Su komplet prevrtane, upravene,nemaju ale vybavenie technikou.
V sucasnosti sluzia ako unikove rury.
(tolko som pochopil zo stranky hac.hr, co som nepochopil: preco to nedokoncili hned)
:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..
Diskusné fórum o diaľniciach, rýchlostných cestách, pozemných stavbách a inej infraštruktúre ::..
Chorvatsko - Croatia
Moderátor: Moderátori
Re: Usek Dugo polje Sestanovac otvorili az dnes
od bodrik » 28. Jún 2007 22:06
zoky napísal:bodrik napísal:zoky napísal:Ludkovia,
spominany usek otvorili az dnes. Dobrou spravou je, ze sa chystaju dobudovat aj druhe rury dvoch najdlhsich tunelov na trase dialnice, Sveti Rok a Mala Kapela.
Presnejšie dobudovávajú, nie "chystajú sa dobudovat"..
...práve, že sa len chystajú vypísať tender na dobudovanie, čiže ešte nezačali s dokončovacimi prácami na štôlniach.
V tom prípade beriem spät to čo som napísal. Článok z Pravdy som pochopil tak, ako by to bolo už tesne pred dokončením..
-
bodrik - zaslúžilý diskutujúci
- Príspevky: 708
- Obrázky: 1
- Založený: 12. Aug 2005 00:30
od Tomáš Rác » 17. Júl 2007 23:53
Stručné informácie o Chorvátsku za rok 2006:
Rozvoj dopravnej infraštruktúry, hlavne cestnej a železničnej siete je jedným z prioritných rozvojových vládnych projektov. Donedávna nevyhovujúcí diaľničná sieť neumožňovala kvalitné a rýchle spojenie centrálneho Chorvátska s morom (stredná a južná Dalmácia) a tým aj ďalší hospodárský rozvoj a rozvoj turistického ruchu predovšetkým v prímorských oblastiach (cca. 80% zahraničných turistov prichádza do Chorvátska vlastnými motorovými vozidlami).
Čo sa týka plánovanej výstavby diaľničnej siete v Chorvátsku, do roku 2008 se predpokladá výstavba a dostavba ďalších 257 km. V roku 2005 bola dokončená kompletná dostavba diaľnice v smere Záhreb–Split, čím bolo diaľnicou spojené hlavné mesto Záhreb so Splitom. V novembri 2007 bude dokončených 22 km diaľnice A5 v úseku Dakovo-Sredanci.
Najväčší podiel na preprave osôb má cestná doprava - 51,74%, ďalej železnice 36,73%, lodná doprava 9,83 % a letecká doprava 1,69 %.
Stavebníctvo tvorilo v r. 2006 podiel na HDP celkovo 5,95%.
Základné finančné ukazovatele za rok 2006:
- HDP spolu: 34,2 mld. Eur
- celkový zahraničný dlh: 84,74% HDP
- podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP: 0,91%
- miera nezamestnanosti: 16,6%
Rozvoj dopravnej infraštruktúry, hlavne cestnej a železničnej siete je jedným z prioritných rozvojových vládnych projektov. Donedávna nevyhovujúcí diaľničná sieť neumožňovala kvalitné a rýchle spojenie centrálneho Chorvátska s morom (stredná a južná Dalmácia) a tým aj ďalší hospodárský rozvoj a rozvoj turistického ruchu predovšetkým v prímorských oblastiach (cca. 80% zahraničných turistov prichádza do Chorvátska vlastnými motorovými vozidlami).
Čo sa týka plánovanej výstavby diaľničnej siete v Chorvátsku, do roku 2008 se predpokladá výstavba a dostavba ďalších 257 km. V roku 2005 bola dokončená kompletná dostavba diaľnice v smere Záhreb–Split, čím bolo diaľnicou spojené hlavné mesto Záhreb so Splitom. V novembri 2007 bude dokončených 22 km diaľnice A5 v úseku Dakovo-Sredanci.
Najväčší podiel na preprave osôb má cestná doprava - 51,74%, ďalej železnice 36,73%, lodná doprava 9,83 % a letecká doprava 1,69 %.
Stavebníctvo tvorilo v r. 2006 podiel na HDP celkovo 5,95%.
Základné finančné ukazovatele za rok 2006:
- HDP spolu: 34,2 mld. Eur
- celkový zahraničný dlh: 84,74% HDP
- podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP: 0,91%
- miera nezamestnanosti: 16,6%
Tomáš Rác
- Tomáš Rác
- návštevník
- Príspevky: 39
- Založený: 03. Júl 2007 23:31
- Bydlisko: EU
od Dialniciar » 27. Aug 2007 13:26
Stav chorvátskych diaľnic a ciest, sledované obdobie august 2007 + súvislosti, mnou samotným. 
Diaľnica Zagreb-Split, ktorá nahradila dve mimoriadne preťažené spojnice krajiny (Jadranska magistrala a tzv. vnútrozemská cesta) o čistých 50% (nedostavané dva tunely) a potenciálne o 125% (je to tranzitná diaľnica) zvláda nápor áut stále problematickejšie pri tuneli Sveti Rok, pomenej pri Mala Kapela. V praxi to znamená v turistickej sezóne počas piatkov, sobôt a nediel viac ako 2 hodinové zdržanie pri min. jednom z týchto tunelov, čo spôsobuje problémy v plynulosti premávky a znižuje bezpečnosť na diaľnici. Ako príklad: ja som cestoval do Chorvátska v pondelok večer, diaľnica Zagreb-Split bola bez problémov prejazdná (čas po polnoci do rána). Pri návrate som išiel v nedeľu a cca. o 12.30 som zostal v 4 km kolóne z južnej strany Sveti Rok, pričom na konci tunela som sa dostal po viac ako 57 minútach. Kolóna áut zo severu nebola žiadna. Prejazd tunelom Mala Kapela bol bezproblémový.
