:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Pár fotosérií o holandských diaľniciach:


A50 s križotvatkou Paalgraven:
http://www.xs4all.nl/~fnieuwen/temp/Serie125.zip


Križovanie pri Oudenrijne:
http://www.xs4all.nl/~fnieuwen/temp/Serie127.zip


Novootvorený úsek pri Nijreessingelne
http://www.xs4all.nl/~fnieuwen/temp/Serie128.zip


29 minútové video A65/N65 a A58 (Den Bosch->Breda):
http://www.xs4all.nl/~fnieuwen/temp/A65-N65-A58.WMV

Pictures of the E17-A14 between Antwerpen en Gent in Belgium:

Stavebníctvo:

Stavebnictví se podílelo 4,4% na tvorbě HDP v roce 2005. Index vývoje stavební výroby v roce 2005 vykázal oproti roku 2004 pokles ve výši 3,92%. V roce 2005 došlo rovněž k mírnému poklesu stavební výroby v sektoru nových staveb (1,97%). Pokles byl mimo jiné ovlivněn nižší výstavbou nových administrativních budov, především v Bruselu, kde trh již začíná být saturovaný.Počet vydaných stavebních povolení se v roce 2005 snížil o 6,48 %. Počet budov se zvýšil o 18.216 o jednotek.

Doprava:

Silniční síť Belgie má 150.567 km silnic. Z toho:

- dálnice: 1.747 km
- regionální síť včetně vjezdů, výjezdů a parkovacích ploch 12.531 km
- provinční síť1.349 km
- komunální síť s výjimkou polních cest a pěšin 134.940 km

Silniční systém je zapojen do evropského sytému dálniční sítě. V roce 2004 bylo přepraveno 485.621 tis. tun nákladu (Belgie+zahraničí), při 94.513 mil./tkm, vozidly imatrikulovanými v Belgii s nosností od 1t výše.

Zdroj: http://www.businessinfo.cz/files/2005/s ... ie0906.doc

Stavebníctvo:

V Nizozemsku existuje téměř 72.000 stavebních podniků a ve stavebnictví je zaměstnáno cca 420.000 lidí. Stavebnictví v Nizozemsku bylo postiženo recesí ekonomiky, ve druhé polovině r. 2005 však již sektor začal opětovně vykazovat růst (obrat +6% za 3. čtvrtletí 2005).

V předchozích dvou letech však utrpěla rovněž reputace stavebního sektoru, protože některé stavební firmy používaly nezákonné postupy při účasti ve veřejných tendrech. Nizozemský antimonopolní úřad v letech 2004/2005 v souvislosti s vyšetřováním případů porušování zásad hospodářské soutěže vyměřil celé řadě stavebních firmem vysoké pokuty.

Další informace: www.bouwnijverheid.nl , www.eib.nl .

Doprava:

Nizozemsko patří mezi země s vysoce vyspělou infrastrukturou budovanou v souladu s obchodními zájmy země. K naprosté špičce pak patří infrastruktura pro námořní a leteckou dopravu.

Přístav Rotterdam, po dlouhých 42 letech největší přístav na světě, byl v r. 2004 předstižen čínskou Šanghají.

Silniční síť v Nizozemsku dosahuje délky cca 120 tis. km (z toho dálnice 2.300 km). Nizozemsko disponuje také hustou železniční sítí, jejíž délka v roce 2003 činila 2.806 km. Ve stejném roce bylo po nizozemských železnicích přepraveno 18 mil. tun zboží. Nizozemsko buduje rozsáhlý infrastrukturální projekt železnice pro nákladní přepravu z Rotterdamu k hranicím se SRN v délce 160 km – tzv. Betuweroute. Železnice bude procházet pěti tunely v celkové délce 18 km a povede na 130 mostech. Dalším projektem je vysokorychlostní železniční spojení mezi Amsterdamem a Rotterdamem a belgickými Antwerpami, Bruselem a Paříží. V roce 2007 by se tak Nizozemsko mělo stát součástí transevropské sítě vysokorychlostních železnic.

