Županov preverí doprava

[aquila]

eko 08.11.2017 07:00


O osude župných volieb najmenej v štyroch krajoch rozhodovala do značnej miery doprava. V Bratislave, Žiline, Prešove a Košiciach vodiči často márnia čas v zápchach a víťazní kandidáti na županov práve tam sľubujú rýchlejšiu výstavbu diaľnic. Paradoxom však je, že na diaľničné obchvaty nemajú kraje takmer žiaden vplyv, keďže rádovo presahujú ich finančné možnosti.
Vláda niektoré projekty aj pomocou eurofondov rozostavala, aj keď viaceré meškajú. Ide napríklad o rozostavaný obchvat Bratislavy, juhozápadný obchvat Prešova, diaľničný obchvat Košíc po D1, rozostavanú diaľnicu pri Ružomberku či úseky od Žiliny v smere na Košice a Kysuce. Vo výstavbe je aj obchvat Čadce.
Ani doterajšia kombinácia prešovského župana za Smer a podobne zafarbenej vlády však stále nezaistila peniaze na štart výstavby severného obchvatu tretieho najväčšieho krajského mesta. Podobne aj na Kysuciach ľudia kritizujú, že sa nezačal stavať obchvat Kysuckého Nového Mesta, kde sa stále robí na projekte a chýba finančné krytie.
Doterajší žilinský župan Juraj Blanár (Smer) tvrdí, že zo svojej pozície pri výstavbe diaľnic urobil maximum. Budúca županka Erika Jurinová (OĽaNO), naopak, zdôrazňuje, že sa „premárnilo 12 rokov“ a chce viac tlačiť na výstavbu tých úsekov diaľnic, ktoré sú dôležité. Zároveň však pripustila, že si uvedomuje, že župa má v správe len cesty druhej a tretej triedy.
Čítajte viac

Obchvat Prešova na úkor ďalších generácií?

Krupina sa búri, autá v centre ľuďom komplikujú životy

Majerský: Priority sú cesty, práca a rodina

Aké cesty, školy či služby seniorom? Aj o tom sú župné voľby

Doprava bola dôležitou volebnou témou aj v Bratislavskom kraji, kde napokon Juraj Droba (SaS) na čele župy vystrieda Pavla Freša. Pre Bratislavu je kľúčový rozostavaný obchvat po diaľnici D4 a rýchlostnej ceste R7 v smere na Dunajskú Stredu. Projekt má aktuálne problémy a potrebuje podporu aj zo strany župy. Denník Pravda nedávno upozornil na pomaly postupujúcu výstavbu, v rámci ktorej koncesionár má problém so zazmluvňovaním stavebných subdodávateľov pre nízke ponúkané ceny. Nie je jasné, do akej miery bude župan za SaS stáť za obchvatom.
Strana Sloboda a Solidarita totiž krátko pred podpisom koncesnej zmluvy na výstavbu a 30-ročnú prevádzku 59,1 kilometra ciest v rámci projektu D4/R7 v roku 2016 vyzývala bývalého ministra dopravy Romana Brecelyho (Sieť), aby koncesnú zmluvu nepodpísal. Realizácia projektu prebieha zo súkromného kapitálu formou PPP projektu. SaS tvrdila, že výstavba klasickou cestou bez PPP projektu by bola lacnejšia. V štátnom rozpočte však peniaze nie sú a zmena by mohla priniesť aj niekoľkoročné meškanie.
Štát pôvodne očakával, že 30-ročný projekt bude štát stáť 4,53 miliardy eur. Súťaž nakoniec vygenerovala sumu 1,9 miliardy. Výstavbu realizuje konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra. Droba zatiaľ po oznámení výsledku volieb uviedol, že projekt čiastočne pomôže k odľahčeniu dopravy v regióne. Vo svojom predvolebnom programe tvrdil, že v rámci možností bude podporovať čo najrýchlejšie vybudovanie diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7.
Bratislavskú župu v najbližších rokoch čaká ďalšia výrazná dopravná skúška, počas výstavby križovatky diaľnic D1 a D4. Rozostavaná je aj križovatka Triblavina, ktorej Národná diaľničná spoločnosť (NDS) mení koncepciu. Namiesto šesťprúdovej diaľnice s jednosmernými dvojprúdovými cestami po jej stranách, tzv. kolektormi, má vzniknúť osemprúdová diaľnica s odstavnými pruhmi.
 Inzercia SLSP 




