Dialniciar napísal:"... presúvam svoj záujem k Chorvátsku."
Jarda Š. napísal:Pořizuješ si "letní sídlo" u Jadranu?
Idem pracovne na 2 mesiace do Chorvátska stanovovať ďalší postup v diaľničnej výstavbe v tejto krásnej krajine a z hľadiska diaľnic má unikátnu pozíciu v rámci EÚ. Len na základe turistického ruchu sa tu stavia tak ako sa tu stavia, ale je to unikátnym preto, lebo z EÚ sa toho veľa nefinancuje a všetko je len na základe: diaľničných úverov, úverov, štátneho rozpočtu, mýtneho a PPP.
HR v r. 2007 by malo mať rozostavanosť na úrovni 205 km diaľnic a ciest spadajúcich pod diaľničnú sieť. Okrem toho sa začalo po letnej sezóne r. 2006 s opravovu 1782 km cestnej siete a tieto opravy sa v r. 2007 rozrastú o novú výstavbu 126 km nových ciest.
Chorvátsko stavia prioritne na cestách a námornej doprave (tou sa prepravuje prioritne tovar než po pobreží), až potom nasledujú letecká a železničná doprava.
V námornej doprave sa privatizovalo a ešte sa privatizovať plánuje a príjmy z privatizácie (celkovo štátneho majetku) budú smerovať do:
- dopravná infraštruktúra
- energetická infraštruktúra (HR dováža celoročne 15% el. energie)
- znižovanie štátneho dlhu
Chorvátsko má od r. 1999 v rámci až 4 ministerstiev poradný orgán pre rozvoj cestnej siete. A musím povedať, že sa odporúčania z tejto komisie dodržiavajú nad 79%.
Kto z vás (ČR, SR, ...) skutočne veril tomu, že HR za 6 rokov postaví A1 Zagreb-Split ? V r. 2005 v letnej sezóne ste sa presvedčili, že sa to dá. Rezervy tu sú, na ich odstránení sa pracuje, v rámci A1 je zrovnoprávnená nová výstavba na A1 a dokončovacie práce na A1 a celkovo je stále A1 maximálnou prioritou do r. 2010.
Ak ste si všimli, že kvalita asfaltu je v HR na vhej kvalite ako v SR/ČR, tak je to tým, že do HR sa dováža kvalitný asfalt z Talianska - a ten dováža ropu z Líbye.
Už pracujem aj tu.
V Chorvátsku sa mimochodom rozvinuli 4 veľké domáce stavebné spoločnosti, ktoré sa zameriavajú jedna na viadukty (Zagreb), druhá na oporné múry a doplnky (Split), tretia na informačné technológie v tuneloch a na diaľniciach (Rijeka) a štvrtá na výstavbu ciest (Osijek) a tieto dostávajú v rámci výstavby vždy nejaké miesto pri výstavbe, no narozdiel od predraženia sa im stanoví max. zisk a ak na to nemajú, nestavajú ... dosiaľ stavali vždy. Podotýkam, že spoločnosti sú súkromné, aj keď splácajú štátu "rozbehné", to je to, čo sa v SR nikdy nepodarilo.
... hlbšie zamyslenie ...
Kúpiť dnes dom, vilu alebo si len prenajať celoročne niekde apartmán, to nie je lacná záležitosť.
Dom priamo pri mori, to je min. 10 mil. SKK, reálne keď to nie je vo veľkom meste, ale voda je čistá, blízko obchod a do 5-10 min. je centrum a dom má to, čo v HR má, teda prízemie a dve poschodia nad tým, s dvomi garážami, terasou atď., tak tu je cena bez problémov 40 mil. SKK a tie ja v tejto chvíli v hotovosti nemám. Ani Chorvátov nezaujíma ich domáca mena: kuna, ale rovno eurá. Teraz posiluje SKK, tak by to bolo menej
)))
Prenajať si celoročne apartmán vychádza na 2,5 mil. SKK ročne v eurách.
A do Chorvátska sa pred mesiacom jún neoplatí chodiť, studená voda a nestabilné počasie, potom už je to o inom.
Zoberte si, že Chorváti sú 11 rokov po 6 ročnej vojne. To, že majú energetické problémy, tak to je normálne, pretože vždy aj mali. Majú so Slovincami spoločnú jadrovú elektráreň. Taktiež sa časť obyvateľstva "zbláznila" alebo má iné sociálne problémy, časť ich muselo odísť a už sa nevrátili. Zničené, dostrieľané domy. A napriek tomu, 2. najrozvinutejšia krajina Juhoslávie. Pred rozpadom aj po rozpade. Prvá je Slovinsko.