Zdroj: http://www.businessinfo.cz/files/2005/s ... ko1106.doc

Stavebníctvo:

Stavebnictví tvoří 5,8 % LU hospodářství. Jedná se o podíl, který se nezměnil od roku 1970, kdy se sektor podílel na ekonomice 6,0 %. V sektoru v 1.Q 2006 pracovalo 30 500 zaměstnanců.

V porovnáním s r. 2005 zůstal obor stavebnictví v 1. pol. 2006 poměrně stabilní (0,8%). Podobor stavebního inženýrství (0,2%) se po předchozím roce vzpamatoval ze slabé poptávky po veřejných pracích a zůstal poměrně stabilní. Ostatní obory se držely trochu výše (+0,9%).
Ceny stavebních prací se zvýšily za 1. čtvrtletí 2006 jen mírně o 2,9% - oproti 3,2% za předchozí rok 2005.

Doprava:

- silniční: LU má celkem 2 894 km silnic, z toho 147 km dálnic. Silniční systém je zapojen do evropského sytému dálniční sítě. Jejím prostřednictvím bylo přepraveno v r. 200 (data za r. 2005 nejsou k dispozici) 9 405 mil. tun zboží v rámci mezinárodní přepravy a 549 mil. t v rámci vnitrostátní dopravy. V LU bylo v r. 2006 registrováno 361 893 vozidel, z toho 307 265 osobních vozů, 1 340 autobusů, 24 863 nákladních aut, 13 849 zemědělských vozů a 14 576dalších motorových vozů.

Zdroj: http://www.businessinfo.cz/files/2005/s ... ko0906.doc

Holandsko má max. povolenú rýchlosť na diaľnici 120, na ceste pre motorové vozidlá 100, mimo mesta 80, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,5 promile alkoholu v krvi.
Belgicko má max. povolenú rýchlosť na diaľnici 120, na ceste pre motorové vozidlá 90, mimo mesta 90, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,5 promile alkoholu v krvi.
Luxembursko má max. povolenú rýchlosť na diaľnici 120, na ceste pre motorové vozidlá 120, mimo mesta 90, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,8 promile alkoholu v krvi.

Jurislav napísal:Holandsko má max. povolenú rýchlosť na diaľnici 120, na ceste pre motorové vozidlá 100, mimo mesta 80, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,5 promile alkoholu v krvi.
Belgicko má max. povolenú rýchlosť na diaľnici 120, na ceste pre motorové vozidlá 90, mimo mesta 90, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,5 promile alkoholu v krvi.
Luxembursko má max. povolenú rýchlosť na diaľnici 120, na ceste pre motorové vozidlá 120, mimo mesta 90, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,8 promile alkoholu v krvi.

Holandsko má na cestách mimo obce max. pov. rýchlosť 100 km/h pre osobné autá do 3,5t.

To be more precisely: In the Netherlands, the maximum speed is 120 on motorways, but we a lot of parts where the maximum is 100 km/h (especially on parts with a lot of traffic) and 80 km/h around the major cities (Rotterdam, Den Haag, Amsterdam and Utrecht).

The 80 and 50 are correct. However, more and more roads outsied built-up areas are reduced to 60 km/h

Palance napísal:To be more precisely: In the Netherlands, the maximum speed is 120 on motorways, but we a lot of parts where the maximum is 100 km/h (especially on parts with a lot of traffic) and 80 km/h around the major cities (Rotterdam, Den Haag, Amsterdam and Utrecht).

The 80 and 50 are correct. However, more and more roads outsied built-up areas are reduced to 60 km/h

Tak tomuto sa dá veriť na 100%.

