Grecko - Greece

[Adaios]

Cely dopravny system dnes v Grecku skolaboval. Od hlavneho mesta cez regiony na severe krajiny ale aj na ostrovoch. Letiska, namorna doprava, cesty, dialnice - okrem metra je cele Grecko "v zime".

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=2648

[Adaios]

Tieto info su zo stranky www.euroinfo.gov.sk

Grécke kulinárske umenie má už 4 tisíc rokov a prekypuje rozmanitosťou. Preto sú grécke reštaurácie na všetkých kontinentoch. Je to kuchyňa v podstate jednoduchá, ľahká a zdravá. Jedlá sú zásadne z čerstvých surovín, využíva veľa zeleniny (rajčiny, hlávkový šalát, cibuľa, mrkva, petržlen, cesnak), koreniny, kvalitný grécky olivový olej, ktorý má blahodárny vplyv na ľudské zdravie. Šaláty sú väčšinou pripravované so syrom feta (známy kozí a ovčí syr) a olivovým olejom.

Mnohé pokrmy sa pripravujú na grile s dreveným uhlím. Tradičným jedlom je moussaka, nákyp z baklažánov a mletého mäsa, pečený v trúbe. Po dopečení sa zaleje bešamelom a ochutí škoricou. Suvlaki sú voňavé na ohni pečené kúsky jahňaciny či bravčoviny na ražni. Sordalia je zemiakové pyré s olejom a množstvom cesnaku, keftedakia sú fašírky z hovädziny. Aj z našich gréckych reštaurácií či bufetov poznáme gyros, plátky jahňacieho (môže byť však aj kuracina a bravčové) opekané na zvislom otáčajúcom sa ražni. Opečené kúsky sa môžu zabaliť do kornútku či chlebovej placky s kúskami zemiakov a poliať s caciki, zálievky z jogurtu, uhoriek, oleja a cesnaku. Na stole sú aj ryby a dary mora na mnoho podôb. Špecialitou je taramosalata (ružová paštéta z ikier s citrónovou šťavou).

Grécke múčniky sú veľmi sladké. Kataifi je závin s orechami a sirupom, galaktoboureko sú krupicové koláčiky s lieskovým cestom a sirupom, loukoumades pečivo z kysnutého cesta s medom a škoricou.

Gréckym bohom plodnosti, extázy a vína je Dionýzos alebo Bakchos (po latinsky Bacchus). Grécke vína patria medzi najlepšie na svete a nesmeli chýbať na stoloch významných európskych panovníkov. Najznámejšie vína boli z ostrovov Chios a Thassos, Grécko má však 20 oblastí, kde sa rodí špičkové víno. Špecialitou je retsina, víno s ľahkou príchuťou borovicovej živice, ktorú získalo zo sudov, kde dozrievalo. Živicovú chuť si Gréci tak obľúbili, že sa do vína aj pridávala.

Krajina má aj vlastné „tvrdé“ nápoje. Ouzo je destilát s chuťou anýzu. Keď sa do pohára s ouzom pridá troška vody, nápoj zbelie. Ďalšou pálenkou je ovocná rakija (zo sliviek, hrozna a pod.). Veľmi ostrým pitím je rakija, ktorá sa kedysi používala aj ako ľudový liek na dezinfekciu. Metaxa je zlatisté po mede chutnajúce grécke brandy. Grécka káva (kafes) sa podáva v maličkých šáločkách, je silná, veľmi sladká, podobná arabskej.

Hoci fast food nie je grécke slovo, Gréci mali fastfoodové jedálne dávno predtým, než prišiel do Európy fast food americký. Sú to kiosky s gyros, suvlaki a ďalšími špecialitami. Na dobré jedlo a pohár vína si možno sadnúť do taverny, obdoby nášho grilu.

Viac info aj tu: http://www.gourmed.gr/

[Dialniciar]

V Aténach prepadli a ťažko zranili významného predáka odborov.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=2739

A keď už je tu taká prítomnosť znalcov na Grécko, tak by ma zaujímalo, že či to je normálne tiato rôzne útoky na rôzne štátne inštitúcie alebo aj teraz na toho odborára atď., lebo v poslednej dobre je to v Aténach horúce. Ale možno som si to len nevšimol. Má Grécko nejaké problémy ako napríklad Španielsko s oragnizáciou ETA? A čo je zaujímavé je fakt, že turisti chodia aj do Španielska aj do Grécka aj napriek týmto rôznym útokom.

