Protestov za nové diaľnice bude viac, očakáva sociologička

Moderátor: Moderátori

Protestov za nové diaľnice bude viac, očakáva sociologička

Odoslaťod juliustaryani » 03. Máj 2017 11:03

Dopravná situácia je v mnohých regiónoch Slovenska neuspokojivá. Kvalitná doprava je nevyhnutná pre vyššiu životnú úroveň, ako aj pracovné či študijné príležitosti. Fakt, že situácia nie je občanom ľahostajná, dokazuje nárast protestov spojených s občianskou angažovanosťou.

Výstavba nových diaľnic už bola predmetom protestov v Prešove, na Kysuciach, ale aj v iných lokalitách na území Slovenska. Vďaka širokému verejnému záujmu má intenzita podobných protestov momentálne stúpajúcu tendenciu. Prečo tomu tak je a aké sú dôvody protestov „za nové diaľnice“ analyzuje sociologička Silvia Porubänová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

V posledných týždňoch sa stretávame s protestmi ľudí v Prešove či na Kysuciach, ktorých sa dotýka zlá dopravná situácia a mešká výstavba nových ciest v ich regióne. O čom to vypovedá z pohľadu sociológa?

„V zásade o tom, že občania si veľmi presne uvedomujú, čo pre ich životy – pracovné a osobné príležitosti – znamená, resp. mohol by znamenať efektívny dopravný systém.

Nejde len o očakávanie investícii, nových pracovných miest v regióne a v konkrétnych lokalitách. Dostupnosť v najširšom význame slova je v súčasnosti kľúčom k vhej životnej úrovni, študijným i pracovným možnostiam, šancou prekročiť svoje individuálne i miestne limity a bariéry. O úspore času i peňazí ani nehovoriac.

Suma sumárum v regiónoch je ľuďom jasné, že nejde iba o kvalitu ich životov tu a teraz, ale aj o prísľub pre ďalšie generácie, že ich región a obce neostanú bokom od hlavného spoločenského diania.“

Veria dnes ešte ľudia, že protesty môžu mať reálny vplyv na rozhodovanie politikov?

„Tento typ protestov je veľmi vďačným sústom pre médiá. Medializácia konkrétneho problému je zase osvedčeným a efektívnym prostriedkom, ako vytvárať tlak na rozhodujúcich aktérov na všetkých úrovniach. Nehovoriac o sile sociálnych médií.

Okrem informácií o protestoch v printových a elektronických médiách treba priznať „operatívny“ dosah internetových diskusií, chatov, Facebooku. Každý čiastkový úspech, či zviditeľnenie tak posilňuje a posmeľuje aj ľudí v iných regiónoch. Už teraz je zjavné, že neostane pri „dopravných“ protestov v dvoch či troch lokalitách.“

Ako na ľudí vplývajú nenaplnené sľuby politikov? Máme na mysli najmä stále nedokončenú diaľnicu D1, ktorá prepojí Bratislavu a Košice a pri ktorej už takpovediac „zľudovel“ pôvodný termín dostavby v roku 2010.

"Nie sú sľuby ako sľuby, Tie, ktorých obsah i dosah (ako sme už uviedli), bezprostredne ovplyvňuje kvalitu nášho života, naše možnosti , príležitosti, spôsob života aj životnú úroveň sú vnímané a hodnotené omnoho intenzívnejšie. V prípadoch dlhodobého či opakovaného ne(s)plnenia nasleduje sklamanie, hnev, frustrácia a skôr než zmena voličských preferencií , pravdepodobne aj konkrétna osobná aktivizácia a angažovanosť v danej oblasti."

Keby sme sa pozreli na protesty z pohľadu demografických ukazovateľov, ktoré skupiny obyvateľov sú zastúpené najpočetnejšie?