I have made 'some' photos in NL, B and D the last few days:

[NL] Harbour of Rotterdam: This route is close to the A15 and N15 through a small part of the industrial area of Rotterdam
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/02-07-07/Haven/album

[NL] Harbour of Rotterdam: The ferry terminal for the ferries to Hull
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/02-07-07/Ferry/album/

[NL] N218 Maasvlakte-Spijkenisse. Some kilometres south of the harbour, you'll find a different (green) world:
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/02-07-07/N218/album/

The following series are in the very south of the Netherlands (Zuid-Limburg) or just across one of the borders. For us Dutch people an interesting part of our country since the whole of the Netherlands is as flat as a pancake, except this area.

[NL] A76: Knooppunt (intersection) Kerensheide to the German border. (A4)
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/03-07-07/A76/album/

[D]: A4 (Dutch border (A76) - Kreuz Aachen) and A544 (Kreuz Aachen - Aachen Europaplatz)
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/03-07- ... 544/album/

[NL] N278 Vaals-Maastricht. Unfortunately a lot of rain.
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/03-07-07/N278/album/

[NL] N598 Margraten - De Planck: A short trip from the N278 to Belgium and back (in the rain, of course..)
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/03-07-07/N598/album/

[B] Maastricht - Riemst - Moelingen. First in Flandres (Dutch spoken), then in Wallonia (French spoken) and then in Voeren/Fourons (Dutch and French spoken).
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/03-07- ... %eb/album/

[NL] A79 Maastricht-Heerlen
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/03-07-07/A79/album/

[NL] N281-N300-N299-N276. Heerlen-Kerkrade-Brunssum-Sittard. A route through or close to some minor towns in the southeastern part of Limburg. Note that you will see a German sign in Kerkrade, this is because the road is on the border (left=Netherlands, right is Germany).
http://www.xs4all.nl/~egavic/ASN/03-07- ... 276/album/

Have fun with these pix.

A má vôbec Luxembursko vôbec nejaké diaľnice?

kvalitná dialnica napísal:A má vôbec Luxembursko vôbec nejaké diaľnice?

Myslim ze je tam nejakych 140-150km dialnic.

kvalitná dialnica napísal:A má vôbec Luxembursko vôbec nejaké diaľnice?

Tu su vsetky dialnice v Luxembursku
http://motorways-exitlists.com/europe/l/luxembourg.htm

Na to, aka je to mala krajina, ma tych dialnic docela dost.

Aj v Luxembursku dostanú morotisti vianočný darček, pred Vianocami sa má otvoriť úsek A7 medzi Lorentzweilerom a Merschom. Najvýznamnejšou časťou je tunel Gousselerbierg, s dĺžkou 2695m je druhým najdlhším diaľničným tunelom v krajine. Náklady na výstavbu predstavovali 75 miliónov Euro.

Pred týždňom prebehalo testovanie zabezpečovacích zariadení a tu je video luxemburskej TV:
http://rtl.lu/media/20071208_exercice_de_securite.asx

Holandsko v predvčerom otvorilo najdlhší diaľničný tunel v krajine, Roertunnel má síce dĺžku 2,4 km, ale v prevažne rovinatom Holandsku sú dlhšie tunely málo pravdepodobné. Je súčasťou diaľnice A73 a umožní motoristom vyhnúť sa Eindhovenu. Prebehlo otvorenie jednej rúry, druhá rúra sa má odovzdať ku koncu totho roka.

Úsek A73 je súčasťou momentálne jedného z najväčších diaľničnžých projektov v krajine s názvom Via Limburg. Ako už názov napovedá, cieľom je lepšie prepojenie Limburskej provincie so zvyškom krajiny.

Viac informácií je na linke:
http://www.vialimburg.nl
Aj keď stránka je len po holandsky, napr.fotogaléria, či , alebo videosekvencie môžu poskytnúť základné informácie o tomto projekte.

