Spôsoby financovania/výstavby diaľnic

sekcia venovaná financovaniu nielen diaľnic, ale aj ostatných projektov s hlavným zameraním na Public Private Partnership

Moderátor: Moderátori

Akými spôsobmi by sa mala výstavba na Slovensku financovať alebo stavať?

Výstavba diaľničnej siete by mala byť financovaná len zo štátneho rozpočtu.
4
6%
Výstavba diaľničnej siete by mala byť financovaná len z úverových programov.
2
3%
Výstavba diaľničnej siete by mala byť stavaná len súkromnými investormi a len minimálne aj s prispením štátneho rozpočtu.
2
3%
Výstavba diaľničnej siete by mala byť stavaná súkromnými investormi, aj s prispením štátneho rozpočtu a z úverových programov.
34
47%
Výstavba diaľničnej siete by mala byť financovaná zo štátneho rozpočtu a z úverových programov.
30
42%
 
Celkový počet hlasov : 72

Metódy financovania diaľnic

Odoslaťod bystrik » 04. Feb 2005 01:25

odporúčam článok na str. 9

http://www.zsps.sk/upload/file/ACF4831.pdf
Obrázok používateľa
bystrik
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 519
Obrázky: 38
Založený: 03. Feb 2005 22:40

Stanovisko poradcu MDPT Mott-McDonald k PPP výstavbe diaľnic

Odoslaťod bystrik » 04. Feb 2005 14:36

Obrázok používateľa
bystrik
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 519
Obrázky: 38
Založený: 03. Feb 2005 22:40

Skôr než metódy je vhodnejšie nazvať to Spôsoby.

Odoslaťod Diaľničiar » 12. Feb 2005 15:43

Spôsob financovania diaľnic je všade vo svete rovnaký. Tým hlavným investorom by mal byť a aj je v konečnom dôsledku štát. Pretože aj keď stavia súkromný kapitál, tak štát spláca a splatí viac.

Ja som za to, aby štát dával na výstavbu diaľnic aspoň 25 mld.sk S touto sumou sa už dá stavať aj D1 a aj R1+R2 a obchvaty miest. Nie je to na opravu ciest, ešte tak max. na opravu D a R. Z tých 25 mld.sk by dával štát 15 mld.sk a 10 mld.sk by išlo z fondov EÚ a úverov. Prípadne by sa tá suma dala doplniť aj zo súkromného kapitálu, ale ten je pre štát (podotýkam pre štát, nie pre staviteľa ani investora) najnevýhodnejším spôsobom, ešte horším ako vziať si úver, aj keď teraz sme v EÚ a sú tu kritériá pre neprekračovanie schodku rozpočtu nad 3% HDP ročne, preto aj vznikla Národná diaľničná spoločnosť, pretože ona si bude síce brať úvery na výstavbu diaľnic, ale tento dlh sa nebude oficiálne započítavať do štátneho dlhu SR. Konkrétne v r. 2005 si má vzieť úver vo výške 4 mld.sk.
Diaľničiar
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 298
Založený: 11. Feb 2005 22:40

Re: Skôr než metódy je vhodnejšie nazvať to Spôsoby.

Odoslaťod feroslav » 19. Apr 2005 17:54

Diaľničiar napísal:Spôsob financovania diaľnic je všade vo svete rovnaký. Tým hlavným investorom by mal byť a aj je v konečnom dôsledku štát. Pretože aj keď stavia súkromný kapitál, tak štát spláca a splatí viac.


Toto nie je pravda. Existujú aj súkromné diaľnice bez príspevku štátu, alebo za účasti štátu ako jedného z rovnoprávnych akcionárov. Talianske diaľnice sú od samého počiatku súkromné. Francúzske diaľnice boli spočiatku štátne, dnes je prevažná väčšina v súkromných rukách - akciové spoločnosti s účasťou či bez účasti štátu, ale podľa obchodného práva, viď stránku Association des Sociétés Francaises d'Autoroutes et d'Ouvrages http://www.autoroutes.fr/

Pravda je, že ak štát chce kamuflovať finančné toky, prostredníctvom PPP (public-private partnership) tak dokáže urobiť lepšie, než keby jednal priamo na vlastné triko.

Diaľničiar napísal:Ja som za to, aby štát dával na výstavbu diaľnic aspoň 25 mld.sk S touto sumou sa už dá stavať aj D1 a aj R1+R2 a obchvaty miest. Nie je to na opravu ciest, ešte tak max. na opravu D a R. Z tých 25 mld.sk by dával štát 15 mld.sk a 10 mld.sk by išlo z fondov EÚ a úverov.


Toto je typický postoj stavbára, čo čaká na kontrakt - dajte viac peňazí a budete šťastní. Iný postoj zaujme daňový poplatník - nech platí ten, čo jazdí a zaplaťte si to z mýtneho. Iný postoj zaujme motorista, alebo sused vlastník pozemku pri diaľnici. Toto je dobré si uvedomiť, lebo to vysvetlí mnohé.

Diaľničiar napísal:Prípadne by sa tá suma dala doplniť aj zo súkromného kapitálu, ale ten je pre štát (podotýkam pre štát, nie pre staviteľa ani investora) najnevýhodnejším spôsobom, ešte horším ako vziať si úver, aj keď teraz sme v EÚ a sú tu kritériá pre neprekračovanie schodku rozpočtu nad 3% HDP ročne, preto aj vznikla Národná diaľničná spoločnosť, pretože ona si bude síce brať úvery na výstavbu diaľnic, ale tento dlh sa nebude oficiálne započítavať do štátneho dlhu SR. Konkrétne v r. 2005 si má vzieť úver vo výške 4 mld.sk.