[Adaios]

V Aténach prepadli a ťažko zranili významného predáka odborov.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=2739

A keď už je tu taká prítomnosť znalcov na Grécko, tak by ma zaujímalo, že či to je normálne tiato rôzne útoky na rôzne štátne inštitúcie alebo aj teraz na toho odborára atď., lebo v poslednej dobre je to v Aténach horúce. Ale možno som si to len nevšimol. Má Grécko nejaké problémy ako napríklad Španielsko s oragnizáciou ETA? A čo je zaujímavé je fakt, že turisti chodia aj do Španielska aj do Grécka aj napriek týmto rôznym útokom.

Dy,

normalne to na 100% nie je, pretoze su to vnutorne/v ramci statu tetoristicke utoky. Neviem ci sa to da porovnavat s Spanielskom (ETA) alebo s Velkou Britaniou (IRA), ale problemy tu su a uz dost dlho. Grecko ma rozne velmi radikalne anarchisticke skupiny, ktore ukazuju v poslednej dobe svoju silu spolu s tym ako prebiehaju rozne reformy v krajine (a to su este podla mna prilis slabe a malo razantne) a ked vychadza do ulic 40% pracujucich ludi strajkovat (strajky v doprave nie su nic zvlastne ani inak) a cielom anarchistov sa stavaju statne symboly v krajine ako je Hlavna posta, banky, ministerstva a aj teraz odborovy sef. Turisti sa nemaju coho obavat, pretoze toto su de facto cielene a dobre pripravovane utoky na konkretne statne ciele a osoby tak aby turisticky rozvoj nebol nijako ohrozeny. Nie su tu unosy turistov, nie su tu utoky na turistov ani na turisticke centra s vynimkou hlavneho mesta. Ale policia a army robia max. na znizenie rizika.

[Dialniciar]

Adoas, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Zrhnul si to veľmi dobre.

Ale zlé správy pribúdajú, toto je skôr šok: V Grécku odhalili odpočúvanie mobilov vládnych činiteľov, konkrétne predseda vlády, ministerstva obrany a to v čase OH 2004.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=2747

Ak by ti prekážalo, že to nie je o diaľniciach, tak to kľudne vymaž.

[Dialniciar]

Toto je dobrý odkaz:

http://www.e-grammes.gr/flags_en.htm

[Adaios]

Adoas, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Zrhnul si to veľmi dobre.

Ale zlé správy pribúdajú, toto je skôr šok: V Grécku odhalili odpočúvanie mobilov vládnych činiteľov, konkrétne predseda vlády, ministerstva obrany a to v čase OH 2004.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=2747

Ak by ti prekážalo, že to nie je o diaľniciach, tak to kľudne vymaž.

Dy,

OK - ja nechavam akekolvek prispevky v tejto teme, ktore su aj mimo dialnicnej problematiky. 90% uzivatelov nepozna politiku v Grecku a tak tu nie su ziadne problemy.

Odpocuvanie ... problem celeho sveta ... treba to riesit ... ale podstatne je, ze cez Hry sa nic nestalo, naklady na bezpecnost boli 1 mld. EUR, ... Grecko bolo kritizovane lebo boli prekrocene 3% v schodku rozpoctu a Grecko ma dobre bezpecnostne sily, ale ... ma este lepsie bezpecnostne zlozky, investovalo sa hlavne do "akcnych" policajtov".

A ten odkaz - tam je velmi dobre vidiet podla tych map ako sa Grecka risa menila.

