Diaľničný pokus pri Turanoch stál 40 miliónov, príroda to so

Moderátor: Moderátori

Diaľničný pokus pri Turanoch stál 40 miliónov, príroda to so

Odoslaťod caki » 15. Jún 2017 10:02

Diaľničný pokus pri Turanoch stál 40 miliónov, príroda to so stratami prežila
Prešli sme s ekológmi úseky medzi Turanmi a Hubovou, kde v roku 2009 začali stavať diaľnicu, ktorá napokon nevznikla. Pre Veľkú Fatru je zastavenie výstavby dobrá správa, hoci po stavbároch zostal vyšklbaný les, zosunuté svahy, zničené domovy zvierat. Ak by tam viedla diaľnica, bolo by to oveľa horšie.

V roku 2009 to bola najmä pre motoristickú verejnosť dôležitá správa: na trati Turany – Hubová sa začalo pracovať na ďalšom diaľničnom úseku, ktorý priblíži Bratislavu a Košice.

Vodiči mohli z áut na ceste medzi nedokončenými úsekmi diaľnice úchytkom sledovať, ako sa ťažké mechanizmy pustili do ťažko prístupného terénu pri ceste, ako pracovníci údržby pília stromy, stavebníci robia v strmých zrázoch cesty a ako sa chystá základná infraštruktúra na diaľnicu.

Teraz sme v roku 2017 a dokončenie diaľnice Bratislava-Košice už sotva niekto na Slovensku berie vážne. Boli sme sa pozrieť na miesta, na ktorých robotníci stavali zbytočne, pretože Národná diaľničná spoločnosť zle naplánovala trasu, kadiaľ má pre Slovensko kľúčová cestná spojnica viesť. Tento štát to stálo desiatky miliónov eur.

Príroda sa z tohto zbytočného ruchu a devastovania postupne spamätáva. Niektoré úseky, našťastie, zostali vďaka zastaveniu prác len na výkresoch a príroda bola ušetrená od skazy.

Ekológ Ján Topercer sa o chránenú oblasť vo Veľkej Fatre zaujímal ešte pred zásahmi robotníkov, lesmi prechádza pravidelne deväťkrát ročne. Bol tu aj v máji 2008, rok pred začatím prvých prác.

„Bolo to niečo neporovnateľné, predtým tu bol prirodzený, sčasti skalnatý breh. Postupne to zarastá, ale už to nikdy nebude ako predtým.“

Obrázok
Mäsožravá rosička okrúhlolistá. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri vzácnych prameňoch rastú mäsožravky


Príjemne mäkký mach tlmí každý krok, pod nohami to začína čvachtať. Z dier v zemi na povrch vyviera kyselka, buble a pení. Chuť má nevýraznú.

Topercer sa pozerá na pestrú lúku pred ním, farby sa neustále menia. Kým vymenuje, čo na nej všetko rastie, tak to veru chvíľu trvá: liečivá bylina vachta trojlistá na žalúdočné problémy, stavač škvrnitý, páperníky, ktoré by ste si pomýlili s bavlnou, kosatka alebo nenápadná mäsožravá tučnica s fialovým kvetom. Topercer sa zohýba a ešte vždy vie pridať ďalší a ďalší vzácny kvet. A to ani poriadne nekvitnú, ešte je skoro. Rašelinisko kúsok od Martina rastie, kvitne a žije podobne ako večne zamrznutá pôda v severskej tundre.

Obrázok
Vzácne rašelinisko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Toto kúzelné miesto po ceste k dedine Rojkov pozdĺž Váhu hneď vedľa asfaltky skrývajú husté trsy buriny a kríkov. Na prvej odbočke za tabuľou obce, popod pár domov v kopci a poza malé futbalové ihrisko zasa clonia vysoké stromy.

Za nimi je už tento kus unikátnej prírody. Miest ako Rojkovské rašelinisko nie je mnoho. Slatinná časť má zásaditú pôdu, väčšia plocha rašeliniska je kyslá. Na trojhektárovej ploche žije niekoľko rastlinných spoločenstiev. Biodiverzita citlivá na zásahy do vodných zdrojov je chránená od roku 1950.