Na túto tému viď http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=446

Ak štát jedná ako jeden z akcionárov podieľajúcich sa na výnosnom podniku, investuje a počíta si zisk. Ak je štát v pozícii Slovenskej republiky s potrebou kamuflovať bankrot koncepcie výstavby diaľnic a chce, aby to všetko zaplatil súkromný kapitál, ale výstavba má katastrofálne IRR a teda celkové ekonomické vyhliadky, všetko vyzerá inak. Tak, ako to načrtol Diaľničiar, česť jeho pamiatke.
feroslav
 

Re: Skôr než metódy je vhodnejšie nazvať to Spôsoby.

Odoslaťod Scotty » 09. Máj 2005 20:51

feroslav napísal:
Diaľničiar napísal:Spôsob financovania diaľnic je všade vo svete rovnaký. Tým hlavným investorom by mal byť a aj je v konečnom dôsledku štát. Pretože aj keď stavia súkromný kapitál, tak štát spláca a splatí viac.


Toto nie je pravda. Existujú aj súkromné diaľnice bez príspevku štátu, alebo za účasti štátu ako jedného z rovnoprávnych akcionárov. Talianske diaľnice sú od samého počiatku súkromné. Francúzske diaľnice boli spočiatku štátne, dnes je prevažná väčšina v súkromných rukách - akciové spoločnosti s účasťou či bez účasti štátu, ale podľa obchodného práva, viď stránku Association des Sociétés Francaises d'Autoroutes et d'Ouvrages http://www.autoroutes.fr/

Pravda je, že ak štát chce kamuflovať finančné toky, prostredníctvom PPP (public-private partnership) tak dokáže urobiť lepšie, než keby jednal priamo na vlastné triko.

Diaľničiar napísal:Ja som za to, aby štát dával na výstavbu diaľnic aspoň 25 mld.sk S touto sumou sa už dá stavať aj D1 a aj R1+R2 a obchvaty miest. Nie je to na opravu ciest, ešte tak max. na opravu D a R. Z tých 25 mld.sk by dával štát 15 mld.sk a 10 mld.sk by išlo z fondov EÚ a úverov.


Toto je typický postoj stavbára, čo čaká na kontrakt - dajte viac peňazí a budete šťastní. Iný postoj zaujme daňový poplatník - nech platí ten, čo jazdí a zaplaťte si to z mýtneho. Iný postoj zaujme motorista, alebo sused vlastník pozemku pri diaľnici. Toto je dobré si uvedomiť, lebo to vysvetlí mnohé.

Diaľničiar napísal:Prípadne by sa tá suma dala doplniť aj zo súkromného kapitálu, ale ten je pre štát (podotýkam pre štát, nie pre staviteľa ani investora) najnevýhodnejším spôsobom, ešte horším ako vziať si úver, aj keď teraz sme v EÚ a sú tu kritériá pre neprekračovanie schodku rozpočtu nad 3% HDP ročne, preto aj vznikla Národná diaľničná spoločnosť, pretože ona si bude síce brať úvery na výstavbu diaľnic, ale tento dlh sa nebude oficiálne započítavať do štátneho dlhu SR. Konkrétne v r. 2005 si má vzieť úver vo výške 4 mld.sk.


Na túto tému viď http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=446

Ak štát jedná ako jeden z akcionárov podieľajúcich sa na výnosnom podniku, investuje a počíta si zisk. Ak je štát v pozícii Slovenskej republiky s potrebou kamuflovať bankrot koncepcie výstavby diaľnic a chce, aby to všetko zaplatil súkromný kapitál, ale výstavba má katastrofálne IRR a teda celkové ekonomické vyhliadky, všetko vyzerá inak. Tak, ako to načrtol Diaľničiar, česť jeho pamiatke.


Feroslav (p. Mesík), hlavne, že vy ste expert I. kategórie, ktorý ani nevie, čo je to kvalitná diaľnica, pretože ani na nej radšej nebol (myslím tým diaľnicu D1).

Neviete čítať, keď kritizujete vetu Diaľničiara, pretože, nech diaľnicu stavia aj súkromný investor, ale nakoniec ju zaplatí štát. A zaplatí viac, než keď by ju mal stavať on, len s tým rozdielom, že spláca dlhšie, t.j. okamžitý efekt je pozitívnejší. Najprv sa naučte čítať, potom niečo označte ako nepravdivé. Naviac, Francúzsko a Taliansko, to sú 2 príklady. Neslávne dopadli diaľnice v súkromných rukách v Maďarsku pre vysoké mýto. A nielen v Maďarsku, ale aj v Španielsku a vo Veľkej Británii. :twisted:

Ja si nemyslím, že stavbár, motorista a daňový poplatník sa líšia v tom, že na diaľnice tento štát zabúda. Feroslav, vy asi veľké dane neplatíte. V Nemecku dá štát ročne na opravu (výstavbu) diaľničnej (cestnej) siete každý rok viac ako 10 mld. EURo, ... zase neviete nič o svete, viete len urážať. Okrem toho, toto bol triezvy odhad, ja ako stavbár by som dával aj 100 mld. SKK na rozvoj infraštruktúry, no tiež ako realista by som povedal, že by stačilo aj 30 mld. SKK. :twisted:

Neviem, o čom píšete. Vy najprv skritizujete všetko, čo Diaľničiar uviedol a potom ho "pochválite v štýle nech je mu zem ľahká". Ak ste si mysleli, že Diaľničiar odišiel, mýlite sa, sú tu ďalší dvaja. 8)
Scotty
diskutujúci
 
Príspevky: 106
Založený: 21. Feb 2005 18:42

Odoslaťod Caesar » 14. Máj 2005 17:15

Najväčším investorom diaľničnej a vôbec celej siete by mal byť štát. Či už priamo prostredníctvom štátneho rozpočtu alebo aj nepriamo prostredníctvom úverových programov od viacerých bánk.

