Denník Pravda nepíše o diaľniciach pravdu

[duro_z_dediny]

03.03.2017 | Filip Obradovič | © 2017 News and Media Holding

Denník Pravda už druhýkrát v tomto týždni vyšiel na svojej titulnej strane s pochybným článkom, ktorý sa týka výstavby diaľnic. Text z utorka Lži pri obchvate Prešova informuje čitateľov, že analýza tímu Hodnota za peniaze z ministerstva financií, ktorá ukázala na možnú úsporu pri výstavbe prešovského obchvatu v stovkách miliónoch eur, je zmanipulovaná. V druhom texte zo štvrtka Diaľnice v slepej uličke zasa celoštátny denník píše, že krajina sa musí viac zadĺžiť, aby sa dokončili diaľnice.

Ak sa pozorný čitateľ chce dozvedieť na základe čoho autori týchto textov došli k takto závažným tvrdeniam, nepochodí. Ani jeden text neargumentuje faktami. Také, čo by ich tvrdenia podporovali, totiž neexistujú.

Skutočné lži pri obchvate Prešova

Začnime textom Lži pri obchvate. Analýza, ktorú vo forme listu dostal na požiadanie od ministra financií Petra Kažimíra prezident Andrej Kiska, nebola zmanipulovaná. List ponúkal viaceré varianty trasovania prešovského obchvatu so sumou, koľko by ktorá trasa stála a s percentuálnym údajom, ktorý hovoril o znížení dopravného zaťaženia. Teda, ktorá trasa ako veľmi pomôže mestu Prešov s jeho zúfalou dopravnou situáciou. Všetky čísla sú priamo z ministerstva dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti a Výskumného ústavu dopravného. Analytici tímu Hodnota za peniaze ich len dali do jednej prehľadnej tabuľky.

Ak denníku Pravda nesedí niečo na predložených výpočtoch, treba sa na ne pýtať ľudí na rezorte dopravy. No nič aktuálnejšie zatiaľ nie je na stole.

Denník tiež napísal, že možná úspora pri výstavbe obchvatu na úrovni 450 miliónov eur je omyl. Spojil to s výstavbou juhozápadného obchvatu D1 v polovičnom profile, východným obchvatom R4 v polovičnom profile a miestnou komunikáciou I/68. Je pravda, že tento úsek označil šéf Útvaru Hodnoty za peniaze Štefan Kišš za úsek, ktorý by sa staval v ideálnom svete. Úspora je v tomto prípade 300 miliónov eur, nie 450. Pričom dopravné zaťaženie by kleslo o viac ako tridsať percent, zatiaľ čo dnes platný variant mestu pomôže „len“ o 17 percent.


Lenže podľa poslednej dohody k žiadnej revolúcii nedôjde. Platí de facto prvý scenár so zmenami. A teda, že juhovýchodná D1 sa postaví v plnom profile tak, ako bola aj vysúťažená. Rýchlostná cesta R4 sa potiahne severom, ale v polprofile. To je ten kompromis, na ktorom sa dohodli P. Kažimír s ministrom dopravy Árpádom Érsekom. Úspora sa tak má vyšplhať maximálne na 250 miliónov eur z plánovaných 900 miliónov eur (to je pôvodná odhadovaná suma celého obchvatu Prešova). Reč o miestnej komunikácii I/68, ktorá by mestu významne pomohla, je zatiaľ len v rovine teoretických úvah. O východnom obchvate už nehovorí nikto.

To však nebráni denníku Pravda písať o soľných baniach, ktoré majú bez jasného vysvetlenia prekážať výstavbe východného obchvatu Prešova. Nehovoriac o tom, že ak by sa denník popýtal rezortu dopravy, zistil by, že soľné bane nie sú pre výstavbu dnes nerelevantného východného obchvatu žiadny problém. Podľa informácií TRENDU to vyplýva z technickej štúdie z druhej polovici roka 2016, ktorá sa venovala práve tejto téme.

Denník Pravda v tom istom texte píše, že trasa východného obchvatu „vôbec nie je pripravená a štát by s jej prípravou musel začínať od nuly". S cestou I/68 aj východnou rýchlostnou cestou pritom počíta územný plán mesta aj VÚC.

Pravda o diaľniciach v slepej uličke

Štvrtkový text toho istého denníka nabáda čitateľa, aby si myslel, že ak sa Slovensko nebude zadlžovať viac, diaľnice sa nedostavajú. Traja autori textu sa dopúšťajú viacerých argumentačných faulov, keď sa snažia navodiť dojem, že je potrebné urýchlene zmeniť ústavný zákon o dlhovej brzde, ktorá dnes politikom nedovoľuje rozšafne narábať s verejnými financiami.

