Nekúpite diaľničné odpočívadlo? Na Slovensku radšej nie

[mb1000]

Nekúpite diaľničné odpočívadlo? Na Slovensku radšej nie

Mapovali sme, ako vyzerajú odpočívadlá na slovenských diaľniciach.
Križovať Slovensko po diaľnici nie je to isté, ako prechádzať napríklad cez Rakúsko. Ak svoju trasu poznáte, už asi viete, ako si načasovať jazdu, aby vás situácia nedonútila zastaviť na akomkoľvek odpočívadle.
Rozdiely medzi nimi sú totiž veľké. Niekde páchnu záchody, inde po vás zazerá nepríjemný personál, ale sú aj miesta, kde, naopak, vedia, ako šoférov rozmaznávať.
Čo vás teda čaká na ceste?

Dobré odpočívadlo
Ako vyzerá
• čerpacia stanica s obchodom a ďalším stravovacím zariadením
• primerané ceny
• ubytovacie služby
• možnosť oddychu pre dospelých, ale najmä pre deti
•  dostatočná kapacita hygienických zariadení bez toho, aby si človek musel pýtať kľúčik
• ochotný a príjemný personál
• služby pre kamionistov, dostatok odstavných plôch
•  parkovacie miesto pre invalidov

D1 Bratislava - Žilina

Trnava Zeleneč

„Dobrý deň, mohli by ste mi pomôcť?“ drmolí lámanou angličtinou muž v stredných rokoch s lotyšskou poznávacou značkou. Stojí na diaľničnej pumpe pri Trnave. Asi desať minút sa hrabe v motore, sám si pomôcť nedokáže.
„Nemám teraz čas, choď do Trnavy,“ odsekne pokladník a stará sa o asi päť platiacich ľudí v rade. Hodí rukou do polí, smerom, ktorým je najbližšie mesto so servisom.
Lotyš smutne odchádza hľadať pomoc inam, dočká sa jej od vodičov na parkovisku. Pokladník čerpačky obslúži zákazníkov a o niekoľko minút už usilovne listuje v Novom Čase.
Iný nie je ani vedúci. Jeho auto stojí priamo medzi dverami do reštaurácie v zákaze zastavenia. Po prosbe o pár slov kráčam za kuchárom do jeho kancelárie. Ohradí sa, prečo mu tam chodím, hoci ma nato vyzvali, a vyhodí ma. Mám naňho vraj pár minút počkať.
Už nepríde. „Neviem, kam odišiel,“ krčí previnilo plecami kuchár. Čerpadlo najrozšírenejšej domácej siete na diaľnici D1.
 
Červeník

„Ako vám môžem pomôcť?“ pýta sa ešte pred vstupom do predajne pumpár o pár kilometrov ďalej. Iná firma a iný prístup. Vedúca príde po pár sekundách, usmieva sa, hoci spočiatku trošku bojazlivo. „Pomôžeme radi, ak vieme,“ rozhovorí sa.
Odpočívadlo by podľa nej určite potrebovalo rekonštrukciu, lavičky a parkoviská sú v správe diaľničnej spoločnosti. „Už tu aj boli zameriavať, malo sa to robiť túto jeseň, ale ktovie,“ pridáva sa do rozhovoru pokladníčka v stredných rokoch.
Kupujem si bagetu, noviny a minerálku. Sadneme si na rozlámané lavičky, inde sa nedá. Rovnako príjemne sa dá natankovať aj na opačnej strane o pár metrov ďalej v smere do Bratislavy. „Ďakujeme, že ste u nás tankovali,“ poskakuje mladík medzi autami, keď treba, natankuje sám.

Piešťany

O pár kilometrov ďalej, pri Piešťanoch stále stojí pred pár rokmi kritizovaný špinavý turecký záchod. Dnes ho už zamkli. Vynovené odpočívadlo, parkovisko, asfalt, toalety s nepitnou vodou v unimobunkách, pokosené. Na všetko dozerá strážnik.
Ale cez cestu pravý opak. Záchod zamknutý, okolo množstvo kôpok od ľudí, čo nevládali dobehnúť ďalej. Lavičky si pamätajú minulý režim, nie je veľmi dôvod zastavovať sa tu.
Stále Piešťany.
 
Hrádok

O pár kilometrov ďalej zase príjemná vedúca. „Nedávame darčeky, zákazníkov lákame nižšími cenami,“ približuje firemnú politiku. Čerpačka ruskej siete je nová, služby i ceny príjemné. No opäť je okolo ošarpané velikánske parkovisko so starými lavičkami. Vidieť, že investovať do iného ako samotnej čerpačky zatiaľ štát nikoho nepustil.
Obľúbená zastávka je to najmä pre vodičov kamiónov. „Ráno, keď prichádzame, sú ich tu možno až stovky,“ dodáva vedúca.
Kamióny stoja aj na opačnej strane cesty. Kúpiť tu nie je čo, záchody sú len mobilné a práve nie sú vyvezené. Zapáchajú. Mladá žena ich radšej obíde a odchádza do vysokej trávy.