Keďže je SR začlenená v EÚ, tak má tú výhodu, že môže čerpať aj finančné prostriedky z EÚ. Teda to je 2. spôsob financovania diaľnic.

SR je momentálne v situácii, že chce diaľnice stavať rýchlym tempom, ale nemá dostatok peňazí na ich výstavbu a tak sa snaží zapojiť do výstavby diaľnic aj súkromný kapitál.

Viac spôsobov financovania diaľnic na Slovensku neexistuje, záleží len podľa poradia. 8)
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Odoslaťod aquila » 30. Máj 2005 00:34

mno ale metody financovania a vyberu poradcov su na slovensku zda sa byt stale rovnake ..

zase raz "v tiesni" bolo nieco zadane "priamo"

vid.
http://dialnice.info/viewtopic.php?t=623
Obrázok používateľa
aquila
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 462
Založený: 03. Feb 2005 19:08
Bydlisko: doma :)

Spôsoby financovania/výstavby diaľnic

Odoslaťod Caesar » 09. Jún 2005 21:26

Diaľničná výstavba na Slovensku napreduje stále pomaly.

Mám pre vás otázku, že akým spôsobom by sa podľa vás mala výstavba diaľnic financovať?

Pri všetkých možnostiach sa automaticky počíta aj s fondami EÚ.
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Re: Spôsoby financovania/výstavby diaľnic

Odoslaťod mel » 10. Jún 2005 10:34

Caesar napísal:Diaľničná výstavba na Slovensku napreduje stále pomaly.

Mám pre vás otázku, že akým spôsobom by sa podľa vás mala výstavba diaľnic financovať?

Pri všetkých možnostiach sa automaticky počíta aj s fondami EÚ.


Tu sme ale opat pri trasovani a otazke co kolko stoji a aka je priorita jednotlivych usekov ... repektive, aka ma byt strategia financovania projektov podla "typu uzitku". :) Je to problematika nielen financovania dialnic ale cestnej siete ako takej. Uz niekde inde Dedo mraz :wink: spominal porovnanie financovania dialnic a rekonstrukcie ciest u nas a v okolitych krajinach... trochu to rozvediem na jednom priklade...

Pozrime sa na to z pohladu rozvoja regionov: Dnes je situacia v republike taka, ze rozvoj ide zo zapadu ... podobne aj stavba dialnic. Tym sa zvysuju rozdiely medzi regionmi (napr. najnovsie statistiky ohladom real. miezd: http://tvojepeniaze.pravda.sk/sk_pkariera.asp?y=sk_pkariera/platy_v_reginoch.htm . (Ani tu ale nechcem tvrdit, ze vsetko je to len o dialniciach)

Z tohoto hladiska by bolo potrebne zvysit hospodarsky vyznam regionov na vychode (KE-PO) oproti centru na zapade (BA). Samozrejme podobne sa da pristupovat k ostatnym regionom, ale v zasade druhe a tretie najvacsie SK mesto by mohli a maju potencial vytvorit protipol rozvoju BA, z coho by profitovala cela republika... problemom rozvoja HDP nie je rozvoj SK ako celku ale konkretnych regionov, ktore zaostavaju ako v absolutnych cislach tak i v % raste.

Z tohoto podhladu sa moze zdat, ze priam kriticky vyznam ma usek R4 KE - milhost, aj ked sam o sebe vela neriesi a bez D1 je len zalepenim oci (kedze cesta na MR z KE je podla mna OK a nie je nicim problemova)... skor teda ma vynam vybudovat siet RC v okoli KE a PO tak, aby vytvorili samostatne fungujuci a rozvijajuci sa region (opat by som ale neprecenoval vyznam RC pri rozvoji, samotna RC nic neriesi, je to aj v ludoch a kope inych veci) ...

Takto (z pohladu rozvoja regionov a rovnomernejsieho rozlozenia rastu) mi to vychadza tak, ze je potrebne stavat lacnejsie RC respektive kvalitne 4-prudove cesty (nie vsade je potrebna cesta parametrov RC) alebo kombinacia pri usekoch, kde by RC bola prilis draha (napr. Soroska - jednoducho potrebuje tunel, ale zlepsenie parametrov horskeho prechodu je na nejaky cas dobrym riesenim, ktory regionu pomoze rovnako ... to by bol prvy usek, ktory by som riesil na trase KE-RV). Na tieto projekty by som sa jednoznacne snazil ziskat prostriedky z EU pre rozvoj regionov - mali by to byt nielen projekty ciest, ale komplexneho rozvoja regionov... jeden priklad: zemplin - rozvoj tur. ruchu, vidieckej turistiky) - rekonstrukcia ciest I. a II. triedy s napojenim na D1. Dalsi priklad by mohla byt R2 v useku TN - ZnH... tiez vypracovat plan rozvoja regionu a riesit useky kombinaciou RC / rekonstrukcia.

