Železnice chcú vrátiť ľudí do vlakov

[Andrej]

Železnice chcú vrátiť ľudí do vlakov
Ministerstvo dopravy chce na niektorých trasách zrušiť súbeh vlakov a autobusov (Analýza)

04.01.2011 / Jana Morháčová

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) musí do troch týždňov rozhodnúť o škrtaní piatich percent vlakov v regiónoch. Štát si totiž v rámci šetrenia objednal menej výkonov ako predošlé roky. Nové vedenie spoločnosti chce okrem toho vylepšiť hospodárenie a plnšie vlaky.

,,Nebude to jednoduché, no verím, že popri rušení spojov sa nájde menej bolestivé riešenie,“ vysvetlil Jiří Kubáček, šéf sekcie železničnej dopravy na ministerstve dopravy. Rezort si dal zároveň vypracovať štúdiu, ktorá má povedať, kde majú vlaky väčší potenciál zvýšiť tržby a kde len prerábajú. Na základe nej by postupne mala vyškrtať časť autobusových liniek, ktoré jazdia na rovnakých trasách súbežne s vlakmi najmä v špičke. Naopak vlaky by sa nahradili autobusmi v okrajových časoch, kedy cestuje menej ľudí.

Štúdiu o dopravných tokoch cestujúcich vypracúva pre ministerstvo Výskumný ústav dopravný zo Žiliny. ,,Štúdia má zadefinovať čo je to súbeh spojov, napríklad viac ako päť spoločných zastávok. Súčasne má určiť, kde všade a v akom rozsahu sa súbehy objavujú,“ doplnil riaditeľ ústavu Ľubomír Palčák.

Ministerstvo dopravy si od štúdie sľubuje lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri rokovaní s ôsmimi krajmi, ktoré rozhodujú o regionálnej autobusovej doprave. Rozhodovanie o financovaní aj rozsahu autobusovej dopravy odovzdal do rúk vyšších územných celkov (VÚC) Ivan Mikloš pred šiestimi rokmi. Železničnú stratégiu určuje naďalej ministerstvo dopravy.

Ako je na tom osobná doprava

Analýza o stave troch železničných podnikov, ktorú nedávno ministrovi dopravy Jánovi Figeľovi (KDH) predložili manažéri, poukazuje na žalostný stav osobnej železničnej dopravy.

Podnik potrebuje na chod ročne 330 miliónov eur. Vlastné tržby najmä od cestujúcich či za prenájom vagónov pokryjú len tretinu. Zvyšok musí vykrývať štát. ,,Na rok 2011 možno dôjde k redukcii nákladov najmä z dôvodu šetrenia pri verejnom obstarávaní a racionalizácie prevádzky,“ uviedol riaditeľ ZSSK Pavel Kravec.

Posledné roky pýtajú železnice od štátu stále viac peňazí. Vlastné tržby sa im pod vplyvom krízy prepadli, ale náklady rástli. Počas v posledných piatich rokov zvýšil podnik náklady z 291 miliónov eur ročne na 328 miliónov v roku 2009. ,,Bolo to najmä v dôsledku vývoja cien trakčnej elektrickej energie, rastu nákladov na dodávateľské, opravy, udržiavanie a čistenie vagónov, či rastu osobných nákladov po prevzatí časti činností pôvodne zabezpečovaných outsourcingom,“ uvádza analýza.

V materiáli sa ďalej konštatuje, že náklady podniku nie je možné výrazne znížiť. Dôvodom je potreba veľkého množstva opráv prestarnutých vagónov a nesprávne rozdelenie majetku. Pri delení kedysi jediného železničného podniku na tri samostatné dcéry (ZSSK, Železnice SR a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia) sa z firmy odčlenili potrebné činnosti, ktoré si dnes musí objednávať.

,,Osobná doprava je odkázaná na outsourcing v takmer všetkých podporných činnostiach – opravy a údržba vagónov, technicko-hygienická údržba, služby posunu a technickej kancelárie, pôsobenie v prenajatých priestoroch a pod. V niektorých prípadoch dokonca na prenájom samotných dráhových vozidiel,“ upozorňuje analýza. Podľa nej je zvlášť vypätá situácia pri opravách a údržbe vagónov, kde neexistuje zdravé konkurenčné prostredie.

Určitým uľahčením pre ZSSK v roku 2011 bude prudké zníženie poplatkov za železničnú dopravnú cestu, ktoré zaviedol štát zmenou legislatívy. Každé piate minuté euro smeroval podnik do poplatkov za prejazd vlakov po koľajniciach. Peniaze putovali od kasy sesterskej spoločnosti a správcu tratí – Železníc SR.

Rok 2011 má vytiahnuť podnik do plusu

Po strate z vlaňajška má byť 2011 pre osobnú železničnú dopravu rokom, kedy sa podnik udrží v plusovom hospodárení. Prvý krok urobil štát – dal podniku namiesto rozpočtovaných 149 až 203,5 milióna eur. ,,Pokúsime sa vtesnať do dotácie, ktorú nám štát navýšil, aby podnik skončil na nule alebo v pluse,“ spresnil P. Kravec. Štát si vždy na začiatku roka objedná rozsah dopravy a určí koľko by to malo stáť. Čo si podnik nezarobí, štát doplatí.