Kostolná, Beckov

Príjemné je zastaviť aj na menšom odpočívadle, z jedného je výhľad na hrad Beckov, inde zase do polí. „Vitajte, potrebujete na toaletu?“ víta nás usmiata čašníčka v Kostolnej. Čapovaná kofola, chutné menu za dobrú cenu. Zastavuje sa aj pár nemeckých dôchodcov. „Slovensko je krásna krajina,“ hovoria blažene.
 
Považská Bystrica

„Veľmi rád zastavujem na novom a modernom odpočívadle pri estakáde v Považskej Bystrici,“ hovorí svoj tip dopravný expert Jozef Drahovský. Má pravdu. Deti sa tu môžu skutočne vyblázniť. Okolo hojdačiek je bezpečnostná gumová plocha, nové preliezačky, krásne lavičky a nové stoly. Niekedy pokosené, inokedy nie. No stretnúť chlapov Národnej diaľničnej, ako v okolí kosia trávu, v lete problém nebol.
Odpočívadlo v Považskej Bystrici má len jediný, ale pomerne vážny problém, toalety. Mobilné, nevyvezené a páchnuce do širokého okolia.
Celkovo je na dvestokilometrovej trase diaľnice D1 z Bratislavy do Žiliny v oboch smeroch okolo dvadsaťpäť odpočívadiel. Sedem z nich je s čerpadlami, časť s malými motorestmi, niektoré len s toaletami a časť aj bez nich. Za Ružomberkom v smere na východ je to horšie. „Postavia diaľnice, ale obslužnosť na nich žiadna,“ hodnotili východnú D1 vlani vodiči. „Je dôležité nezabudnúť aj na súvisiacu infraštruktúru,“ upozorňuje Zoltán Bojar zo Slovenského autoturist klubu.
Obchvat Nitry po R1 tiež nie je najlepšie vyriešený. Pri Hronskom Beňadiku však vzniká perspektívne veľmi pekné odpočívadlo s dvoma benzínovými pumpami.

Triblavina

Vchádzate do Bratislavy? Posledné odpočívadlo je Triblavina. Potrebujete si súrne odskočiť? Tak len do poľa. Toalety sú pridrôtované, kôpky so servítkami všade okolo. Neďaleko je zdroj pitnej vody.
 
D2 Bratislava – Praha

Stupava

Diaľnicu medzi Prahou a Bratislavou dokončili v sedemdesiatych rokoch. Za Bratislavou až po hranice je sedem odpočívadiel. Medzi nimi aj dve pri Stupave. Na jednej strane funkčný, na druhej rozbitý motorest. Ten tesne pred vjazdom do Bratislavy je na predaj. Má vylámané nielen záchody. Na zem v priestore bývalých sociálnych zariadení často nie je kam stúpiť. Vidieť, že v prípade potreby sem cestujúci chodia stále.
„Aj to rozkrádajú. Nahlásiť na políciu to veľmi zmysel nemá,“ hovorí majiteľ budovy Augustín Hlávek. Kúpil ju v roku 2008. Budova má rozbité okná, dvere, vyhádzaný nábytok. „Chceme to predať, na rekonštrukciu nie sú peniaze,“ hovorí majiteľ. Záujemca si musí pripraviť 250-tisíc eur.
 
Závod

Slovenské odpočívadlo v roku 2009 navštívili aj inšpektori nemeckého autoklubu Adac. Z európskeho hodnotenia sme s Českom a Španielskom vyšli najhoršie. Videli Závod na Záhorí.
„Nešlo o reprezentatívny prieskum našich odpočívadiel, ale o kontrolu niekoľkých z nich. V celoeurópskom meradle nie sme na tom najhoršie, ale máme čo doháňať,“ povedal Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
Tri roky po nemeckom prieskume vyzerá odpočívadlo v Závode rovnako. Zatvorený motorest, nijaké toalety, ošarpané betónové stoly a lavice. Zostali len smetné koše. „Kedysi sme sem chodili na pivo aj z dediny. Keď sme to tu začali pred piatimi rokmi strážiť, boli tu vytrhané všetky káble a neviedla sem elektrina,“ spomína strážnik a dôchodca Jozef Smrtič. Meno sa mu hompáľa na visačke súkromnej esbéesky. Budova podľa neho patrí diaľničiarom, čo s ňou bude, netuší. „Ešte nedávno sme strážili aj motorest neďaleko v Sekuliach. Už pár mesiacov je opustený,“ dodáva.
V Závode stále zastavuje veľa vodičov. Poľskú rodinku, ktorá piknikuje postojačky za ošarpaným stolom, striedajú kamionisti.
Na opačnej strane nie je ani zatvorený motorest. Pár už takmer krovím zarastených stolov a lavíc, opäť nijaké toalety. „Fakt tu nie sú,“ krútia hlavou dvaja Maďari. Vyzerajú, že na ne čakajú už dlhšie. Sadajú zase do auta.
Zmysel odpočívadla však nachádza čierne audi s nemeckou značkou. Vystúpi vodič a zo zadného sedadla pustí veľkého labradora. Pes odbehne, po pár krokoch je v lese.
 
Inšpektori ADAC-u už sa k nám za posledné roky nevrátili a hodnotenie parkovísk pre kamióny a benzínových čerpadiel v nasledujúcich rokoch sa uskutočnilo bez nás. Čerpačky v Česku získali výborné známky.

http://natankuj.sme.sk/c/6108056/nekupi ... j-nie.html