Érsek ukázal plány diaľníc,preferuje juh na úkor Kysúc či TN

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

Érsek ukázal plány diaľníc,preferuje juh na úkor Kysúc či TN

Odoslaťod mireceq » 24. Sep 2017 15:20

Érsek predstavil plány diaľnic, preferuje juh na úkor Kysúc či Trenčína

Dennik N, DANIELA KRAJANOVÁ NEDEĽA 24. SEPTEMBRA 2017 13:49

Do konca volebného obdobia plánuje ministerstvo dopravy prinajmenšom spustiť súťaž na 90 kilometrov autostrád. Pozrite si, kde sú, či minister vybral správne a čo by ste o nich mali vedieť.

Primátori, starostovia aj župani zbystrili pozornosť. Postaral sa o to minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd), keď predstavil verejnosti deväť prioritných diaľnic a rýchlostných ciest. Spolu ide o 90,5 kilometra, na ktoré plánuje do konca volebného obdobia prinajmenšom vypísať súťaž.

Ak sa už nič nezmení, v praxi to bude znamenať, že akákoľvek vláda príde, na stole bude mať pripravených do výstavby alebo rozostavaných 72 kilometrov autostrády na juhu za Detvou až po Košice a ďalších 14,5 kilometra pri Prešove.

Ak by sa nasledujúca vláda rozhodla stavať inde, musela by mať poruke iné úseky pripravené na stavbu, chuť vysvetľovať, prečo nechá prepadnúť doterajšie investície, alebo aj dobrých právnikov, aby vypovedala rozbehnuté tendre.

Obrázok

Časť Érsekovho výberu je nespochybniteľná:

- Rýchlostná cesta od Kriváňa po Lučenec je na zozname právom, pretože sa očakáva, že po nej bude jazdiť relatívne veľa áut a pôvodné predražené riešenie už kompetentní nahradili primeranejším.
- Potrebná intenzita dopravy je bez diskusie aj pri projekte rozšírenia D1, ktoré sa dá najrýchlejšie urobiť na kúsku od Bratislavy po Triblavinu (otázkou skôr je, prečo nie aj po Senec).
- Severný ochvat Prešova je tiež potrebný, ale veľkorysé riešenie za 500 miliónov eur treba zlacniť. Debatuje sa o zúžení druhej etapy severného obchvatu.

Druhá časť Érsekovho plánu je oveľa spornejšia. Dá sa preto očakávať, že ju napadnú aj niektorí regionálni politici s otázkou, prečo ich cesta nie je prioritou. Zaradením slabo vyťažených úsekov za Rimavskou Sobotou medzi priority totiž nastavil minister za Most-Híd latku relatívne nízko.

Rozhodovanie celkom podľa faktov chýba

Aj východnejšia časť R2 by ľuďom síce pomohla (ako každá nová cesta), no sú regióny, ktoré majú podstatne väčší problém s dopravou než pri Rimavskej Sobote.

„Je to zjavne voľba politickej strany, ktorá sa chce zapáčiť jej blízkym regiónom. Hovoríme o úsekoch, kde je súčasné zaťaženie cesty prvej triedy do 6-tisíc vozidiel denne, z toho vozidiel nad 3,5 tony ani nie tisícka. To je veľmi ďaleko od potreby stavať rýchlostnú cestu čo len v polovičnom profile,“ myslí si analytik INEKO a bývalý šéf stratégie ministerstva dopravy Ján Kovalčík.

Napríklad na Kysuciach denne jazdí viac než 20-tisíc áut denne a dokončenie D3 od Žiliny po Čadcu Érsek na urgentnom zozname nemá.

„Nič nie je také kritické, ako je D3, D1,“ súhlasí bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej Juraj Čermák.

Pracovný návrh z ministerstva dopravy môže teoreticky vychádzať z obavy, že pri iných úsekoch by sa v horšom prípade mohli počas prípravy diaľnice na súťaž vyskytnúť komplikácie. Napríklad na diaľnici D3 sa ešte prekresľuje tunel pri Kysuckom Novom Meste, má ho nahradiť estakáda.

Zrejme preto píšu diaľničiari o zozname úsekov, pre ktoré môžu v najbližších rokoch vypísať súťaž. Nemusí to však brániť tomu, aby sa dobre pripravená spodnejšia časť D3 nad Žilinou vybrala z rozplánovaného dlhšieho úseku a na súťaž pripravovala samostatne. „Aspoň prvých 6 kilometrov aj s privádzačom do Kysuckého Nového Mesta malo byť na vrchole zoznamu priorít. Mrzí ma, že to roky neriešili minister so štátnym tajomníkom Smeru (Ján Počiatek ako minister a Viktor Stromček ako štátny tajomník – pozn. red.) a doteraz ani minister Mosta-Híd,“ hovorí Kovalčík.

