Vodiči mali po križovatke jazdiť už tento rok. Prečo je taká dôležitá a kde stavba viazne? HN prinášajú otázky a odpovede týkajúce sa problematickej stavby na diaľnici D1.
1. Prečo je križovatka Triblavina dôležitá?
Triblavina bude významnou cestnou stavbou na úseku diaľnice D1 medzi Bratislavou a Sencom. Zjednodušiť má život v prvom rade obyvateľom obcí v okolí Senca, ktorí každodenne dochádzajú do hlavného mesta pre prácu alebo školu. Ideálne by sa tak mala odľahčiť najmä stará Senecká cesta I/61, na ktorej sa v súčasnosti v špičkách tvoria dlhé kolóny. Túto cestu totiž čaká rekonštrukcia, ktorá by v prípade absencie náhradného dopravného riešenia znamenala pre dopravu v kraji opäť kolaps.
Bratislavský župan Juraj Droba tlačí na výstavbu Triblaviny aj z dôvodu, že od nej závisia obchvaty obcí Chorvátsky a Slovenský Grob. „Je to prepojenie z križovatky Triblavina až po Grinavu pred Pezinkom s tým, že cesta pôjde okolo Grobov,“ plánuje Droba.
2. V čom spočívajú spory týkajúce sa Triblaviny?
Kameňom úrazu sú odlišné pohľady na dodatočné zmeny v projekte Triblaviny. Národná diaľničná spoločnosť bola totiž podľa slov vedenia „nútená“ v apríli 2016 zmeniť projekt tak, že z neho vyškrtla kolektory, teda súbežné cesty popri diaľnici, ktoré mali byť dopravnou obsluhou pre obce a zároveň sa mali v križovatke napájať na diaľnicu. No namiesto výstavby kolektorov sa bude investovať do rozširovania diaľnice D1. Miesto súčasných šesť pruhov bude mať pruhov osem. A práve vtedy vznikol už viac ako dvojročný „problém Triblavina“.
Proti zmene plánov sa takmer okamžite zorganizovala petícia, proti novej križovatke od začiatku hlasno protestuje napríklad starosta Vajnor Ján Mrva. Pôvodné riešenie presadzuje aj Občianske združenie Triblavina. Argumentom zástancov šesťpruhovej diaľnice s kolektormi je, že zmenou projektu ministerstvo dopravy a diaľničiari uprednostnili záujmy developerov pred záujmami obyvateľov obcí. Tí tam majú totiž v pláne výstavbu novej obytno-logistickej štvrte. Developer totiž na tomto mieste vlastní pozemky. Bývalý investičný riaditeľ Juraj Čermák pre HN potvrdil, že Triblavina je strategickým a veľmi zaujímavým územím pre developerov. Je teda zrejmé, že aj oni majú záujem o výstavbu novej križovatky. Čo však Čermák popiera, je, že by si títo podnikatelia vybojovali zmenu plánu. „Zmena projektu určite nenastala pre tlak developerov, veď aj oni predsa pôvodne chceli šesťpruh s kolektormi,“ pripomína. Z lokálneho pohľadu kritikov sú tiež dva kolektory prínosnejšie pre okolité obce ako dva diaľničné pruhy.
3. Koľko mešká výstavba?
Vodiči mali podľa pôvodných plánov využívať križovatku Triblavina už tento rok. Keď došlo k zmene projektu, začalo sa hovoriť o vyše ročnom meškaní, no pre námietky aktivistov a nespokojných vodičov príde opäť k posúvaniu termínov. V súčasnosti sa tak s prácami mešká zhruba dva roky.
Ministerstvo dopravy rátalo s naštartovaním výstavby už v júni, no pre námietky došlo k ďalšiemu odkladu. „Je to veľmi zlé, lebo tu meškáme už tri mesiace a dnes som dostal informáciu, že táto križovatka je v ďalšom odvolacom procese,“ vyhlásil na stavenisku nahnevane šéf rezortu dopravy Árpád Érsek.
4. Hrozia ďalšie komplikácie?
Obnovenie prác na Triblavine v súčasnosti závisí len od stanoviska odvolacej komisie. Keď tá vyhodnotí námietky verejnosti, výstavbe by už v ceste nemalo brániť nič. „Stavať sa určite začne, nepredpokladám ďalšie komplikácie,“ odpovedal Juraj Čermák na otázku, či môže požadovanie kolektorov nejakým spôsobom opäť skomplikovať výstavbu.
Z predchádzajúcich rozhodnutí sa však dá predpokladať, že komisia požiadavky verejnosti zamietne a diaľnica sa začne rozširovať na osem pruhov už v auguste.
Pre vyše dvojročné odklady však hrozí, že rozširovanie diaľnice sa bude časovo prekrývať s prácami na starej Seneckej ceste, čo môže pri nedostatočnej koordinácii opäť skomplikovať dopravu v kraji. Výstavba Triblaviny podľa pôvodného plánu by mala podľa Čermáka aj ďalšiu výhodu: „Keby sa stala na diaľnici nehoda, doprava by mohla plynule pokračovať po kolektoroch.“
5. Kedy bude križovatka dokončená?
Dokončenie križovatky sa odhaduje na rok 2020, prípadne 2021. Tieto termíny sú reálne v prípade, že sa stavebné stroje opäť pustia do práce už v auguste – tak, ako to avizoval Érsek. „Spustenie výstavby sa plánuje v auguste, presný termín nebol zatiaľ stanovený,“ uistila hovorkyňa rezortu dopravy Karolína Ducká.
19,8 milióna eur je zmluvná cena, za ktorú má spoločnosť Porr postaviť križovatku Triblavina.
Osem pruhov až o päť rokov
Rozširovanie diaľnice D1 na osem pruhov bude rozdelené na dve etapy. Prvý úsek sa meria od Bratislavy po križovatku Triblavina, druhý od nej až po Senec. Práce do veľkej miery závisia od napredovania ďalších stavebných projektov, a to najmä od diaľnice D4, ktorá je súčasťou budúceho nultého obchvatu Bratislavy. Diaľnice D1 a D4 majú totiž medzi hlavným mestom a Sencom vytvoriť ďalšiu križovatku. Rovnako ako Triblavinu, aj obchvat poznačilo meškanie. Práce pre chýbajúce stavebné povolenia stagnovali necelé dva roky. Stavebné konzorcium stále sľubuje dokončiť projekt do roku 2020, realita je však podľa analytikov aj ministra dopravy iná. V prípade, že budú križovatka Triblavina a obchvat Bratislavy ďalej napredovať bez komplikácií, po úseku osempruhovej D1 by sa mohli vodiči previezť zhruba o päť rokov.