:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

ja tak trochu OT ....

... vcera som bol po tyzdni v slovenckom krase (konkretne jasovska a zadielska planina - dedinka Haj) ... usim povedat ze toto oteplenie(a hlavne topenie snehu z planiny) a vydatne zrazky nam znovu pripravili prekavapenie ... osobne som nebol pri vyveroch ale vydel som na vlasne oci (z videa) co sa tam za uplinuli tyzden dialo ... cely kras je pod vodou! vodu chrli kazda skara kazde ustie podzemnych prestorov ... nieco neskutocne ... inokedy len slabucke vyveri alebo uplne suche obcase vyvieracky chrlia 100-200-300 ba az 600l/s !!! ... (teda v kulminacii vo stvrtok) ... podla miestnych ide o 10-20rocne maxima ... niektory tvrdia ze od 71-ho kedy boli v Haji zaplavy tak nic podobne nezazili .... no proste dost brutal!!! ... a nadhera zaroven ...
pramene uz sice slabnu aleHajske vodopady su stale nadherne;) a hlavne plne vody:))

Problém prívalových vôd sa nedá úplne vyriešiť.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=3350

Z článku je hlavne jasné, že na Slovensku nielenže chýba kanalizácia v mnohých oblastiach, ale hlavne fakt, že väčšina kanalizačnej siete je stará 50 rokov a už nevyhovuje a jednoducho potom nie je schopná zachytiť vodu pri silných prehánkach, pretože musí "odvádzať" aj splaškovú vodu atď.

V Nýrovciach pripravujú kanalizáciu - Pohronie.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=3354

Kanalizácia na dobrej ceste - Liptov.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=3462

Termín dokončenia projektu výstavby kanalizácie a čistenia odpadových vôd v dolnom Turci bude mať asi polročný odklad.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=3878

Veľká stavba, veľké problémy

Aj v Bardejove sa niečo pohlo ..konečne napájajú na kanalizáciu 2 mestské (!) časti
Celá investícia vychádza na cca 114 miliónov Sk

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=3812

V krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Kanada, ... je lepší systém kanalizácie (nie vzdy celoplošne ale väčšia časť krajiny ano):

Existuje tu tzv. dvojitý systém kanalizačných stôk, jedna berie odpady z WC atď. a druhá je pripravená práve na dažďovú vodu a samozrejme obidve kanalizačné rúry sú vyčistené od nánosov bahna a kameňa.

V SR, ČR, Poľsku, ... je tradičná len jedna kanalizačná rúra, kam ide aj odpad, aj dážď a často je ešte aj táto rúra zanesená nečistotami.

Toto potom spôsobuje, že pri silnejších lokálnych dažďoch ľahšie vznikajú lokálne povodne v kraiinách ako SR, ČR atď.

No, u nás v obci je oboje, prvý systém odvádza znečistenú vodu z domu (WC, kúpelňa, kuchyňa atď) do prvého systému cez ČOV a dažďová voda odteká druhým systémom mimo ČOV do potoka.
Jedna vec ale veľmi vadí. Ľudia začali vo veľkom používať drtiče kuchyňského odpadu a všetko čo vy nich zomelú, je posielané do systému 1, čo veľmi vadí obci, lebo systém vrátane ČOV na toto nie je stavaný.
Ale som si vedomý, že toto dvojsystémové privilégium moc obcí v krajinách V4 nemá, na druhú stranu na toto, keď je slušný projekt, rada prispeje EU, je stanovený totižto aj nejaký termín, dokedy musia mať obce nad X tisíc obyvateľov ČOV...

mapman napísal:No, u nás v obci je oboje, prvý systém odvádza znečistenú vodu z domu (WC, kúpelňa, kuchyňa atď) do prvého systému cez ČOV a dažďová voda odteká druhým systémom mimo ČOV do potoka.
Jedna vec ale veľmi vadí. Ľudia začali vo veľkom používať drtiče kuchyňského odpadu a všetko čo vy nich zomelú, je posielané do systému 1, čo veľmi vadí obci, lebo systém vrátane ČOV na toto nie je stavaný.
Ale som si vedomý, že toto dvojsystémové privilégium moc obcí v krajinách V4 nemá, na druhú stranu na toto, keď je slušný projekt, rada prispeje EU, je stanovený totižto aj nejaký termín, dokedy musia mať obce nad X tisíc obyvateľov ČOV...

