Ľubomír Palčák: Tvrdiť, že diaľnicu treba ťahať juhom, ...

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Ľubomír Palčák: Tvrdiť, že diaľnicu treba ťahať juhom, ...

Odoslaťod duro_z_dediny » 30. Dec 2011 21:24

Ľubomír Palčák: Tvrdiť, že diaľnicu treba ťahať juhom, je čírou fantasmagóriou



Ľubomír Palčák vyštudoval Žilinskú univerzitu fakultu Prevádzka a ekonomika železničnej dopravy. Po skončení štúdia nastúpil do Výskumného ústavu dopravného a zostal mu verný dodnes. Vykonáva funkciu generálneho riaditeľa a verejnosť ho považuje za odborníka nielen v oblasti výstavby diaľnic.



Kedy sa u vás prvý krát prejavil záujem o veci súvisiace s dopravou?


Počas štúdia na gymnáziu v Humennom som začal v poslednom ročníku rozmýšľať čo ďalej. Spolu s ďalšími spolužiakmi sme sa rozhodli ísť študovať na vtedy v Československu jedinú Vysokú školu dopravy a spojov.

Ku ktorému druhu dopravy ste najviac inklinovali?


Zaujímal som sa o všetky druhy dopravy. Skôr ale ako technika ma zaujímali ekonomické záležitosti. Vyštudoval som odbor Prevádzka a ekonomika železničnej dopravy. Poznatky, ktoré som získal boli ale aplikovateľné aj v iných druhoch dopravy. Dodnes neľutujem toto svoje rozhodnutie. Doprava ako taká je tak široký pojem, ktorý zahŕňa v sebe rozmer legislatívny, ekonomický, technický, technologický. Doprava je oblasť, ktorá sa dotýka doslova všetkých ľudí. Ako mladý som často cestoval železnicou, keďže som sa nachádzal vo východnom cípe našej republiky. Táto tiež za socializmu mala oveľa väčší význam ako dnes. Nebol taký rozmach individuálneho motorizmu, ani cestnej nákladnej dopravy. Možno i to bolo dôvodom, prečo som sa prihlásil práve na tento odbor.

V čom vidíte tajomstvo svojho úspechu?

Ťažko povedať. Nastúpil som sem v roku 1986, keď som skončil štúdium na VŠDS, dnešnej Žilinskej univerzite. Bol som rozhodnutý ostať v Žiline a už na škole mi ponúkli možnosť zamestnať sa vo Výskumnom ústave dopravnom, v tom čase to bola štátna firma s 500 zamestnancami. Svoju budúcnosť som spájal so všeobecnejším poňatím dopravy, na rozdiel od niektorých svojich kolegov, ktorí dnes robia náčelníkov železničných staníc a pod. Po nástupe ma čakal ešte rok povinnej základnej vojenskej služby.

Súviselo to s dopravou?

Nie. Len okrajovo. Bol to útvar, ktorý zabezpečoval nejaké výkony v cestnom staviteľstve. Bol som v tom čase aj aktívny športovec a dostal som ponuku hrať futbal za mesto Přelouč. Hrali vtedy tretiu českú ligu. Vojna tak bola pre mňa ľahšia a povinný rok mi rýchlejšie ušiel. Dodnes mám na to pomerne dobré spomienky. Po návrate som sa vrátil na oddelenie k Ing. Voleskému. Prvým projektom, kde som sa zaúčal bol veľký štátny projekt s názvom automatizované systémy riadenia. Bol to projekt, ktorý súvisel s automatizovanými systémami riadenia v Čiernej nad Tisou.

Čo to obnášalo?

Bol to prvý rok môjho pôsobenia na VÚD. Bol spojený so železničnou dopravou, ktorú som vyštudoval. Riešili sme zmenu systému riadenia pre prekládkovú stanicu v Čiernej nad Tisou. Išlo vlastne o programovanie technologických procesov. Mali sme veľké počítače, ktoré zaberali niekoľko hál. Veľké kotúče pások sme prevážali železnicou medzi Žilinou a Čiernou Nad Tisou niekoľkokrát do mesiaca. Dnes je to už úsmevné, keď všetky tieto informácie vieme preniesť na jednom USB kľúči, prípadne poslať cez internet. Boli to moje prvé kontakty s dopravnou problematikou.

