREG IIIA – Rakúsko-Slovensko. Ohľadne otázok súvisiacich s NSRR a jeho programov na prvom mieste upozorňuje na nutnosť posilnenia administratívnych kapacít, keďže na Slovensko oproti necelým 3 mld. eur v rokoch 2004-2006 potečie niekoľkonásobne viac prostriedkov a pri veľkom počet operačných programov vidia slabiny pri koordinácii. Komisia by uvítala skôr menší počet operačných programov a väčšie prepojenie medzi investíciami do rozvoja ľudských zdrojov a infraštruktúry. Kladne vníma EK fakt, že Rómovia sa stali súčasť horizontálnej – teda prierezovej priority referenčného rámca.

* Poučenie pre budúcnosť

Ciele určené pre roky 2004-2006 sa podľa Jána Rudolfa, generálneho riaditeľa sekcie Stratégie riadenia regiónov sa darí napĺňať. Napríklad dosiahnutie 50% HDP priemeru EÚ. Reálne a poctivo možno posúdiť roky 2004-2006 až v 2009, keď sa reálne skončí čerpanie, na ktoré sa vzťahuje pravidlo n+2. Niektoré závery sú však na stole už teraz: v rokoch 2004-2006 zaznamenalo Slovensko 13 295 podaných projektov v rámci štrukturálnych fondov, a to v sume za viac ako 214 mld. korún. Záujem takto trojnásobne prevyšoval možnosti fondov určených pre SR.

V regionálnom porovnaní vedú v marci 2007 Nitriansky a Banskobystrický kraj, ktoré majú najviac zazmluvnených a najviac schválených projektov. Naopak na chvoste v oboch prípadoch je Trenčiansky kraj. Absorpčná kapacita Pojem absorpčná kapacita vo všeobecnosti označuje schopnosť krajiny alebo organizácie prijímať pomoc a efektívne ju využívať. V eurožargóne je pojem chápaný ako potreba Únie definovať, alebo skôr predefinovať samú seba a svoj potenciál vo svetle svojho ďalšieho rozširovania.viac na www.EuropskaUnia.sk »regiónov je teda podľa slov generálneho riaditeľa MVRR vysoká a čerpanie dosahuje slušných 35%.

Rudolf upozornil aj na fakt, že často dochádza k mylnej interpretácii stavu čerpania eurofondov, ktorá môže súvisieť aj s nedostatkami v komunikačnej politike o pomoci EÚ. Chýbali základne informačné a propagačné materiály, ľudia nemali dosť informácií ani skúseností. Prípravu a schvaľovanie projektov komplikovala priveľká byrokracia, projektom chýbali údaje a povinné prílohy. Porušoval sa zákon o verejnom obstarávaní. Hodnotiace komisie zasadali aj pol roka a na prostriedky sa čakalo i niekoľko mesiacov. Ján Rudolf povedal, že tridsaťosem povinných príloh je už minulosťou. Je potrebné si uvedomiť, že prostriedky zo štrukturálnych fondov sú v podstate naše peniaze.

Pozície:

"VÚC nie sú ešte pripravené na realizáciu projektov zo štrukturálnych fondov. Momentálne prebiehajú audity samosprávnych krajov, čakáme na výsledky, ktoré zohľadníme pri ďalších krokoch," povedal Marian Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja na včerajšej konferencii MVRR. No ich zapojenie hodlá posilňovať.

"Nejde už o peniaze Únie, my sme ich totiž splatili protihodnotou ako napríklad liberalizovanie a otvorenie nášho trhu voči európskemu. Mali by sme si preto tieto peniaze viac vážiť a naplno ich využívať," citujú Daniela Ácsa, štátneho tajomníka MVRR Hospodárske noviny.

Milan Belica, predseda NSK upozornil, že "k regiónom sa nepristupovalo v minulosti rovnako, investície do dopravnej infraštruktúry sa neumiestňovali tak, aby sa regionálne rozdiely znižovali." Do dopravnej infraštruktúry smerovalo podľa neho v rozvinutých regiónoch vyše 70%, zvyšok išiel do chudobnejších krajov. Upozornil, že masívne investície do infraštruktúry na Považí sa podpíšu na tom, že Nitra nebude mať naďalej elektrifikovanú trať. Takto sa regionálne rozdiely neriešia."

"Projekty museli odovzdávať v tlačenej forme v siedmich exemplároch. V ďalšom období sa príprava projektov zjednoduší - žiadosti sa budú môcť podávať elektronicky. Z chýb predchádzajúceho obdobia by sme sa mali poučiť," konštatoval Ján Rudolf.

Ďalší vývoj:

* Koniec mája 2007: prebiehajú rokovania medzi SR a EK, ktoré dajú konečnú podobu čerpania prostriedkov z rozpočtu štrukturálnych fondov na roky 2007 – 2013.
* Leto 2007: prvé výzvy
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Ďalšia

Naspäť na Glosár

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.