Dialniciar napísal:Doprava:

Silniční síť Belgie má 150.567 km silnic. Z toho:

- dálnice: 1.747 km
- regionální síť včetně vjezdů, výjezdů a parkovacích ploch 12.531 km
- provinční síť1.349 km
- komunální síť s výjimkou polních cest a pěšin 134.940 km

Silniční systém je zapojen do evropského sytému dálniční sítě. V roce 2004 bylo přepraveno 485.621 tis. tun nákladu (Belgie+zahraničí), při 94.513 mil./tkm, vozidly imatrikulovanými v Belgii s nosností od 1t výše.

par zmien:

Belgicko ma dopravnu infrastrukturu pomerne vykonnu a uplnu. Krajina je znama svojou velmi rozvinutou sietou dialnic, ktora je najhustejsia na svete. Belgicke dialnice su tiez sucastou europskych dopravnych os. Mimoriadne priaznive z hladiska bezpecnosti dopravy je skutocnost, ze dialnice su v noci osvetlene, aj ked zase to ma zvysene naroky na energeticku sferu. Zeleznicna siet je podobne najhustejsia na svete, ale tiez jedna z najstarsich, niektore trate su nerentabilne a to vedie k ich postupnemu zatvaraniu.

Cestna siet ma k 1.1.2008 uz 152 256 km.

Z toho:

- dialnice: 1.763 km
- regionalna siet: 12 585 km
- provincna siet: 1 349 km
- komunalna siet: 136 559 km

zdroj: SPF Mobilty et transports, www.mobilit.fgov.be

Holandsko má postavenú prakticky kompletnú diaľničnú sieť a v súčasnosti prebieha rozširovanie pruhov najmä na úsekoch, kde dochádza k častým dopravným zápcham. A1 a A2 predstavujú prakticky najvyťaženejšie diaľnice a stavebné práce, resp. plán prestavby prebiehajú nasledovne:

A2:
Amsterdam - Utrecht 2x3 -> 2x5
Everdingen - Deil 2x2 -> 2x4
Den Bosch 2x3 -> 4x2
Eindhoven 2x3 -> 2+3+3+2

A1:
Amsterdam - Almere -> 2x3+1 -> 2x5+2

Holanďania majú v priemeru zaťaženejšie cesty a diaľnice, ako v strednej Európe. Takto to vyzerá v Amsterdame večer v bežný pracovný deň:
http://i34.tinypic.com/219nk8n.jpg

A ako bonus je tu niečo z cestnej architektúry, foto nového mostu nad N7 pri Sneeku /Frízsko/:
http://farm4.static.flickr.com/3009/3076645441_3acf8f8ee3.jpg?v=0

Holandsko s Belgickom patria sú zároveň druhé a prvé na svete, čo sa týka % osvetlenia diaľnic na celkovú dĺžku v km.

Valónsko (časť Belgicka) prijalo rozsiahle protikrízové opatrenia v hodnote 1,5 mld. €. Z toho dopravné projekty sú dva:

*podporiť trvalý rozvoj metskej dopravy v najväčších mestách Valónska výstavbou nových električkových tratí, metra a vybudovať nové parkovacie miesta; hodnota cca. 700 mil. €
*zlepšiť stav cestnej siete a to predovšetkým odstrániť poškodenie povrchu ciest a diaľnic s využitím financovania na princípe PPP; 600 mil. €

Klikacia mapa postupnosti výstavby diaľnic v Holandsku:

http://www.autosnelwegen.nl/asw/netw/fr ... twerk2.htm

Koncom júna, keď sa teplota v južnom Belgicku blížila k 30 stupňom, museli uzatyvoriť diaľnicu E 42, známu aj pod názvom Valónska. O jej význame pre motoristov hovorí skutočnosť, že vedie belgickými mestami Mons, Charleroi, Namur, Liege a smeruje k francúzskym hraniciam až do Nemecka, uvádza francúzsky denník Le Monde.

Časť povrchu diaľnice E 42 sa pod slnečnými lúčmi roztopila a brzdila motoristov, ktorí mali dojem, že cestujú "na žuvačke".

