:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Ferguson, tak to si mal písať pred tvojimi 10-15 rokmi, tvoja biela hlava, po bitke generálska to neporieši.
Ale pánové neondite sa. Všetko by ste chceli tip-top a hneď dneska večer. Naďapa Árpi robí, čo môže. Čo mu dovolí múdry graf https://ndsas.sk/uploads/media/priprava ... ova_os.png, a zákonitosť prednesená dúfam, že Milínom Kaňuščákom cca pred rokom, že na Slovensku sa dá aktuálne stavať úseky v celkovej hodnote 1 mld Eur /nie preinvestovať za rok/. Už si neskontrolujeme pripravenú TD na NDS, ale Ďurišin niečo na NDS-webe vystavil https://ndsas.sk/vyhladavanie?q=Ivachnov%C3%A1 a udržuje nás v napätí, ako to dopadne.
Záver: ak Árpi má vo výstavbe HP-LL, LL-DS, Bu-Bi, Cintľavé D4/R7, tak len dať rýchlo umelé dýchanie Hu-Iv, JZ PO, rozbehnúť finančne pripravený obchvat KE od Šaci. Pred pár týždňami letelo okolo SK 700 mil Eur na dopravnú infraštruktúru. Junkerov balíček, tiež nie je plne zaťažený. Érsek šípí, že peniaze by sa dali splašiť, ale nie je čo stavať, bo nie je TD, či sa serie verejná mienka voči výstavbe. Kde sa to serie, sa nebude stavať a susedia tzv. občianskych aktivistov umlátia čapicami. To tým aktivistom prajem. A nerobím si ilúzie, či tí, čo robia protesty blokovaním hlavných ťahov nie sú fanklubom organizovaným metodicky potichy práve od pána Érseka /Prešov, Čadca/, bo mu uľahčujú robotu. Ešte mu chýbajú fankluby antiTriblavina a obchvat Zvolen.
Ak ešte nejaká kometa s milónmi Eur od Bruselu poletí, porieši S obchvaty PO I. a II. a skôr pripravené úseky na R2. howg

Krásne zhodnotené plš

plš napísal:... HP-LL, LL-DS, Bu-Bi, Cintľavé D4/R7, tak len dať rýchlo umelé dýchanie Hu-Iv, JZ PO, rozbehnúť finančne pripravený obchvat KE od Šaci...
...bo nie je TD,...

Tolko skratiek na tomto fore, ze niekedy sa uplne stracam

plš napísal:Ferguson, tak to si mal písať pred tvojimi 10-15 rokmi, tvoja biela hlava, po bitke generálska to neporieši.

Tak to si ma asi vobec nepochopil, ty hlava...

Som zvedavý k akému účelu bude slúžiť táto prípojka k I/64 (v budúcnosti)
Samozrejme, že v blízkom čase asi ako prístupová komunikácia na stavenisko MUK LL a SSÚD. Lenže prístupová cesta tam už dávno je. Možno k takémuto núdzovému riešeniu museli pristúpiť po sťažnosti obyvateľov susedných domov. Kto vie
Špekuluje preto, lebo v hre je aj "provizórny" výjazd na diaľnicu a privádzač smerom na ZA. Čo je snáď jediné možné riešenie, ako predísť prípadnému kolapsu dopravy v prímestskej časti ZA-Bytcica.
Presne túto moju domnienku potvrdil aj miestny obyvateľ

Spravne uvazujes o pristupovej ceste na stavbu po staznostiach obyvatelov, nakolko doteraz sa pouzivala pristupova cesta na stavenisko cesta v obytnej zone, co je v rozpore so stavebnym povolenim.

Pridal som tu zopár aktuálnych fotiek z križovatky a SSÚD LL

kristjn napísal:Spravne uvazujes o pristupovej ceste na stavbu po staznostiach obyvatelov, nakolko doteraz sa pouzivala pristupova cesta na stavenisko cesta v obytnej zone, co je v rozpore so stavebnym povolenim.

Včera večer som si to našiel http://www.telecom.gov.sk/index/open_fi ... 904_00.pdf
Prečo by sa to nomohlo, v budúcnosti, využiť napr. na provizórny výjazd na diaľnicu z I/64. Podľa mňa by sa to určite dalo

Kedysi sa uvazovalo s tymto pripojenim: . No kedze sa termin otvorenia useku HP-LL posunul je zbytocne budovat docasne napojenia.

koľko maju v tuneli vyrazene teraz ? ma niekto čisla ?

Vlado, plačeš na nesprávnom pleci. Slušne sa spýtaj na FB Žilinské dialnice, tam prispievajú ľudia z Dúhy.