Krivdu môžu cítiť v Prievidzi aj na Orave

Keby sa u Érseka rozhodovali čisto podľa faktov, nezostal by mimo horúceho plánu napríklad úsek R2 od Trenčína po Prievidzu, či aspoň Bánovce nad Bebravou, kde je cesta zaťažená dvakrát viac ako za Rimavskou Sobotou. Prekvapením nebude, ak sa ministrovi ozvú aj z hornej Oravy.

Neobstojí ani častý argument, že by boli neprioritné úseky slabšie pripravené. Mnohé boli v rovnakej fáze prípravy ako teraz uprednostnené východné úseky R2.

„Medzi Oravským Podzámkom a Tvrdošínom sú porovnateľné intenzity ako na východnejších úsekoch R2, ale cesta vedie na podstatne dlhších úsekoch naprieč obcami v tesnej blízkosti stoviek domov,“ opisuje Kovalčík.

Neznamená to, že Orava musí dostať nevyhnutne komfortnú rýchlostnú cestu, ale naliehavo potrebuje preložku tej súčasnej mimo obcí. Kovalčík poukazuje na to, že štát nemá jasnú stratégiu, ako riešiť najproblematickejšie miesta preložkami a obchvatmi na cestách prvej triedy či rýchlostnou cestou s jedným pruhom pre každý smer alebo pokojne kombináciou iných opatrení.

Aj po roku ministra Érseka vo funkcii chýba to podstatné: pomenovať dopravné problémy, odstupňovať ich naliehavosť a nájsť pre ne najlepšie možné riešenia.

„Prečo sa doteraz nevyužíva potenciál zatraktívnenia verejnej dopravy tam, kde je možnosť ju posilniť? Je absurdné, že medzi Sabinovom, Prešovom a Košicami máme ráno dvojhodinový interval vlakov. Navyše na takejto trati s veľkým potenciálom ľudí priam odpudzuje z vlakov nasadzovanie starých a zanedbaných vozňov. Pritom nové súpravy vozia ľudí či vzduch aj na slabšie vyťažených tratiach,“ uvádza Kovalčík príklad.

„Na Kysuciach by ďalšie roky čakania na diaľnicu mohla uľahčiť nová zastávka na juhu Kysuckého Nového Mesta, kam denne dochádza za prácou vyše šesťtisíc ľudí,“ pridáva ďalší.

Pomoc nie sú len kilometre

Pomoc regiónom, naopak, politici naďalej predstavujú ako plán v počte diaľničných kilometrov. Stavia sa spravidla to, čo je pripravené, pretože iné nie je, a nie podľa rebríčka priorít.

Vedia to aj na ministerstve dopravy, a preto bude dôležité, ktoré diaľnice a rýchlostné cesty sa budú najrýchlejšie pripravovať na budúcu výstavbu.

Minister Érsek napríklad už v lete začal vytvárať náskok niektorým častiam spomínanej južnej rýchlostnej cesty R2. Doterajší pracovný plán priorít môže ešte prispôsobiť (už sa tak údajne aj deje) podľa toho, aké reakcie z regiónov a parlamentu na ne dostane.

Pracovný zoznam priorít je totiž jeden z podkladov, ktoré chce ministerstvo dopravy poslať do Národnej rady ako argument, prečo by mala Národná rada ústavnou väčšinou uvoľniť dlhovú brzdu. V praxi by to znamenalo, že vláda bude môcť bez sankcií viac zadlžovať štát v mene výstavby diaľnic.

V tomto momente je ich do reálnej výstavby pripravených minimum a tiež platí, že významné finančné injekcie si výstavba vyžaduje najmä vtedy, keď je v plnom prúde. Pri dnešnom stave prípravy diaľnic to vyzerá tak, že významnejšie čiastky budeme potrebovať najskôr v roku 2020. A aj tie sa v prípade naplnenia vládneho cieľa o vyrovnanom rozpočte ľahko zmestia do súčasného rámca pravidiel o dlhovej brzde.

Až o rok nato (v roku 2021) sa ráta s tým, že sa odštartuje súťaž o stavbu posledného úseku na D1 medzi Bratislavou a Košicami. Úsek Turany – Hubová tiež v zozname úsekov s plánovaným začatím do volieb chýba pre slabú prípravu.

NDS zasa ráta s takým tempom prípravy a výstavby, že len na 9 prioritných úsekov bude potrebovať do konca funkčného obdobia aktuálnej vlády nad rámec predpokladaného štátneho rozpočtu približne 510 miliónov eur.

https://dennikn.sk/885968/ersek-ukazal- ... -trencina/
mireceq
diskutujúci
 
Príspevky: 73
Obrázky: 4
Založený: 30. Okt 2012 17:49

Naspäť na Monitoring tlače

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 3 hostí.