Dôležité fakty A1 Zagreb-Split od r. 2007:
- diaľnica musela byť 11x uzatvorená pri mestách Zadar alebo Šibenik z dôvodu silného nárazového vetra pre všetky kategórie áut mimo os. áut do 3,5t bez vozíka ... je to posun oproti r. 2006 a 2005, čo spôsobili investície do zosilnenia anti-air zábran (pred nimi sa diaľnica uzatvárala viac ako 6x v roku pre všetky autá a na viacerých miestach)
- tunely Sveti Rok a Mala Kapela nezvládajú nápor áut, bolo rozhodnuté o ich dostavbách a v rokoch 2009-2012 budú otvorené aj druhé tunelové rúry
- diaľnica sa postavila pružne v stavebnom horizonte 3 roky, technologickom 1 rok (zdržanie výstavby bolo na tuneloch), dnes je problémom prepojenie po mesto Makarska, nedá sa už stavať pružne, pretože záujem cestovania po Dubrovnik klesá a prioritu dostali ostatné časti krajiny (dostanem sa k tomu neskôr)
- dnes sa opravuje 12 km A1, modernizuje (ďalšie IT systémy) v hodnote 17 mil. EUR, stavia v dĺžke 26 km, pripravuje výstavba v dĺžke 31 km a rieši trasa s pozemkami a dokumentáciou v dĺžke 42 km.
Diaľničný rozvoj Chorvátska:
Až 57% turistov sa do Chorvátska dostáva autom. Toto číslo stále rastie. Zároveň stúpa motorizácia krajiny a stúpa počet nových áut, ktoré častejšie vychádzajú na cesty. Turistický rozvoj sa pri týchto faktoch nedá zvládnuť bez kvalitnej cestnej infraštruktúry a tomu musí zodpovedať aj rozvoj hospodárstva krajiny:
1. Prepojiť dve najväčšie mestá diaľnicou.
2. Dostavať diaľnicu na Srbsko.
3. Napojiť Chorvátsko na Maďarsko a Slovinsko, na ďalšie diaľničné siete.
4. Riešiť dopravné problémy na Istrii.
5. Posilniť rozvoj hospodárstva v najzaostalejších regiónoch krajiny.
6. Doriešiť cestné prepojenie s Dubrovnikom.
7. Posilniť dopravné riešenia v mestách Zagreb, Rijeka, Split, Omiš.
8. Zachovať vysokú kvalitu na ceste Jadranska Magistrala.
9. Postupne modernizovať tzv. vnútrozemskú cestu, zatraktívniť vnútrozemie Chorvátska s hranicou BiH.
10. Nahradiť všetky štrkové cesty asfaltovým povrchom. Rozvíjať vidiek.
Toto je základný program nastavený ešte v r. 1998. Teda v časoh, keď Chorvátsko (HR) bolo 3 roky po 5 ročnej vojne. Kedy ekonomika bola rozvrátená, turistov radikálne ubudlo, bola vysoká nezamestnanosť, krajina zničená v celej infraštruktúre (školy, bývanie, nemocnice, kultúrne a prírodné pamiatky, pláže), energetický problém atď. Je jasné každému, že základným problémom boli peniaze. Nemohli byť základom len cesty - z tých sa nikto nenaje. Ani turista. Príde síce namiesto 8 hodín za 4 hodiny kamkoľvek, ale tam nájde len samotné more, neupravenú pláž, žiadny hotel atď.
Všetky súvislosti sú v tejto téme popísané. Dnes je realita nasledovná:
1. Existuje diaľničné prepojenie Zagreb-Split. Hoci sú tu dva tunely len na jednu tunelovú rúru. Ale všetky ostatné tunely, náročné viadukty atď. sú dostavané. A splnil sa tiež termín otvárania.
2. Diaľnica na Srbsko je takmer dokončená. Problémom je stále jeden úsek, ale ide o armádne tajomstvo. V praxi sa to stalo prioritou, dnes ju nahradila priorita meniť povrch na Zagreb-Belehrad.
3. Chorvátsko aktívne stavia diaľnice na Maďarsko, aj Slovinsko. A treba povedať, že Slovinsko mešká s výstavbou. Dnes najväčšie zdržania, hlásené aj európskych auto-moto kluboch sú práve na slovinsko-chorvátskych hraniciach SLO-HR a to často v dĺžke 30 km kolón zo SLO strany.
4. V r. 2006 vtedajšia vláda dostavala aj posledný 13 km úsek, na 1/2 profil, čim sa podarilo vytvoriť súvislý tzv. istrijský ypsilon Y, zatiaľ na 1/2 profil.
5. Týmto bodom sa myslí výstavba diaľnice na mesto Osijek. Tá sa dnes realizuje. Problémom je tiež prepojenie Zagreb-Rijeka-Istria, nakoľko toto prepojenie nikdy nemalo hlavnú prioritu, keďže ten, kto chce ísť na Istriu ide väčšinou cez SLO a realizácia spočívala hlavne cez 1/2 profily od istých úsekov.