Aké zmeny sa diali v ústave?


Ten tiež prechádzal určitými historickými fázami vývoja. V roku 1989 prišla nežná revolúcia, v ústave to vrelo, nevedelo sa čo bude, čo nebude. Ústav napokon oslabený prežil tieto ťažké roky. V roku 1993 prišiel ďalší míľnik - rozdelenie Československa. Dovtedy sme ako ústav patrili pod federálne ministerstvo dopravy. Po rozdelení sme boli priamo pri tvorbe slovenského ministerstva dopravy, ktoré za federácie neexistovalo. Kreovali sme organizačnú štruktúru a pomáhali pri prvých projektoch.

Po rozdelení republiky odišlo aj mnoho odborníkov českej národnosti zo Žilinskej univerzity. Pociťovali ste to aj u vás na VÚD?

Za federácie bolo sídlo ústavu v Žiline, ale mali sme pobočky v Brne aj v Prahe. Po rozdelení sa z týchto pobočiek vytvorila samostatná inštitúcia a dnes funguje pod názvom "Centrum dopravního výskumu" so sídlom v Brne a sú úspešní, čo ma veľmi teší. Odišlo asi 100 pracovníkov. V tom čase som už začal pracovať na manažérskej funkcií vo vedení firmy. Do roku 2002 sme boli štátna príspevková organizácia. V tom roku sme prešli transformáciou na akciovú spoločnosť.

S podielom štátu?

Nie, 100 % čisto privátna spoločnosť. Predchádzalo tomu hektické obdobie, kedy pomerne lukratívne priestory sa stali predmetom záujmu pre Žilinskú univerzitu, ktorá vtedy zápasila s nedostatkom priestorov. Po rôznych komplikovaných rozhovoroch sa rozhodlo, že časť priestorov pripadne práve Žilinskej univerzite. Rozhodovalo sa tiež o možnosti, že by celý ústav aj s ľuďmi prešiel pod správu Žilinskej univerzity. Tento variant mal niektorých svojich podporovateľov aj v ústave. Bolo v tom vtedy aj dosť veľa politiky. Ja som ale bol presvedčený, že ústav by mal byť samostatnou inštitúciou ako privátna akciová spoločnosť, nakoľko ministerstvo sa zbavovalo takýchto príspevkových organizácií. Nakoniec sa našiel rozumný kompromis, kedy sme časť priestorov podstúpili Žilinskej univerzite. Následne v roku 2003 som bol vymenovaný za generálneho riaditeľa spoločnosti. V tejto funkcii som dodnes, pričom som aj čiastočným spolumajiteľom ústavu. Zvládnutie toho celého procesu považujem za svoj najväčší úspech, kedy sme na rozdiel od iných výskumných ústavov úspešne prežili. Nenaplnili sa kuvičie hlasy, ktoré hovorili, že do roka a do dňa bude po nás. Dnes sme etablovaná firma, ktorá zamestnáva ľudí, má svoju vážnosť a úspešne funguje v rezorte dopravy. O naše stanoviská sa zaujíma laická verejnosť, médiá, politici, aj odborná verejnosť. V poslednej dobe sa nám darí aj vychovávať novú krv, nastúpilo k nám mnoho mladých ľudí, ktorí začínajú byť úspešní. To je veľmi potrebné z pohľadu našej perspektívy. Za tri roky oslávime 60-té výročie vzniku našej firmy, a to zaväzuje.

Kto sú vaši hlavní klienti?

Aj keď sme prešli do privátneho sektoru, tak hlavným klientom zostáva štát. Ministerstvo dopravy, Národná diaľničná spoločnosť, železničné firmy, Slovenská správa ciest. Ďalším zaujímavým klientom v poslednej dobe je Európska komisia, nakoľko sa podieľame aj na medzinárodných projektoch, ktoré riešime v medzinárodných konzorciách. Dnes sú už situácie, kedy si môžeme vyberať do ktorých projektov ideme a do ktorých nie.

