Širokorozchodnú odsunuli na druhú koľaj

[rbarat]

Železnice. Štúdia o výhodách ruskej trate cez Slovensko sa ide prepracovať.

Širokorozchodnú odsunuli na druhú koľaj

Rozhodnutie o širokorozchodnej trati z Košíc
do Bratislavy sa opäť odsunulo. Minister dopravy Ján Figeľ totiž stále nemá výsledok štúdie, či sa nám výstavba, presadzovaná predchádzajúcou vládou Roberta Fica, oplatí, alebo nie. Posudok k trati mala do 15. októbra vypracovať nemecká firma Roland Berger. „Vzhľadom na potrebu prepracovať štúdiu sa termín presunie na 15. december,“ informoval Ľubomír Tuchscher z rezortu dopravy.

Roland Berger podľa Tuchschera dostal za úlohu doplniť štúdiu o dodatočné odhady tovarových tokov. „Aby ani jedna zo strán nemohla namietať, že neboli dostatočne zohľadnené všetky aspekty,“ doplnil.

Dôležitejšie témy
Trať za 5 miliárd eur by mali spolufinancovať Slováci, Rusi, Ukrajinci a Rakúšania. Strany súčasnej vládnej koalície aj Figeľ sa však od začiatku stavajú k projektu skepticky. Predĺženie širších koľajníc sovietskeho typu z Košíc do Bratislavy a ďalej do Viedne by malo podľa ruskej strany zrýchliť výmenu tovarov medzi Európou a Áziou. Odborníci však vedú spory o tom, či by postavená širokorozchodná ohrozila zamestnanosť na súčasných prekládkových staniciach na slovenskej strane.

Výstavbu by zaplatili súkromné firmy, pričom štáty by im náklady splácali niekoľko rokov. Išlo by teda o ďalší PPP projekt
. K doterajším sa vláda Ivety Radičovej stavia rezervovane.

O širokorozchodnej trati sa na Slovensku rozpráva už od roku 2007. Jej kritik, bývalý šéf Železničnej spoločnosti Ondrej Matej si myslí, že za ďalším odsunutím konečného verdiktu môže byť aj zaneprázdnenosť ministerstva. „Výsledok štúdie by mohol vyvolať polemiky, na ktoré momentálne nie je čas. Štátny rozpočet a výstavba diaľnic sú teraz dôležitejšie témy než táto,“ povedal terajší poslanec parlamentu za SDKÚ-DS.

Projekt s otáznikmi
Argument o doplnení štúdie sa nepozdáva ani exministrovi Vážnemu. „Súčasťou zadania štúdie boli aj tovarové toky. Ministerstvo nech si poriadne pozrie zmluvy. My sme trvali na tom, aby termínom bol október,“ reagoval Vážny, ktorý v apríli podpisoval zmluvu o štúdii.

Práve údaj o tom, koľko tovaru by trať mohla prepraviť, ukáže, či sa nám projekt oplatí, alebo nie. „Bez tovarových tokov, ako aj určenia ceny
za dopravnú cestu s inflačným koeficientom na celej trase by bolo zbytočné takúto štúdiu
vôbec robiť. Bez týchto údajov by banky nevedeli posúdiť, či je dielo financovateľné a uskutočniteľné,“ dodal Vážny.

Poslanec Matej si myslí, že výsledok nemôže ukázať „nič iné, než to, že širokorozchodná trať nemá pre Slovensko žiadny význam“. Oplatila by sa nám vraj len vtedy, ak by sme ju mohli stavať sami, za vlastné peniaze a s vlastnými koridormi.

Zatiaľ nás obchádzajú
Expert na dopravu Jozef Drahovský je pri posudzovaní projektu opatrný. Podľa neho je komerčne zaujímavý iba pre firmy a štát
by ju dotovať nemal. Južné železničné spojenie medzi Košicami a Bratislavou je však podľa neho potrebné. „Problém Slovenska je v tom, že ho všetci obchádzali, pretože máme drahé kilometre,“ skonštatoval. Železničné spojenie hlavného mesta s metropolou východného Slovenska totiž vedie severom cez Žilinu a popod Tatry. „Je tam veľký výškový rozdiel, a tým pádom je toto spojenie energeticky náročné a drahé,“ vysvetlil Drahovský.

Podľa experta by preto bolo vhodné, aby spolu so širokorozchodnou traťou viedli súbežne južným koridorom aj koľajnice, štandardné na celom Slovensku a v západnej Európe.

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-4720900 ... ruhu-kolaj