Duha, zilinske dialnice, Komplexny management stavieb - tito maju aktualne cisla aj o polnoci.

ja som nevedel že to tajne veť to plati eu nie či

podla mna by verejnosť mala byť informovana aspoň raz za mesiac by mohli dať čisla ako mame vedieť či za tam potom vôbec tuneli robi

je tu samostatné vlakno, ktoré sa venije iba tunelu Vyšnové viewtopic.php?f=15&t=13132

1,5km do slavnostneho prerazenia severnej rúry.

https://www.facebook.com/KamiProfit/pho ... =3&theater

Máme to chápať tak, že v JTR sa používa NRTM? A uvažuje sa s ňou prípadne aj na iných úsekoch? Ale 1,4 km do prerazenia STR je už zaujímavé.

Neviem asi ano NRTM (Nová rakúska tunelovacia metóda) - Pri starých tunelovacích metódach, ktoré sa používali pred viac ako polstoročím, bola charakteristická snaha prenášať všetko zaťaženie spôsobené horninovým prostredím do vystrojenia diela. Z tohto dôvodu bola či už provizórna výdreva, alebo definitívna obmurovka tunela značne masívna. Nová rakúska tunelovacia metóda (NRTM) je iným pružným pohľadom, ba až filozofiou spolupráce výstuže diela so samotným horninovým prostredím. Celý vtip spočíva v tom, že horninový masív sa prinúti, aby časť svojej reakcie na vykonanie výrubu preniesol sám. https://www.youtube.com/watch?v=Gw-94-KPIBI .https://www.youtube.com/watch?v=0vQSWgujvj4&t=5s

NRTM sa začala masívne využívať v 60. rokoch, ale dodnes nie je a nemôže byť zastaralá, lebo spôsoby jej aplikácie sú rôznorodé a jednotlivé prvky sa neustále vyvíjajú, a v odborných kruhoch sa často vedú polemiky o tom, čo je NRTM teraz. Treba si však uvedomiť, že NRTM nestanovuje striktne postupy, ale že je to len vysokopružný princíp uplatňovania elementárnych zásad spolupôsobenia horninového prostredia v okolí tunela s jednotlivými vystrojovacími prvkami.

Princíp NRTM spočíva v efektívnej kontrole deformačného procesu horniny v okolí výrubu s cieľom mobilizovať jeho prirodzenú pevnosť. Toho sa dosahuje technologickým opatrením – realizáciou primárneho pružného ostenia tunela v čase, ktorý je funkciou postupu ražby a následnej deformačnej reakcie horninového masívu a jeho okolia. Takto sa vlastne ovplyvňuje priebeh prerozdeľovania napätosti horniny v okolí postupujúceho výrubu s cieľom maximálne zaintegrovať horninový masív do jedného statického systému s ostením tunela.

Dalo by sa mnoho popísať o monitoringu deformačnej odozvy či zúžene o konvergenčných meraniach o súvislostiach medzi vývojom deformácií a stabilitou horninového masívu pred a za čelbou, ale snáď bude zaujímavejšie zdôrazniť, prečo sa práve NRTM preferuje pri razení tunelov v stredoeurópskom priestore.

INÉ METÓDY TUNELOVANIA
Dnes sú „konkurenciou“ NRTM hlavne razenie tunelovacími strojmi (TBM), metóda obvodového vrubu a najmä v Taliansku Lunardiho metóda. Keď si odmyslíme severské krajiny, kde sa razia tunely v kompaktných tvrdých horninách (je to vlastne určitý 0. variant NRTM, lebo vystrojovacie prvky nie je nutné použiť), tak všetky tieto metódy majú svoje obmedzenia. Nevýhodou TBM je hlavne to, že nasadenie takéhoto stroja je ekonomicky efektívne až niekde nad 5 km a pri krátkych tuneloch nie je efektívne ani z časového hľadiska. Metóda obvodového vrubu sa určite nemôže uplatniť v tvrdých horninách, ale ani v horninách nesúdržných.