Ako už písal wazari:

wazari napísal:v zmysle nasho vstupu do EU, do konca roku 2010 musi mat kazda aglomeracia nad 10 000 obyvatelov kanalizaciu a do roku 2015 kazda nad 2 000 obyvatelov - to je zaroven aj najdlhsie prechodne obdobie, do kedy treba naplnit legislativu EU, ktore SR vyrokovala

Len ČOV je niečo iné ako kanalizačná sieť. Nemyslím si, že je potrebné teraz budovať dvojitý kanalizačný systém, respektíve, tam, kde ešte nie je kanalizácia, tak tam sa to oplatí, ale tam, kde dnes kanalizácia existuje, tak tam zatiaľ musí (vzhľadom na finančnú situáciu a stav v ŽP v SR) postačovať jedna kanalizačná rúra, ale mala by byť pravidelne udržiavaná a následne by pre zabránenie vzniku povodní mali byť prečistené aj všetky korytá potokov a riek a tu by sa mali stavať aj poldre.

Podobne je tiež lepšie stavať poldre (suchá nádrž) a rekonštruovať existujúce vodné diela ako stavať teraz nové vodné diela na východnom Slovensku.

Z hľadiska ŽP je kapitola vodné hospodárstvo naozaj náročné na ochranu. Ale treba si uvedomiť, že bez vody by človek neprežil.

Na ochranu vodných zdrojov trenčianskeho regiónu 1 miliarda

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2871974

BRATISLAVA 29. augusta (SITA) - Na projekt Ochrana vodných zdrojov trenčianskeho regiónu je potrebných vhejednej miliardy korún, pričom finančné prostriedky získané z Kohézneho fondu EÚ by mali predstavovať viac ako 885 miliónov Sk. Vyplýva to z materiálu, ktorý dal rezort výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) do pripomienkového konania. Projektom dotknutá oblasť sa nachádza v Trenčianskom kraji v okresoch Trenčín a Nové Mesto nad Váhom po oboch stranách rieky Váh a rieši kanalizáciu v 12 obciach.

Hlavným cieľom projektu je ochrana vodárenských zdrojov zásobujúcich pitnou vodou viac ako 89 - tisíc obyvateľov a to odkanalizovaním obcí, ktoré nie sú napojené na čistiareň odpadových vôd, výstavbou Čističky odpadových vôd (ČOV) Ivanovce a dobudovaním ČOV Trenčianske Stankovce, na ktoré budú odkanalizované obce napojené. Odstránením znečisťujúcich látok v ČOV by malo dôjsť k výraznému zníženiu množstva znečistenia vypúšťaného do vodných tokov a zvýšiť by sa mala aj hygienická bezpečnosť obyvateľstva. Začiatok výstavby je plánovaný na apríl 2007 a predpokladaný čas ukončenia je december 2008.

Projekt Ochrana vodných zdrojov trenčianskeho regiónu bol vypracovaný v súlade s Národným environmentálnym akčným plánom (NEAP) a Stratégiou SR pre Kohézny fond 2004-2006 – sektor životného prostredia.

Copyright © SITA 2006,[29. 8. 2006 18:05:00]

Na Slovensko vstúpil vodohospodársky gigant - francúzska Veolia

http://ekonomika.sme.sk/clanok.asp?cl=2881621

Banská Bystrica 5. septembra (TASR) - Francúzska spoločnosť Veolia bude v SR najbližších 30 rokov zabezpečovať vodárenské a kanalizačné služby pre 950 000 obyvateľov zo 750 miest a obcí stredného a severného Slovenska. V máji 2006 zvíťazila v dvoch medzinárodných výberových konaniach na ich poskytovanie - v Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti (StVS) a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS) a v augusta Protimonopolný úrad (PMÚ) SR schválil spojenie spoločnosti Veolia Voda s týmito dvoma firmami.

V Banskobystrickom kraji bude Veolia Voda SR, ktorá sa nestáva majiteľom vodární ako takých, ale len ich prevádzkovateľom, zabezpečovať výrobu a distribúciu pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a servis pre 650 000 obyvateľov a zamestnávať bude 1 400 ľudí. Jej ročný obrat v StVS predstavuje asi 1,57 miliardy Sk. Pod Tatrami bude vodárenské služby s ročným obratom 565 miliónov Sk poskytovať 300 000 obyvateľom.

"Našou ambíciou je pokračovať v rozširovaní aktivít na slovenskom vodárenskom trhu. Čakáme pripravení, kým nás oslovia ďalšie mestá či obce so záujmom o spoluprácu," povedal na dnešnom stretnutí s novinármi v Banskej Bystrici predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Veolia Environnement Henri Proglio.