Chorvátsko od r. 1995 robilo všetko pre návrat k turistickému ruchu, výhodou je naozaj dobrosrdečnosť a prívetivosť a pre Čechov, Slovákov, Maďarov, Poliakov, Slovincov, ... krajina blízka či už jazykovo alebo samotným morom. Chýbali služby. Ako prvé to pochopili banky. Úvery obyvateľstvu pomohli rozbehnúť podnikanie. A pridali sa tradične aj východní Nemci, Taliani, dokonca Bosniaci a samotní Chorváti. Všetci začali spoznávať krásy Chorvátska. Dlhé a členité pobrežie, 1200 ostrovov. Nastal doslova BOOM v rozvoji služieb na polostrove Istria. A juh spal. Všetko na juh od mesta Zadar spalo. Politicky tu bola vláda typu Mečiar, vnútrozemie zamínované, celkovo domy poškodené, vrátane národného parku Plitvice. Problémy s energiou, dopravou, bývaním, prácou, dlhy, ... zostala len hrdosť na krajinu, všade prítomné štátne vlajky, láska k futbalu a vôbec k športu. To držalo Chorvátov samotných, mimo letnej sezóny, čo je 3/4 roka.
Ale turisti chodili stále viac a viac a začali problémy. V r. 1996 boli príjmy z turistického ruchu na úrovni 1,5 mld. USD. V roku 1999 už 5,5 mld. USD. Ale krajina v lete doslova bola plná áut. Prístavy v Splite či Rijeke atď. boli plné ľudí a áut. Krajina mala peniaze, ktorými podporovala ľudí, ktorí stavali väčšie domy a dnes je 40% hotely a 60% sú apartmány a kempingy, to je dnes, za rok 2006.
V r. 1999 bola situácia nasledovná: Istria zmodernizovaná, ale cesty plné áut, letecký pohľad: jedna veľká kolóna. Hraničné priechody so SLO a H boli preplnené, jednotlivé cesty plné.
Vnútrozemie zamínované, bez rozvoja, bez súvislej diaľnice na Juhosláviu. Problematické vzťahy s Bosnou.
A chudobný juh, župa Split hlásila 19% nezamestnanosť, župa Dubrovnik 27%. Pričom rozvoj tam bol ideálny, oveľa viac možností na kúpanie, dlhšie pobrežie, než na Istrii. Lenže ako tam tých ľudí dostať ? Jadranska magistrala, dvojprúdovka plná. Vnútrozemská cesta prázdnejšia, ale zase v horšom stave. Letecky sa to nedá všetko do Splitu. A železnicou už vôbec nie.
A preto sa vláda rozhodla postaviť diaľnicu, dlhú stovky kilometrov, aby spojila najväčšie mestá štátu, mestá Zagreb a Split. A to do r. 2005 tak, aby už v letnej turistickej sezóne v r. 2005 bola diaľnica otvorená. Samozreme, neskôr sa doplnili plány pre celú krajinu.
Chorvátska vláda vyhlásila, že by to chcela postaviť. Aké boli reakcie ? Nemožné, hovoril Brusel. Neuveriteľné, hovorili niektorí Chorváti. Uskutočnili sa 2 veľké konferencie v meste Zagreb a v meste Split, kde sa zišli finančné skupiny z Izraela, Kanady, Veľkej Británie, Grécka a z USA. Zapojená bola PPP Aliancia so sídlom v Ríme. Založila sa odborná komisia pre posúdenie výstavby a financovania. Za 2,5 mesiaca bola k dispozícii štúdia. Nie je to nemožné, ale nebude to ľahké. 1/3 členov žiadalo skôr zdržanie výstavby a prehodnotenie z obáv o financovanie po dostavbe diaľnice. A nastalo 17 základných problematických bodov, ktoré boli predložené vláde, aby to prejednala a na základe toho sa následne rozhodovalo ďalej:
1. Slabá legislatíva, ktorá bude komplikovať vyvlastnenie a vyhlásenie tendrov atď.
2. Trasovanie diaľnice, nie je spravené.
3. Účel - či len tranzit alebo aj rozvoj.
4. Geologické štúdie chýbajú, bude min. 2x nutné prekonať pohoria.
5. Čo výstavba cez chránené územia ?
6. Čo na to EÚ ? Ak nebude súhlasiť napr. s trasou, čo spraví vláda v HR ?
7. Budú voľby, kde je zaručená kontinuita ? Veď toto bude vysoká rozostavanosť a čo ak sa zásadne zmenia priority vlády ?
8. Kde je garancia splácania postaveného ?
9. Chce HR elektronické mýto alebo mýtnice ?
10. Čo služby ? Odpočívadlá, diaľničná polícia, záchranný systém ?
11. Čo PPP ?
12. Čo Bechtel ?
13. Prijme HR diaľničné úvery ?
14. Problematika správy a údržby.
15. Aké parametre si vláda želá ?
16. nezverejním
17. nezverejním
Chorvátska vláda však s veľkou väčšinou vyhovela okamžite:
- legislatíva je rozpracovaná, bude schválená
- stavať sa bude hlavne cez štátne územie, štát vlastní väčšinu územia (zákon k Srbom atď.)