6. Toto je veľmi náročná úloha. Cez PPP sa do toho Chorvátsku ísť nechce, potrebuje teraz riešiť hlavne ostatné diaľnice, hlavne A1 Zagreb-Split a vláda plánuje navyše A1 potiahnuť až do Čiernej Hory. Odľahčí sa tým aj Jadranska Magistrala. Celkovo sa tu plánuje zatiaľ 27 km stavať na pobreží (hranica medzi morom a plážami), čo je náročné finančne. Nie je stanovený ani presný rok dostavby do Dubrovnika. Mesto Dubrovnik dostalo most Dr. F. Tudjmana, ktorý skrátil cestovanie o 40 minút. Priblíženie mesta diaľnicou sa zatiaľ realizovať nebude (problémy so ŽP a financiami ako aj s trasovaním v oblasti mesta Neum).
7. Zagreb má diaľnicu 2+2, plne prejazdnú bez obmedzení, na dĺžke viac ako 70% je opravený povrch, celý obchvat je zadarmo. Plánuje sa rozšíriť na 3+3 po r. 2015. Mesto Rijeka stále svoj cestný obchvat a napojenie buduje. Mesto Split takisto, v r. 2009-2010 ho mesto Split bude mať už celý ukončený, mesto Omiš v r. 2011-2012. Omiš sa realizuje preto, lebo sa nachádza priamo na Jadranskej Magistrale, blokuje sa doprava úzkym mostom, ktorý sa naviac musí otvárať a sú tam vychýrené prieskové pláže.
8. Týmto sa myslí perfektná kvalita povrchu. To sa aj deje, cesta sa pravidelne opravuje (veľké "záplaty", celé výmeny povrchu). Jadranska Magistrala je histocká cesta, jej základy stavali už Rimania v takmer 84% dnešnej dĺžky.
9. Týmto bodom sa myslelo rozšírenie o prídavné pruhy, lebo vo vnútrozemí sa to realizovať narozdiel od zastavaného pobrežia naozaj dá, len sa nenachádzajú financie a zostáva pri min. investíciách.
10. Toto sa aktívne deje od r. 2001. HR postavilo od r. 2001 do r. 2007 viac ako 4.500 km asfaltových ciest na cestách s nespevneným povrchom a k tomu 840 km so silným podložím. Plány ale splnené nie sú ani na 60%. Najväčšie problémy sú stále v župách Split a Dubrovnik, kde dostať sa do horských osád nie je možné inak ako po štrku a v župe Osijek, kde je stále 4,2% ciest zamínovaných a tým je vidiek silno paralyzovaný (prejazdnosť existuje ale napríklad namiesto 2 prístupových ciest len jedna a aj tá len na jeden pruh a podobne).
Výnosnosť mýta na A1 je zatiaľ na 108%. Získané financie nad plán sa aktívne investujú naspäť do diaľnice, na spevnenie zárezov, dokončenie IT systémov (zahustenie SOS hláskami, ďalšie ukazovatele teploty, kolón, nezbezpečnstiev), na novú techniku pre diaľničných pracovníkov, na novú techniku pre diaľničnú políciu (autá značky Mercedes, vždy Combi, rýchle motorky BMW), na kamerové systémy, prístupné aj na weboch atď.
Chorvátsko v r. 2007 chcelo investovať v prepočte 18 mld. SKK na výstavbu diaľnic, ďalších 4,1 mld. SKK na modernizáciu, splátky úverov naviac atď. Hrozí však výpadok vo výške 1,6 mld. HKN (cca. 7,5 mld. SKK), pretože vláda má problémy v oblasti plnenia dividend pri platbe Deutsche Telekom. Spomaľujú sa tak v praci všetky práce naviac (nadplán): dostava tunelov Sveti Rok, Mala Kapela a A1 na Dubrovnik.
Čo je nové na A1 je nová výstavba 3x ČSPH a rozšírenie 2x súčasných o stravovacie služby.
Ďalšie výrazné zdržanie na A1 je pri výbere mýtneho pri Zagrebe, reálne 20 minút až 2 hodiny. Čo je najhoršie, chorvátska vláda nemieni rozširovať výber mýta, nakoľko už sa tak stalo o 4x miesta.
V ďalšom príspevku sa zameriam podrobnejšie na región Splitu, Dubrovnika a hlavného mesta.
Diaľnica Zagreb-Split, ktorá nahradila dve mimoriadne preťažené spojnice krajiny (Jadranska magistrala a tzv. vnútrozemská cesta) o čistých 50% (nedostavané dva tunely) a potenciálne o 125% (je to tranzitná diaľnica) zvláda nápor áut stále problematickejšie pri tuneli Sveti Rok, pomenej pri Mala Kapela. V praxi to znamená v turistickej sezóne počas piatkov, sobôt a nediel viac ako 2 hodinové zdržanie pri min. jednom z týchto tunelov, čo spôsobuje problémy v plynulosti premávky a znižuje bezpečnosť na diaľnici. Ako príklad: ja som cestoval do Chorvátska v pondelok večer, diaľnica Zagreb-Split bola bez problémov prejazdná (čas po polnoci do rána). Pri návrate som išiel v nedeľu a cca. o 12.30 som zostal v 4 km kolóne z južnej strany Sveti Rok, pričom na konci tunela som sa dostal po viac ako 57 minútach. Kolóna áut zo severu nebola žiadna. Prejazd tunelom Mala Kapela bol bezproblémový.
