Fico a Bugár chcú zákon, aby mohli stavať bez ohľadu na dlh,

[bzzi]

Fico a Bugár chcú zákon, aby mohli stavať bez ohľadu na dlh, SaS a OĽaNO odkazujú, že ani náhodou

https://dennikn.sk/633544/fico-a-bugar-chcu-zakon-aby-mohli-stavat-bez-ohladu-na-dlh-sas-a-olano-odkazuju-ze-ani-nahodou/

Premiér hovorí, že na diaľnice a železnice potrebujú 5 až 7 miliárd eur. Preto pýta investičnú výnimku z ústavného zákona o dlhovej brzde.
0

Tento rok sa vládna koalícia pokúsi opozíciu presvedčiť, aby jej dala možnosť míňať oveľa viac, ako povoľuje v súčasnosti platný zákon o dlhovej brzde. Budú pýtať takzvanú investičnú výnimku. Zatiaľ to vyzerá tak, že bez hlasov od Sme Rodina alebo Kotlebovcov to nedokážu.

Premiér Robert Fico (Smer) hovorí, že na dokončenie infraštruktúry potrebujú od 5 do 7 miliárd eur ( 6 až 9 percent HDP), aj keď nie naraz. Fico hovorí o výstavbe diaľnic a rekonštrukcii železníc. Eurofondy na to nestačia, navheje dosť možné, že ďalšie eurofondové obdobie ani nebude.

No ak by sa vláda tak výrazne zadlžila, aj keď postupne, nevyhla by sa tvrdým sankciám. Dlhová brzda je, zjednodušene, akási páka na vládu, ktorá ju núti krotiť sa v míňaní a zadlžovaní krajiny, v opačnom prípade ju čaká trest. V krajnom prípade aj hlasovanie o dôvere vláde. Investičná výnimka by zabezpečila, že by sa vláda tvrdšiemu trestu vyhla.

Fico ale vie, že ak chce dlhovú brzdu zmeniť, musí sa dohodnúť s opozíciou. Dlhová brzda je ústavný zákon, na jej zmenu treba minimálne 90 hlasov. Koalícia môže rátať s 80 hlasmi, na zmenu dlhovej brzdy jej chýba minimálne 10 hlasov.

"Ja nebudem kupčiť s opozíciou," povedal vzápätí Fico, keď s Andrejom Dankom (SNS) a Bélom Bugárom hovorili o cieľoch koalície na rok 2017. Buď opozícia podľa Fica akceptuje, že do budúcnosti tu bude "relevantný nástroj na získavanie zdrojov na infraštruktúrne projekty" aj z iných zdrojov ako z eurofondov, alebo to akceptovať nebude. "Ak to nechcú, tak to jednoducho nebude," dodal Fico.

Je zrejmé, že zmena dlhovej brzdy nie je už len agendou Smeru, ale aj Mosta-Híd. "Je veľmi správne hovoriť o otvorení ústavného zákona," povedal predseda Mosta Híd Béla Bugár, ktorého stranícky kolega Árpád Érsek je ministrom dopravy.
Kažimír avizoval, že začne s SaS

Na podobe ústavného zákona o dlhovej brzde sa v roku 2011 dohodla Radičovej vláda so Smerom. Minister financií Peter Kažimír (Smer) to zvykne rád pripomínať. "Som jeho spoluautor a hrdo sa hlásim k tomu, že moje meno je napísané spolu s Vladom Tvaroškom. Bez Smeru by jednoducho ten zákon nikdy nebol prijatý," povedal nedávno Kažimír pre Trend.

Keď vláda na jeseň schválila rozpočet, Kažimír povedal, že chce o investičnej výnimke rokovať s opozičnou SaS. Sulíkova strana má v parlamente 21 hlasov. Zatiaľ to vyzerá tak, že minimálne u tejto opozičnej strany Kažimír neuspeje.

"Je to len ďalší spôsob, ako ďalej zvyšovať dlh. Ak potrebujú investovať, nech znížia iné výdavky, resp. obmedzia rozkrádanie," napísal v esemeske predseda SaS Richard Sulík.
Aký máme vlastne dlh

Kažimír by sa chcel na zmene dlhovej brzdy dohodnúť v priebehu prvého polroka. Pre Trend povedal, že dlhová brzda by mala prihliadať jednak na situácie, keď Eurostat zmení pravidlá na výpočet dlhu. "Ten zákon je robot, on nerozoznáva farbu ani vôňu, proste ide." Druhá téma má byť tá, ako budeme pokračovať s infraštrukturálnymi projektmi, keď sa minú eurofondy.

