Pavel Pavlásek: Po roku náročnej práce je vidieť výsledok

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Pavel Pavlásek: Po roku náročnej práce je vidieť výsledok

Odoslaťod Andrej » 30. Dec 2011 13:16

Pavel Pavlásek: Po roku náročnej práce je vidieť výsledok

Jeho celoživotným poslaním je doprava. V súčasnosti, ako gerenálny riaditeľ Slovenskej správy ciest, zastáva vrcholnú štátnu manažérsku funkciu. Hovorí, že za rok sa mu podarilo zmeniť fungovanie organizácie a výrazne prispieť k zlepšeniu ciest I. triedy na Slovensku.Okrem toho je Pavel Pavlásek aj pedagógom, podnikateľom a politikom. Všade tam sa však zaoberá dopravou.

Ste vo vrcholnej manažérskej funkcii. Ako ste sa v nej udomácnili?

- Pekná otázka na úvod rozhovoru. Udomácniť sa vo vrcholovej manažérskej funkcii sa z môjho pohľadu ani nedá. Lebo len čo sa človek „domestifikuje“, už prestáva byť vrcholový manažér. Osobne vnímam tento môj terajší post generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest ako naplnenie výzvy zdvihnúť z blata a postaviť na nohy cesty I. triedy, vytvoriť optimálne podmienky pre pracovníkov SSC na efektívne plnenie pracovných činností spojených s cestami I. triedy. Čo je rovnako dôležité, ako napĺňanie osobných ambícii každého jedného z 350 vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Samozrejme, plnenie tejto výzvy musí byť viditeľné. To je môj prostriedok na „udomácnenie sa“. Takže zatiaľ som spokojný. Po roku náročnej, ale zaujímavej práce je vidieť výsledok.

Kde ste pracovali v minulosti? Aká bola vaša predchádzajúca kariéra?

- Po skončení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave som mal ako mladý inžinier plný ideálov chuť a vieru pokračovať v doktorandskom štúdiu. Bavilo ma totiž skúmať nové nápady. Lenže „všemocná komunistická strana“ mala iných vyvolených, a tak, po týchto peripetiách, som nastúpil do fabriky v Nových Zámkoch, kde som tri roky pracoval ako samostatný výskumný pracovník. Dalo sa to mimo drobnohľadu komunistov a dokonca aj bez maďarčiny. Vyvíjal som nové výrobky, bola to pre mňa veľmi zaujímavá robota.

Čo sa vám v tej dobe podarilo?

- V tom čase som vyvinul môj prvý originálny výrobok – svietidlo na práve dokončovaný most v Prahe. Z toho obdobia mám aj jeden patent, čo bolo unikátne pre „ucháňa“ z fabriky. Po troch rokoch zarezávania vo fabrike sme s manželkou a rodinou „zbalili kufre“ a začal som pracovať na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline, kde som stále aktívny, mám tam veľmi dobré prostredie, obohacuje ma veľa vzácnych ľudí. Doprava sa stala mojou profesiou, baví a živí ma dodnes. Získal som titul PhD. v oblasti úzko spojenej s dopravou.

Po revolúcii sa vaša kariéra zmenila?

- Neskôr, po Novembri 1989, som sa habilitoval na docenta. Neustále som spolupracoval s firmami. V roku 1995 som založil vlastnú firmu na vývoj dopravných prostriedkov. Z toho obdobia vlastním vyše 30 priemyselných vzorov. Neskôr som bol zvolený za poslanca Žilinského samosprávneho kraja, kde som dodnes a som členom dopravnej komisie, ktorá sa stará o regionálne cesty. Vyše 10 rokov sa teda „starám“ o verejné veci najmä v oblasti dopravy. Vrcholom mojej manažérskej práce je môj aktuálny post generálneho riaditeľa SSC, kde som od októbra 2010.

Prečo ste sa rozhodli venovať práve doprave?