Takto by sa dali ziskat financie nielen na rozvoj siete dialnic ale i ostatnych komunikacii, na to je vsak potreba ucelenej strategie a posudzovania kazdeho useku D a RC i z pohladu obsluznosti regionu ostatnymi cestami. To plati hlavne pre regiony, kde sa nerata do r. 2015/2020 so stavbou D/RC.

Subezne s tym by som prioritizoval D1 BA-MI, kedze je to chrbtica siete dialnic. Tu by som staval pomocou uverov a PPP, viac by som sa sustredil na PPP, kedze to bude z hladiska vynosovosti po dobudovani skutocne "hlavny tah" (prepac feroslav). :wink: Takisto ma potencial byt vyuzivana najviac a tym sa PPP oplati (Tu som mozno prehnany optimista, ale predpokladam fakt, ze tranzit vychod - zapad porastie s budovanim automobiliek a tym, ze dodavatelia sa pravdepodobne budu tlacit viac na vychod, kedze kapacity (prac. sily) su na zapade v strojarenstve pomerne vycerpane samotnymi automobilkami).

Tym (PPP na D1, potencialne D3 - nezabite ma pls) by sa uvolnili viac prostriedky SR a EU na budovanie RC, ktore by mali mat viac lokalny vyznam a ciastocne i tranzit.

Teda vysledok mikroanalyzy mojich pocitov:
1. D1 (+D3) - hlavna tranzitna os: SR + PPP
2. RC - s vyznamom lokalnej obsluhy - SR + EU fondy
3. RC + cesty I a II triedy - fundy EU na rozvoj regionov.


Tak a to som zvedavy na reakcie :)
mel
Obrázok používateľa
mel
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 10
Založený: 07. Feb 2005 13:41

Odoslaťod wazari » 10. Jún 2005 14:32

Trosku zareagujem na mel-a. :wink:

S tym PPP to nevidim az tak optimisticky (ako vhodneho zdroja financovania). Prvy priznak je uz to, ze z povodneho PPP zameru ministerstva dopravy sa uz vypustilo zopar usekov - vychod a Ruzomberok. PPP bude treba aj splacat, myto na to stacit nebude (v dohladnej dobe urcite nie), takze zo statneho rozpoctu. No a tam sa urcite nevezme zo skolstva alebo zdravotnictva, ale z dialnicneho balika - hlavne ked budeme musiet strazit 3% deficit statneho rozpoctu. Kedze sa to rozlozi na dakych 30 rokov, nebude to "az" taka palka, ale peniazmi na dialnice to zamava.
No a EU fondy. Tie su vzdy iba doplnok. Celkovo by sme v blizkej buducnosti mali asi dostat z EU viac penazi ako doteraz (este nikto nevie kolko), otazne je, kolko z nich pojde na cesty. Teraz je tam penazi na 3 roky na 5 usekov (velmi zjednodusene povedane). Na tych 7 rokov tam bude na 15 usekov? A este som pocul, ze sa uvazuje niektore useky pri Ziline preplatit spatne z fondov EU, co znizi EU balik v buducom obdobi a ktovie, co sa stane s usetrenymi peniazmi.
Preto som hlasoval za SR + uvery.
Naposledy upravil wazari dňa 10. Jún 2005 14:43, celkovo upravené 1 krát.
Obrázok používateľa
wazari
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 3
Založený: 17. Máj 2005 17:12

Financovanie

Odoslaťod fh » 10. Jún 2005 14:34

-------------------------
Naposledy upravil fh dňa 30. Aug 2005 15:28, celkovo upravené 1 krát.
fh
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 7
Založený: 06. Máj 2005 12:19

PPP

Odoslaťod mel » 10. Jún 2005 15:48

wazari napísal:Trosku zareagujem na mel-a. :wink:

S tym PPP to nevidim az tak optimisticky (ako vhodneho zdroja financovania). Prvy priznak je uz to, ze z povodneho PPP zameru ministerstva dopravy sa uz vypustilo zopar usekov - vychod a Ruzomberok. PPP bude treba aj splacat, myto na to stacit nebude (v dohladnej dobe urcite nie), takze zo statneho rozpoctu. No a tam sa urcite nevezme zo skolstva alebo zdravotnictva, ale z dialnicneho balika - hlavne ked budeme musiet strazit 3% deficit statneho rozpoctu. Kedze sa to rozlozi na dakych 30 rokov, nebude to "az" taka palka, ale peniazmi na dialnice to zamava.
No a EU fondy. Tie su vzdy iba doplnok. Celkovo by sme v blizkej buducnosti mali asi dostat z EU viac penazi ako doteraz (este nikto nevie kolko), otazne je, kolko z nich pojde na cesty. Teraz je tam penazi na 3 roky na 5 usekov (velmi zjednodusene povedane). Na tych 7 rokov tam bude na 15 usekov? A este som pocul, ze sa uvazuje niektore useky pri Ziline preplatit spatne z fondov EU, co znizi EU balik v buducom obdobi a ktovie, co sa stane s usetrenymi peniazmi.
Preto som hlasoval za SR + uvery.