Diaľnice sa platia z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, na ktorý dozerá ministerstvo dopravy. Je na nich vyčlenených zhruba 1,6 miliardy eur. Ministerstvo dopravy pred koncom roka uviedlo, že doteraz bolo z eurofondov zazmluvnených 485 miliónov eur (najviac na úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka II. fáza - 238 mil. eur), plánujú sa ešte projekty vo výške 1,142 miliardy. Keď to zhrnieme - eurofondy sú už prerozdelené.

Ministerstvo financií podľa našich informácií nemá zatiaľ pripravený detailný návrh, ako by chceli meniť ústavný zákon. Dnes nie je zrejmé, či sa má investičná výnimka týkať iba výstavby diaľnic, alebo aj rýchlostných ciest, či každého nového úseku, ktorý sa už nezaplatí z eurofondov, alebo sa to bude riešiť ad hoc. Nie je jasné ani to, či by sa upravili aj pásma dlhovej brzdy alebo nie.

Aj preto zrejme Kažimír zatiaľ nedoručil pozvánku SaS. Tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca ale hovorí, že možnosť zvyšovania dlhu odmietajú. Jeho strana chcela naopak presadiť v parlamente výdavkové stropy, no s návrhom neuspela.

"Ak by parlament schválil investičnú výnimku, to znamená možnosť zadlžovať krajinu vtedy, keď sa investuje napríklad do diaľníc, rovnaký dôvod na investičnú výnimku by mohli vzniesť aj ďalšie sektory ako napríklad školstvo, zdravotníctvo, informačné technológie. To by znamenalo obrovský nárast dlhu," hovorí Jurzyca.

Slovensko má dlh niečo nad 53 % HDP a podľa dlhovej brzdy sa nachádza v druhom sankčnom pásme. Vláda teda bude znova vysvetľovať, prečo ho neznížila. Od roku 2018 sa majú sankčné pásma pre dlh navyše sprísňovať.

Pripomeňme, že pred prvou Ficovou vládou sme mali dlh asi 29 %. Do roku 2009 nám rástli výdavky rekordne najviac spomedzi krajín eurozóny. V roku 2010 sme mali už dlh 41 % a vlani bol okolo 53,1 %.
Rozhodne sa v regiónoch?

Igor Matovič z OĽaNO hovorí, že predbežné stanovisko strany je, že investičnú výnimku nepodporia. "Je to iba o tom, že stavajú cesty drasticky predražené a teraz my im máme dovoliť, aby mali aj ďalšiu špajzu a aby z nej mohli stavať to, čo mali postaviť doteraz?," pýta sa Matovič. Debatoval aj s Jurzycom z SaS, a myslí si, že sa dokážu na tom zhodnúť. S ďalšími opozičnými stranami nedebatoval. Neobáva sa ani toho, že by tak urobili členovia strany z regiónov.

Práve nevyhovujúcim stavom ciest v regiónoch argumentuje splnomocnenec pre rýchlostné cesty Igor Janckulík (bol najprv v Sieti, potom prešiel do poslaneckého klubu SaS). "Chodím často po regiónoch a vidím, že cesty sú tam neúnosné a ľudia sú nahnevaní, lebo už sa im roky sľubujú cesty a nič sa nedeje."

Janckulík hovorí, že nie je jednoznačne zástancom toho, aby sa uvoľnila dlhová brzda. "Ale keď vidím, aký je ten stav, som aj za uvoľnenie dlhovej brzdy, ale museli by byť nastavené prísne kritériá, ako to bude prebiehať, aby sa peniaze nerozkradli, keď to tak poviem natvrdo," povedal. O kritériách ešte presne neuvažoval, ale malo by ich byť viac a mal by ich pripraviť tím odborníkov, aj INEKO.

Miroslav Ivan z SaS hovorí, že kým sa tu stavia kilometer diaľnice za 45 miliónov eur (obchvat Prešova) a kým ministerstvo dopravy beží vo svojom svete bez toho, aby sa porovnávali úseky cez Hodnotu za peniaze, nie sú prístupní o investičnej výnimke debatovať.