Dôležité fakty A1 Zagreb-Split od r. 2007:
- diaľnica musela byť 11x uzatvorená pri mestách Zadar alebo Šibenik z dôvodu silného nárazového vetra pre všetky kategórie áut mimo os. áut do 3,5t bez vozíka ... je to posun oproti r. 2006 a 2005, čo spôsobili investície do zosilnenia anti-air zábran (pred nimi sa diaľnica uzatvárala viac ako 6x v roku pre všetky autá a na viacerých miestach)
- tunely Sveti Rok a Mala Kapela nezvládajú nápor áut, bolo rozhodnuté o ich dostavbách a v rokoch 2009-2012 budú otvorené aj druhé tunelové rúry
- diaľnica sa postavila pružne v stavebnom horizonte 3 roky, technologickom 1 rok (zdržanie výstavby bolo na tuneloch), dnes je problémom prepojenie po mesto Makarska, nedá sa už stavať pružne, pretože záujem cestovania po Dubrovnik klesá a prioritu dostali ostatné časti krajiny (dostanem sa k tomu neskôr)
- dnes sa opravuje 12 km A1, modernizuje (ďalšie IT systémy) v hodnote 17 mil. EUR, stavia v dĺžke 26 km, pripravuje výstavba v dĺžke 31 km a rieši trasa s pozemkami a dokumentáciou v dĺžke 42 km.
Diaľničný rozvoj Chorvátska:
Až 57% turistov sa do Chorvátska dostáva autom. Toto číslo stále rastie. Zároveň stúpa motorizácia krajiny a stúpa počet nových áut, ktoré častejšie vychádzajú na cesty. Turistický rozvoj sa pri týchto faktoch nedá zvládnuť bez kvalitnej cestnej infraštruktúry a tomu musí zodpovedať aj rozvoj hospodárstva krajiny:
1. Prepojiť dve najväčšie mestá diaľnicou.
2. Dostavať diaľnicu na Srbsko.
3. Napojiť Chorvátsko na Maďarsko a Slovinsko, na ďalšie diaľničné siete.
4. Riešiť dopravné problémy na Istrii.
5. Posilniť rozvoj hospodárstva v najzaostalejších regiónoch krajiny.
6. Doriešiť cestné prepojenie s Dubrovnikom.
7. Posilniť dopravné riešenia v mestách Zagreb, Rijeka, Split, Omiš.
8. Zachovať vysokú kvalitu na ceste Jadranska Magistrala.
9. Postupne modernizovať tzv. vnútrozemskú cestu, zatraktívniť vnútrozemie Chorvátska s hranicou BiH.
10. Nahradiť všetky štrkové cesty asfaltovým povrchom. Rozvíjať vidiek.
Toto je základný program nastavený ešte v r. 1998. Teda v časoh, keď Chorvátsko (HR) bolo 3 roky po 5 ročnej vojne. Kedy ekonomika bola rozvrátená, turistov radikálne ubudlo, bola vysoká nezamestnanosť, krajina zničená v celej infraštruktúre (školy, bývanie, nemocnice, kultúrne a prírodné pamiatky, pláže), energetický problém atď. Je jasné každému, že základným problémom boli peniaze. Nemohli byť základom len cesty - z tých sa nikto nenaje. Ani turista. Príde síce namiesto 8 hodín za 4 hodiny kamkoľvek, ale tam nájde len samotné more, neupravenú pláž, žiadny hotel atď.
Všetky súvislosti sú v tejto téme popísané. Dnes je realita nasledovná:
1. Existuje diaľničné prepojenie Zagreb-Split. Hoci sú tu dva tunely len na jednu tunelovú rúru. Ale všetky ostatné tunely, náročné viadukty atď. sú dostavané. A splnil sa tiež termín otvárania.
2. Diaľnica na Srbsko je takmer dokončená. Problémom je stále jeden úsek, ale ide o armádne tajomstvo. V praxi sa to stalo prioritou, dnes ju nahradila priorita meniť povrch na Zagreb-Belehrad.
3. Chorvátsko aktívne stavia diaľnice na Maďarsko, aj Slovinsko. A treba povedať, že Slovinsko mešká s výstavbou. Dnes najväčšie zdržania, hlásené aj európskych auto-moto kluboch sú práve na slovinsko-chorvátskych hraniciach SLO-HR a to často v dĺžke 30 km kolón zo SLO strany.
4. V r. 2006 vtedajšia vláda dostavala aj posledný 13 km úsek, na 1/2 profil, čim sa podarilo vytvoriť súvislý tzv. istrijský ypsilon Y, zatiaľ na 1/2 profil.
5. Týmto bodom sa myslí výstavba diaľnice na mesto Osijek. Tá sa dnes realizuje. Problémom je tiež prepojenie Zagreb-Rijeka-Istria, nakoľko toto prepojenie nikdy nemalo hlavnú prioritu, keďže ten, kto chce ísť na Istriu ide väčšinou cez SLO a realizácia spočívala hlavne cez 1/2 profily od istých úsekov.
6. Toto je veľmi náročná úloha. Cez PPP sa do toho Chorvátsku ísť nechce, potrebuje teraz riešiť hlavne ostatné diaľnice, hlavne A1 Zagreb-Split a vláda plánuje navyše A1 potiahnuť až do Čiernej Hory. Odľahčí sa tým aj Jadranska Magistrala. Celkovo sa tu plánuje zatiaľ 27 km stavať na pobreží (hranica medzi morom a plážami), čo je náročné finančne. Nie je stanovený ani presný rok dostavby do Dubrovnika. Mesto Dubrovnik dostalo most Dr. F. Tudjmana, ktorý skrátil cestovanie o 40 minút. Priblíženie mesta diaľnicou sa zatiaľ realizovať nebude (problémy so ŽP a financiami ako aj s trasovaním v oblasti mesta Neum).
