Na diaľnici pri Žiline tiká časovaná bomba

[duro_z_dediny]

12.04.2017 | Ján Kováč | © 2017 News and Media Holding

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyrába katastrofu, ktorá čoskoro padne na plecia celej vládnej koalície. Dôležitému diaľničnému úseku okolo Žiliny hrozí predraženie a výrazné omeškanie.

Ubehli už takmer tri roky od podpisu zmluvy so stavebným konzorciom Dúha-Salini Impregilo. Viaceré ťažké stavby stále nemajú platné stavebné povolenia a tunel Višňové razia pomalšie, ako by mali. Na úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala nie je len jedna, ale veľké množstvo nášľapných mín. NDS ich nie je schopná včas likvidovať, lebo je stále ochromená povolebnou fluktuáciou. Úsek patrí s cenou 492 miliónov eur s DPH medzi najdrahšie diaľnice v histórii. Aj medzi najdôležitejšie, keďže má odbremeniť Žilinu aj preťaženú cestu okolo Strečna.

Vypadáva viac skaly

Stavba sa môže omeškať o dva roky, potvrdil TRENDU na osobnom stretnutí majiteľ spoločnosti Dúha Miroslav Remeta. Znamenalo by to, že vodiči by sa trápili na upchatej kľukatej ceste okolo Strečna do roku 2021. Zmluvný termín odovzdania diaľnice je rok 2019.

M. Remeta len sčasti potvrdil informácie, ktoré nedávno publikoval denník Hospodárske noviny. Podľa majiteľa Dúhy sa denník v mnohom mýli. Napríklad v tom, že riziko omeškania súvisí s tunelom. M. Remeta tvrdí, že väčšie problémy sú na nadväzujúcej povrchovej ceste, ktorá stále nemá stavebné povolenia.

Tunel podľa neho vedia postaviť v termíne, aj keď tam sa trápia tiež. Razia ho pomalšie, ako by v tejto časti horského masívu mali. M. Remeta to zdôvodňuje horšími geologickými podmienkami. Skala je podľa neho menej stabilná, ako predpokladali. Pri explóziách sa príliš triešti a z klenby vypadáva viac kameňa. Ten treba odviezť a vzniknutú dieru vybetónovať, čo sú pre stavbárov náklady navyše, tvrdí M. Remeta. Takýchto úsekov so zlou geológiou je podľa neho viac, ako avizoval geologický prieskum.

Môže to byť inak

Geológia je pri výstavbe tunelov štandardným rizikom. Zároveň však môže slúžiť stavbárom aj ako nemiestna výhovorka na nafúknutie zmluvnej ceny. Investor preto musí byť opatrný. Viacerí odborníci Remetov argument týkajúci sa geológie neuznávajú. Podľa bývalého investičného riaditeľa NDS Juraja Čermáka mali k dispozícii podrobné informácie z prieskumnej štôlne. Tá vedie v tesnej blízkosti oboch tunelových rúr. Rozdiely v geologických pomeroch by teda nemali byť podľa J. Čermáka veľmi odlišné. To isté si myslia dvaja ďalší odborníci, ktorí tunel Višňové dôverne poznajú, no keďže ide o citlivú tému, nechceli byť menovaní. Jeden z nich pripomenul, že Višňové bol najlepšie pripraveným tunelovým úsekom na Slovensku. Myslí si, že stavbári zvolili nesprávny spôsob razenia – taliansku metódu adecco. Pri nej sa razí celý tunel naraz, na rozdiel od rakúskej metódy, ktorá v prvej fáze razí takzvanú kalotu, čiže hornú časť tunela. Práve to má spôsobovať, že pri explóziách vyletúva viac kameňa.

Súťažné podklady počítali s tým, že sa má použiť metóda NRTM. Dodávateľ sa ale mohol rozhodnúť aj pre inú metódu. V takom prípade mu môžu prišiť zodpovednosť za predraženie. V zmluve sa píše, že ak sa technické riešenie dodávateľa odchýli od pôvodného riešenia NDS, stavebná firma znáša geologické a ďalšie riziká. Či sa to bude vzťahovať aj na tento prípad, zatiaľ nie je jasné.

Aby stavbári čelili podobným pochybnostiam, dali si vypracovať posudok od Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Ten by mal ich tvrdenia preukázať, výsledky by mali byť známe v priebehu júna. Následne ich bude posudzovať NDS a nezávislý dozor.