Obrázok
Z pôdy rašeliniska vyviera kyselka, na povrchu buble a pení. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rašelinisko takmer zničili

Iba pár desiatok metrov od rašeliniska mala viesť rušná diaľnica, ktorá by presekla kompaktné prírodné územie. Štát napriek námietkam, sťažnostiam, prosbám ochranárov aj miestnych a výčitkám Únie za prvej Ficovej vlády pracoval na tom, že diaľnicu D1 v úseku Turany – Hubová postaví tesne pri chránených zónach na úpätí Národného parku Veľká Fatra.

S diaľnicou by po 17-tisíc rokoch zmizlo najstaršie rašelinisko v Západných Karpatoch. Do pár mesiacov by sa stratila rašelina, ktorú tam dolovali kúpeľníci, aj vzácne rastliny navyknuté na unikátne podmienky či malý ostrov s mäsožravou rosičkou okruhlolistou, ktorú obrastá prstenec vysokej trávy. Okolo mäsožravej mucholapky opatrne našľapujú drobné mravce a muchy, sú vo vytržení, sladká lepkavá látka a dráždivá červená farba ich láka.

Lov bol úspešný, na žltom liste s lepkavými červenými chápadlami spočíva tučný pavúk, vedľa mäsožravka trávi lietavý hmyz. Pôda pri ostrove má málo dusíka, rastlina ho spracúva z hmyzu. Niekde v zemi sa rýpu červy, primitivné ploskulice, hore lietajú vážky.

Topercer hovorí, že výstavba diaľnice pár desiatok metrov od rašeliniska by výrazne narušila a ovplyvnila jeho režim, zmenila zloženie vody, na ktorej je močiar veľmi závislý.

Hlavný zdroj vody rašeliniska je 400 metrov pod zemou, vyviera v zlome, kde sa vápence ponárajú pod sediment váhu. Pri Rojkove je najbližšie k povrchu a v rašelinisku sa mieša s povrchovou a podzemnou vodou. „Vďaka tomu sa tu vytvorili zvláštne spoločenstvá, cenná rojkovská kyselka určuje, ktorých živín bude dostatok, a ktoré budú chýbať.“ Po zásahoch by rašelinisko vyschlo.

Výstavba by podľa ekológa zvýšila nebezpečenstvo zosuvov pôdy, v širšom okolí rašeliniska by zo stavby vzniklo množstvo odpadu a navážky. „Okolo zložitej stavby, ako je tunel, by to bolo na niekoľkých desiatkach metrov. Stroje by na kolesách priniesli veľké množstvá invazívnych rastlín, ktoré u nás nemajú nepriateľa, a vytlačili by pôvodné druhy, zobrali by im živiny, alebo by ich prerástli, odstavili od svetla a zabili.“

Obrázok
Ján Topercer na brehu Váhu, kde sa príroda spamätáva zo zásahu diaľničiarov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Brusel chcel tunel

Štát musel projekt zastaviť po zásahu Bruselu v roku 2009 a dôkladnejšie preskúmať dosah na biotopy európskeho významu.

V území Natura 2000 je zakázaná výstavba, ak existuje aj iná alternatíva. Tou je tunel Korbeľka, ktorý vzácne územia obchádza širokým oblúkom. V prvej verzii pokračovania diaľnice D1 sa pred sedemnástimi rokmi rátalo s ním, no prebúrať niekoľkokilometrový tunel je drahé a náročné, a tak štát už v roku 2005 trasu presmeroval do chráneného územia.

Pre spory o ochranu prírody a dohadovanie trasy projekt už roky mešká, no variant s tunelom je teraz opäť v hre. Ministerstvo životného prostredia koncom mája odobrilo kratšiu a k prírode najšetrnejšiu zo štyroch trás cez Korbeľku.