POPIS NRTM
NRTM sa dá využiť všade, závisí len na tom, ako sa modifikuje. Množstvo a typ vystrojovacích prvkov sa môže meniť prakticky s každým metrom. V našich podmienkach, kde sa výrubové triedy menia skutočne veľmi často, má táto metóda svoju nezastupiteľnú funkciu. Pri tejto metóde sa spravidla neotvára celá čelba naraz, ale pri súdržnejších horninách sa člení horizontálne (obr. 1), čo znamená, že najskôr sa vyrazí kalota a v určitom oneskorení (50–200 m) sa razí stupeň. Kde je to nevyhnutné a je z pohľadu stability nutné profil uzatvoriť nasleduje ešte vyrazenie dna či protiklenby. Toto všetko sa však vystužuje len primárnym ostením, ktoré je tvorené najčastejšie priehradovými nosníkmi, oceľovou mrežovinou a vrstvou striekaného betónu (obr. 2). Samozrejme, že súčasťou výstroja sú aj horninové kotvy či svorníky, ktoré zaisťujú spolupôsobenie horninového masívu. Pri horninách, ktoré umožňujú členiť čelbu len horizontálne, sa používajú na jej rozpojovanie spravidla trhacie práce. Čiže najskôr sa čelba (kalota) navŕta pomocou dvoj- až trojlafetového vrtného voza, nasledujú trhacie práce, odvoz vylomenej horniny a zaistenie výrubu striekaným betónom s pridaním oceľových vystrojovacích prvkov. Striekaný betón je v posledných desiatich rokoch aplikovaný spravidla mokrou cestou.

V nesúdržnejších horninách, kde by pri otvorení celej kaloty mohlo dôjsť k vypadávaniu, či zavaľovaniu diela, sa čelba okrem horizontálneho členenia delí ešte aj vertikálne (obr. 3). V týchto podmienkach nie je nutné použiť vzhľadom na tvrdosť hornín trhacie práce a jednotlivé časti čelby sa otvárajú pomocou tunelbágrov. Dôležité je v týchto prípadoch aj to, aby sa celkový profil čo najskôr uzatvoril. Takéto razenie si vyžaduje mimoriadnu technologickú disciplínu, aby boli jednotlivé vystrojovacie prvky aplikované v pravý čas. Najdôležitejším je však meranie konvergencií a stanovenie takého druhu a množstva vystrojovacích prvkov, aby nedochádzalo k nadmernej deformácii primárneho ostenia, či degradácii jednotlivých prvkov.

Po doznení konvergencií môže nasledovať izolovanie tunela a následne budovanie definitívneho ostenia (obr. 4). Definitívne ostenie je tvorené betónom, resp. železobetónom o hrúbke 30–50 cm, ktorý sa ukladá do debniaceho voza. V súčasnosti sa vedie diskusia o tom, že do statického výpočtu je možné počítať aj s únosnosťou primárneho ostenia, čiže definitívne ostenie by bolo navrhované tak, že neprenáša celé zaťaženie, ale len jeho časť. Dnes sa ešte samozrejme in situ nedá preukázať, že primárne ostenie, ktoré nie je chránené izoláciou, nebude počas svojej životnosti degradované a tým strácajúce svoju únosnosť. Pokiaľ však s jeho únosnosťou počítame, primárne ostenie zabezpečí rovnovážny stav a zmyslom definitívneho ostenia je vlastne trvalá fixácia tohto rovnovážneho stavu.

vysvetli mi niekto, preco je metoda razenia TBM "ekonomicky" efektivna az od 5km? Zoberme si len to, kolko ludi je teraz zapojenych do razenia,, a hlavne kolki to musia vyvazat na nakladiakoch,, kolko paliva sa na to minie,, TBM ma vyvazku formou pasov,, cize staci ked vonku to niekto odvaza zo skladky,, je mi jasne, ze TBM je narocnejsie mozno na energie,, ale zas odpada problem toho, ze sa im sypal strop pri odstreloch,, moj osobny nazor je ten, ze keby to razili TBM, tak to vyjde lacnejsie a bolo by to skor.. mozno sa mylim, ze pri TBM sa rovno uklada aj sekundarne ostenie,, ci?

preco je metoda razenia TBM "ekonomicky" efektivna az od 5km?

Strucne povedane, ta masina je komplikovana a draha (samotny stroj stoji okolo 30-40M EUR, a potreboval by si dve, tu neratam zazemie, infrastrukturu, beton, skolenia, knowhow...)
EDIT: cena

no a razenie kde je treba kopec ludi, paliva, nehovoriac o tom, ze aj vybusniny su drahe tak je lacnejsia?

to co si popisal je lacnejsie ako sofistikovany strop TBM, ktory je navyse menej versatilny.

TBM ma zmysel najma v relativne homogenom prostredi.. tam nejde o to ze nad 5km ..
cize je to klasicky najma o pomere financie/rychlost .. aj ked u nas sa stavia lacnejsiou metodou drahsie ako keby to razilo TBM .. ale to je na druhu stranu

cena priemyselných trhavín je veľmi nízka a je prísne evidovaná, preto na čiernom trhu je výrazne drahšia