7. Zagreb má diaľnicu 2+2, plne prejazdnú bez obmedzení, na dĺžke viac ako 70% je opravený povrch, celý obchvat je zadarmo. Plánuje sa rozšíriť na 3+3 po r. 2015. Mesto Rijeka stále svoj cestný obchvat a napojenie buduje. Mesto Split takisto, v r. 2009-2010 ho mesto Split bude mať už celý ukončený, mesto Omiš v r. 2011-2012. Omiš sa realizuje preto, lebo sa nachádza priamo na Jadranskej Magistrale, blokuje sa doprava úzkym mostom, ktorý sa naviac musí otvárať a sú tam vychýrené prieskové pláže.
8. Týmto sa myslí perfektná kvalita povrchu. To sa aj deje, cesta sa pravidelne opravuje (veľké "záplaty", celé výmeny povrchu). Jadranska Magistrala je histocká cesta, jej základy stavali už Rimania v takmer 84% dnešnej dĺžky.
9. Týmto bodom sa myslelo rozšírenie o prídavné pruhy, lebo vo vnútrozemí sa to realizovať narozdiel od zastavaného pobrežia naozaj dá, len sa nenachádzajú financie a zostáva pri min. investíciách.
10. Toto sa aktívne deje od r. 2001. HR postavilo od r. 2001 do r. 2007 viac ako 4.500 km asfaltových ciest na cestách s nespevneným povrchom a k tomu 840 km so silným podložím. Plány ale splnené nie sú ani na 60%. Najväčšie problémy sú stále v župách Split a Dubrovnik, kde dostať sa do horských osád nie je možné inak ako po štrku a v župe Osijek, kde je stále 4,2% ciest zamínovaných a tým je vidiek silno paralyzovaný (prejazdnosť existuje ale napríklad namiesto 2 prístupových ciest len jedna a aj tá len na jeden pruh a podobne).
Výnosnosť mýta na A1 je zatiaľ na 108%. Získané financie nad plán sa aktívne investujú naspäť do diaľnice, na spevnenie zárezov, dokončenie IT systémov (zahustenie SOS hláskami, ďalšie ukazovatele teploty, kolón, nezbezpečnstiev), na novú techniku pre diaľničných pracovníkov, na novú techniku pre diaľničnú políciu (autá značky Mercedes, vždy Combi, rýchle motorky BMW), na kamerové systémy, prístupné aj na weboch atď.
Chorvátsko v r. 2007 chcelo investovať v prepočte 18 mld. SKK na výstavbu diaľnic, ďalších 4,1 mld. SKK na modernizáciu, splátky úverov naviac atď. Hrozí však výpadok vo výške 1,6 mld. HKN (cca. 7,5 mld. SKK), pretože vláda má problémy v oblasti plnenia dividend pri platbe Deutsche Telekom. Spomaľujú sa tak v praci všetky práce naviac (nadplán): dostava tunelov Sveti Rok, Mala Kapela a A1 na Dubrovnik.
Čo je nové na A1 je nová výstavba 3x ČSPH a rozšírenie 2x súčasných o stravovacie služby.
Ďalšie výrazné zdržanie na A1 je pri výbere mýtneho pri Zagrebe, reálne 20 minút až 2 hodiny. Čo je najhoršie, chorvátska vláda nemieni rozširovať výber mýta, nakoľko už sa tak stalo o 4x miesta.
V ďalšom príspevku sa zameriam podrobnejšie na región Splitu, Dubrovnika a hlavného mesta.
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od Dialniciar » 27. Aug 2007 13:36
B; napísal:Su komplet prevrtane, upravene,nemaju ale vybavenie technikou.
V sucasnosti sluzia ako unikove rury.
(tolko som pochopil zo stranky hac.hr, co som nepochopil: preco to nedokoncili hned)
Nie sú ešte prarezené v celej dĺžke tak ako treba. Nie sú dokončené portály tunelov. Nie je tam potrebná technológia.
Prečo
Pretože dátum bol rok 2005, tlačil čas. Neotvorenie načas znamenal už výpadok pre stavebné firmy, vládu, znovu stavebné firmy. Výpadok obrovských peňazí. Veď všetky vlády hovorili o r. 2005. Cestári, stavbári. A banky by znervózneli.
Chýbali ešte miliardy kún na úplné dokončenie. Hlavne ale chýbal čas, reálne 1,5 roka. Stavebne sa to naťahovalo, boli tam a tu a tam a tu menšie problémy. Takže preto sa to nedokončilo celé naraz.
A potom zase boli iné priority. Čo je aj logické.
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od pohodak » 01. Sep 2007 20:48
prave si pozeram moje fotky z portalov malej kapely a stavebne mi pridu byt dokoncene...
Everything that can be counted does not necessarily count; everything that counts cannot necessarily be counted.
- pohodak
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 0
- Založený: 20. Apr 2006 13:49
- Bydlisko: PK
od Dialniciar » 02. Sep 2007 04:03
pohodak napísal:prave si pozeram moje fotky z portalov malej kapely a stavebne mi pridu byt dokoncene...
Nie sú.
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od Dialniciar » 02. Sep 2007 22:17
pohodak napísal:a mozes aj povedat co tam cca treba dorobit?