Čo je ešte náplňou činnosti ústavu?

Zároveň pôsobíme ako štátna skúšobňa, sme oprávnení udeľovať certifikáty na rôzne druhy výrobkov. V našich laboratóriách skúšame a certifikujeme rôzne výrobky používané v doprave. Máme aj medzinárodné notifikácie. Chlebík v tejto oblasti je ťažký, ale tento synergický efekt z výskumu a skúšobníctva nám pomáha lepšie prežiť. Skúšame železničné vagóny, podvozky, skúšame rôzne výrobky pre diaľnice ako zádržné steny, skúšame dopravné značky - zvislé i vodorovné, rôzne náterové hmoty, a pod.

Vráťme sa k vášmu osobnému rozmeru. S manželkou ste sa zoznámili vo vlaku, či na VÚD?


S manželkou som sa zoznámil počas štúdia na Žilinskej univerzite, nakoľko bola Žilinčanka a bývala len pár metrov od internátov. Keď sme sa zoznámili, tak to vyzeralo len na študentskú lásku, ale vydržalo nám to dodnes. Spoznali sme sa v roku 1984, v roku 1988 sme sa vzali. Máme tri deti, dvoch synov 23 a 21 ročných. Jeden študuje v Brne, druhý na Žilinskej univerzite, tiež dopravný obor. Máme ešte náš kvietok, sedem ročnú dcéru Lauru, ktorá chodí do prvej triedy základnej školy. Okrem dopravných problémov teda riešim, či mama má Emu alebo Ema má mamu a čo som ako rodič v minulosti možno nestíhal, to si dnes „vychutnávam“.

Manželka je tiež dopraváčka?


Nie. Vyštudovala Strednú zdravotnícku školu, pracovala ako sestrička v Žilinskej nemocnici. Po treťom pôrode počas materskej vyštudovala externe magisterské štúdium na Slovenskej zdravotníckej univerzite v obore ošetrovateľstvo. Skončila s červeným diplomom za čo ju veľmi obdivujem Momentálne zvažuje, že by sa vrátila k svojej profesii. Máme pripravené nejaké projekty, kde by sa mohla uplatniť.

Vaše zamestnanie je pomerne náročné, ako relaxujete?

Do mojej 35-tky som hrával aktívne futbal. Potom však prišlo nejaké zranenie a bol som nútený s aktívnym športom prestať. Dnes - hovoríme si "starí páni" si občas rekreačne zahráme futbal. Stres odbúravam tiež kosením záhradky, či spoločnou turistikou spolu s rodinou. Niekedy vezmem do rúk aj gitaru a zaspomínam si na študentské časy, keď som sa tejto činnosti venoval veľmi aktívne. V poslednej dobe však tieto veci zanedbávam a už to začínam pociťovať.

Vráťme sa ale k doprave. Čo Žilinčanov veľmi trápi, to je ten náš nešťastný tunel Višňové. Jeho výstavba sa neustále odsúva. Čo nás čaká v blízkej budúcnosti?

Vlády, tak ako prichádzajú, sľubujú pokračovanie výstavby diaľnic. Žiaľ ale táto politizácia i neustále výmeny kompetentných procesy spomaľujú. Na Slovensku sa nám nedarí odpolitizovať tieto procesy, čo nie je dobré. Som presvedčený, že tak ako je dnes naplánovaná výstavba diaľnic, tak je z pohľadu odborného urobená dobre. Vždy len tŕpnem, keď sa občas niekto chce vracať k novému trasovaniu. Napr. pán Mesík a ďalší "odborníci". Trasovanie vychádza z potrieb Slovenska a z maximálnej možnej obslužnosti územia, s prihliadnutím na mobilitu ľudí i tovarov. Hlavnou úlohou dnes je zohnať investičné prostriedky a optimalizovať spôsob financovania. Na ukončenie siete potrebujeme ešte zhruba 20 miliárd eur. Keďže štátny rozpočet má veľmi obmedzené prostriedky, plačú nám zdravotníci, učitelia, vzniká tu priepastný rozdiel medzi potrebami a možnosťami. Myslím si, že tému PPP projektov bude potrebné oprášiť a vrátiť sa k nej ako k jednej z foriem, ak nechceme odložiť výstavbu na mnoho rokov. Dnes je priorita dostavba D1. Dobré to vyzerá na východ od Žiliny. Na niektorých úsekoch máme podpísané zmluvy. Ďalšie úseky okrem úseku Turany - Hubová, kde je environmentálny problém, sa súťažia.