- účel hlavne tranzitný
- financovanie všetkými spôsobmi prijateľné
- garancia štátnymi zárukami pri úveroch, štátnym majetkom, náhradami za odstúpenie od zmlúv schválením dodatku k ústave, zloženie finančnej zálohy mimo výstavbu, ktorá bude vrátená keď pôjde všetko bez problémov vo výške 0,68 mld. EUR
- mýto - mýtnice kvôli zamestnanosti
- služby, riešené priebežne
- správa a údržba, riešené priebežne
- chránené zóny musia ustúpiť, vyhnúť sa národným parkom, stavať ochranné prvky
- parametre musia ustúpiť cene
- trasovanie určí štát v spolupráci s realizátormi
- Bechtel s americkou bankou pre rozvoj je vítaný
- PPP je vítané
- dohľad nad výstavbou preberie samotná vláda
- nevyhnutné podmienky: zamestnať domácich obyvateľov, dohliadať na životné prostredie pri výstavbe atď.
- tendre budú urcýhlené v štátnom záujme
V r. 2000 Chorvátsko zahájilo výstavbu. Ešte v tom istom roku túto výstavbu začal kritizovať Brusel pre:
- nevhodné trasovanie
- poškodenie životného prostredia
- príliš veľké riziká pri financovaní (to bolo len upozornenie)
HR na toto nereagovalo a pokračovalo vo výstavbe ďalej. V tej chvíli EÚ zastavila akékoľvek financovanie tohto projektu. A to bolo tak všetko. Bol to jasný tlak stavbárov, ktorí tu neuspeli a fakt toho, že tu boli USA cez svoju banku a svoju stavebnú firmu.
Chorvátsko však začalo realizovať svoj najväčší diaľničný projekt v histórii krajiny.
Vznikli aj väčšie aj menšie problémy, ale výstavba sa reálne zastavila len raz aj to len na jednom úseku.
Stavalo sa na miestach, kde nebol voľný prístup, razili sa tunely, stavali mosty a viadukty. Vláda všetko financovala. A medzitým rozvíjala juh, mimochodom investovala do rozšírenia prístaviska v Splite a ďalších 41 prístavov po krajine s dôrazom na juh.
A samozrejme, cesty boli plné. Diaľničný projekt bol podporovaný 90% obyvateľmi a pred voľbami všetky významné strany sľúbili pokračovanie, dokonca rozvoj ďalších diaľnic. Stalo sa. Kontinuita zabezpečila, že objem financií zvýšila samotná vláda na viacero priorít:
- prepojenie s Maďarskom, Slovinskom a už Srbskom
- Istrijský "Y"
- nová mapa diaľničnej siete HR
Dnes väčšina existuje, aj keď niekde len 1/2 profily.
Najväčšie ústupky a problémy pri výstavbe A1:
- nestíhalo sa financovať úplne všetko, preto sa ustúpilo od výstavby oboch tunelových rúr tunelov Mala Kapela a Sv. Rok a aj tu boli neustále časové sklzy
- problémy so silným nárazovým vetrom pri Šibeniku, nedostatočná navrhnutá konštrukcia, nebol však ani čas to meniť ani financie, vláda rozhodla, že keď bude silno fúkať vietor, diaľnica sa bude zatvárať
- problémy s financiami, splátky veľkých dlhov a väčšie výdavky v armáde (modernizácia pobrežnej stráže, nové stroje na odmínovanie, hraničná stráž, protidrogová kriminalita) spôsobovali meškanie platieb aj Bechtelu aj iným firmám. Bechtel pohrozil dočasným zastavením výstavby a prepustením 2500 ľudí, vláda si požičala financie a Bechtel pokračoval ďalej, iné firmy si navyšovali cenu, ale stavali ďalej (tým sa stavba neznehodnotila a vláda de facto v dlhodobom horizonte zarobila)
Vždy sa snažila nájsť komisia zložená zo súkromných stavebných firiem a finančných skupín a vláda spoločné riešenie. Zasadalo sa každý mesiac, každý 1/4 rok sa dávala správa, tolerancia neplnenia zo strany vlády do 5% (financie), zo strany firiem do 9% (plynulosť výstavby) bola splnená mimo neplatenia zo strany vlády.
Diaľnica sa otvorila. To bola veľká chvíla pre národ, politikov, aj turistov. Stavebné práce sa presunuli na iné cestné stavby. Ale ukázali sa prvé nedostatky.
- vietor pri Šibeniku a na 2 ďalších miestach fúkal dosť často, v priemere za letnú sezónu až 27x sa dočasne musela diaľnica uzavrieť na daných úseku, reálne sa prevracali kamióny, ale aj autá s prívesnými obytnými prívesmi
- citeľne chýbali druhé tunelové rúry
- chýbal lepší informačný systém ku kolónam a k počasiu
- zárezy, ktoré boli dočasne uchytené sa vplyvom počasia mierne posunuli
- správa a údržba nedisponovala autami na údržbu zelene na odpočívadlách
- málo ČSPH cez letnú sezónu
...
Dnes sa väčšina rieši.
, ale Jadranska Magistrala 55 km/h a vnútrozemská cesta 70 km/h - takže ten, čo ide po A1 súvisle min. od Zagrebu až po Split, tak ten jednoducho ušetrí aj čas aj palivo aj keď je cena na SKK, 800-900 SKK.