Ja som tiez hlasoval za SR + uvery ... ja zopakujem to co som uz napisal: ratam s tym, ze tranzit po D1 bude narastat v nasledujucich rokoch radovo o desiatky percent rocne... vdaka automobilkam a nutnosti umiestnit dodavatelov viac na vychod... preto tvrdim, ze PPP ma vyznam ... samozrejme je potrebne povedat, ze ak ma byt dialnica o 100% drahsia, tak tam sme so vsetkymi predpokladmi v kybli :) ... PPP ma vyznam, ak bude navysenie ceny zhruba zodpovedat standarnej vynosovosti investicii - tj. cca 10% p.a. ... opat vsak opakujem, samotne postavenie dialnice nesposobi to, ze sa vratia naklady!!! Ja som hovoril najma o tom, ze je potrebne mat strategiu rozvoja regionov, do ktorej by to potom mohlo zapadnut... Ak by bolo jasne napr. ze region Humenne - Vranov - Strazske - PO bude generovat priemyselnu vyrobu a budu tam dodavatelske zavody napojene na JIT odberatelov, realizacia PPP vyzera uplne inak ako v sucasnej situacii ...

Takisto dolezita poznamka je, ze PPP ma vyznam, az ked bude dobudovana D1 BA - MI (minimalne BA-KE + R4 KE-milhost).

este jedna poznamka: nerozumiem necinnosti NDS ohladom uverov, kedze kvoli tomu sa vytvorila.
mel
Obrázok používateľa
mel
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 10
Založený: 07. Feb 2005 13:41

Uvery vs. PPP

Odoslaťod mel » 10. Jún 2005 16:22

Kedze v tejto teme som doma, dovolim si par poznamok k porovnaniu PPP a Uveroveho financovania...

podstatne je porovnanie z financneho hladiska:

Z toho je PPP a Uverove financovanie uplne rovnocenne. Jediny rozdiel je v tom od koho si beriete uver a aka bude za nho zaruka.

Ak sa bavime o Uvere, tak zarukov su prijmy NDS, teda myto zjednodusene. Existuje iste riziko, ze myto nebude prinasat predpokladane prijmy, teda NDS nebude schopna splacat zavazky v stanovenych terminoch, co bude urcite zohladnene v urokovej sadzbe. Do akej miery to bude zohladnene, bude zavisiet od velkosti tohoto rizika. V zasade sa teda mozme bavit o tom, ze uverove moznosti su limitovane vyskou vynosov z myta. Oba tieto fakty su dolezite pri nahliadani na vyhodnost financovanie uvermi. Netreba zabudat, ze uvery treba aj splacat aj platit uroky ... pri optimistickej 5% sadzbe p.a. a dobe vystavby cca 4 roky a pri odklade splacanie po dobu vystavby je pri uvere na 10R urokove zatazenie niekde na urovni 35%. Tam sa oplati kalkulovat NPV (Net present Value) investicie pre porovnanie s bezurokovym financovanim.

Podobne mozme pocitat aj pri PPP. Rozdielom je, ze v tomto pripade je za spravu ako aj za vynosy zodpovedny koncesionar, teda vstupuje do tejto kalkulacie nepomerne viac rizik, ktore si ale osetruje koncesionar od zaciatku a nie su riesene zvysenim urokovej sadzby. Pri PPP sa rata s tym, ze vynosy budu kryt naklady koncesionara plus poziadavku na zisk, ktora sa hybe na urovni 5 - 10 % rocne. (Su to predsa len sukromne firmy, ktorych prvoradou ulohou je produkovat zisk).

Medzi PPP a uverom teda nie je v zasade rozdiel, pri uvere niektore rizika spojene s prevadzkou znasa stat, pri PPP koncesionar - investor. Spravne je pre porovnanie preto zahrnut tieto rizika do kalkulacie aj pri financovani uverom.

Bol som pri niekolkych kalkulaciach podobnych projektov (nesuvisiacich s dialnicami), ci uz islo o vyber dodavatelov, produktov, ci outsourcing, a vzdy bolo najvacsim problemom vytvorit porovnatelnu bazu dat, ktore maju vstupit do kalkulacie... vtedy sa definuje strasne vela predpokladov a zjednoduseni, aby to bolo vobec mozne porovnat. Vysledok je vacsinou taky, ze okrem vyberu "vitazneho" navrhu sa definuju doplnujuce podmienky, respektive doplnujuce usmernenia na zmiernenie rizik vyplyvajucich z odhadov.

Zaujimave su situacie, ked pri porovnani alternativ (financovania) vyjdu vsetky alternativy rovnako (NPV), alebo len so zanedbatelnymi odchylkami... tato situacia sa dnes stava pomerne casto, kedze globalizacia prinasa aj to, ze vacsina leadrov na trhu pouziva rovnake metody a postupy prace, teda maju velmi podobne ceny... V takomto pripade je vzdy najlepsi outsourcing, pretoze zabezpecenie rizik spojenych s kalkulovanou navratnostou je casto problematicke, najma v dlhodobom horizonte.

Evidentne mi z toho vychadza, ze obava z PPP nie je na mieste, a takto sa ja k tomu aj staviam. Dolezite je nastavit PPP tak, aby rizika spojene s tymto partnerstvom boli co najmensie. Partner si to necha vacsinou i zaplatit, ale potom sa aj snazi, aby tieto rizika eliminoval, kedze je to v jeho prospech.

A na zaver este jedna pomocka pre tych, pre ktorych to bolo cele prilis komplikovane: Predstavte si, ze cele PPP funguje ako leasing. Platite splatky a pouzivate trebars auto, ktore patri lizingovke a na zaver si ho za zostatkovu cenu odkupite.

A teraz mi povedzte ci je vyhodnejsie brat uver alebo PPP... podla man to je jedno, dolezite su podmienky a rizika (a ich kvantifikacia)
mel
Obrázok používateľa
mel
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 10
Založený: 07. Feb 2005 13:41

Odoslaťod Caesar » 10. Jún 2005 16:39

Moja téma a nejako to tu nestíham čítať. Vyjadrím sa cez víkend trošku podrobnejšie aj k viacerým tu písaným príspevkom, ak si nájdem čas.

