Ministerstvo životného prostredia definitívne vybralo trasu diaľnice D1 medzi Turanmi a Hubovou. Dalo za pravdu ochranárom, ktorí tunel Korbeľka presadzujú už pätnásť rokov.
HUBOVÁ. Problém na jednom z najnáročnejších úsekov diaľnice D1 sa postupne rozuzľuje. Ministerstvo životného prostredia uprednostnilo medzi Turanmi a Hubovou trasu dlhým tunelom Korbeľka pred trasami fatranskými údoliami. Vyplýva to zo záverečnej správy hodnotenia vplyvov výstavby diaľničného úseku na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Stanovisko je záväzné pre ministerstvo dopravy.
Cenou sa obe možnosti vyrovnajú
„Ministerstvo životného prostredia súhlasí s s vybudovaním tunela. V prospech tohto riešenia hovorí viacero faktorov. Riešenie predstavuje najmenšie riziko z hľadiska zosuvov, vybudovanie tunela je vhodnejšie ako ku krajine, tak aj samotnej prírode,“ povedal hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.Cenu výstavby úseku s tunelom odhadli na 900 miliónov eur. Údolný variant, ktorý by si vyžiadal ďalšie peniaze na dodatočné kompenzácie zásahov do prírody, by sa priblížil k cene tunelu Korbeľka.
Korbeľka šetrí ľudí aj prírodu
Porovnanie prieniku oboch trás chránenými územiami ukázalo, že údolný variant by nimi prechádzal viac ako 4 kilometrami, kým pri tuneli Korbeľka je to približne 200 metrov. Trasa údolím by preťala migračné trasy medveďa, vlka, či rysa. Dediny pri štátnej ceste 1/18 už roky trpia stúpajúcou záťažou dopravy. Život im znepríjemňujú hluk, vibrácie, prašnosť a množstvo áut prechádzajúce popred rodinné domy. Na verejnom prerokovaní starosta dolnoliptovských Stankovian Rudolf Baleja upozornil, že v Rojkove, ktorý je ich miestnou časťou, zomrelo za posledných 50 rokov na ceste 53 ľudí.
Údolný variant by ovplyvnil približne 1200 ľudí, tunelový tristo.
Riziko ohrozenia zdrojov pitnej vody
Jediný problém realizácie trasy s tunelom Korbeľka je možné ohrozenie vodných zdrojov v masíve Kopy. Preto obce na turčianskej strane tunela uprednostňujú trasu údolím. „Na základe podrobného posudku je potrebné stanoviť opatrenia na ich ochranu. V prípade nedostatočnej možnosti ich ochrany je potrebné vytipovať náhradné zásobovanie dotknutého obyvateľstva ako podmieňujúci investíciu,“ napísalo ministerstvo v stanovisku.
Dúfajú v definitívnu bodku
Ochranári a neziskové organizácie uprednostňovali tunel Korbeľka už 15 rokov. „Išlo o jeden z najkomplikovanejších procesov EIA, ak nie najkomplikovanejší. Preto sme radi, že je na stole výsledok a konečne sa upustí od údolného variantu, ktorý blokoval výstavbu diaľnice a tiež hrozil prírode v malofatranských dolinách,“ napísala v stanovisku SOS Birdlife. „Chceme dúfať, že je to defintívna bodka za rozhodovaním o trase a nenájdu sa zas nejakí lobbisti, ktorí budú lobovať za zavrhnutý údolný variant a tým opäť blokovať stavbu diaľnice,“ dodali.
Otázne financovanie úseku
Národná diaľničná spoločnosť sa teraz pustí do prípravy projektu, čo by malo trvať podľa ich odhadov do rokov 2020 až 2022. Potom diaľničiari vyhlásia verejné obstarávanie, v ktorom vyberú stavebnú spoločnosť. Predpokladajú, že výstavba 13,5 kilometrov dlhého úseku vrátane razenia tunela Korbeľka z Krpelian do Stankovian zaberie 4 až 5 rokov. Prinajlepšom by sa mohlo s výstavbou začať v roku 2021 a skončiť v roku 2026. Otázne zostávajú financie, do úvahy prichádza projekt verejno-súkromného partnerstva. „Národná diaľničná spoločnosť teraz pripravuje všetky kroky tak, aby sa mohlo začať stavať čo najskôr, pričom kľúčové pre ďalší postup bude zabezpečenie dostatku financií na prípravu a následne aj na samotnú výstavbu,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Hovorkyňa dodala, že presný harmonogram jednotlivých krokov bude možné zverejniť až po tom, ako padne rozhodnutie o ďalšom financovaní výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
https://nasruzomberok.sme.sk/c/20551476/severna-dialnica-pojde-tunelom-korbelka.html#axzz4jKZcuGpF