Posledné roky však ZSSK dostávala menej peňazí, ako bolo celkové dorovnanie nákladov na odjazdené výkony. Niektoré roky boli politici štedrejší a niečo osobnej železničnej doprave doplatili, po iné roky sa nedoplatok uznal ako dlh. Preto je v súčasnosti celkový nedoplatok štátu na úrovni 72 miliónov eur a majú sa dodatočne vyriešiť v roku 2012. K tejto sume treba ešte dopočítať nedoplatok za roky 2009 a 2010, ktoré sa ešte len budú vyhodnocovať. V súhrne je to ďalších skoro 100 miliónov eur.

Podnik zatiaľ očakávané tržby na rok 2011 nezverejnil. ,,Podnikateľský plán by mal byť hotový v priebehu prvých dvoch mesiacov,“ doplnil hovorca ZSSK Alexander Buzinkay. Tržby z cestovného tvorili po minulé roky ročne približne 74 až 77 miliónov, pričom cestovné tvorí približne štvrtinu nákladov potrebných na fungovanie spoločnosti.

,,Jedinou cestou je zvýšiť počet ľudí vo vlakoch a súčasne neustále dvíhať priemernú vzdialenosť, na ktorú ľudia cestujú,“ zdôraznil P. Kravec. Podnik však súčasne plánuje upraviť cestovné a obrať tak vlaky o jednu z podstatných výhod – nižšiu cenu. Pri kratších vzdialenostiach do 50 kilometrov sú vlaky o niečo málo lacnejšie ako autobusy. ,,Preto existuje určitý priestor na malé navýšenie cestovného,“ uvádza analýza. Odborníci však upozorňujú, že cieľ naplniť vlaky väčším počtom ľudí a zdražovať, sú v ostrom protiklade.

Vlaky sú vyťažené len na štvrtinu

,,Základným problémom osobnej železničnej dopravy je nízka obsadenosť. V roku 2005 dosahovala vyťaženosť 21,5 percenta, do roku 2009 narástla na 27,9 percenta,“ konštatuje analýza. V súčasnosti sú vlaky v priemere vyťažené na 25 percent.

Základnú príčinu nízkej obsadenosti vidí vedenie ZSSK v ,,nedostatku koordinácie medzi železničnou a autobusovou dopravou, množstve súbehov medzi železničnými a autobusovými linkami, ako aj v nenadväzovaní železničných spojov medzi sebou,“ uvádza podnik.

Pre návrat ľudí do vlakov je potrebné zrušiť súbeh autobusov a vlakov na mnohých trasách, alebo úplne zmeniť linkovanie autobusov. Podľa prieskumov by totiž ľudia vlakmi aj cestovali, no od železničnej stanice, ktorá je často mimo centrum obce, sa už nedostanú domov. Neexistujú totiž vhodné autobusové prípoje.

Práve zistenia Výskumného ústavu dopravného majú pomôcť určiť trasy, kde by sa vlaky mali naplniť väčším počtom cestujúcich. V praxi to znamená, že časť autobusov by mala byť vyškrtaná. Problémom je fakt, že autobusom dávajú licencie na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme VÚC a tie sa o súbeh so železnicou nezaujímajú. Sprivatizované podniky SAD navyše v krajoch úspešne lobujú za autobusové spoje bez ohľadu na to, či je v regióne aj železničná doprava.

Ľudia presadajú do áut
Ďalší problém železníc je, že počet cestujúcich vlakmi neprestajne klesá už od roku 2002, a to približne o tri až päť percent každý rok. Jedinou potešujúcou správou pre podnik je fakt, že ľudia cestujú postupne na dlhšie vzdialenosti. Priemerná cesta je však stále len na úrovni kolo 50 kilometrov.

Budúcnosť pritom železniciam neveští nič dobré. Železničná doprava podľa analýzy realizuje v súčasnosti necelých 29 percent cestovateľských výkonov po zohľadnení počtu cestujúcich aj vzdialeností, na ktoré cestujú (tzv. osobokilometre). Absolútne rozhodujúca naďalej zostáva autobusová doprava (57 percent výkonov). Mestská hromadná doprava uspokojuje vyše 14 percent výkonov cestujúcej verejnosti.

Najväčším problém je však skutočnosť, že priazeň cestujúcich sa stále viac odkláňa od hromadnej prepravy. Ľudia presadajú do áut a vlaky či autobusy využívajú čoraz menej. ,,Z celkových výkonov pozemnej osobnej dopravy tvorí hromadná doprava len okolo 25 percent a má klesajúcu tendenciu,“ uvádza analýza.

,,Zlepšenie celého dopravného systému a súčasne jeho lacnejšie financovanie bude možné vtedy, ak železnice a autobusoví dopravcovia spoja sily a presvedčia časť ľudí, ktorí cestujú autami,“ doplnil Ľ. Palčák.
Hospodárenie ZSSK (v miliónoch €)ukazovateľ
2005 2006 2007 2008 2009 2010*
náklady celkom 291,0
328,5
290,4
314,5
327,7
329,2
v tom náklady zo zmluvy so štátom 279,6 304,4 284,4 305,4 318,8 328,7
výnosy celkom 273,3
325,3
288,5
291,9
309,2
251,1
v tom tržby z cestovného 73,2 75,8 74,6 78,3 75,9 77,0
strata zo zmluvy so štátom -177,6 -175 -181,2 187,1 -219,5 -227,5
poskytnutá dotácia zo ŠR 161 172,8 179,2 166,0 202,5 149,4
nekrytá strata** -16,6 -2,2 -2,0 -21,1 -17,0 -78,2

*plán na 2010 - posledná úprava

**štát prebral ako záväzok, musí doplatiť do roku 2012
Foto na titulke - Milan Illík

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-sl ... lakov.html