Prodekan fakulty Juraj Janočko predbežne dal M. Remetovi za pravdu. Hornina v tunelových rúrach je podľa neho naozaj iná ako v prieskumnej štôlni. Tá bola menšia, preto vraj neodhalila „geologické fenomény“, ktoré vidno vo väčších tunelových rúrach.

Už vraj bude lepšie

Stavebné združenie tvrdí, že teraz by už mali postupovať rýchlejšie, lebo sa dostávajú do stredu horského masívu, kde by mali byť podmienky lepšie. To isté však chybne prognózoval niekdajší minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) už minulý rok vo februári. „Vyzerá to tak, že úvod bol najťažší. Teraz idú do tých tvrdších hornín, ktoré sú pre razbu oveľa výhodnejšie,“ povedal vtedy J. Počiatek.

Tunel majú dokončiť do konca tohto roka. Podľa M. Remetu ešte stále môžu tento termín stihnúť. „Za posledný rok sme razili v priemere 15 metrov denne, teraz musíme raziť 21 metrov, aby sme stíhali míľnik, teda plán, ktorý má byť splnený na konci tohto roka,“ uviedol M. Remeta.

Ak ho nestihnú, budú musieť zaplatiť zmluvnú pokutu dva milióny eur. A ak sa omeškajú o ďalších 30 dní, čaká ich pokuta ďalšie štyri milióny eur. Zaplatiť ju nechcú. „Keďže dôvodom časového sklzu môže byť horšia geológia, chceme s NDS hovoriť o týchto pokutách aj o našich nákladoch navyše v prípade, že tá horšia geológia a nadvýlomy budú ďalej pretrvávať.“ Ak by aj došlo k časovému sklzu pri razení tunela, podľa M. Remetu nebude mať vplyv na termín dokončenia celej diaľnice. Po prerazení tunela majú podľa neho dva roky na jeho dokončenie.

Od podpisu zmluvy uplynuli tri roky, viaceré stavby stále nemajú stavebné povolenie


Hlavný problém mimo tunela

Tunel Višňové nebude mať význam, kým sa nedokončí nadväzujúci úsek smerom na Žilinu a Považskú Bystricu. Úsek stavia združenie Dúha-Salini Impregilo v rámci toho istého kontraktu ako tunel Višňové. Tiež ide o náročnú stavbu, no nie až takú ako cesta podzemím, preto si NDS a stavbári naplánovali stavebné práce na neskôr.

Lenže čas ubehol ako voda a stavať sa stále nedá, aj keď už horia termíny. Podľa M. Remetu to skrýva omnoho väčšie úskalia ako tunel. „Zistilo sa, že technické riešenie vonkajšej časti diaľnice je zastarané, nespĺňa normy a takisto už nevyhovuje po dopravnej stránke. Projekty sa preto menia a pripravujú sa nové stavebné povolenia vrátane výkupov pozemkov,“ povedal M. Remeta.

Z novej dopravnej analýzy podľa neho vyplynula potreba šesťpruhovej diaľnice namiesto pôvodne plánovanej štvorpruhovej. Ďalej treba preprojektovať a zväčšiť križovatku, ktorá diaľnicu napojí na Žilinu a Rajec. Treba prekresliť aj dva mosty, ktoré majú byť v zosuvovom území, tvrdí M. Remeta.

Stavbári tlačia na NDS, aby schvaľovanie zmien akcelerovala. V opačnom prípade sa podľa M. Remetu môže diaľnica omeškať o spomínané dva roky.

Napriek tomu, že ide o komplikovanú a veľmi dôležitú stavbu, prvé dva roky pri nej nebol externý stavebný dozor. NDS nestihla verejné obstarávanie. Preto nasadila najskôr svoj vlastný, interný dozor. Až na konci minulého roka ho nahradilo konzorcium súkromných firiem. Aj to podľa majiteľa Dúhy na stavbe spôsobuje problémy, externý dozor neuznáva zmeny, ktoré im predtým schválil interný dozor.

Podľa hovorkyne NDS Michaely Michalovej je bežné, že sa počas prípravy projektovej dokumentácie zistia nedostatky. Stavebná firma ich po upozornení dozoru musí podľa nej napraviť. Tento typ zmluvy, takzvaný žltý FIDIC kladie zvýšené nároky a riziká na stavebnú firmu. Tá stavbu aj projektuje, zabezpečuje prípadné zmeny stavby aj majetkovoprávne vyrovnanie, pripomenula M. Michalová. „Akékoľvek posudzovanie projektovej dokumentácie závisí najmä od kvality predkladaných podkladov zhotoviteľom stavby,“ dodala hovorkyňa.

