Ako stavať diaľnice, keď na to nie sú peniaze

[juancarlos]

Názor | Je veľmi pravdepodobné, že najbližšie mesiace budete počuť o takzvanej dlhovej brzde viac, ako by ste sami chceli. Pre mnohých nudná téma však bude zrejme jedna z najdôležitejších tohto roka. Vláda chce míňať na výstavbu diaľnic a rekonštrukciu železníc veľké peniaze, o ktorých hovorí, že ich v súčasnosti nemá. Kvôli tomu plánuje zaviesť investičnú výnimku do ústavného zákona. Ten zatiaľ nedovoľuje politikom ľahkovážne zadlžovať krajinu.
Výnimka má obísť platné tvrdé pravidlá. Okrem toho, že je to z viacerých dôvodov veľmi zlý nápad, existujú aj iné, lepšie (alebo aspoň menej zlé) možnosti, o ktorých sa doteraz veľa nehovorilo.

Zlaté dobré eurofondy

Na ministerstve dopravy sú naozaj nervózni. V pláne na najbližších desať rokov je výstavba ciest a diaľnic za vyše sedem miliárd eur. Železnice chcú investovať približne dve a pol miliardy počas rovnakého obdobia. Eurofondy dochádzajú a ďalšie po roku 2020 pravdepodobne vôbec nebudú. Pred vládou sú ešte tri roky, počas ktorých chce začať súťažiť a stavať naplánované úseky. Kde na to vziať? Odpoveď, ktorú si koalícia napísala aj do programového vyhlásenia vlády, vyvoláva právom pohoršenie.

Výrazný zásah do ústavných pravidiel kontroly dlhu štátu nie je len vec zobchodovania opozičných hlasov. Tie koalícia na zmenu ústavného zákona nevyhnutne potrebuje. Pri súčasnom stave parlamentu by to dokonca bol ten najmenší problém. Negatíva, ktoré sa ale so zavedením investičnej výnimky spájajú, by Slovensko mohli reálne poškodiť.

Predstavte si situáciu, že máte jasne stanovené pravidlá a mantinely, v ktorých môžete narábať so svojím rodinným rozpočtom a dlhom. Ak míňate viac, ako zarobíte, váš dlh rastie. Ak dlh rastie príliš, dostávate sankcie. Čím väčšie prekročenie dlhu, tým tvrdšie sankcie. Dlhová brzda ich obsahuje niekoľko – od zmrazenia rastu výdavkov až po hlasovanie o dôvere vláde.

Cieľom je motivovať rozšafných politikov k zodpovednejšiemu hospodáreniu. Navrhovaná investičná výnimka celý tento princíp popiera. Kľúčové investície (do výstavby diaľnic) by sa z týchto pravidiel mali podľa koalície umelo vyňať. Ale krajina by sa pritom zadlžovala na úkor ďalších generácií. A nielen to.

Hľadá sa dobrý hospodár

Spoluautor zákona o dlhovej brzde a člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor vo svojom blogu rozpísal osem zásadných dôvodov, prečo zavedenie takejto výnimky je zlé riešenie. Okrem spomínaného generačného manka pripomína fakt, že práve v tomto období Slovensko z ekonomického hľadiska prežíva dobré časy. Nezamestnanosť klesá, ekonomický rast je slušný, úrokové sadzby na dlhu sú nízke, štát sa teší vyšším daňovým príjmom, než plánuje. „Základným pravidlom dobrého hospodára je v dobrých časoch šetriť na časy zlé,“ napísal ekonóm.
Ak sa pýtate, kde sú peniaze, ktoré štát vyberá na daniach nad rámec plánu v posledných rokoch, treba upriamiť pozornosť najmä na ministerstvo dopravy. Okrem toho, že partia okolo štátneho tajomníka Viktora Stromčeka potrebovala stovky miliónov eur na výstavbu diaľničných úsekov nad rámec rozpočtu, polmiliardy eur už zhltli nákupy rezortu pre automobilku Jaguar pri Nitre. Či tieto peniaze boli rozumne využité, verejnosť doteraz netuší.

A vyrovnaný rozpočet?

Robert Fico s Bélom Bugárom vyhlasujú, že potrebujú okolo päť až sedem miliárd eur, ktoré v súčasnosti nemajú. Ale je to skutočne tak? Ľ. Ódor upozorňuje, že do roku 2019 by mal dlh podľa prepočtov ministerstva financií dosiahnuť 49,1 percenta HDP, pričom sankcie dlhovej brzdy začínajú bolieť až od hranice 53 percent. „Teda, bez toho aby sa zmenil zákon, stále je priestor bez vážnych sankcií vo výške štyroch percent HDP, čo je približne 3,7 miliardy eur,“ píše ekonóm.

Ak by sa vláda nevykašľala na ozdravovanie verejných financií v posledných troch rokoch a neminula dodatočné daňové príjmy na projekty, ktorých efektívnosť nevie preukázať, zvyšok peňazí na investície by bol „doma“. Megalomanské investície by automaticky dvíhali deficit verejných financií. Oddialil by sa tak cieľ dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Aj tento termín sa pritom už v dnešných „bohatých“ rokoch niekoľkokrát posúval.

