Presne 42 miliónov eur. To je účet za zrušenie tretieho balíka PPP na výstavbu 30-kilometrového úseku diaľnice
D1 okolo Žiliny. Štát bude musieť zaplatiť za už vykonané prípravné práce a s tým spojenú administratívu konzorciu Žilinská diaľnica. "Dodržíme svoje záväzky voči koncesionárovi. Práca, ktorá bola vykonaná, musí byť zaplatená,“ povedal pre HN minister dopravy Ján Figeľ (KDH). V porovnaní s tým, koľko by mal štát na novej výstavbe usporiť, ide o zlomok peňazí. Autostráda by totiž mala vyjsť z pôvodných 6,8 miliardy eur minimálne o takmer dve miliardy eur menej. Pomôcť majú eurofondy.
Najlacnejšia voľba
Existujú dva varianty. Ten prvý je najmä z európskych peňazí a štátneho rozpočtu. Cena za novú diaľnicu by dosiahla 3,1 miliardy eur. Ten druhý už počíta aj s pomocou nového PPP projektu. Cena by sa navýšila o úrokové náklady na 4,9 miliardy. Ktorou cestou sa však Slovensko vyberie, bude závisieť aj od verejných financií a možnosti čerpať eurofondy. Po novej ceste by sa malo previesť prvé auto na jeseň 2016, teda o polroka neskôr, ak by sa tretí balík nestopol. Podľa ekonómov je konanie vlády logické. "Ak sa naplnia politické plány, tak tie ceny sú reálne. Kombinácia eurofondov a štátneho rozpočtu je vždy najlacnejšia,“ hovorí šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák. Stavebné konzorcium na čele s firmou Hochtief už také "nadšené“ nie je. "Zaznamenali sme rozhodnutie
slovenskej vlády. Odôvodnenie sme ešte nedostali, takže jedine môžeme vyjadriť naše sklamanie,“ reagoval pre HN hovorca nemeckej firmy Hochtief Andreas Steiner.
Súhlas od Bruselu
Vláda očakáva, že získa na výstavbu cesty 400 miliónov eur z Bruselu. Nemá ísť o dodatočné zdroje. Na sumu sa majú zozbierať ostatné rezorty v rámci operačných programov, ktoré cez európske peniaze podporujú rôzne odvetvia. Na takéto prerozdelenie však musí dať súhlas Európska komisia. A ten ešte Slovensko
nemá. "Prerozdelenie finančných
prostriedkov v rámci Národného strategického referenčného rámca je možné, ale členský štát musí zaslať Európskej komisii oficiálnu žiadosť s takouto požiadavkou. Tento proces nie je jednoduchý a môže nejaký čas trvať. Slovenské orgány takúto požiadavku Európskej komisii zatiaľ neadresovali,“ konštatoval hovorca Zastúpenia EK na Slovensku Tomáš Halán. Ktoré ministerstvá by sa museli pri "svojich“ európskych peniazoch uskromniť, nie je ešte známe. Podľa hovorcu ministerstva financií Martina Jaroša sa o tejto téme bude diskutovať so samotnými rezortmi. Už dnes však niektoré hlásia, že s tým bude problém. "Vzhľadom na finančnú situáciu Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia a vysokú mieru zazmluvnenia, nie je kapacita uvoľniť akékoľvek finančné prostriedky na budovanie diaľnic,“ reagovala hovorkyňa ministerstva práce Slavomíra Sélešová.
Filip Obradovič, 00:00 15. 12. 2010
Zdroj: portál http://hnonline.sk
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-4862029 ... me-miliony