- Doprava je hýbateľkou, každý zdravý človek sa počas celého svojho života kamsi dopravuje. V doprave je cesta, vozidlo a človek. Doprava významne a pozitívne ovplyvňuje náš každodenný život. Rovnako ho ale dokáže aj skomplikovať. A tu sú výzvy pre uplatnenie inovácií, sám by som sa zaradil medzi tých, ktorí hľadajú nové nápady. To je odpoveď, prečo práve doprava. Je pestrá, dopravné cesty, to nie sú len koľajnice či asfalty. Dnes sú hýbateľom dopravy počítače, informačné a komunikačné technológie a bystrí ľudia. A preto ja a doprava. A pridám aj to, že sa dá dopravou celkom dobre uživiť.

Ako ste sa dostali do politiky?

- Verejné veci ma bavili odmalička, politika je verejná vec. Dopad politiky totality som pociťoval na vlastnej koži permanentne, ako obyčajný človek, kresťan som vnímal diskrimináciu vo verejnom živote v čase socialistického zriadenia. Vyznávam osobnú slobodu a zodpovednosť každého človeka. A o slobodu je potrebné zápasiť neustále. To ma priťahuje, to je pre mňa politika. V roku 1989 som bol jedným z málo početnej skupiny novembrových ľudí na univerzite. Po vytvorení samosprávnych krajov som kandidoval vo voľbách na poslanca. Tam som videl možnosť v pomoci zlepšenia života obyčajných ľudí v regióne – v oblasti dopravy, školstva, sociálnych vecí, kultúry. Absolvoval som voľby s malou dušičkou a testovaním toho, či dostanem dôveru voličov. Je veľa vyvolených, ale málo povolaných, potešil som sa, keď som bol zvolený. A už som v politike, aj keď v „malej“.

PAVLASEK_Pavel_foto_490.jpg

Aké sú najdôležitejšie úlohy, s ktorými sa musíte vo svojej pozícii v Slovenskej správe ciest popasovať?

Slovenská správa ciest spravuje približne 3 500 km ciest I. triedy. Je najväčším správcom cestnej siete na Slovensku, cieľom je ich dobrý stav. A na to nadväzujú primerané podmienky. Tam som našiel hlboký nesúlad s požiadavkami a ich financovaním. Cesty I. triedy boli dlho popoluškou, prebral som ich vo veľmi zlom stave, financie na správu a údržbu boli nastavené tak na 50%. Po roku sa mi podarilo úplne zmeniť pozíciu SSC, pozíciu ciest I. triedy. Dnes máme dobrý rozpočet, dosť roboty a aj dobré výsledky. Za rok sa mi podarilo pripraviť vyše 25 významných projektov, nájsť na ne financovanie prevažne z eurofondov. Pekný výsledok – obnovili sme vyše 100 km ciest I. triedy, v regióne sme začali s obchvatom Čadce, budujeme lepšiu cestu medzi Dolným Kubínom a Ružomberkom, modernizujeme most v Žiline, pripravujeme rekonštrukciu cesty medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami, budujeme prieťah Námestovom. Takýchto akcií je na Slovensku veľmi veľa, v najbližšom čase zrekonštruujeme ešte ďalších 570 km ciest. Nové cesty budú bez nebezpečných výtlkov, opravíme vyše 40 mostov, ktoré sú v havarijnom stave. Je to veľmi užitočná „pasovačka“.

Riadite veľké množstvo ľudí. Aká je práca s nimi? Aký máte recept na spokojných zamestnancov?

Ja osobne za najdôležitejšiu úlohu považujem starostlivosť o ľudí vo firme, aby boli zapojení do riešenia úloh, aby robili svoju robotu dobre. Spokojnosť a radosť je to, čo vytvára predpoklad splnenia cieľov celej firmy. A samozrejme aj dobré finančné ohodnotenie.

Aká je vaša manažérska stratégia?

Subsidiaritou k aktivite a osobnej zodpovednosti za svoju prácu, budovanie a zachovanie dobrého mena pracovníka a firmy, súčinnosť pri formovaní cieľov a radosť z každého dobrého skutku. Nestrpím podrazy, neznášam klebety, podporujem tvorivosť a zdravé kritické prostredie.