33s


Prešovčanom chýba obchvat krajského mesta
Na čelo prešovskej župy má zasadnúť Milan Majerský (KDH). Prešovčania dlhé roky čakajú na výstavbu obchvatu, keďže v súčasnosti tranzitná doprava stále nemá možnosť krajské mesto obísť. Na ceste prvej triedy I/18 priamo v meste dosahuje intenzita dopravy podľa sčítania dopravy z roku 2015 až 30 731 vozidi­el denne.
Aktuálne sa rozbieha výstavba juhozápadného obchvatu na diaľnici D1 v úseku Prešov, západ – Prešov, juh. Na výstavbu severného obchvatu na rýchlostnej ceste R4 obyvatelia Prešova stále čakajú. Bývalý poradca Jána Figeľa (KDH) počas jeho pôsobenia na poste šéfa rezortu dopravy Ján Kovalčík z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) spochybňoval súčasnú koncepciu obchvatu. Podľa neho by väčší prínos mala kombinácia juhovýchodného obchvatu na diaľnici D1 spolu s východným trasovaním rýchlostnej cesty R4.
NDS však už investovala desiatky miliónov do prípravy severnej trasy, pričom na prvú etapu obchvatu sú už vykúpené všetky pozemky. Diaľničiari finalizujú podklady pre vyhlásenie verejného obstarávania. Začiatok tendra stroskotáva na zabezpečení financovania. Eurofondy sú vyčerpané a výstavba prichádza do úvahy len z peňazí zo štátneho rozpočtu.
Novozvolený predseda prešovskej župy Majerský podľa svojho volebného programu podporuje severnú trasu obchvatu. Rovnako sa chce zasadiť za odštartovanie výstavby pokračovania rýchlostnej cesty R4 smerom cez Stropkov do Svidníka.
V tomto prípade sú všetky úseky medzi Prešovom a Svidníkom ešte len vo fáze procesu EIA. Diaľničiarom chýba územné rozhodnutie, majetkovoprávne vysporiadanie, zabezpečenie financií a stavebné povolenie. Je pravdepodobné, že v najbližších rokoch sa výstavba nezačne. Nový predseda VÚC chce taktiež urýchliť prípravy výstavby rýchlostnej cesty R9 z Prešova do Sniny.
Diaľnice chýbajú aj v žilinskej župe
Najhoršia dopravná situácia vládne v Žilinskom samosprávnom kraji. Žilina, Kysuce, Orava alebo Turiec spolu s Ružomberkom roky čakajú na kvalitné cesty. V rámci cestnej infraštruktúry sa nová predsedníčka kraja Jurinová chce aktívne zasadiť za budovanie a dobudovanie „diaľničného prepojenia a dobudovanie diaľničných úsekov D1, D3 a rýchlostných ciest R1, R3, prípadne ich pretransformovanie na preložky ciest I. triedy“. Tieto otázky má však na starosti vláda, rezort dopravy, financií a NDS, nie župa.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