Spoluautorom tohto zákona je minister financií P. Kažimír, ktorý v týchto dňoch už rozbieha neformálne diskusie o jeho možnej zmene. Vládna koalícia si totiž do programového vyhlásenia vlády napísala, že chce zaviesť takzvanú investičnú výnimku pre potreby financovania infraštrukturálnych projektov. Eurofondové peniaze, ktoré sa v posledných rokoch používali na výstavbu diaľnic a ciest, sa minuli. Ministerstvo dopravy má v pláne na najbližších desať rokov stavať projekty v celkovej hodnote osem miliárd eur. Tieto peniaze dnes poruke nie sú.

To ale neznamená, že by sa kvôli tomu mala automaticky zaviesť akási investičná výnimka. Jej prijatie by prevŕtalo dlhovú brzdu. V praxi by sa tak politici mohli utrhnúť z reťazí pri míňaní peňazí bez tlaku ústavného zákona na zodpovedné míňanie.

Denník Pravda hneď v úvode článku píše, že ak by sa uvoľnili pravidlá, „dlh krajiny by sa dočasne zdvihol, ale neskôr by štátna kasa profitovala z rastu zamestnanosti v ťažko skúšaných regiónoch“. Podporuje tak ničím nepodloženú tézu, že nová cesta automaticky pritiahne investorov a teda aj prácu. Ak by platila takto jednoduchá rovnica, región Banskej Bystrice by sa napríklad mohol tešiť príchodu automobilky Jaguar Land Rover. Ten však mieri do Nitry. Banská Bystrica napriek tomu, že má novovybudovanú rýchlostnú cestu, nedokázala zatiaľ prilákať žiadneho významného investora. Rýchlostná cesta R1 pritom pred vyše mesiacom oslávila šieste výročie otvorenia.

Nik netvrdí, že netreba stavať. Ale treba pritom používať rozum. Všetky plánované úseky musia prejsť očami analytikov na ministerstve financií, aby sa oddelilo zrno od pliev a ľudia v jednotlivých regiónoch dostali za svoje peniaze skutočnú hodnotu.

Priestor existuje aj bez výnimiek

V texte Pravdy sa tiež dočítate, že mnohí ekonómovia v Klube ekonomických analytikov „podporujú také úsporné oparenia, ako robil v Radičovej vláde niekdajší minister financií Ivan Mikloš. Ten mal v prieskumoch u ľudí nízku popularitu.“ Obľúbenosť I. Mikloša u ľudí pritom nehrá v téme o dlhovej brzde žiadnu rolu.


Pre dojem objektivity potom autori článku citujú predsedu klubu Juraja Kotiana, ktorý okrem iného jasne varuje, že cesta ďalšieho zadlžovania sa nie je dobrá, pretože sa „zhorší pripravenost Slovenska čeliť nákladom, ktoré prinesie starnutie populácie, oddiali potrebný tlak na obmedzenie plytvania a zefektívnenie verejných výdavkov a v konečnom dôsledku povedie k nárastu deficitov a hrubého verejného dlhu“.

Text nemá ambíciu informovať o iných (lepších) možnostiach, kde získať peniaze na investície. Pritom tie existujú a sú aj verejne známe.

Ešte pred dvoma mesiacmi spoluautor zákona a člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor vo svojom blogu upozornil, že do roku 2019 by mal dlh podľa prepočtov ministerstva financií dosiahnuť 49,1 percenta HDP. Sankcie dlhovej brzdy začínajú bolieť až od hranice 53 percent. „Teda, bez toho aby sa zmenil zákon, stále je priestor bez vážnych sankcií vo výške štyroch percent HDP, čo je približne 3,7 miliardy eur,“ napísal ekonóm.

Že nestačí? Riaditeľka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šrámková dala na stôl návrh, aby sa radšej začala diskusia o zjemnení klesania dlhu. Od roku 2018 totiž ústavný zákon prikazuje vláde skresávať dlh o jedno percento HDP ročne. L. Šrámková hovorí, že by sa namiesto toho mohol znižovať len o pol percenta, čím by politici získali dostatočný priestor na potrebné investície.

Kto tu politikárči

Aby sme boli spravodliví, je rozumné diskutovať s ministrom financií o zmene ústavného zákona. Napríklad naviazanie dlhovej brzdy na čistý dlh (hrubý dlh očistený o hotovosť štátu) by významne pomohlo pri riadení hotovosti štátu.

Ale to nemení nič na tom, že existujú ďaleko lepšie riešenia ako investičná výnimka. Rovnako neplatí, že ak chcú politici investovať, musia automaticky zvyšovať dlh.

Denník Pravda v poslednom texte okrem iného napísal, že namiesto toho, aby sa riešil ústavný zákon o dlhovej brzde, tak sa politikárči. Nemožno sa pritom zbaviť pocitu, že ak tu niekto okrem politikov politikárči, tak je to práve denník Pravda. Ak by tieto dva texty napísali politici spriaznení s asfaltovými lobistami, nevyzerali by inak.

Zdroj:eTrend portál http://www.etrend.sk
https://www.etrend.sk/ekonomika/dennik- ... ?split=all