Čo na to Kažimír

Odborné základy zmeny ústavného zákona by mali vyjsť z ministerstva financií. Šéf rezortu Peter Kažimír na jednej strane síce chápe koaličné dohody a potrebu investícií, na druhej strane ak by sa investičná výnimka dostala do zákona o dlhovej brzde, mohol by sa stať hrobárom inak jedného z najlepších fiškálnych opatrení, ku ktorému pred piatimi rokmi osobne prispel. Jeho opatrné verejné vyhlásenia naznačujú, že s investičnou výnimkou tak, ako o nej hovoria kolegovia z vlády, nemusí byť celkom stotožnený.

V rozhovore pre TREND otvorene priznal, že chce meniť ústavný zákon najmä z technických dôvodov, aby sa vyhol situácii, kedy sa zvýšil dlh len kvôli metodologickým zmenám Eurostatu. Súčasné nastavenie tiež robí problém pri financovaní štátu na trhoch. Dlhová brzda berie do úvahy takzvaný hrubý dlh, čo znamená, že sa do konečného čísla počíta aj hotovosť na účte štátu, ktorú si vláda požičiava. V praxi to môže brániť štátu robiť si zásoby na vlastné financovanie v čase výhodných úrokov na trhoch. Pretože ho limitujú sankčné pásma dlhovej brzdy. Ak by sa dlhová brzda naviazala na čistý dlh, ktorý už začal sledovať aj Eurostat, tieto problémy by sa mohli ľahko odbúrať.

Výnimka verzus Hodnota za peniaze

Ani riaditeľka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šramková nie je zástancom investičnej výnimky. Podľa nej už len fakt, že sa spája s dopravnými projektmi, je nezmysel. Keďže sa núkajú hneď otázky, či nemôžu investície napríklad do ľudského kapitálu či vzdelania priniesť krajine viac. „Práve preto, aby sme nepotrebovali výnimky, sme prišli s projektom Hodnota za peniaze,“ pripomína. Ide o reformu, ktorá má ambíciu postupne meniť doterajší spôsob rozmýšľania politikov o verejných rozhodnutiach.

Súčasné prísne stanovené rozpočtové mantinely s dlhovou brzdou dávajú úradníkom možnosť tlačiť politikov do efektívnejšieho narábania s peniazmi. A prípadné úspory smerovať do opatrení, ktoré skvalitňujú život občanov. V prípade, že by koalícia spolu s opozičnými poslancami zaviedla investičnú výnimku, štátnym analytikom by výrazne sťažili manévrovací priestor do budúcnosti.

Návrh šéfky IFP

Aj preto L. Šramková dáva na zváženie ďalšiu možnosť. Okrem naviazania dlhovej brzdy na čistý dlh, by sa mohla začať diskusia aj o zjemnení klesania dlhu. O čo ide? Od roku 2018 ústavný zákon prikazuje, aby vláda začala skresávať dlh o jedno percento HDP ročne. Do roku 2028 by horná hranica dlhu nemala presiahnuť 50 percent. V súčasnosti je táto hranica 60 percent, pričom už pri prekročení 50 percent nastupujú spomínané sankčné pásma. Na ilustráciu, Slovensko má aktuálne dlh nad 53 percentami. Nachádza sa v druhom sankčnom pásme, čo znamená, že vláda bude musieť na rokovanie do parlamentu predložiť návrh opatrení, ktorými ho chce znížiť.

Ak by sa zmenou ústavného zákona napríklad určilo, že namiesto jedného percenta HDP by sa od roku 2018 dlh musel každoročne znížiť o pol percenta, vláda by mala dostatok peňazí na investície bez potreby zavádzať investičnú výnimku. Spolu s naviazaním dlhovej brzdy na čistý dlh by išlo o veľkorysé riešenie, ktoré by uvoľnilo miliardy eur bez toho, aby sa narušil súčasný princíp kontroly dlhu.

Posilniť Hodnotu za peniaze

Nemožno sa spoľahnúť na to, že ekonomické, aj keď kľúčové argumenty prevážia v debate o zmene dlhovej brzdy. Ak sa však politici rozhodli, že tak urobia, bolo by dobré, aby tí, ktorí sa tomu skutočne rozumejú, dostali čo najväčší priestor sa realizovať.

Treba sa držať pri zemi, pretože akákoľvek diskusia aj o možných alternatívach k investičnej výnimke bude zrejme v konečnom dôsledku viesť k tomu, že politici budú mať k dispozícií miliardy eur navyše oproti súčasnosti.

Aj preto by paralelne mala prebiehať debata o tom, ako posilniť analytický tím Hodnota za peniaze či už po personálnej ako aj po inštitucionálnej stránke. Štátni analytici by mali mať možnosť kontrolovať, či navrhované investície sú dostatočne prospešné pre spoločnosť na to, aby sa oplatilo zadlžovať krajinu.

http://www.etrend.sk/ekonomika/ako-stav ... niaze.html