V kraji má byť o niekoľko dní otvorený nový diaľničný úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, ktorý vytvorí prvú časť obchvatu Žiliny. Rozostavaný je aj južný obchvat na diaľnici D1, ktorý má byť kompletne hotový približne v roku 2020. Dopravné komplikácie vznikajú v Ružomberku, kde z dôvodu zosuvov pôdy stojí razenie tunela Čebrať na úseku D1 Hubová – Ivachnová. Diaľničiari majú obnoviť razenie začiatkom budúceho roka, pričom tunel bude pravdepodobne o 1,6 kilometra dlhší.
Najkomplikovanejší je diaľničný úsek D1 Turany – Hubová, ktorý sa v príprave vrátil na začiatok pre zosuv pri Šútove v roku 2013. Zatiaľ nie je právoplatná záverečná správa EIA, no podľa jej predbežných výsledkov sa bude meniť trasa diaľnice. Namiesto údolného variantu diaľnica povedie cez tunel Korbeľka.
Na diaľnici D3 chýbajú posledné dva úseky. Ide o D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto a D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Prvý z nich je ešte len v procese EIA, druhý sa nachádza v procese dokumentácie pre stavebné povolenie. Štát zatiaľ ani na jeden z nich nemá finančné krytie.
V Košiciach výsledok ovplyvnilo aj parkovanie
Prekvapenie sa zrodilo aj v Košickom kraji, kde tesne zvíťazil pravicový kandidát Rastislav Trnka nad favoritom Richardom Rašim (Smer). Raši bol pri štarte výstavby čiastočného diaľničného obchvatu Košíc a prilákal do mesta aj investorov, ale o časť podpory prišiel napríklad pre regulované platené parkovanie v rezidentských zónach.
Jeho nástupca Trnka sľubuje diaľnice. Chce iniciovať stretnutie s ministrom dopravy Árpádom Érsekom (Most-Híd) na urýchlenie dobudovania rýchlostnej cesty R2 a diaľnice D1 v kraji. Aktuálne je vo výstavbe diaľnica D1 Budimír – Bidovce, ktorá má vytvoriť prvú časť obchvatu Košíc. V pokročilom štádiu prípravy je aj úsek R2 Košice, Šaca – Košické Olšany, ktorý má obchvat dokončiť.
Oba úseky budú financované ešte z eurofondov. Kraj čaká na vybudovanie tunela pod Soroškou v úseku R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorý je v procese dokumentácie pre stavebné povolenie. Rýchlostná cesta, ktorá odľahčí horský prechod Soroška, má vzniknúť v polovičnom profile.
Trnka sľubuje mestu aj nových investorov. Jeho predchodca Raši bol spolu s ministrom hospodárstva Petrom Žigom (Smer) pri príchode japonskej spoločnosti Minebea, ktorá je pre
Košice investorom desaťročia. Závod orientovaný na výrobu mechatronických pohonných systémov totiž v rozmedzí rokov 2017 až 2022 sľúbil vytvoriť 1 100 nových pracovných miest a ak všetko dobre pôjde, v druhej fáze zamestnanosť stúpne až na 2-tisíc ľudí. Má pritom ísť o investora, ktorý posunie hore aj platy v regióne.
Kým v Bratislave sú platy nad 1 000 eur mesačne, na východe krajiny sú najčastejšie mzdy okolo 500 až 700 eur. Minebea tvrdí, že bude mať záujem aj o kvalifikovaných pracovníkov vo vede a výskume. Podľa informácií denníka Pravda sa majú nástupné platy inžinierov pohybovať na úrovni okolo 1 500 eur v hrubom.
To, že príchod nových investícií spolu s kvalitnou cestnou infraštruktúrou môže županovi vo voľbách zaistiť obhájenie mandátu, sa ukázalo v Nitrianskom aj Trenčianskom kraji. Nitru už v minulosti od dopravných zápch čiastočne odbremenil diaľničný obchvat po rýchlostnej ceste R1 a v prípade Trenčína zase mestu pomohla diaľnica D1. Navyše v Nitre aktuálne buduje fabriku Jaguar Land Rover, od ktorého majú ľudia veľké očakávania.
Pred župnými voľbami časť ľudí v regióne zneistela po informácii, že robotníci prichádzajúci na pohovory do budúcej nitrianskej automobilky sú konfrontovaní s ponukou nástupných platov vo výške „len“ 650 až 720 eur v hrubom. Vedenie závodu však argumentovalo, že po započítaní všetkých príplatkov, 13. platu a odmien sa budú najnižšie platy začínať priemerne na sume asi 900 eur v hrubom.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/ ... i-doprava/