Inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum na tuneli Čebrať sa ukončí koncom apríla tohto roka.
Na základe výsledkov prieskumu a po vyhodnotení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý sa na úseku vykonáva, bude definitívne jasné, ako pokračovať ďalej v razení tunela Čebrať a vo výstavbe D1. Tunel Čebrať je súčasťou diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová.
Práce na razení tunela sa museli prerušiť pre riziko zosuvu svahu nad trasou tunela pri západnom portáli, šmykové plochy sa tam podľa doplnkového geologického prieskumu nachádzajú v úrovni 40 – 50 metrov pod povrchom terénu.
Tunel Čebrať je prioritou
,,Problém s tunelom Čebrať je jednou z prvých vecí, ktorú som po nástupe do NDS začal okamžite intenzívne riešiť. Využívame všetky možnosti, ako urýchliť proces výstavby a ukončiť úsek v čo najkratšom čase. Musíme však mať istotu, že riešenie, ktoré vyberieme ako najvhodnejšie z technického aj ekonomického hľadiska, sa bude dať na sto percent zrealizovať a dlhodobo fungovať. A na to potrebujeme podrobný prieskum a nepriestrelnú technickú analýzu,“ vysvetľuje generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin.
Keďže jednou z možností je odklon od pôvodnej trasy a predĺženie tunela, čím by sa obišlo zosuvné územie, vyžaduje si tento postup aj rozhodnutie ministerstva životného prostredia. ,,Veľmi dobre si uvedomujeme problémy s dopravou v Ružomberku a priľahlých obciach. Príroda je silný súper, ale verím, že už v krátkom čase budeme presne vedieť, akým spôsobom nad ňou vyhráme. Dávame do toho všetko,“ dodal Ďurišin.
Do procesu zapojení aj zahraniční experti
O tom, že situáciu nepodceňujeme, svedčí aj zapojenie domácich a zahraničných expertov do prípravy technického návrhu a jeho posúdenia.
Úsek D1 Hubová – Ivachnová je dlhý 15,2 km, okrem tunela Čebrať s dĺžkou 2026 m ho tvorí aj 22 mostov a jeho súčasťou sa stane odpočívadlo Ivachnová. Začína sa v križovatke Hubová, kde nadviaže na úsek D1 Turany – Hubová. Končí pri obci Ivachnová a pokračuje ťahom D1 Ivachnová – Liptovský Mikuláš. Prostredníctvom križovatiek zabezpečí prepojenie diaľnice s cestou I/59 smerom na Oravu a mesto Ružomberok.
Výstavba žilinského obchvatu napreduje
Práce na unikátnom obchvate Žiliny, ktorý motoristom sprístupníme na jeseň tohto roka, pomaly finišujú. Súčasťou 4,2 km dlhého diaľničného úseku D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je tunel Považský Chlmec a estakáda ponad vodnú nádrž. Diaľnica začína priamym napojením na už prevádzkovanú diaľnicu D3 Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov a následne premosťuje 1,4 km dlhou estakádou Hričovskú priehradu. Potom vchádza do tunela Považský Chlmec. Estakáda stojí na 57 pilieroch, z nich 35 je vo vode.
Unikát medzi stavbami
Estakáda žilinského obchvatu patrí k unikátnym stavbám predovšetkým svojimi technickými parametrami. Nosná konštrukcia mosta dosahuje dĺžku až 1 493 metrov a realizuje sa použitím viacerých technológií súbežne – na pevnej skruži, na výsuvnej skruži a letmou betonážou s vozíkmi.
Po jej krajoch bude protihluková stena so stĺporadím zabezpečujúcim osvetlenie proti nárazu vtákov. Technickými parametrami konštrukcie, navrhnutým postupom výstavby a celkovým estetickým stvárnením sa estakáda zariadila medzi výnimočné konštrukcie v celoeurópskom meradle.
Dôležité o tuneli
- tunel má dĺžku 2 218 m
- je dvojrúrový pre obidva smery jazdy
- razil sa zo šiestich strán súčasne
- na razení sa podieľalo 35 strojov
- v nepretržitej prevádzke pracuje na tuneli 240 robotníkov
- v okolí Žiliny je vo výstavbe ďalších 6 tunelov
http://ndsas.sk/aktuality-hydrogeologic ... 372s49349c