Nie je ukončené napr. technologické osadenie a to sa nedá spraviť, lebo to nie je stavebne dokončené. Nie je portál ako portál. Chorvátsko nemá portály za 0,4 mld. SKK ako Slovensko, takže zvonka je to klam, že je hotový. Nie je zatiaľ a stavebné práce pokračujú. Robí ich štát - preto nebolo výberové konanie. Kto do toho nevidíte, tak nepíšte, (alebo to bolo v novinách nejakých), že ešte nebol tender ... nebol. Ale sú tam aj právo výberu pre pôvodných stavbárov.
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od Branco » 29. Sep 2007 14:27
Práce na druhej rúre tunelu Sveti Rok sa oficiálne začali včera. O niekoľko dní by mal nasledovať aj začiatok prác na druhej rúre tunelu Mala Kapela. Práce by mali trvať 18 mesiacov tak, aby sa oba tubusy stihli otvoriť ešte pred letnou sezónou 2009:
http://vijesti.hrt.hr/ShowArticles.aspx?ArticleId=33048
http://vijesti.hrt.hr/ShowArticles.aspx?ArticleId=33048
- Branco
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 135
- Založený: 06. Feb 2005 01:54
od Branco » 26. Okt 2007 16:42
A aby toho nebolo málo, v stredu sa začala výstavba mostu Pelješac s celkovými nákladmi 260 miliónov eur, s dĺžkou 2380 m to bude najdlhší diaľničný most v Chorvátsku. Otvorenie je plánované v júni 2011.
A tu sú linky na videá z chorvátskych médií:
http://dnevnik.hr/naslovnica/vijesti/hrvatska/20071023_28738_78207.php
http://dnevnik.hr/naslovnica/vijesti/hrvatska/20071023_28738_78062.php
A tu sú linky na videá z chorvátskych médií:
http://dnevnik.hr/naslovnica/vijesti/hrvatska/20071023_28738_78207.php
http://dnevnik.hr/naslovnica/vijesti/hrvatska/20071023_28738_78062.php
- Branco
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 135
- Založený: 06. Feb 2005 01:54
od Dialniciar » 30. Okt 2007 15:20
Video: Čo všetko je možné robiť v chorvátskom cestnom tuneli
http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=8313
Tunel Mala Kapela.
V podstate je tam snaha za každú cenu sa otočiť podľa možností tam, kde sa to nedá. To by sa malo odstrániť, keď sa tunel dostavia, ale aj tak je to zahrávanie sa so životom, ... ako sa tam to čí ešte aj ten s tým prívesom s loďou, ... 
http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=8313
Tunel Mala Kapela.
V podstate je tam snaha za každú cenu sa otočiť podľa možností tam, kde sa to nedá. To by sa malo odstrániť, keď sa tunel dostavia, ale aj tak je to zahrávanie sa so životom, ... ako sa tam to čí ešte aj ten s tým prívesom s loďou, ... - Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od Branco » 12. Nov 2007 23:19
Chorváti predvčerom otvorili 23 km novej diaľnice A5, úsek Djakovo-Sredanci. A5 predstavuje diaľničné napojenie Osijeku na A3 Záhreb-Lipovac.
Niekoľko foto z novoovoreného úseku:
http://i11.tinypic.com/6pydlkx.jpg
http://i14.tinypic.com/8bh9yrp.jpg
http://i17.tinypic.com/6sq7jhw.jpg
http://i18.tinypic.com/6sk5v9w.jpg
A správa z chorvátskych médií:
http://dnevnik.hr/naslovnica/vijesti/hrvatska/20071109_30106_81668.php
No, tempo výstavby im stále môžeme len závidieť...
Niekoľko foto z novoovoreného úseku:
http://i11.tinypic.com/6pydlkx.jpg
http://i14.tinypic.com/8bh9yrp.jpg
http://i17.tinypic.com/6sq7jhw.jpg
http://i18.tinypic.com/6sk5v9w.jpg
A správa z chorvátskych médií:
http://dnevnik.hr/naslovnica/vijesti/hrvatska/20071109_30106_81668.php
No, tempo výstavby im stále môžeme len závidieť...
- Branco
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 135
- Založený: 06. Feb 2005 01:54
od Dialniciar » 13. Dec 2007 23:37
Pridal som niekoľko fotiek z diaľnic Chorvátska.
Zagreb - Split:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3348
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3346
Zagreb - Rijeka:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3347
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3342
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3341
Zagreb - Split:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3348
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3346
Zagreb - Rijeka:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3347
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3342
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3341
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od Dialniciar » 17. Dec 2007 22:23
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od sergej » 17. Dec 2007 22:47
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3401
toto je len skreslené alebo je to fakt takáto ľavá-pravá
toto je len skreslené alebo je to fakt takáto ľavá-pravá
-
sergej - administrátor
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 160
- Založený: 20. Feb 2005 09:28
- Bydlisko: EÚ
od Dialniciar » 17. Dec 2007 22:51
Sergej napísal:http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3401
toto je len skreslené alebo je to fakt takáto ľavá-pravá
Nie je to fotomontáž. Ale v pohode sa tam dá ísť 130 km/h.
Keby bola rovná, stálo by to oveľa viac a navyše by si zaspával ...