[Adaios]

V Grécku našli najväčšiu macedónsku hrobku. Z miesta, kde sa narodil Alexander Velky.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=2854

[Dialniciar]

Štrajk v lodnej doprave v Grécku spôsobil chaos. To by ma zaujímalo ako to môže byť účinné, keď nie je turistická sezóna.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=2895

[Adaios]

Štrajk v lodnej doprave v Grécku spôsobil chaos. To by ma zaujímalo ako to môže byť účinné, keď nie je turistická sezóna.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=2895

Dy,

je to z tohoto dovodu

Grecko ma velke prijmy z cestovneho ruchu, ale mat pracu mimo turistickej sezony je hlavne na mensich ostrovoch dost problematicke a je vela ludi ktori za pracou cestuju do velkych miest ako hlavne mesto ale potom aj mesta na severe Grecka. K tomu este treba priratat aj studentov. Namorna doprava je v Grecku velmi dolezita - zabezpecuje aj zasobovanie na vsetky ostrovy.

Ked je strajk tak lode nepremavaju alebo len minimalne. Cely proces je naruseny. Na pevnine su potom velmi dolezite autobusy ktore jazdia vsade a cez turisticku sezonu aj velmi casto.

Letecka doprava je zamerana hlavne pre turistov a zeleznice v Grecku nie su vybudovane po celej krajine.

Namorna doprava je strategicka - aj osobna aj nakladna. Grecko ma najvacsiu obchodnu flotilu v EU a 5. najvacsiu obchodnu flotilu na svete. Nechcem hovorit kto ale jeden clovek (uz nezije ) vytvoril na tejto flotile cca. 20% z celeho lodstva. Teraz to mierne klesa.

Dalej. Strajky. Je to dost casty jav v Grecku - su tu 2-3 velke odborove organizacie ktore zdruzuju takmer vsetkych pracujucich ludi a ked su prostesty tak bezne protestuje 40-60% Grekov - a je to cela verejna doprava po celej krajine (toto je velmi silny tlak na vladu v case turistickej sezony), dalej posty, banky a aj niektore sukromne firmy. Dovodom strajkov je zlozenie vlady, ktore je od stredu do prava a je tu snaha setrit. Tak aby sa znizil statny dlh a zaroven aby sa setrilo aj v beznych vydavkoch - statny dlh GR je viac ako 100% HDP (to je podobne ako Taliansko - pristup k EURO bol povoleny) a schodok je stale vacsi ako 3%, ... raz su Hry, potom pomaly prebiehaju reformy a taketo strajky vlada nedokaze nijako zastavit a vzdy vlada nejako musela nakoniec ustupit pretoze takymito strajkami su obrovske financne straty a sposobuje to aj problemy pre turistov atd. ale zodpovedna je vlada - nie odbory.

Reformy su potrebne takmer vsade - skolstvo, zdravotnictvo, infrastruktura, ... aj army.

V skolstve treba investovat do lepsej kvality a riesit prirastok studentov z inych statov.

V zdravotnictve (ktore je jedno z najlepsich na svete, Greci ziju velmi dlho a zdravo a najvacsie rizika su na cestach ) je potrebne mierne riesit situaciu tak aby aj ludia vedeli ze to nie je zadarmo. Kvalita zostane ale ludia budu platit viac a stat menej.

V dochodkoch treba riesit situaciu. Socialny system je relativne siroky a treba tu riesit situaciu a setrit.

Armada. Narocna a tazka oblast, existoval plan ze do r. 2010-2015 prebehne velka reforma v celej armade. Investicie boli naplanovane na cca. 10 mld. EUR (este naviac k tomu co army ma kazdy rok) a army sa mala zmensit o 20-40 000 vojakov na cca. 120 000 vojakov. Toto sa stale nedari riesit - nie je tu podpora zo strany ludi a situacia s Tureckom a teraz aj problemy s karikaturami atd. skor sposobuje neriesenie stavu a udrziavania velkej vyzbrojenej modernej armady ako keby sme mali zajtra zacat vojnu s nejakym statom. S army suvisi aj policia atd. - GR potrebuje mat silne ozbrojene sily aj pre vnutorny poriadok - problematicke su hranice s Albanskom, problemom su rozne anarchisticke skupiny - a problemy su aj s Tureckom atd. A s tymto suvisi aj diplomacia - v zahranici sa nachadzaju miliony Grekov a nasa vlada sa o nich stara (najviac je to v USA, v CR je to cca. 10 000) od skolstva cez socialny system atd.