Škoda, tentoraz vyčíslená v sumách, ktoré už účtovali v NDS, sa už stala. Náklady na prípravu všetkých variantov už podľa NDS presiahli 40,3 milióna eur. Peniaze použité na štúdie, projekty, prípravu, stavebné práce či výkupy pozemkov, z ktorých je väčšina v novej trase nepoužiteľných, sú prakticky premrhané.

Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo odhaduje doterajšie náklady na asi 40 miliónov eur podobne ako NDS, no reálne škody podľa jeho odhadov môžu byť až 100 miliónov eur.

Okrem vyhodených peňazí štát pri príprave neexistujúcej diaľnice necitlivo poškodil prírodu.
Obrázok
Stromy z brehu zmizli. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vyťali stromy, vyhnali vydru, mloka

Kúsok ďalej tokom Váhu pod susednou obcou Kraľovany, kde štát zakreslil ďalší úsek povrchovej trasy diaľnice, je znetvorenie prírody najviditeľnejšie.

Národná diaľničná spoločnosť stihla pred zastavením eurofondov za pár mesiacov vyklčovať les v dvoch viac ako kilometrových líniách nad brehom, potom práce zastavili a cestu nechali tak. Súťaž na stavbu diaľnice vyhralo konzorcium Váhostavu Juraja Širokého a Doprastavu. Po úpravách terénu za necelých 10 miliónov eur zostal vyšklbaný les, zosunuté svahy, zničené domovy zvierat a takmer nezvratné zmeny v nedotknutej prírode.

Obrázok
Zosuv pôdy v horskom masíve neďaleko Šútova, ktorým mala viesť diaľnica. Foto – TASR

Úzka lesná cestička s vysokou klenbou korún dávala miestnym pastierom oviec tieň. Stromy aj chodník sú preč. Slnko praží do novej širokej kamenistej cesty, ktorá kopíruje trasu chystanej diaľnice. Túto stavbu robotníci opustili v roku 2009.

Nižšie pri brehu robotníci vysekali do lesa obslužnú cestu, mali tam stáť stĺpy a odvodňovacie kanály. Z kraja je ľahko prístupná, zahádzaná množstvom odpadu. Hlbšie v húštine už hustá zeleň všetko pohlcuje.

V topánkach močiar, chrobáky a húsenice zaliezajú do oblečenia, konáre mladých stromov šľahajú po tvári, tŕne kríkov pichajú – príroda sa po rokoch z nešetrného zásahu ako-tak spamätáva. Okraj lesa pri brehu Váhu sa po siedmich rokoch pomaly obnovuje, z masívnych zoťatých pňov rastú nové stromy, niektoré sú už takmer päťmetrové.

Obrázok
Breh kopca ešte pred zásahom diaľničiarov. Foto – Ján Topercer

Invazívne rastliny územie zatiaľ úplne neovládli, stavbári ušetrili aspoň slatiny v svahu kopca. Strmý horský potok padá do Váhu cez betónovú rúru, ktorá tu tiež zostala po stavbe. V mieste, kde kolmo pretína cestu, sa rozlieva a vytvára drobné kaluže, v ktorých sa ešte pred pár rokmi liahol mlok. Už ho nevidno, preč je brloh vydry, kde vychovávala mláďatá. V diaľke spieva malý kalužiačik, aj jemu narušili hniezdiská.

V tráve pri ceste zašuchoce malý hlodavec, hrdziak, ryšavka alebo piskor? Lúčny koník sa odrazí do pavučiny, vedľa rodia jahody. O 300 metrov vyššie sú medvedie brlohy, na hrebeni sa pohybujú vlky, rysy, divé mačky, jelene. Rieku pri migrovaní okolo Kraľovian prekonali ľahko, diaľnica by ich však ďalej nepustila.

Obrázok
Larva mloka karpatského. Foto – Ján Topercer

Diaľnica by ohrozila migráciu

Ochranár z organizácie SOS/Bird Life Jozef Ridzoň hovorí, že v opatreniach bolo navrhnuté oplotenie cesty a koridory na bezkolíznu migráciu. „Medveďa môžete nasmerovať, ale zasiahlo by to do biotopov, kde vodia mláďatá. Rysa však veľmi nenaučíte chodiť inak, ako je zvyknutý. Tak či tak by skočil na diaľnicu, také sú prípady zo Žiliny.“ Ridzoň hovorí, že by to bolo riziko nielen pre malú populáciu rysa, ale aj pre bezpečnosť vodičov.