Osobne som zabudol napísať, že za čo som hlasoval ja.

Ja som hlasoval za dva spôsoby financovania diaľnic a to zo štátneho rozpočtu a s pomocou úverov od bánk, t.j. posledná ponúkaná možnosť v hlasovaní.

Hlasoval som ako občan-"stavbár", t.j. toto sú overené spôsoby ako sa dajú diaľnice reálne stavať bez výraznejšieho predraženia, čo sa pri súkromnom investorovi nestane, pretože banka má úrok pre štát 3-10% ročne (a štát si berie na výstavbu diaľnic väčšinou úvery na 2-8 rokov) a súkromný investor dostane naspäť 200-250% toho, čo by dal štát za postavenie diaľnice, keby ju staval on.

Samozrejme, že keď tu nebude iná cesta než súkromní investori, tak proti tomu nič nemám, len treba "Konečne aj začať stavať".

No treba si tiež uvedomiť, že PPP sa dá zatiaľ uplatniť len na úsekoch od ZA po RK.

Osobne si myslím, že by štát mal posunúť zavedenie EURa na r. 2010 a mohol by si brať úvery na výstavbu diaľničnej siete, pretože sú nízke úrokové sadzby a to treba využiť. 8)
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Odoslaťod Caesar » 12. Jún 2005 15:19

Ja si osobne myslím, že PPP je nevýhodnejší systém než úvery, pretože PPP je v konečnom dôsledku drahším variantom.

Príklad: PPP má celkové zhodnotenie na úrovni 200%. Teda, ak by štát dokázal diaľnicu postaviť za 100 mld. SKK za 10 rokov, tak PPP ju postaví za 5-6 rokov za 200 mld. SKK s tým, že štát bude túto sumu splácať 20 rokov.

Úver si štát vezme s 5% úrokovou sadzbou a spláca ho cca. 10 rokov. Takže celkové úverové zhodnotenie je 150%.

Takže je to úplne jasné, PPP je horšiepre štát. Ano, štát ho spláca dlhšie, ale v konečnom dôsledku je to nevýhodnejší variant a aj keď ho spláca dlhšie, tak v takých splátkach ako keby splácal úver a v tom to je. Úver spláca 10 rokov, PPP 20 rokov.

Takže mel ja osobne si myslím, že úvery sú lepším riešením než PPP o 100%.

V súčasnosti ide o to, že PPP sa dá reálne využiť len na D1 na úsekouch medzi ZA a RK a možno neskôr aj medzi PP a PO. A možno aj na D3 od ZA po KM.

Ak sa štát rozhodol pre PPP, ok, len treba už začať. Pretože to dokáže každý, spraviť každé 4 roky novú koncepciu a nestavať podľa nej.

Ja nesúhlasím s tým, aby sme čo najskôr zaviedli EURO, pretože to nič nerieši. Deficit by mohol byť aj 5%, splácať sa to všetko dá a hlavne by sa dala riešiť výstavba diaľnic plynule. 8)
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Odoslaťod Caesar » 12. Jún 2005 15:25

Príklady proti PPP:

ČR, Maďarsko

ČR - zrušený tender, odškodnenie 8 mld. CZK, takže aj toto je riziko.
Maďarsko - vláda bola donútená diaľnicu M5 odkúpiť skôr pre vysoké mýto.

Príklady za PPP:

Chorvátsko, ktoré však realizuje PPP na 10% celkovej diaľničnej siete, konkrétne na polostrove Istria. Inak si HR berie úvery s úrokami 8-15%, pretože majú dôveru bánk, aj keď nie sú v EÚ, OECD či NATO. A chorvátsky model výstavby diaľničnej siete je na Slovensku nerealizovateľný. 8)

Západnú Európu sem dávať ako príklady nebudem, pretože štáty ako D, F či I alebo GB sú "nepoužiteľné" ako príklady kvôli odlišnému hospodársko-sociálnemu rozvoju než stredná Európa. 8)
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Odoslaťod Caesar » 12. Jún 2005 16:03

Ideálny a aj reálny systém financovania výstavby diaľničnej siete by bol nasledovný:

1. 10 mld. SKK na výstavbu diaľničnej siete zo štátneho rozpočtu.
2. 10 mld. SKK na výstavbu diaľničnej siete z úverov.
3. 10 mld. SKK na výstavbu diaľničnej siete z EÚ a jej inštitúcií.
4. model PPP na úseku ZA-RK.

Výsledkom by bolo 30 mld. SKK + model PPP na výstavbu diaľničnej siete, kde by nebolo treba úrad ako NDS, a.s., zostala by SSC, takže by sa ušetrilo aj na platoch a úradníkoch.

Rozloženie finančných prostriedkov:

1. 17 mld. SKK na diaľnicu D1 + model PPP na úseku ZA-RK.
2. 5 mld. SKK na RC R1.
3. 2,5 mld. SKK na diaľnicu D3.
4. 2 mld. SKK na RC R4 KE-Milhosť, potom obchvat SK (Svidník).
5. 1,5 mld. SKK na RC R2.
6. 1 mld. SKK na RC R3.
7. 0,5 mld. SKK na RC R5.
8. 0,5 mld. SKK na ostatné RC a D, predovšetkým prípravné práce.