Infrastruktura. Teraz je stredne silny rast HDP, ale je to podporovane na 50% turistami (ale to je stale) a na 50% (dokonca cez Hry to bolo este viac) statom cez megalomanske projekty v infrastrukture. Takmer sa prebudovala cela doprava v hlavnom meste, stavia sa jedna s najdlhsich dialnic v EU s pomocou EU, PPP tu realizovalo niekolko velkych projektov (Rio-Antirio) atd. a toto treba uz zastavit alebo aspon spomalit pretoze tu vznikaju 2 rizika: stavia sa vela a to aj nieco stoji a hlavne za 20-40 rokov bude potrebne modernizovat velmi vela roznych stavieb naraz a to bude financne extremne narocne.

Velky problem su samozrejme ludia: Nikto nechce platit viac za sluzby ktore dnes dostava lacnejsie alebo uplne zadarmo. Je to logicke, ale treba si uvedomit ze raz tieto reformy budu nutne a cim neskor sa spravia tym horsie to bude pre danu generaciu - nechcem teraz by "zly" ale v SR sa reformy spravili na poslednu chvilu. GR ma z coho financovat reformy a investicie - prijem z cestovnecho ruchu, statny majetok a sukromne firmy su dostatocny prijem.

Dalej. Danovy system. Aj toto je taka zaujimava zalezistost: Dane klesaju - v celom GR spravy, ale realne zo stavaju stale velmi vysoke.

Realita ja taka ze GR je jedna z najchudobnejsich krajin zo starych statov EU a napriklad CR a SLO sa blizia k Grecku. SR a vela dalsich este nie.

Takze mozu tu byt rozne info o strajkoch, daniach, reformach, ... ja vzdy mozem reagovat ale vela sa toho zatial nemeni. EU uz velmi silno tlaci - vlada GR by aj chcela - ale cely narod je proti tomu. A v GR (nechcem tym povedat ze v inych statoch nie) je silna demokracia a sloboda prejavu a narod je respektovany.

Staci takto

[Adaios]

Info z EU (r. 2004)

Diaľničná os Igoumenitsa/Patra-Atény-Sofia-Budapest
• Via Egnatia (2006);
• Pathe (2008);
• diaľnica Sofia-Kulata-grécko/bulharská hranica (2010), s Promahon-Kulata ako
cezhraničným úsekom;
• diaľnica Nadlac-Sibiu (odbočka na Bukurešť a Constanţu) (2007).

Železničná os Atény-Sofia-Budapest-Wien-Praha-Nürnberg/Dresden2
• železnica grécko/bulharská hranica-Kulata-Sofia-Vidin/Calafat (2015);
• železnica Curtici-Brasov (smerom na Bukurešť a Constantu) (2010);
• železnica Budapest-Wien (2010), cezhraničný úsek;
• železnica Břeclav-Praha-Nürnberg (2010), s úsekom Nürnberg-Praha ako
cezhraničným úsekom;
• železničná os Praha-Linz (2016).

Aby bolo jasne co sa planuje zacat a dokoncit stavat.

[Branco]

Mapa diaľníc v Grécku /v prevádzke i plánovaných/ je vo fotogalérii: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=1081

Egnatia by sa mala dostavať v priebehu možno roka-dvoch, mali by nasledovať začiatok výstavby iónskej diaľnice (Ionian) a CGM, možno dostavba CTK na juhu krajiny.

[Adaios]

Mapa diaľníc v Grécku /v prevádzke i plánovaných/ je vo fotogalérii: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=1081

Egnatia by sa mala dostavať v priebehu možno roka-dvoch, mali by nasledovať začiatok výstavby iónskej diaľnice (Ionian) a CGM, možno dostavba CTK na juhu krajiny.

Projekt Dialnica Egnatia sa bude realizovat o dalsie doplnenia este min. 5 rokov.

[Branco]

Podľa mňa sa asidostavia tento rok základná os Egnatie (Komotini-pobrežie Jadranu) a odbočky na hranice BG, FYROM a AL ešte nejaký čas počkajú.