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od Andrej » 18. Dec 2007 08:56
Sergej napísal:http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=3401
toto je len skreslené alebo je to fakt takáto ľavá-pravá
Kazda nazoomovana fotka je skreslena, pri cestach (a aj zelezniciach) o to viac
.- Andrej
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 608
- Založený: 08. Feb 2005 16:57
od Dialniciar » 18. Dec 2007 18:35
EÚ schválila predvstupovú pomoc pre Chorvátsko (HR) vo výške 180 mil. EUR. Chorvátsko má záujem túto sumu vyčerpať na 4 hlavné oblasti, z ktorých najvýznamnejšia je doprava a to konkrétne: medzinárodné cestné ťahy v rámci koridorov EÚ a železničná doprava.
Chorvátsko samozrejme v r. 2005 a 2006 zažilo výrazný pokles financií do rozvoja cestnej infraštruktúry po stavebnom boome v dopravnej infraštruktúre r. 1999 až 2004. V r. 2007 sa otvorilo cez 40 km diaľnic a to vo všetkých regiónoch krajiny. Ďalších 27 km diaľnic sa opravilo - vozovka - a to hlavne na diaľnici spájajúcej Zagreb a Belehrad ako aj na tzv. zagrebskom obchvate (to je cca. 40 km diaľnice úplne zadarmo).
Výber mýta na A1 je postačujúci a dosahuje od 102 do 107%, teda je to nadplán. Môže sa zdať, že tempo rozvoja diaľnic sa spomalilo. Je to však spôsobené tým, že HR má dosť vysoký štátny dlh, niektoré župy majú výrazné finančné problémy a krajina potrebuje peniaze aj na iné projekty, takže výstavba je hradená hlavne z privatizácie štátnych firiem. Ďalšie PPP vláda zatiaľ v podobnom rozsahu ako pred pár rokmi neplánuje. Vláda však momentálne realizuje dostavbu dvoch tunelových rúr na A1, teda tunely Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré by chcela mať do r. 2010 plne prejazdné. To aj odčerpáva najväčšie finančné prostriedky z výstavby diaľnic. Priority sú potom jasné a sú rovnakého rozsahu, teda realizuje sa všetko naraz: výstavba A1 na Dubrovnik (do r. 2015 sa plánuje ukončenie), výstavba diaľnice na Osijek (do r. 2012 ukončenie), dostavba Istrijského Y na plný profil (do r. 2014 ukončenie), rozšírenie obchvatu Zagrebu na 3+3 pruhy (po r. 2010 začiatok, na 4 etapy, posledná v r. 2018 ukončenie), dostavby diaľnic na hranice so Slovinskom, Maďarskom a Bosnou sa majú zrealizovať do r. 2016 a diaľnica, ktorá prepojí Istriu priamo s Dalmáciou má stáť v r. 2020 na 1/2 profil s možnosťou postupného dostavania (do r. 2027).
Na výstavbu diaľnic v tomto roku išla suma 16 mld. SKK (po prepočte), je to pokles (bez kurzových rozdielov) oproti plánu o 1,7 mld. SKK (nesplnený plán privatizácie) a prestavalo sa 92,4%, ďalších 6% však išlo na obnovu Jadranskej Magistraly a na väčšie opravy existujúcich diaľnic (cesta I. triedy), ostatné financie idä späť do štátneho rozpočtu.
Na výstavbu, prípravu a údržbu diaľnic má ísť v r. 2008 v Chorvátsku suma v prepočte na naše 18-21 mld. SKK, pričom na výstavbu približne rovnaký balík ako v r. 2007. Je to menej, ako boli napr. sľuby opozície, ktorá voľby prehrala, ale vládna koalícia presunula časť zdrojov na urýchlenú dostavbu mestských okruhov a obchvatov: Split, Omiš, Rijeka, ktoré chce mať do r. 2011 kompletne otvorené (šibeničný termín).
Chorvátsko samozrejme v r. 2005 a 2006 zažilo výrazný pokles financií do rozvoja cestnej infraštruktúry po stavebnom boome v dopravnej infraštruktúre r. 1999 až 2004. V r. 2007 sa otvorilo cez 40 km diaľnic a to vo všetkých regiónoch krajiny. Ďalších 27 km diaľnic sa opravilo - vozovka - a to hlavne na diaľnici spájajúcej Zagreb a Belehrad ako aj na tzv. zagrebskom obchvate (to je cca. 40 km diaľnice úplne zadarmo).
Výber mýta na A1 je postačujúci a dosahuje od 102 do 107%, teda je to nadplán. Môže sa zdať, že tempo rozvoja diaľnic sa spomalilo. Je to však spôsobené tým, že HR má dosť vysoký štátny dlh, niektoré župy majú výrazné finančné problémy a krajina potrebuje peniaze aj na iné projekty, takže výstavba je hradená hlavne z privatizácie štátnych firiem. Ďalšie PPP vláda zatiaľ v podobnom rozsahu ako pred pár rokmi neplánuje. Vláda však momentálne realizuje dostavbu dvoch tunelových rúr na A1, teda tunely Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré by chcela mať do r. 2010 plne prejazdné. To aj odčerpáva najväčšie finančné prostriedky z výstavby diaľnic. Priority sú potom jasné a sú rovnakého rozsahu, teda realizuje sa všetko naraz: výstavba A1 na Dubrovnik (do r. 2015 sa plánuje ukončenie), výstavba diaľnice na Osijek (do r. 2012 ukončenie), dostavba Istrijského Y na plný profil (do r. 2014 ukončenie), rozšírenie obchvatu Zagrebu na 3+3 pruhy (po r. 2010 začiatok, na 4 etapy, posledná v r. 2018 ukončenie), dostavby diaľnic na hranice so Slovinskom, Maďarskom a Bosnou sa majú zrealizovať do r. 2016 a diaľnica, ktorá prepojí Istriu priamo s Dalmáciou má stáť v r. 2020 na 1/2 profil s možnosťou postupného dostavania (do r. 2027).