Tento finančný model by mohol fungovať 4 roky.

Za 4 roky by boli dobudované viaceré plánované úseky a muselo by prísť k následnému prehodnoteniu:

Systém financovania:

1. 15 mld. SKK na výstavbu diaľničnej siete zo štátneho rozpočtu.
2. 10 mld. SKK na výstavbu diaľničnej siete z úverov.
3. 10 mld. SKK na výstavbu diaľničnej siete z EÚ a jej inštitúcií.

Výsledkom by bolo 35 mld. SKK na výstavbu diaľničnej siete bez podpory z PPP.

Rozloženie finančných prostriedkov:

1. 15 mld. SKK na diaľnicu D1
2. RC R1 by bola dobudovaná, financie by sa presunuli na splácanie PPP.
3. 5 mld. SKK na diaľnicu D3 a R5.
4. RC R4 KE-Milhosť by bola dobudovaná vrátane obchvatu Svidníka.
5. 4 mld. SKK na RC R2.
6. 2,5 mld. SKK na RC R3.
7. 3,5 mld. SKK na diaľnicu D4 a RC R6 a R7 + podľa potreby aj RC R2 a R3.

Dodatky:

1. PPP v prvom období by bolo splácané aj z mýtneho systému + zo zisku diaľničných známok, prípadne z financií určených na D1.

2. Diaľnica D3 + RC R5 by boli dobudované čo najskôr a podľa toho by sa aj presunuli prostriedky z D1 tak, aby D3+R5 boli dobudované skôr, než by D1 bola v PP od BA. D1 by sa stavala na všetkých úsekoch, t.j. PPP ZA-RK + štátny rozpočet, EÚ + úvery PP-PO. A v druhom období bysa budovala D1 hlavne aj v smere na MI a UA.

3. Mesto BA a obchvaty okolo miest by neboli financované z týchto súm, t.j. štát by si zobral ďalšie úvery, resp. úvery by si brali mestá a obce a štát by ich neskôr pomáhal splácať.

Predpoklady plynulej výstavby:

1. Pripravené pozemky.
2. Kvalitná legislatíva, jednotné postupy samosprávy a štátu.
3. Kvalitné tendre, plynulosť platieb.
4. Nemennosť koncepcie. 8)
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

PPP

Odoslaťod Andrej » 12. Jún 2005 19:02

Uvidíme, aké sa namerajú tento rok intenzity na úsekoch D1, kde sa plánuje PPP. Ak bude ďalej pokračovať vysoký nárast vozidiel na týchto úsekoch, nebude potom potrebné až toľko doplácať a predraženie nebude také veľké. Preto som hlasoval za financovanie diaľnic štátom, EÚ, úvermi aj PPP.
Tomu krachu PPP v Maďarsku však nechápem - výšku mýtneho si nemôže určiť štát, ak je zaviazaný doplácať rozdiel? Veď potom si zhotoviteľ úseku môže určiť akékoľvek mýto :roll: ...
Andrej
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 608
Založený: 08. Feb 2005 17:57

Odoslaťod kaviarista » 12. Jún 2005 19:23

Caesar, tak s tymto modelom by som na 95 perc. suhlasil.

Problem by bol ale ten, ze ak by namiesto 35 mld. bolo v reali vyclenenych napr. 28 mld. , nekratili by sa financie proporcionalne, ale niektorym usekom by boli odobrate financie v plnej vyske, inym nie. To by bola najvacsia hrozba pre spravodlivost navrhu.

A ja osobne tym 35 mld. neverim, aj ked samozrejme by som si prial aby tomu tak bolo.
Obrázok používateľa
kaviarista
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 7
Založený: 10. Feb 2005 21:46
Bydlisko: Zem

Odoslaťod Caesar » 12. Jún 2005 19:26

kaviarista napísal:Caesar, tak s tymto modelom by som na 95 perc. suhlasil.

Problem by bol ale ten, ze ak by namiesto 35 mld. bolo v reali vyclenenych napr. 28 mld. , nekratili by sa financie proporcionalne, ale niektorym usekom by boli odobrate financie v plnej vyske, inym nie. To by bola najvacsia hrozba pre spravodlivost navrhu.

A ja osobne tym 35 mld. neverim, aj ked samozrejme by som si prial aby tomu tak bolo.


Kaviarista,

bolo by to presne vyčlenené. Najprv 30 mld. SKK 4 roky po sebe, potom nárast na 35 mld. SKK.

Inú "cestu" ja nespomínam, tak nemeň moje názory, napíš si svoj. 8)

Ale je jasné, že ak by teoreticky malo prísť k nejakej takej zmene, akú píšeš, tak s tebou súhlasím, t.j. navrhol by som zníženie finančných prostriedkov na všetkých úsekoch, najviac na tom, kde by bolo vyčlenených najviac finančných prostriedkov, t.j. ak by malo byť o 7 mld. SKK menej, tak 4 mld. SKK by som "vzal" diaľnici D1. 8)
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Odoslaťod Čavo » 12. Jún 2005 19:34

Caesar,
Všimol som si, že PPP by bolo splácané z mýtneho systému a diaľničných známok. Ale nenašiel som tam informáciu, z akého balíka peňazí by boli splácané klasické úvery.

