Stav chorvátskych diaľnic a ciest, sledované obdobie august 2007 + súvislosti, mnou samotným.
Diaľnica Zagreb-Split, ktorá nahradila dve mimoriadne preťažené spojnice krajiny (Jadranska magistrala a tzv. vnútrozemská cesta) o čistých 50% (nedostavané dva tunely) a potenciálne o 125% (je to tranzitná diaľnica) zvláda nápor áut stále problematickejšie pri tuneli Sveti Rok, pomenej pri Mala Kapela. V praxi to znamená v turistickej sezóne počas piatkov, sobôt a nediel viac ako 2 hodinové zdržanie pri min. jednom z týchto tunelov, čo spôsobuje problémy v plynulosti premávky a znižuje bezpečnosť na diaľnici. Ako príklad: ja som cestoval do Chorvátska v pondelok večer, diaľnica Zagreb-Split bola bez problémov prejazdná (čas po polnoci do rána). Pri návrate som išiel v nedeľu a cca. o 12.30 som zostal v 4 km kolóne z južnej strany Sveti Rok, pričom na konci tunela som sa dostal po viac ako 57 minútach. Kolóna áut zo severu nebola žiadna. Prejazd tunelom Mala Kapela bol bezproblémový.
Dôležité fakty A1 Zagreb-Split od r. 2007:
- diaľnica musela byť 11x uzatvorená pri mestách Zadar alebo Šibenik z dôvodu silného nárazového vetra pre všetky kategórie áut mimo os. áut do 3,5t bez vozíka ... je to posun oproti r. 2006 a 2005, čo spôsobili investície do zosilnenia anti-air zábran (pred nimi sa diaľnica uzatvárala viac ako 6x v roku pre všetky autá a na viacerých miestach)
- tunely Sveti Rok a Mala Kapela nezvládajú nápor áut, bolo rozhodnuté o ich dostavbách a v rokoch 2009-2012 budú otvorené aj druhé tunelové rúry
- diaľnica sa postavila pružne v stavebnom horizonte 3 roky, technologickom 1 rok (zdržanie výstavby bolo na tuneloch), dnes je problémom prepojenie po mesto Makarska, nedá sa už stavať pružne, pretože záujem cestovania po Dubrovnik klesá a prioritu dostali ostatné časti krajiny (dostanem sa k tomu neskôr)
- dnes sa opravuje 12 km A1, modernizuje (ďalšie IT systémy) v hodnote 17 mil. EUR, stavia v dĺžke 26 km, pripravuje výstavba v dĺžke 31 km a rieši trasa s pozemkami a dokumentáciou v dĺžke 42 km.
Diaľničný rozvoj Chorvátska:
Až 57% turistov sa do Chorvátska dostáva autom. Toto číslo stále rastie. Zároveň stúpa motorizácia krajiny a stúpa počet nových áut, ktoré častejšie vychádzajú na cesty. Turistický rozvoj sa pri týchto faktoch nedá zvládnuť bez kvalitnej cestnej infraštruktúry a tomu musí zodpovedať aj rozvoj hospodárstva krajiny:
1. Prepojiť dve najväčšie mestá diaľnicou.
2. Dostavať diaľnicu na Srbsko.
3. Napojiť Chorvátsko na Maďarsko a Slovinsko, na ďalšie diaľničné siete.
4. Riešiť dopravné problémy na Istrii.
5. Posilniť rozvoj hospodárstva v najzaostalejších regiónoch krajiny.
6. Doriešiť cestné prepojenie s Dubrovnikom.
7. Posilniť dopravné riešenia v mestách Zagreb, Rijeka, Split, Omiš.
8. Zachovať vysokú kvalitu na ceste Jadranska Magistrala.
9. Postupne modernizovať tzv. vnútrozemskú cestu, zatraktívniť vnútrozemie Chorvátska s hranicou BiH.
10. Nahradiť všetky štrkové cesty asfaltovým povrchom. Rozvíjať vidiek.
Toto je základný program nastavený ešte v r. 1998. Teda v časoh, keď Chorvátsko (HR) bolo 3 roky po 5 ročnej vojne. Kedy ekonomika bola rozvrátená, turistov radikálne ubudlo, bola vysoká nezamestnanosť, krajina zničená v celej infraštruktúre (školy, bývanie, nemocnice, kultúrne a prírodné pamiatky, pláže), energetický problém atď. Je jasné každému, že základným problémom boli
peniaze. Nemohli byť základom len cesty - z tých sa nikto nenaje. Ani turista. Príde síce namiesto 8 hodín za 4 hodiny kamkoľvek, ale tam nájde len samotné more, neupravenú pláž, žiadny hotel atď.
Všetky súvislosti sú v tejto téme popísané. Dnes je realita nasledovná:
1. Existuje diaľničné prepojenie Zagreb-Split. Hoci sú tu dva tunely len na jednu tunelovú rúru. Ale všetky ostatné tunely, náročné viadukty atď. sú dostavané. A splnil sa tiež termín otvárania.
2. Diaľnica na Srbsko je takmer dokončená. Problémom je stále jeden úsek, ale ide o armádne tajomstvo. V praxi sa to stalo prioritou, dnes ju nahradila priorita meniť povrch na Zagreb-Belehrad.
3. Chorvátsko aktívne stavia diaľnice na Maďarsko, aj Slovinsko. A treba povedať, že Slovinsko mešká s výstavbou. Dnes najväčšie zdržania, hlásené aj európskych auto-moto kluboch sú práve na slovinsko-chorvátskych hraniciach SLO-HR a to často v dĺžke 30 km kolón zo SLO strany.