[Adaios]

Podľa mňa sa asidostavia tento rok základná os Egnatie (Komotini-pobrežie Jadranu) a odbočky na hranice BG, FYROM a AL ešte nejaký čas počkajú.

Tak nakoniec aj sam uznavas ze Egnatia Odos sa bude realizovat dlhsie ako 1-2 roky, ... ano tie vetvy sa budu realizovat dlhsie nez samotna hlavna dopravna tepna.

A uz su snahy zaclenit aj dalsie investicie k tejto novej dialnici v EU - rozne upravy pristavov, letisk a nove cesty atd.

[Branco]

^Adoas, nie uznávam. ale vyslovil som svoj názor, resp. predpoklad.

Ako to inak vyzerá so začiatkom výstavby napr. severnej Iónskej diaľnice? Myslím, že južná časť je už postavená.

[Adaios]

30.03.2006 Popoludní minister Pavol Prokopovič prijal aj veľvyslanca Helénskej republiky – Constantina Karabetsisa, s ktorým hovorili o možnostiach ďalšej spolupráce najmä v oblasti dopravy.

Zdroj v SR- http://www.telecom.gov.sk/index/go.php?id=42&prm3=117

[Adaios]

Vyznamna grecka firma - http://www.hellenic-petroleum.gr/index_uk.htm

Vyznamna spolocnost na celom Balkane.

[Adaios]

Tureckú Finansbank kúpia Gréci. Najväčšiu investíciu Grécka v zahraničí pripravuje štátom vlastnená Grécka národná banka. Kúpa Finansbank bude zatiaľ najväčšou investíciou do tureckého bankového sektora. GNB ponechá Finansbanke jej názov, ich spojením vznikne juhoeurópska banková skupina so 70 miliardami eur (2,6 bil. Sk) v aktívach.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=3395

[Adaios]

Zdroj - http://www.noveslovo.sk/archiv/2002-20/ominulosti.asp


Prevrat ???čiernych“ plukovníkov

Grécko – apríl 1967

Peter Greguš

Obe svetové vojny trvali pre Grécko oveľa dlhšie ako pre iné európske krajiny. Prvá trvala od roku 1912 do roku 1922. Po prehratej vojne s Turkami sa v krajine striedali viac-menej nestabilné vlády. Až v roku 1936 generál Metaxas nastolil diktatúru, ktorá sa zjavne inšpirovala hitlerovským režimom. Posledným akordom druhej svetovej vojny bola občianska vojna, ktorá sa skončila až roku 1949.

Keď si Grécko vybojovalo v roku 1830 od Turkov nezávislosť, európske mocnosti mu vnútili monarchu z bavorskej dynastie. Kráľovstvo bolo pre väčšinu Grékov čímsi cudzím, jedinou inštitúciou, ktorá si dokázala získať vážnosť väčšiny národa bola armáda. V skorumpovanom politickom systéme vyzerala ako jediná inštitúcia, kde mohol schopný človek z nižších vrstiev získať vplyvnejšie postavenie. K nepopierateľným úspechom gréckej armády patrilo odrazenie talianskeho útoku roku 1940, krajinu sa až roku 1941 podarilo okupovať nemeckým fašistom. Keď sa druhá svetová vojna schyľovala ku koncu, práve tu sa prejavili prvé rozpory medzi ZSSR a západnými spojencami. Britská armáda pomohla obnoviť monarchiu a vďaka intervencii USA a minimálnej angažovanosti ZSSR sa v občianskej vojne podarilo poraziť komunistov.

Politická a hospodárska nestabilita

V rokoch 1946 až 1952 sa v Grécku vystriedalo šestnásť vlád. Roku 1952 sa však k moci dostal maršal Alexandros Papagos, ktorý zaviedol podobné opatrenia ako roku 1958 generál de Gaulle vo Francúzsku. Počas nasledujúcich jedenástich rokov vládla v krajine pravica. Keď maršal roku 1955 zomrel, na čelo jeho ???národnej“ strany sa dostal Konstantinos Karamanlis, ktorému sa podarilo vyhrať voľby v rokoch 1958 a 1961. Vládu pravice, ktorá mala zreteľné sklony k autoritatívnemu režimu, armáda ešte tolerovala. Roku 1963 však Jeorjios Papandreu donútil Karamanlisa odísť do exilu a k moci sa dostala vláda ľavého stredu. No jej politický vplyv nebol dostatočný a v krajine sa prehlboval politický i ekonomický chaos.