Aká je to práca v porovnaní s vašou pedagogickou činnosťou?

- Práca v akademickom prostredí a v inžinierskej firme je veľmi podobná, je to práca s ľuďmi. Keď ich získam a oni získajú mňa, je to radosť. Osobitosti každého človeka, či je to študent na univerzite alebo pracovník SSC vždy rešpektujem, každý človek je jedinečný a účinným spájaním jedinečností v spoločnom záujme sa cieľ dosahuje lepšie. Malý rozdiel je v tom, že v škole je to „akože“, na správe ciest je to „naozaj“.

Ako ste prijali fakt, že vláda nedostala dôveru a preto možno v marci budete musieť odísť od rozrobenej roboty?

Hovorí sa, že robota neujde. Robota ostáva, vlády sa menia. Mňa teší a povzbudzuje, že sa mi podarilo výrazne zlepšiť stav na SSC z pohľadu presadenia priorít zameraných na cesty I. triedy. Obnova bude pokračovať, občan má oči, pozerá a vidí, počúva a počuje. Pripravil som veľa dobrých projektov, ktoré slúžia občanom, cesty a mosty, obchvaty. Mnohé stavby časovo presahujú vlády, preto nemám pocit sklamania, že nebudem môcť dokončiť rozrobenú robotu, dokončia ju iní. A možno ja, aj po marci 2012.

Budete sa v budúcnosti viac venovať politike, alebo manažmentu a riadiacej práci?

Osobne preferujem pracovný manažment pred politikou, aj preto nesedím vo veľkom v parlamente, ale robím. Ale na druhej strane vidím, že keď sa prestaneme starať o politiku, politika sa postará o nás.

Pracujete v Bratislave. Presťahovali ste sa tam, alebo dochádzate?

- Aj tak, aj tak. V Bratislave trávim najviac času, ale SSC má cesty a stavby po celom Slovensku. Aj správa ciest má regionálne sídla v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline, Bratislave, často cestujem, takže práca je skôr dynamická v teréne, rokovaním na úradoch, kancelárska robota je skôr rutina, veľa sa tam neohrejem. Trvalý pobyt mám v Žiline.

Zvykli ste si na život v Bratislave?

- V Bratislave som si zvykol už počas štúdií, strávil som tam stredoškolské aj vysokoškolské roky, vojenčil som tam, aj som tam už istý čas býval. Bratislava a život v tomto meste je fajn.

Ako to vníma vaša rodina?

- Kvalita života v rodine sa zmenila, veľa času som mimo, rodina mi veľmi pomáha, nevynechám jedinú chvíľu stráviť čas s manželkou, deťmi, vnúčatami. Máme aktuálne „akčnejšie“ víkendy, verná a čistá láska spája rodinu aj keď sme od seba vzdialení 200 kilometrov.

Máte aj čas na koníčky? Čo rád robíte vo voľnom čase?

- Rád trávim čas s manželkou v prírode, turistika, prechádzky, bicyklovanie, kolieskové korčule, žilinská priehrada je naše miesto koníčkov, okolie mesta je jedinečné. A podvečer jedno pivo v Maríne. Koncerty vo Fatre, divadelné predstavenia v Martine, občas kúpele v Tepliciach, paráda, radosť žiť v Žiline. A k tomu ešte pekné knihy, hádam sa mi podarí niečo dobré prečítať počas nasledujúcich vianočných sviatkov.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

- Prežiť dobre každý jeden nový deň.
VIZITKA

 MENO: Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD.

 VEK: 59

 VZDELANIE: vysokoškolské

 FIRMA: Slovenská správa ciest

 FUNKCIA: generálny riaditeľ

 POČET ZAMESTNANCOV: 350

 STAV: ženatý

 DETI: 2


piatok 30. 12. 2011 7:49 | Michal Filek

Čítajte viac: http://zilina.sme.sk/c/6197431/pavel-pa ... z1i1H9hCOQ
Andrej
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 604
Založený: 08. Feb 2005 16:57

Naspäť na 2011

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.