Na výstavbu diaľnic v tomto roku išla suma 16 mld. SKK (po prepočte), je to pokles (bez kurzových rozdielov) oproti plánu o 1,7 mld. SKK (nesplnený plán privatizácie) a prestavalo sa 92,4%, ďalších 6% však išlo na obnovu Jadranskej Magistraly a na väčšie opravy existujúcich diaľnic (cesta I. triedy), ostatné financie idä späť do štátneho rozpočtu.
Na výstavbu, prípravu a údržbu diaľnic má ísť v r. 2008 v Chorvátsku suma v prepočte na naše 18-21 mld. SKK, pričom na výstavbu približne rovnaký balík ako v r. 2007. Je to menej, ako boli napr. sľuby opozície, ktorá voľby prehrala, ale vládna koalícia presunula časť zdrojov na urýchlenú dostavbu mestských okruhov a obchvatov: Split, Omiš, Rijeka, ktoré chce mať do r. 2011 kompletne otvorené (šibeničný termín).
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
... oprava vety ...
od Dialniciar » 18. Dec 2007 18:38
Dialniciar napísal:Na výstavbu diaľnic v tomto roku išla suma 16 mld. SKK (po prepočte), je to pokles (bez kurzových rozdielov) oproti plánu o 1,7 mld. SKK (nesplnený plán privatizácie) a prestavalo sa 92,4%, ďalších 6% však išlo na obnovu Jadranskej Magistraly a na väčšie opravy existujúcich diaľnic (cesta I. triedy), ostatné financie idä späť do štátneho rozpočtu.
... ďalších 6% však išlo na obnovu Jadranskej Magistraly (cesta I. triedy) a na väčšie opravy existujúcich diaľnic, ostatné financie idú späť do štátneho rozpočtu.
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od Dialniciar » 19. Dec 2007 00:25
Zaujímavé stránky:
http://www.chorvatsko-dalnice.info/
http://www.chorvatsko-mapa.kvalitne.cz/
I keď zjavne staršieho dátumu.
http://www.chorvatsko-dalnice.info/
http://www.chorvatsko-mapa.kvalitne.cz/
I keď zjavne staršieho dátumu.
- Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
od Dialniciar » 03. Jan 2008 23:00
Chorvátsku priniesli turisti takmer 7 miliárd eur
http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=8967
- Chorvátsko zaznamenáva rekordy v príjmoch od turistov od r. 2000 a v r. 2008 má byť ešte vyšší prínos ...
Dovolenkárov bolo 11,2 mil. 80% príde autami. Povedzme, že v aute sú 4 členovia. Robí to teda 2 mil. áut, čo sa tu "premelú" za ani nie pol roka. Nie všetci idú po diaľniciach, ale zase na druhú stranu idú tam, aj späť, takže to robí 4 mil. áut na diaľniciach len od turistov.
Min. od turistov je: 8 mld. SKK ročne. A to len ak rátam trasu od Zagrebu po Split a späť. Nerátam príplatky za karavany, vozíky s jachtami.
Turista túto cenu zaplatí, dá si ju ako náklad do dovolenky. A náš Slovák ide po diaľnici rád - kochá sa a užíva si "luxus" odkedy prekročí hranice s Chorvátskom.
Len doplním, že plnenie mýta na A1 Zagreb-Split je na 108,9%.
Túto diaľnicu splácajú doslova turisti, lebo ich podiel na celkových platbách tvoril v r. 2007 min. 51,3%. K tomu medzinárodný tranzit o sile 4,6%. Ostatné platby si tvoria Chorváti sami.
http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=8967
- Chorvátsko zaznamenáva rekordy v príjmoch od turistov od r. 2000 a v r. 2008 má byť ešte vyšší prínos ...
Dovolenkárov bolo 11,2 mil. 80% príde autami. Povedzme, že v aute sú 4 členovia. Robí to teda 2 mil. áut, čo sa tu "premelú" za ani nie pol roka. Nie všetci idú po diaľniciach, ale zase na druhú stranu idú tam, aj späť, takže to robí 4 mil. áut na diaľniciach len od turistov.
Min. od turistov je: 8 mld. SKK ročne. A to len ak rátam trasu od Zagrebu po Split a späť. Nerátam príplatky za karavany, vozíky s jachtami.
Turista túto cenu zaplatí, dá si ju ako náklad do dovolenky. A náš Slovák ide po diaľnici rád - kochá sa a užíva si "luxus" odkedy prekročí hranice s Chorvátskom.
Len doplním, že plnenie mýta na A1 Zagreb-Split je na 108,9%.
Túto diaľnicu splácajú doslova turisti, lebo ich podiel na celkových platbách tvoril v r. 2007 min. 51,3%. K tomu medzinárodný tranzit o sile 4,6%. Ostatné platby si tvoria Chorváti sami. - Dialniciar
- veterán fóra
- Príspevky: > 1000
- Obrázky: 304
- Založený: 23. Jún 2005 19:16
Kto je prítomný
Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 12 hostí.
- partneri
-
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Kontakt: webmaster (zavinac) dialnice (bodka) info
Kontakt: webmaster (zavinac) dialnice (bodka) info