Aprílový puč

Dvadsiateho prvého apríla 1967 došlo v Grécku k vojenskému prevratu. Odohral sa podľa zvyčajného scenára. Armáda bleskovo obsadila všetky strategické body v krajine a pozatýkala vedúcich politikov a predstaviteľov odborových organizácií.

Medzi najvplyvnejších členov vojenskej vlády patril veliteľ aténskej školy pre tankistov Stilianos Pattakos, ktorý sa stal ministrom vnútra a viedol represálie proti protivníkom vojenskej chunty, a Jeorjios Papadopulos, ktorý bol najprv ministrom informácií a v decembri prevzal úrad ministerského predsedu.

???Čierni plukovníci“ zorganizovali puč práve vtedy, keď sa predáci najdôležitejších politických strán v krajine dohodli na usporiadaní nových parlamentných volieb, ktoré mali vyriešiť zložitú politickú situáciu. Kráľ Konštantín II. totiž pre rozpory v organizácii velenia ozbrojených síl zosadil v roku 1965 premiéra Jeorjia Papandrea (jeho syna zasa pre údajnú spoluúčasť na sprisahaní ľavicových dôstojníkov) a na čelo vlády sa dostal pravicový politik Stefanos Stefanopulos. Jeho vláda však mala veľmi slabú parlamentnú väčšinu. Keď sa jeho pozícia natoľko oslabila, že musel podať demisiu, kráľ menoval na čelo vlády vodcu pravicovej opozície Panajotisa Kannellopulosa a dal mu splnomocnenie vypísať parlamentné voľby. Armáda sa však obávala, že voľby vyhrajú predstavitelia ľavice a Papandreu, ktorý chcel reorganizovať jej vedenie. Preto ???čierni plukovníci“ zorganizovali puč a uchopili sa moci.

Režim nastolený armádou pripomínal predvojnové diktatúry, najmä tú Metaxasovu. Zdôrazňoval ???poslušnosť“, ???poriadok“, ???zákonnosť“ a ???hodnoty helénsko-kresťanskej civilizácie“. Kráľ sa pokúsil zorganizovať protipuč, ten sa však nepodaril. Roku 1968 ???čierni plukovníci“ vyhlásili autoritatívnu ústavu a roku 1969 republiku. Režim väznil a často mučil svojich odporcov. Nielen politici, ale aj poprední predstavitelia gréckej kultúry museli odísť do exilu.

Cyperské dobrodružstvo

Klasickým prostriedkom britského kolonializmu bolo rozdeliť obyvateľstvo ovládanej krajiny na dve ostro znepriatelené skupiny a vystupovať ako ich zmierovateľ. Grécku väčšinu a tureckú menšinu na stredomorskom ostrove Cyprus nebolo ani veľmi treba rozoštvávať. Želaním tamojších Grékov bol enosis, spojenie s Gréckom, čo bolo pre tamojších Turkov absolútne neprijateľné. Roku 1960 získal ostrov nezávislosť, no rozpory medzi oboma komunitami viedli k občianskej vojne a zásahu OSN.

Grécka vojenská chunta chcela získať nejaké presvedčivé zahraničnopolitické víťazstvo, ktoré by upevnilo jej pozíciu, preto 15. júla 1974 skupina gréckych dôstojníkov zvrhla cyperského prezidenta arcibiskupa Makariosa, ktorému sa podarilo ujsť do Londýna. Puč mal však tragický dôsledok – 20. júla sa na ostrove vylodili turecké jednotky pod zámienkou ochrany tamojších Turkov a okupovali 40 percent územia ostrova. Gréci museli z obsadeného územia odísť. Pod ochranou tureckej armády bol vyhlásený separátny štát cyperských Turkov, ktorý však nedosiahol medzinárodné uznanie.