4. V r. 2006 vtedajšia vláda dostavala aj posledný 13 km úsek, na 1/2 profil, čim sa podarilo vytvoriť súvislý tzv. istrijský ypsilon Y, zatiaľ na 1/2 profil.
5. Týmto bodom sa myslí výstavba diaľnice na mesto Osijek. Tá sa dnes realizuje. Problémom je tiež prepojenie Zagreb-Rijeka-Istria, nakoľko toto prepojenie nikdy nemalo hlavnú prioritu, keďže ten, kto chce ísť na Istriu ide väčšinou cez SLO a realizácia spočívala hlavne cez 1/2 profily od istých úsekov.
6. Toto je veľmi náročná úloha. Cez PPP sa do toho Chorvátsku ísť nechce, potrebuje teraz riešiť hlavne ostatné diaľnice, hlavne A1 Zagreb-Split a vláda plánuje navyše A1 potiahnuť až do Čiernej Hory. Odľahčí sa tým aj Jadranska Magistrala. Celkovo sa tu plánuje zatiaľ 27 km stavať na pobreží (hranica medzi morom a plážami), čo je náročné finančne. Nie je stanovený ani presný rok dostavby do Dubrovnika. Mesto Dubrovnik dostalo most Dr. F. Tudjmana, ktorý skrátil cestovanie o 40 minút. Priblíženie mesta diaľnicou sa zatiaľ realizovať nebude (problémy so ŽP a financiami ako aj s trasovaním v oblasti mesta Neum).
7. Zagreb má diaľnicu 2+2, plne prejazdnú bez obmedzení, na dĺžke viac ako 70% je opravený povrch, celý obchvat je zadarmo. Plánuje sa rozšíriť na 3+3 po r. 2015. Mesto Rijeka stále svoj cestný obchvat a napojenie buduje. Mesto Split takisto, v r. 2009-2010 ho mesto Split bude mať už celý ukončený, mesto Omiš v r. 2011-2012. Omiš sa realizuje preto, lebo sa nachádza priamo na Jadranskej Magistrale, blokuje sa doprava úzkym mostom, ktorý sa naviac musí otvárať a sú tam vychýrené prieskové pláže.
8. Týmto sa myslí perfektná kvalita povrchu. To sa aj deje, cesta sa pravidelne opravuje (veľké "záplaty", celé výmeny povrchu). Jadranska Magistrala je histocká cesta, jej základy stavali už Rimania v takmer 84% dnešnej dĺžky.
9. Týmto bodom sa myslelo rozšírenie o prídavné pruhy, lebo vo vnútrozemí sa to realizovať narozdiel od zastavaného pobrežia naozaj dá, len sa nenachádzajú financie a zostáva pri min. investíciách.
10. Toto sa aktívne deje od r. 2001. HR postavilo od r. 2001 do r. 2007 viac ako 4.500 km asfaltových ciest na cestách s nespevneným povrchom a k tomu 840 km so silným podložím. Plány ale splnené nie sú ani na 60%. Najväčšie problémy sú stále v župách Split a Dubrovnik, kde dostať sa do horských osád nie je možné inak ako po štrku a v župe Osijek, kde je stále 4,2% ciest zamínovaných a tým je vidiek silno paralyzovaný (prejazdnosť existuje ale napríklad namiesto 2 prístupových ciest len jedna a aj tá len na jeden pruh a podobne).
Výnosnosť mýta na A1 je zatiaľ na 108%. Získané financie nad plán sa aktívne investujú naspäť do diaľnice, na spevnenie zárezov, dokončenie IT systémov (zahustenie SOS hláskami, ďalšie ukazovatele teploty, kolón, nezbezpečnstiev), na novú techniku pre diaľničných pracovníkov, na novú techniku pre diaľničnú políciu (autá značky Mercedes, vždy Combi, rýchle motorky BMW), na kamerové systémy, prístupné aj na weboch atď.
Chorvátsko v r. 2007 chcelo investovať v prepočte 18 mld. SKK na výstavbu diaľnic, ďalších 4,1 mld. SKK na modernizáciu, splátky úverov naviac atď. Hrozí však výpadok vo výške 1,6 mld. HKN (cca. 7,5 mld. SKK), pretože vláda má problémy v oblasti plnenia dividend pri platbe Deutsche Telekom. Spomaľujú sa tak v praci všetky práce naviac (nadplán): dostava tunelov Sveti Rok, Mala Kapela a A1 na Dubrovnik.
Čo je nové na A1 je nová výstavba 3x ČSPH a rozšírenie 2x súčasných o stravovacie služby.
Ďalšie výrazné zdržanie na A1 je pri výbere mýtneho pri Zagrebe, reálne 20 minút až 2 hodiny. Čo je najhoršie, chorvátska vláda nemieni rozširovať výber mýta, nakoľko už sa tak stalo o 4x miesta.
V ďalšom príspevku sa zameriam podrobnejšie na región Splitu, Dubrovnika a hlavného mesta.
Odoslané: 28. Jún 2007 14:04
V podstate je tam snaha za každú cenu sa otočiť podľa možností tam, kde sa to nedá. To by sa malo odstrániť, keď sa tunel dostavia, ale aj tak je to zahrávanie sa so životom, ... ako sa tam to čí ešte aj ten s tým prívesom s loďou, ... 
Túto diaľnicu splácajú doslova turisti, lebo ich podiel na celkových platbách tvoril v r. 2007 min. 51,3%. K tomu medzinárodný tranzit o sile 4,6%. Ostatné platby si tvoria Chorváti sami. 