Jednou z hlavných úloh strategického zahraničného partnera je znížiť straty v sieti z dnešných vyše 40 % o 10 až 15 % ako v susednej ČR, kde pôsobí Veolia Voda už 10 rokov.

Najvyšší predstaviteľ vodohospodárskeho gigantu ubezpečil, že v tomto roku sa nebudú zvyšovať ceny vodného a stočného. "Nezáležia od nás, rozhodujú o nich mestá a obce," zdôraznil Proglio. Generálny riaditeľ Veolia Voda pre ČR a strednú Európu Philippe Guitard poznamenal, že ceny sa zvyšujú každoročne iba o medziinflačný nárast. Záväzkom Francúzov je v rámci skvalitnenia služieb najneskôr do 6 mesiacov zriadenie zákazníckeho telefónneho strediska.

Investovanie do rozvoja vodární a kanalizácií, ako uviedol Proglio, je vecou vlastníka zariadení, teda StVS a PVS. "Budeme sa spolupodieľať na investičných akciách. Vlastnícke spoločnosti môžu investovať 1,220 miliardy Sk, ktoré získali od nás z prevodu akcií dcérskych vodárenských prevádzkových spoločností, a z nájmu, ktorý platíme. Ročný nájom StVS je približne 600 miliónov a PVS 140 miliónov Sk. Okrem toho naše priame investície do meracej a regulačnej techniky predstavujú asi 1,7 miliardy Sk," zdôraznil predseda predstavenstva.

Zahraničný partner prináša schopnosť riadenia firiem a znalosť nových technológií. Bude aplikovať riešenia, ktoré umožnia úsporu nákladov a zlepšia kvalitu vodárenských služieb. Silná stabilná spoločnosť znamená i sociálnu istotu pre vyše 1 500 zamestnancov, konštatoval Proglio.

Veolia Voda je súčasťou divízie Veolia Environnement, svetového lídra v oblasti služieb životného prostredia. Prostredníctvom viac ako 300 000 zamestnancov pôsobí vo vyše 100 krajinách sveta. V roku 2006 prekročí jeho obrat 30 miliárd EUR, čo je v prepočte asi 1,13 bilióna SKK.

Copyright © TASR 2006, [5. 9. 2006 15:57:00]

Voda a kanalizácia na Kysuce - 54,4 mil. eur.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=4901

Mimochodom, v Nitre už je dokončená nová čistiareň odpadových vôd v hodnote cca. 0,5 mld. SKK.

Slovensku rastú náklady na budovanie hrádzí, potrebuje 34 mld Sk.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=5125

Každý rok sú miliardové škody pri povodniach.

Česká republika přišla o možnost čerpání prostředků z EU na rozvoj veřejných vodovodů špatnými smlouvami mezi samosprávami a soukromými provozovateli, které neodpovídají evropským standardům. Podrobnosti viz: http://www.blisty.cz/2006/10/11/art30682.html

SR nestačí investovať do tejto oblasti. Investície by sa mali zdvojnásobiť, ale nie je z čoho investovať, pričom investície už sa strojnásobili od r. 2000 a to vďaka EÚ a súkromným vodárenským spoločnostiam.

V malokarpatskom regióne kanalizácia do budúcej jari

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6111

Podľa Gemerana 30 kilometrov nových potrubí poslúži územiu, na ktorom žije približne 50-tisíc ľudí, kanalizácia kapacitne postačí aj pre dvojnásobný počet. Náklady: 850 mil. SKK.

BVS investuje v meste Senica celkovo aj s mestom Senica 200 mil. SKK na vybudovanie kanalizácie v MČ Čáčov a Kunov, mesto SE dáva 50 mil. SKK na dažďovú kanalizáciu a prípojky k domom. Stavebné práce by sa mali ukončiť na konci tohto roka, začali sa v novembri r. 2006 a pre dobrú zimu sa takmer stále stavalo. Touto investíciou bude v celom meste kanalizácia vyriešená. Spolu s tým sa investovalo do ČOV a aj kapacita ČOV je stále nad potrebami mesta. Len dopĺňam, že mesto SE je napojené vodovodom na vodný zdroj Plavecký Mikuláš.

Na prvú etapu vodárenského projektu 865 MILIÓNOV

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6614

Projekt prvej etapy rieši napojenie obyvateľov šiestich obcí okresu Námestovo so 7102 obyvateľmi na verejnú kanalizáciu a na čistenie odpadových vôd. Ide o obce Klin, Zubrohlava, Vavrečka, Ťapešovo, Oravská Jasenica a Lokca. Súčasťou stavby je aj výstavba odbočiek pre domové prípojky, čerpacích staníc, intenzifikácia a rozšírenie existujúcej ČOV v Námestove.