Ktovie, ako dlho by trvala vláda ???čiernych plukovníkov“ v Grécku. Utrpenie cyperských Grékov, ktoré spôsobil jej diletantský zásah, však vyvolalo taký odpor, že musela odstúpiť moci. K moci sa dostal najprv K. Karamanlis, nejaký čas strašilo krajinu heslo Karamanlis alebo tanky, lenže roku 1981 sa už situácia v Grécku natoľko stabilizovala, že sa mohli vlády ujať socialisti.

Z tejto histórie by sa dalo vyvodiť niekoľko poučení. Napríklad sa tu ponúka scenár pre krajnú pravicu, ako sa dostať k moci. Navyše, treba vari pripomínať, ako sa volá medzinárodná vojenská organizácia, ktorej bolo Grécko členom?

(C) 2000 Nové Slovo, s.r.o.

[Dialniciar]

V Solúne sa začal summit štátov JV Európy (Grécko, Chorvátsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Macedónsko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora a Turecko. Štatút pozorovateľa má Moldavsko) venovaný doprave.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=3638

[Dialniciar]

Štrajk v Grécku spôsobil dopravný chaos.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=3754

Atény, to je 1/3 Grékov.

[mapman]

Keď už sa tu hovorilo o projekte Egnatia Odos, napadlo ma ako je to vlastne na koncoch tejto dialnice, jeden je smer Turecko a druhý končí v mori... Podľa úslovia Let's have a look som sa pozrel na Google a vyšlo z toho toto: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=1215 .
Čiže (a ak sa mýlím tak ma opravte prosím) táto komunikácia priamo nadväzuje na terminál trajektov (na obrázku vidno už aj pripravenú loď) a stade je možnosť sa preplaviť nielen na Kerkyru ale najmä do Talianska. Čiže by mohla teoreticky pretiahnúť aj dopravu tovaru z Talianska do Turecka, ktorý sa dnes asi zväčša plaví po Egejskom mori.... Škoda že už nemože odpovedať Adoas, ten by asi vedel viac...

[Dialniciar]

Keď už sa tu hovorilo o projekte Egnatia Odos, napadlo ma ako je to vlastne na koncoch tejto dialnice, jeden je smer Turecko a druhý končí v mori... Podľa úslovia Let's have a look som sa pozrel na Google a vyšlo z toho toto: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=1215 .
Čiže (a ak sa mýlím tak ma opravte prosím) táto komunikácia priamo nadväzuje na terminál trajektov (na obrázku vidno už aj pripravenú loď) a stade je možnosť sa preplaviť nielen na Kerkyru ale najmä do Talianska. Čiže by mohla teoreticky pretiahnúť aj dopravu tovaru z Talianska do Turecka, ktorý sa dnes asi zväčša plaví po Egejskom mori.... Škoda že už nemože odpovedať Adoas, ten by asi vedel viac...

Ja som sa na toto tiež chcel raz Adaiosa opýtať, ale ... som zabudol. Ale asi to tak je aj podľa mapy, že to vlastne začína priamo pri mori.

[jkjk]

Keď už sa tu hovorilo o projekte Egnatia Odos, napadlo ma ako je to vlastne na koncoch tejto dialnice, jeden je smer Turecko a druhý končí v mori... Podľa úslovia Let's have a look som sa pozrel na Google a vyšlo z toho toto: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=1215 .
Čiže (a ak sa mýlím tak ma opravte prosím) táto komunikácia priamo nadväzuje na terminál trajektov (na obrázku vidno už aj pripravenú loď) a stade je možnosť sa preplaviť nielen na Kerkyru ale najmä do Talianska. Čiže by mohla teoreticky pretiahnúť aj dopravu tovaru z Talianska do Turecka, ktorý sa dnes asi zväčša plaví po Egejskom mori.... Škoda že už nemože odpovedať Adoas, ten by asi vedel viac...

V budoucnosti mozna ano, to ale bude muset byt fukcni cast Egnatia Odos Igoumenitsa - Solun. Soucasna trasa je pro vetsi kaminony prakticky nesjizdna, zvlaste horsky usek kolem mesta Metsovo.