od Dialniciar » 08. Jan 2008 13:55
Najnovší plán výstavby diaľnic cez PPP sa na Slovensku posúva opäť bližšie ku svojmu cieľu. Celkové stavebné náklady sa pohybujú na úrovni cca. 3,5-4 mld. EUR. Slovensko rozdelilo túto sumu na 3 časti, na jednotlivé 3 základné balíky. Realizácia by podľa vlády mala prebehnúť naraz a tým sa tieto projekty PPP stávajú jednými z najväčších v rámci celej Európy. Niekoľkonásobne prekračujú ostatné projekty v susedných krajinách, či už úspešné alebo neúspešné v Českej republike, Maďarsku alebo v Rakúsku.
Slovensko sa rozhodlo, že cez PPP projekty prepojí svoju krajinu diaľnicou D1, ktorej úseky sa dnes stavajú aj viac ako 10 rokov. Slovensko nemá prijatú koncepciu rozvoja výstavby diaľnic a ciest diaľničného typu, ktorú by presadzovala každá vláda. Preto mešká prepojenie dvoch najväčších miest, mešká prepojenie regiónov s hlavným mestom a chýbajúce diaľnice sa stali hlavnými výhradami nových investorov pri príchode na Slovensko.
Rozsiahlejšie PPP projekty vo výstavbe diaľnic a ciest diaľničného typu sa realizujú len v Španielsku, Grécku, Francúzsku a v Rusku. To sú však všetko krajiny ekonomicky mnohonásobne silnejšie, krajiny vyspelejšie a s PPP majú dlhoročné skúsenosti.
Slovensko pristupuje k PPP len relatívne zodpovedne a prijalo veľmi tvrdý zákon k možnému vyvlastneniu pôdy. Oveľa tvrdší zákon, než tomu bolo v r. 1999-2001 v Chorvátsku, i keď sa to tamojšie úrady snažia zakryť a práve na zákony Chorvátska sa odvolávajú. Lenže v Chorvátsku sa takýto zákon nedostal pred tamojšie súdy. Slovensko má okrem toho ďalšie negatíva v tejto oblasti a tými je pripravenosť stavieb z hľadiska posúdenia na ŽP, trasovanie a varianty výstavby. Toto sú riziká, ktoré by mala niesť vláda a nie súkromný koncesionár. Ak sa prenesú riziká na koncesionára, koncesionár bude žiadať v konečnom dôsledku vysoké tieňové mýto. Podľa našich prepočtov bude možné žiadať od 250% nahore voči stavebným nákladom v horizonte 30 rokov. Znamenalo by to, že vláda by musela dávať na splátky koncesionárovi min. o 100% vyššiu sumu, než akú dáva v posledných rokoch z rozpočtu bez eurofondov. Tomuto sa vyrovnáva zase fakt vysokého hospodárskeho rastu na Slovensku a stabilná inflácia a prudko rastúce príjmy krajiny, takže by nemala nastať vážnejšia finančná kríza. Vláda má však ďalšie nedostatky pri príprave PPP projektov a tým je samotné tieňové mýto a výnos z čistého mýta. Tieňové mýto by vôbec v jednom z balíkov nemuselo existovať podľa našich prepočtov. Ide o stavebne najľahší úsek, i keď niektoré stavby budú technicky náročné, ale intenzity a hospodársky rozvoj sú tu vysoké. Je zrejmé, že vláda chce týmto úsekom znížiť zaťaženie na iných úsekoch, avšak to sa slovenská vláda mýli, pretože vyhlásila 3 tendre a nikde nie je zaručené, že všetky vyhrá ten istý koncesionár.