Ministerstvo: Zásobovanie vodou nie je dostačujúce, na vodovody treba 6,7 mld. ročne

http://www.sme.sk/c/3676392/Ministerstv ... rocne.html

Bratislava 13. januára (TASR) - Súčasný stav zásobovania obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov nie je dostačujúci, nakoľko k 1. januáru 2005 bolo pitnou vodou zásobovaných iba 84,9 percenta z nich. Slovensko tak zaostáva za väčšinou štátov Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z pracovného návrhu Plánu rozvoja verejných kanalizácií SR, ktorý vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR. To odhaduje, že do roku 2010 poputuje na zlepšenie situácie cca 6,7 miliardy Sk ročne.

V niektorých obciach sú vodovody už rozostavané, ďalšie čakajú na schválenie projektov spolufinancovaných EÚ. V roku 2005 malo rozostavaný vodovod 110 obcí. "Mnohé z nich sú dlhodobo rozostavané, najmä z dôvodov nezabezpečeného financovania," konštatuje sa v návrhu. Rezort chce preto prioritne zabezpečiť ich dokončenie.

Na zabezpečenie rozvoja verejných vodovodov je potrebné dobudovať prívody vody z existujúcich zdrojov, vodovodné siete, vodné zdroje a akumulačné priestory. Celkové náklady do roku 2015 sa predpokladajú na 53,7 miliardy Sk. Takmer 40 miliárd sa má použiť už do roku 2010. Financie majú pochádzať z fondov EÚ, štátneho rozpočtu a z prostriedkov vodárenských spoločností.

Z hľadiska krajov je najlepší stav v zásobovaní vodou v Bratislavskom kraji. Vyrovnane ho nasledujú Trenčiansky, Žilinský, Trnavský a Nitriansky kraj. Za celoslovenským priemerom zaostávajú Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj. Najnepriaznivejšia situácia je v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Poltár, Humenné, Svidník, Vranov nad Topľou, kde zásobovanie pitnou vodou nedosahuje 60-percentnú hranicu z celkového počtu sídiel.

Verejný vodovod chýba celkovo v 710 obciach. "Relatívne dobrá situácia je na západnom Slovensku," píše sa v materiáli. Nepriaznivá situácia je naopak v Banskobystrickom kraji, kde je bez verejného vodovodu 154 sídiel, z toho najviac v okresoch Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. V Košickom kraji je bez verejného vodovodu 121 obcí (najmä v okresoch Košiceokolie a Michalovce). Najviac obcí bez verejného vodovodu je v Prešovskom samosprávnom kraji 269 obcí. Patria sem okresy Humenné, Prešov, Sabinov, Snina, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou.

13. 1. 2008 18:41:00 | Copyright © TASR 2008

Ak som dobre informovaný ta EÚ zatrhla peniaze z projektu ISPA Stredoslovenskej Vodárenskej spoločnosti,a.s. kvôli nejakým nedorozumeniam s predajom Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti,a.s. kupujúcemu Veolia voda. Z týchto peňazí malo Stvs,a.s. financovať stavbu: Zásobovanie južnej časti okresu Veľký Krtíš pitnou vodou a tak to bolo asi aj u Severoslovenskej vod. spoločnosti,a.s. alebo Podtatranskej vod. spoločnosti,a.s. ale teraz neviem presne ktorá to bola z týchto dvoch.

doprastavak napísal:Ak som dobre informovaný ta EÚ zatrhla peniaze z projektu ISPA Stredoslovenskej Vodárenskej spoločnosti,a.s. kvôli nejakým nedorozumeniam s predajom Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti,a.s. kupujúcemu Veolia voda. Z týchto peňazí malo Stvs,a.s. financovať stavbu: Zásobovanie južnej časti okresu Veľký Krtíš pitnou vodou a tak to bolo asi aj u Severoslovenskej vod. spoločnosti,a.s. alebo Podtatranskej vod. spoločnosti,a.s. ale teraz neviem presne ktorá to bola z týchto dvoch.

EÚ zatrhla časť financií aj Brat. Vod. Spol. (BVS), celkovo je nereálne dať 7 mld. SKK na vodovody, to sa nedá ani spolu s kanalizáciou.