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=12181


Dosť bulvárnym spôsobom napísané, z toho článku sa človek takmer nič podrobnejšie nedozvie, ale je to zaujímavé. Je to pomerne stará diaľnica (podľa článku bola postavená asi pred 35 rokmi), nevie niekto, či asfaltová zmes pôsobením poveternostných podmienok či UV žiarenia nejako výrazne "nestarne"? Nemám teraz na mysli priamo výtlky, praskliny a podobne, ale vlastnosti čisto asfaltu (bitumenu) ako takého. Sorry za OT

Milos napísal:Koncom júna, keď sa teplota v južnom Belgicku blížila k 30 stupňom, museli uzatyvoriť diaľnicu E 42, známu aj pod názvom Valónska. O jej význame pre motoristov hovorí skutočnosť, že vedie belgickými mestami Mons, Charleroi, Namur, Liege a smeruje k francúzskym hraniciam až do Nemecka, uvádza francúzsky denník Le Monde.

Časť povrchu diaľnice E 42 sa pod slnečnými lúčmi roztopila a brzdila motoristov, ktorí mali dojem, že cestujú "na žuvačke".

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=12181


Dosť bulvárnym spôsobom napísané, z toho článku sa človek takmer nič podrobnejšie nedozvie, ale je to zaujímavé. Je to pomerne stará diaľnica (podľa článku bola postavená asi pred 35 rokmi), nevie niekto, či asfaltová zmes pôsobením poveternostných podmienok či UV žiarenia nejako výrazne "nestarne"? Nemám teraz na mysli priamo výtlky, praskliny a podobne, ale vlastnosti čisto asfaltu (bitumenu) ako takého. Sorry za OT

Nie je to celkom OT . Dobrá otázka, možno Diaľničiar, či construct by sa vedeli podrobnejšie vyjadriť.
Ja len dodám, že v Belgicku, v porovnaní napr. s Holandskom, je všeobecne nižšia kvalita, aj aj údržba ciest. Holanďania plánujú napr. 100 % pokrytie svojích diaľníc pórovitou cemento-betónovou zmesou /holandský termín je ZOAB/, ktorá zlepšuje podmienky jazdy počas dažďa a znižuje hlučnosť. Povrch sa ale musí meniť približne každých sedem rokov. Pokrytie majú zatiaľ na 80 - 90 percent.

Ja na toto presne odborne odpovedať neviem. Na to by bolo vhodné kontaktovať odborníkov zo stavebnej časti - priamo zo stavebnej, nie technickej či dopravnej atď.

Ja som už zaznamenal veľa problémov na vozovkách: v USA sa CB kryt v niektorých lokalitách doslova rozdrobil, keď bola silná búrka sa asi 4 km (povrch mal 7 rokov) pri Dallase v 90.-tych rokoch. Dodnes nie je jednoznačné vysvetlenie. Asfalt sa nezvykne "topiť", to až iba zálievky/smola/... s ktorými sa opravujú trhlinky či výtlky ale aj to až nad 40 st. C. Ale toto sú len skromné príklady.

Chcelo by to nejaké obrázky, video alebo ďalšie odkazy s lepšími informáciami. Takto sa len môžeme domnievať, o čo vlastne ide; ja to tipujem na deformáciu asfaltovej vozovky s príčinou v samotnej asfaltovej zmesi. Ale môžem sa mýliť, môže ísť o nedbanlivú prácu alebo zle použitú technológiu alebo sa na niečo zabudlo a vplyvom počasia a rokov sa to teraz proste odrazilo - ale nevysvetlím čo sa presne stalo, akurát je jasné, že prišlo k chemickým procesom, ktoré mali vplyv na fyzické vlastnosti stavebnej látky - asfalt. Tu je množstvo chýb naších ciest, ale nenašiel som k tomuto nič: http://www.ssc.sk/files/documents/techn ... 0listy.pdf .