Aj šimpanz musí poznať rozdiel medzi PPP a klasickým obstarávaním.
Foto: SITA
Každý zachránený život má nevyčísliteľnú cenu. Od dnes sa môže jazdiť po novej rýchlostnej ceste medzi Nitrou a Zlatými Moravcami. Tá nahrádza známu cestu smrti v smere na Banskú Bystricu. Jej cena je však na zamyslenie. Budeme totiž za ňu platiť viac, ako za diaľničné známky.
Je jednoduché porovnať ceny televízorov. No téma lacnejších a drahších diaľnic s rozdielmi v desiatkach až stovkách miliónov eur je pre väčšinu obyvateľov niečo veľmi vzdialené. Mnohým ľuďom nezáleží, koľko cesta stojí, dôležité je, aby cesta bola hotová.
Práve otvorená rýchlostná cesta má niekoľko historických prívlastkov. Je to najdlhší naraz postavený úsek, a to za historicky krátky čas. Zároveň aj jeden z najdrahších. V ére pred PPP bolo zvykom počúvať hlasy stavbárov a dodržiavať potrebné technologické požiadavky. To znamená, že desaťkilometrové úseky sa väčšinou stavali za 30 a viac mesiacov. Ale pri zadaní na stavbu 45 kilometrov súkromnej rýchlostnej cesty sa vláda rozhodla stanoviť výstavbu na 25 mesiacov. Nič nie je nemožné, ale všetko má svoju cenu. Na intenzívnejšiu výstavbu potrebuje stavebník viac kapacít, za čo si vypýtal aj viac peňazí. A tak štát bude musieť koncesionárovi platiť počas 30 rokov platbu za dostupnosť 125,3 milióna eur. Suma, ktorá sa pri vnímaní dostáva medzi virtuálne. Veď koľko ľudí v tejto republike videlo na stole zložený milión v korunách, nie to ešte v eurách?
Ak si ale uvedenú sumu vydelíme počtom obyvateľov u nás, dosiahneme sumu 23,2 eura. Toľko v prepočte prispeje každý obyvateľ tejto krajiny na novú cestu zo svojho. Bez ohľadu na to, či ju používa. Bez ohľadu na to, či niekedy sedel v aute alebo nie. Takouto sumou prispeje de facto aj babička pripútaná na lôžko, alebo dieťa, ktoré len včera otvorilo oči. Manželia s jedným dieťaťom na cestu prispejú 69 eur. Je to o 19 eur viac ako cena ročnej diaľničnej známky. Navyše, ak chce rodina použiť spomínanú rýchlostnú cestu, musí si kúpiť aj diaľničnú známku. Bez nej by im hrozila pokuta.
Perličkou je, že nitriansky PPP balíček mal byť najlacnejší. Ak by sa realizovali všetky tri PPP balíky, ktoré mali byť podľa ich autorov nástrojom na naštartovanie hospodárstva, štát by za ich užívanie rok čo rok platil počas 30 rokov 600 až 700 miliónov eur, čo znamená v prepočte na hlavu takmer 130 eur. Že sa dá stavať lacnejšie, dokazujú podpísané zmluvy na výstavu úsekov z pôvodného prvého PPP balíka. V porovnaní s kalkuláciami stavebných nákladov v PPP projekte, teda nie podľa štátnej expertízy, sú vysúťažené ceny asi o polovicu nižšie. Citujúc bývalého ministra dopravy Ľubomíra Vážneho z 26. októbra 2011 v Slovenskom rozhlase – to už aj šimpanz musí rozpoznať rozdiel medzi klasickým obstarávaním a PPP.
Lubomir Tuchscher, piatok 28. októbra 2011 15:23
Čítajte viac: http://tuchscher.blog.sme.sk/c/279048/O ... z1eL0m2qsU