For All,
z akého balíka peňazí sa vlastne teraz splácajú pôžičky na cestnú infraštruktúru, prípadne špaciálne diaľnice?
čavo

To čo píšem, sú moje názory, alebo informácie, ktoré mám. Budem rád, ak si žiadne moje slová nikto nebude brať osobne.
Čavo
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 452
Obrázky: 1
Založený: 07. Feb 2005 15:19
Bydlisko: Nitra

Re: PPP

Odoslaťod Caesar » 12. Jún 2005 19:35

Andrej napísal:Uvidíme, aké sa namerajú tento rok intenzity na úsekoch D1, kde sa plánuje PPP. Ak bude ďalej pokračovať vysoký nárast vozidiel na týchto úsekoch, nebude potom potrebné až toľko doplácať a predraženie nebude také veľké. Preto som hlasoval za financovanie diaľnic štátom, EÚ, úvermi aj PPP.
Tomu krachu PPP v Maďarsku však nechápem - výšku mýtneho si nemôže určiť štát, ak je zaviazaný doplácať rozdiel? Veď potom si zhotoviteľ úseku môže určiť akékoľvek mýto :roll: ...


Štát si môže nastaviť výšku mýta, lenže výbery boli nedostatočné, tak ho zdvihli po "nátlakoch" súkromného investora a M5 sa stala drahou diaľnicou.

SR ... ja som aj za PPP (len to nie je výhodné pre štát), len nech sa už stavia. Pôvodné odhady boli, že v máji sa "to spustí". Je jún ... 8)
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Odoslaťod Caesar » 12. Jún 2005 19:49

čavo napísal:Caesar,
Všimol som si, že PPP by bolo splácané z mýtneho systému a diaľničných známok. Ale nenašiel som tam informáciu, z akého balíka peňazí by boli splácané klasické úvery.

For All,
z akého balíka peňazí sa vlastne teraz splácajú pôžičky na cestnú infraštruktúru, prípadne špaciálne diaľnice?


Čavo,

ja poznám tvoj názor na nové dlhy a ver tomu, že ani ja nie som naklonený zadlžovaniu štátu pre také účely ako vyššie sociálne dávky či dôchodky, no na infraštruktúru si požičiavať v mojom návrhu treba. Je to suma 10 mld. SKK priamo od bánk (nepriamo je to štátny rozpočet, ktorý má vyššie výdavky než príjmy a deficit sa kryje ďalšími úverami, cca. 50-70 mld. SKK ročne), no SR dáva ročne na splácanie dlhov 30-40 mld. SKK a tak by dávala o "niečo viac".

Spolu za 4 roky by to bola suma 40 mld. SKK a to sa splácať dá.

Z čoho? Z výkonu ekonomiky, ktorá rastie, z príjmov zo štátneho rozpočtu. Nové diaľnice, to sú noví investori, nové dane, nové pracovné miesta, menej vyplatených sociálnych dávok a ja nenavrhujem vziať si ročne 40 mld. SKK, len 10 mld. SKK.

Ano, je to proti cieľu súčasnej vlády, ktorá chce znižovať nie dlhy, ale schodok štátneho rozpočtu na úroveň max. 3% HDP ročne, pretože toto je jeden z nutných parametrov, ktoré musí ekonomika štátu dosiahnuť na to, aby bolo možné zaviesť EURO. V r. 2008, kedy sa to plánuje, budú 3% to, čo dnes 5%. Pretože tu bude HDP zvýšené o 100-vky mld. SKK vďaka novým investorom ako PSA PC TT, KIA ZA, FORD KE, SAMSUNG GA, ... inflácia nebude 8% ako minulý rok, a preto sa plánuje stavať až potom za viac finančných prostriedkov, lenže takýchto sľubov už tu bolo veľa a investori sú tu dnes, takže treba aj dnes stavať. 8)
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Odoslaťod Čavo » 12. Jún 2005 21:37

Vďaka.
Našiel som si tam odpoveď, že sa vlastne nepožičiavajú peniaze na nejaký účel, ale proste na preklenutie schodku štátneho rozpočtu a tak sa k tomu aj stavia pri splácaní.

Úvaha: Rád by som vedieť, kedy sa vlastne dlhy splatia, keďže sa ani neuvažuje o prebytku.
To nebola otázka, ale len taký povzdych.
čavo

To čo píšem, sú moje názory, alebo informácie, ktoré mám. Budem rád, ak si žiadne moje slová nikto nebude brať osobne.
Čavo
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 452
Obrázky: 1
Založený: 07. Feb 2005 15:19
Bydlisko: Nitra

Odoslaťod Caesar » 12. Jún 2005 21:53

čavo napísal:Vďaka.
Našiel som si tam odpoveď, že sa vlastne nepožičiavajú peniaze na nejaký účel, ale proste na preklenutie schodku štátneho rozpočtu a tak sa k tomu aj stavia pri splácaní.

Úvaha: Rád by som vedieť, kedy sa vlastne dlhy splatia, keďže sa ani neuvažuje o prebytku.
To nebola otázka, ale len taký povzdych.


Štátny rozpočet SR nemusí byť v prebytku, stačí len ak bude štát splácať viac než si bude požičiavať. A je pravdou, že tento cieľ sa pomaly darí napĺňať.

Najviac zadĺžený štát na svete: USA, dlh viac ako 2 500 mld. USD, len tohtoročný schodok je plánovaný na úroveň 400 mld. USD. Pre bližšiu predstavu toľko dosahuje rozpočet ministerstva obrany USA.

Avšak USA majú dôveru ... 8)
Caesar
Obrázok používateľa
Caesar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 43
Založený: 06. Máj 2005 15:03
Bydlisko:

Ďalšia

Naspäť na Public Private Partnership (PPP) + financovanie projektov

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 2 hostí.