Pripravenosť slovenskej vlády na výstavbu cez PPP patrí k tým lepším v porovnaní s tými krajinami, kde sa takto stavalo prvé razy ako Veľká Británia, Chorvátsko, Portugalsko, Španielsko či Grécko. Je to oveľa lepšia pripravenosť, než aká bola v štátoch typu Česká republika a Maďarsko. Avšak cez PPP sa stavia v Európe už vyše desať rokov a Slovensko by malo byť v prípravách oveľa ďalej a vyvarovať sa rizikám. Základná chyba je v poradenstve vlády. Nová vláda totiž väčšinu odborníkov vymenila a na chybu prišla až o pol roka. Slovensko by malo mať v oveľa lepšom stave pripravené úseky na výstavbu alebo by mala na seba prevziať všetky podstatné riziká spojené s trasovaním a novými zákonmi.
Obrovským rizikom je tiež mýtny systém. Nebude fungovať skôr ako 1.1.2010. Ak nastane akýkoľvek problém typu odvolanie sa neúspešného záujemcu, reálne hrozí, že novo postavený úsek cez PPP nebude mať štátom garantovaný mýtny systém. Hroziacich potom možných scenárov je až priveľa. Štát má samozrejme jasnú predstavu a tou je vládou kontrolovaný výber mýta a rozdiely z potrieb na výstavbu bude doplácať všetkým víťazom jednotlivých tendrov.
Moje osobné presvedčenie však je, že Slovensko sa malo viac zapojiť do čerpania eurofondov, zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu smerujúceho na výstavbu diaľnic a ciest diaľničného typu a lepšie sa venovať prípravám stavieb určených na výstavbu cez PPP a podľa možností stavby, z ktorých bude mať Slovensko vyšší prínos ako vyššie platené tieňové mýto. Tým myslím napríklad obchvat Bratislavy, v prvej fáze diaľnica D4, 1. etapa cesty diaľničného typu R7 od Bratislavy v smere na juh-juhovýchod, D3, R4 a podobne. A to z jednoduchého dôvodu: ak sa dnes bude stavať na Slovensku hlavne cez PPP, tak Slovensko bude mať možnosť stavať iné úseky možno 3-4 roky. Ak by sa však všetka snaha venovala na rýchlejiu výstavbu z iných zdrojov a o 3-4 roky sa výstavba rozbehla aj cez PPP, znížilo by sa tieňové mýto pod 100% reálnych stavebných nákladov a Slovensko by malo voľné zdroje na platby pre koncesionárov. Naopak to fungovať nebude. Vychádzam zo skúseností z iných štátov sveta.
Slovensko by nemalo realizovať takéto drahé stavby nutné pre krajinu a hospodárstvo cez systém, ktorý nemá dobre pripravený. Riziká sú totiž pre štát vysoké a pre koncesionárov tiež. Obaja sa na to pripravia v zmluvách. Ak sa tento projekt nepodarí, bude to ďalšia rana pre tento región z hľadiska výstavby cez PPP. Za to však nebudú môcť stavebné spoločnosti a ich finanční partneri, nakoľko kritických hlasov sa ozýva dosť aj na samotnom Slovensku a niektorí finančníci dokonca hovoria, že nemajú dostatok informácií zo strany vlády, čo je nepochybne ďalšia chyba.
Slovensko má jedno pozitívum a síce, že o výstavbu prejavilo dostatok záujemcov, ktorými sú renomovaní stavbári v rámci svetového stavebníctva a len v niekoľkých prípadoch ide o špekulatívnych finančných investorov.
Slovensko je členom EÚ, OECD, NATO a ostatných svetových organizácií. Pri výstavbe diaľnic a zlepšovania parametrov ostatnej dopravnej infraštruktúry však značne zaostáva. Problémom je tiež veľmi nepriehľadná legislatíva a prípadné súdne spory trvajú aj niekoľko rokov. Slovensko dáva na výstavbu diaľnic ročne cca. 600 miliónov eúr. Priemerné náklady na výstavbu 1 km sú však 13,6 mil. eúr. Aj preto PPP projekt plánovaný slovenskou vládou je nielenže jedným z najväčších v Európe, ale je mimoriadne sledovaný celou Slovenskou republikou, pretože v priebehu 4-5 rokov by mal súkromný sektor preinvestovať viac samotná slovenská vláda v priebehu posledných 8-10 rokoch.
Preložené/upravené: PPP Alliance Europe, Roma, Adaios