Miesta, kde sa vegetácii nedarí, navrhuje Toporcer umelo dopĺňať, no niečo sa musí spraviť aj so zosuvmi pôdy. „Keď sa slieň – to je hornina – napije vody, zosúva sa veľmi ľahko, kĺže sa. Jelša, javor a jasene pôdu udržia, ale niekde sa reliéf narušil a treba mu pomôcť.“

Obrázok
Kraľovianske jazero. Foto N – Tomáš Benedikovič

Smerom k Martinu mala diaľnica pôvodne pokračovať poza alebo nad veľkým Kraľovianskym jazerom. V úplne prvej verzii sa diaľnica mala obtrieť o kopec a prejsť tesne okolo jazera.

Z peknej pláže s čistou vodou vidno, prečo bola táto trasa nereálna a nebezpečná. Na kopci sa rúbe drevo a ťaží vápenec, svah je nestabilný a pred štyrmi rokmi sa výrazne zosunul. Až vtedy diaľničiari trasu presunuli poza jazero, no cesta stále ohrozovala obľúbené rekreačné miesto a cenné jaskyne s netopiermi a so spletitými chodbičkami.

Zvyšok trasy medzi Turanmi a Kraľovanmi už prechádza mimo ohrozeného územia, tam ešte zavadzalo niekoľko domov v Šútove. Ich obyvatelia si môžu vydýchnuť, plán trasy sa od Turian odkláňa popod Krpeľany, kde pretne Váh a západným portálom vrazí do hôr. O necelých deväť kilometrov tunel prerazí nad malou obcou Lubochňa, potom cesta ďalej vedie premostením nad Váhom a opäť vrazí do tunela Havran.

Obrázok
Tu má byť západný portál tunela – šetrnejšej verzie diaľnice. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obce sa proti tunelu odvolali
Starosta Kraľovian Miloš Had hovorí, že vplyvy na životné prostredie pri povrchovom variante neposúdili dostatočne a napriek tomu s prácami začali. S posledným podporným stanoviskom ministerstva životného prostredia súhlasí, okolitých dedín sa podľa neho tunel dotkne najmenej.

Stále však nie je definitívne rozhodnuté, či diaľnica pôjde tunelom. Proti rozhodnutiu sa teraz odvolali Turany a Krpeľany, ktoré sa boja ohrozenia pitnej vody a žiadajú trasu opäť zmeniť. Posudzovanie vplyvov podľa primátora Turian Miroslava Blahušiaka povrchne rieši problém pitných vôd. Tvrdí, že hydrologický protiposudok vodárenskej spoločnosti potvrdzuje obavy obce o vodu.

„Veríme, že ministerstvo to potvrdí, situácia je hrozná. Cez obec prejde denne 20-tisíc áut, máme problém sa dostať z obce na hlavnú cestu. V Rojkove nemohli ľudia stavať domy alebo museli súhlasiť, že pri zbúraní nedostanú náhradu,“ vraví starosta Stankovian a časti Rojkov Rudolf Baleja.

Výstavba sa tak znova odkladá, začať môže, až keď bude záverečné stanovisko právoplatné. NDS predpokladá, že nového zhotoviteľa vysúťažia do roku 2022. Posledný komplikovaný úsek D1 Turany – Hubová bude dokončený možno až v roku 2026. Je to však iba odhad, konečný termín, kedy autá prejdu celistvým úsekom diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, sa už niekoľkokrát posúval.

Obrázok
Ján Topercer ukazuje na vyrúbaný pás lesa pri Váhu. Foto N – Tomáš Benedikovič

https://dennikn.sk/790797/dialnicny-pokus-pri-turanoch-stal-40-milionov-priroda-to-so-stratami-prezila/
caki
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 362
Obrázky: 34
Založený: 01. Júl 2010 11:47

Naspäť na 2017

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.