Piffo napísal:Cena je suma, na ktorej sa dohodnu predavajuci a kupujuci. Vsetko ostatne je len niekoho odhad.
Zaroven je dohdonuta cena jedinou spravodlivou kompenzaciou za odstupenie majetku.
Stat (resp. skupina ludi udajne reprezentujuca vsetkych ludi na istom uzemi) ma v tomto bohuzial tu nespravodlivu vyhodu, ze moze "zakonne" nehnutelnost pod nejakymi zamienkami ukradnut a majitelovi dat len taku kompenzaciu, aku odhadne.
Zaujímavá diskusia. Ja by som povedal, že ak niekto býva v dome, ktorého cena na realitnom trhu je napr. 20 000 €, tak ak ho neplánuje predať, znamená to, že ten dom má preňho podstatne väčšiu hodnotu ako tých 20 000 €. Keby mal pre majiteľa nižšiu hodnotu ako 20 000 €, tak by ho už dávno predal. Takú nižšiu hodnotu môže mať pre majiteľa napríklad vtedy, ak v ňom nebýva, prípadne ho ani neprenajíma.
Môžme mať dve modelové situácie. Mám dom, nepotrebujem ho, chcem ho predať, trhová cena je X, predám ho za X a všetci sme spokojní. Druhá je: mám dom, nechcem ho predať, trhová cena je X, ale mňa to nezaujíma, pretože ho nechcem predať, lebo za tých X si nové poriadne bývanie nezariadim. Ak za mnou vtedy niekto príde a ponúkne mi X peňazí, tak poviem ďakujem, neprosím. Štátu to ale povedať nemôžem. Ak mi štát dá za dom X peňazí, tak mi zobral niečo, čo má pre mňa väčšiu hodnotu ako to, čo som za to dostal. Aj keď je trhová cena môjho domu napr. 20 000, ja by som ten dom predal napr. najmenej za 30 000, lebo to je najmenšia cena, za akú si som schopný zariadiť nové bývanie. Teda štát mi dá 20 000 za niečo, čo má pre mňa hodnotu napr. 30 000.
Treba teda zohľadniť aj to, že vyvlastnenie nie to isté ako kúpa. Pri vyvlastnení mi štát berie niečo, čo dobrovoľne nepredávam, preto v tomto prípade nemá zmysel hovoriť len o trhovej cene, ale skôr o primeranej náhrade. Tá by samozrejme nemala byť úplne odtrhnutá od trhovej ceny, niekedy by dokonca mohla byť rovná trhovej cene, inokedy ale môže byť vyššia a to podstatne.