Projekt Prešov - pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Torysa odštartoval v júni minulého roku. Ide o najväčší vodárenský projekt na východe Slovenska za 50 mil. eur, ktorý podporila Európska únia z Kohézneho fondu 80 %. Obstarávateľom projektu je Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) a.s. Košice. Projekt rieši zásobovanie pitnou vodou rozšírením a rekonštrukciou vodovodnej siete a rozšírením skupinových vodovodov, jeho súčasťou je rozšírenie a výstavba novej kanalizačnej siete a čistenie odpadových vôd.

Dotýka sa štyroch miest – Prešova, Sabinova, Lipian, Veľkého Šariša a 35 obcí v Prešovskom kraji a štyroch obcí v Košickom kraji. Termín ukončenia je koniec roku 2009. Dovtedy sa má postaviť 69 stavieb, približne 300 kilometrov vodovodných a kanalizačných sietí, 17 vodovodných čerpacích staníc, 18 vodojemov, 22 kanalizačných čerpacích staníc, rekonštrukciou prejde päť čistiarní odpadových vôd, stavať sa bude na trase dlhej 80 kilometrov. Výhľadovo do roku 2011, kedy sa zrealizujú aj miestne prípojky, sa na vodovod napojí 24 700 obyvateľov a na kanalizáciu vyše 19 200 obyvateľov povodia rieky Torysa.

http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=9924

Skupinový vodovod Senica - zásobovanie obcí Kuklov, Borský Svätý Jur, Sekule a Moravský Svätý Ján pitnou vodou

Zámer:

Zlepšiť stav vodohospodárskej infraštruktúry v okrese Senica, podporiť zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou požadovanej kvality, skvalitniť pitnú vodu v požadovanom množstve, racionálne využívať vodné zdroje.

Zabezpečiť ochranu životného prostredia, dosiahnuť lepšiu kvalitu života. odstrániť zdravotné riziká súvisiace s kvalitou pitnej vody, znížiť regionálne rozdiely.

Žiadateľ: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.

Dátum schválenia: 30.11.2004

Celkové oprávnené náklady na projekt: 142 mil. Sk (80% z EÚ+20% ŠR)
Spolufinancovanie zo zdrojov žiadateľa: 7,5 mil. Sk (verejné zdroje)
Celkové náklady spolu: 149,6 mil. Sk

Celkový počet je 6 293 novo napojených obyvateľov, čo predstavuje 99,0% napojenosť oproti 23,9% napojenosti v minulosti. Projektom sa realizovali stavby prívodného potrubia B, obecných rozvodov a predpríprava na vodovodné prípojky, ktoré zaisťujú dodávku kvalitnej pitnej vody zo SVK Senica do štyroch obcí - Kuklov, Borský Svätý JUr, Sekule a Moravský Svätý Jur - nachádzajúcich sa v okrese Senica v Trnavskom kraji.


Zdroj: OP Základná infraštruktúra, 2004-2006, Priorita 2: Environmentálna infraštruktúra, Zborník projektov financovaných z európskeho fondu RR

Začala výstavba vodovodnej siete pre 37 obcí okresu Veľký Krtíš http://www.asvet.sk/?spravy/-Zacala-vys ... lky-Krtis/ Stavbu realizuje zruženie Vodohospodárske stavby,a.s. - Hydroekol,s.r.o. a technologické dodávky firma Vod-ka,a.s.

Budovanie protipovodňovej ochrany Bratislavy.

AKTIVITA 8: Zvýšenie bezpečnosti ľavostrannej hrádze odpadového kanála VD
Gabčíkovo (extravilán obcí Gabčíkovo a Sap)

http://www.svp.sk/dunaj/media/2008/Akti ... vita_8.pdf

AKTIVITA 7: Pravý breh Dunaja, úsek Starý most – ochranná hrádza Petržalka – Wolfsthal
(MČ Bratislava – Petržalka) /rkm 1868,1 – 1869,2/

http://www.svp.sk/dunaj/media/2008/Akti ... vita_7.pdf


AKTIVITA 1: Prístavný most – most Apollo /rkm 1866,400-1869,30/

http://www.svp.sk/dunaj/media/2008/Akti ... vita_1.pdf

AKTIVITA 1: – stav k 01.07.2008 – osadené definitívne oplotenie prístavu

http://www.svp.sk/dunaj/media/2008/Akti ... _final.pdf

Odkanalizovanie Ružomberka a okolia si vyžiada 27 mil. €

viewtopic.php?f=35&t=13598

Začala sa I. etapa na odkanalizovanie Liptova za 11,4 mil. €

viewtopic.php?f=35&t=13599