Žiadny z členov združenia, ktoré dozoruje stavbu, TRENDU nechcel poskytnúť stanovisko. Odvolali sa na zmluvnú povinnosť mlčanlivosti.

Hrozí blamáž

Tretím súvisiacim problémom je privádzač na Žilinu, ktorý NDS zabudla obstarať. Každým dňom jej preto narastá riziko verejnej blamáže. Súvisí s diaľničným úsekom Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý stavia združenie Doprastavu a má byť hotový budúci rok. Spolu s Remetovým úsekom Lietavská Lúčka – Višňové vytvoria južný obchvat Žiliny. D-jednotka bude potom kompletná až za Martin. Blamáž príde vtedy, ak sa úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka skončí v poli.

NDS mala dostatočnú časovú rezervu na to, aby vyhlásila verejnú súťaž na žilinský privádzač. Túto príležitosť ešte za pôsobenia ministra Jána Počiatka premárnila. Potom začala špekulovať nad inou menej transparentnou možnosťou. Začala rokovať s Doprastavom aj s Dúhou o tom, že si od jedného z nich objedná privádzač bez súťaže.

Vlani to už vyzeralo na hotovú vec. Predchádzajúci riaditeľ NDS Juraj Valent vyhlásil, že podpíšu zmluvu s Doprastavom. Lenže nepodpísali a J. Valenta nahradil Ján Ďurišin. Od minuloročných volieb je to už štvrtý generálny riaditeľ národnej diaľničnej. NDS dnes rokuje s Remetovou Dúhou, že si privádzač objedná priamo od nej. Ale stále nie je isté, či sa tak stane. Preto je vysoko pravdepodobné, že žilinský privádzač nestihnú postaviť načas. A nadväzujúci úsek s tunelom Višňové možno tiež, keďže napriek dvom rokom od podpisu zmluvy stále nemá platné stavebné povolenia.

Kde sa dvaja bili, vyhral outsider

Prípadné predraženie úseku bude problematické aj preto, že združenie Dúha-Salini Impregilo nevyhralo súťaž s najnižšou cenovou ponukou. Dve firmy boli lacnejšie – Skanska a Doprastav. Tie boli aj najväčšími favoritmi a sokmi. Združenie Dúhy v priebehu súťaže nikto nebral vážne.

Najlacnejšiu Skansku vylúčili na podnet druhého najlacnejšieho Doprastavu. Firma sa však odvolala a presvedčila Úrad pre verejné obstarávanie, aby ju vrátil späť do súťaže.

Potom prišlo nečakané rozuzlenie škandálu, v ktorom sa Doprastav so Skanskou ocitli ešte v roku 2006. Protimonopolný úrad im vtedy spolu s ďalšími firmami prišil účasť na kartelovej dohode. Firmy sa bránili okrem iného na súdoch. Až v roku 2014 Najvyšší súd udelené finančné a iné pokuty potvrdil. Výsledkom bol chaos. Rozsudok Najvyššieho súdu si rôzne štátne firmy vykladali inak. Tá najdôležitejšia – Národná diaľničná spoločnosť však firmy namočené v kartelovom škandále zo súťaží vylúčila. Takto prišli Doprastav aj Skanska o zákazku na tunel Višňové, ktorú mali obaja súperi na dosah. A tak sa k nej dostal outsider – združenie talianskej firmy, ktorá na Slovensku nemá kapacity, a slovenskej firmy, ktorej skúsenosti s výstavbou diaľnic boli minimálne.

Dúha teda musela zostaviť kompletný tím, čo v čase gradujúceho stavebného boomu nebolo jednoduché. Aj ceny stavebných prác medzičasom stúpli. Firmy pritom svoje ponuky naceňovali ešte v čase krízových nízkych cien. Vlečúci sa spor medzi Skanskou a Doprastavom však podpis zmluvy odsunul na obdobie stavebného boomu. Stavebné práce aj materiál zdraželi a kapacity boli vyťažené. M. Remeta hovorí, že im to problémy nerobí, lebo využívajú vlastnú technológiu a personál. „Teraz už ideme robiť aj na úseku, na ktorý má vplyv trh, ale stavebníctvo sa dostáva do ďalšej krízy, dodávatelia sú ochotní ísť do spolupráce za priaznivé ceny.“


Zdroj:eTrend, portál http://www.etrend.sk
https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok- ... bomba.html