„Pokiaľ nikto nerobí seriózny prieskum, môžeme len „hádať“. Z obrazových záznamov sa javí, že sociálne i vekové zastúpenie je skutočne rôznorodé. Prítomní a aktívni sú ľudia rôzneho veku a pravdepodobne i s rozmanitým sociálnym statusom. Je to pochopiteľné – kvalita ciest, dopravná dostupnosť je všeobecný problém, ktorého riešenie je v záujme všetkých v lokalite i komunite. Protesty tak na danom mieste prirodzene spájajú mladých i starších, nezamestnaných i dôchodcov, lekárov i technikov.“

Dali by sa pomenovať rozdiely napríklad medzi protestujúcimi proti korupcii a tými, ktorí dnes „vlastnou iniciatívou“ riešia kolabujúcu dopravu?

„Problém kolabujúcej či neefektívnej dopravy je vnímaný ako omnoho osobnejší, kýmkoľvek každodenne pociťovaný a prežívaný. Aj preto spomínaná rozmanitosť protestujúcich a zainteresovaných. Samozrejme i dôsledky korupcie sa napokon dotýkajú kohokoľvek, ale zďaleka nie ktokoľvek je ochotný angažovať sa aj v tejto „záležitosti“. Okrem iného aj preto, že zrejme panuje všeobecné presvedčenie, že s korupciou sa nedá skoncovať na základe občianskej aktivity.“

Vnímate z odborného pohľadu ako prekvapenie, že sa téma diaľnic presúva z odborných stretnutí viac do ulíc?

„Nie, rozhodne sa neoplatí podceňovať už zmieňovanú silu médií a sociálnych médií. Žijeme v globalizovanom svete, významný je aj vplyv, informovanosť o dosiahnutých výsledkoch v iných častiach Európy či sveta. Doma nikto nie je prorokom a dobré príklady sú dostupné. Čoraz významnejšia občianska angažovanosť bude realitou aj na území Slovenska.“

Kysuce aj Prešov sú relatívne ďaleko od Bratislavy, kde sídli vláda či parlament. Do akej miery zohráva pri protestoch svoju úlohu regionálny podtón?

„Významnú a pochopiteľnú! A regionálny dôraz nemožno vysvetľovať len často používanou vzdialenosťou (priestorovou i prenesenou ) od centra. Väčšina pracovných, rodinných, osobných, voľnočasových „záujmov“ je jednoducho situovaných v mieste, kde žijete, resp. v prirodzenej dostupnosti od tohto miesta. Každému, každej z nás, či si to uvedomuje alebo nie, špecifický regionálny rozmer bytia zasahuje do života, alebo istého obdobia života.“

Vplýva úroveň dopravnej infraštruktúry na vnímanie kvality života u Slovákov?

„Nepochybne áno. Už bolo povedané, že dôležitosť a dosah spoľahlivej a efektívnej dopravnej infraštruktúry je podmieňujúcou súčasťou očakávanej kvality života, prísľubom celkovej vitality daného mesta, či miesta. Ľudia si intenzívne všímajú a interpretujú pozitívne výsledky, ktoré komunikácie – cesty, diaľnice – priamo, či sprostredkovane priniesli na iné miesta a nechávajú sa inšpirovať a motivovať aj vo svojom vlastnom priestore.“

Čítate situáciu tak, že Slováci majú záujem o nové cesty aj vzhľadom na rozmach automobilizmu, ktorí u nás naďalej pokračuje?

„Aj u nás je auto pre väčšinu ľudí prostriedkom, či „pomôckou pre život“ a nie luxusnou hračkou určenou pre obdiv a zvýšenie sebavedomia. Iste, manažéri vo veľkomestách radi používajú verejnú a prímestskú dopravu. Pokiaľ však hovoríme o dennodennom dochádzaní nad rámec určitých kilometrov je auto aj pre nich nevyhnutnosťou, alebo aspoň zjednodušením života. Na Slovensku sa to týka väčšiny ľudí v regiónoch. Aj preto nie je vonkoncom náhodné, že protesty o ktorých hovoríme, sa dejú práve tam.“

http://dennik.hnonline.sk/pr-clanky/951 ... ciologicka
juliustaryani
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 287
Založený: 31. Júl 2010 22:18

Naspäť na 2017

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 5 hostí.