Nás ale najviac momentálne zaujíma ten tunel.

V týchto dňoch by sa mala rozbehnúť súťaž na asi najkomplikovanejší úsek Višňové - Dubná Skala. Ten je z 90 percent tvorený práve tunelom.

Uvažuje sa s jednou, alebo dvoma rúrami?


Uvažuje sa s výstavbou hneď oboch rúr. Je to rozhodne ekonomickejšie, budú tu mechanizmy i všetka potrebná technika. Verím, že sa to rozbehne a nová vláda v tom bude pokračovať. Ak by sa to podarilo, v budúcom roku by sa mohlo začať stavať a malo by to trvať 5 rokov. Do vtedy musíme stihnúť aj úseky Hričovské Podhradie- Višňové a teda rok 2017, by mohol byť konečne rokom spojenia Bratislavy s Košicami súvislou diaľnicou. Pre nás v Žiline je ale veľmi dôležitý aj úsek D3 od Žiliny na sever, kde dnes už je veľmi zložitá dopravná situácia.

Kde by sa ešte dali hľadať peniaze?

Úplne sa nám zastavila diskusia o využívaní prostriedkov penzijných správcovských spoločností. Tieto zdroje sú umŕtvené a už dnes sa ich výška blíži k piatim miliardám. Viem si predstaviť, že by sa časť zdrojov mohla využiť ku spokojnosti oboch strán. Sme odkázaní na hľadanie možností viac zdrojového financovania diaľnic. Kým nebudeme mať hotové aspoň hlavné koridory môžeme zabudnúť na rovnomerný rozvoj Slovenska. Už dnes vidíme, že sa nám rozdiely medzi západom a východom krajiny začínajú zväčšovať. Nepočul som ešte žiadneho investora, ktorý by si ako jednu z podmienok nedal dostupnosť infraštruktúry. Ak niekto tvrdí opak, tak je buď nevedomý, alebo klame. Tvrdiť dnes, že diaľnica severnou časťou je bezpredmetná a treba ju ťahať juhom, kde to bude lacnejšie je čírou fantazmagóriou. Povedal by som, že tieto názory môžu súvisieť s určitými zdravotnými problémami.

To tam mám nechať?

Pokojne (smiech).

Dnes platíme ročné diaľničné nálepky. Myslíte, že bude nutné na Slovensku pristúpiť k mýtnemu aj u osobných áut, ako to poznáme napr. z Talianska, Chorvátska?

Určite sa budú hľadať rôzne nástroje ako pribrzdiť negatívny dopad cestnej dopravy na životné prostredie i na spoločnosť ako takú. Elektronické mýto je trend, ktorý sa postupne bude využívať v celej Európe. Ale čo sa týka osobných aut, v europskej úniií sa ešte len diskutuje ako na to, myslím, že aktuálne to bude niekedy po roku 2015. Je to veľmi citlivá otázka.

VIZITKA

MENO: Ing. Ľubomír PALĆÁK

VEK: 47 rokov

MIESTO NARODENIA: Humenné

BYDLISKO: Žilina

VZDELANIE: vysokoškolské

FIRMA: Výskumný ústav dopravný, a.s. Žilina

FUNKCIA:
generálny riaditeľ

KARIÉRA V SÚČASNEJ FIRME: 1986 – 1992 výskumný a vývojový pracovník, 1992 – 2002 asistent riaditeľa, 2002 – 2003 riaditeľ pre organizáciu a hlavnú činnosť, 2003 - generálny riaditeľ

POČET ZAMESTNANCOV: 93

NAJVÄČŠÍ ÚSPECH: Zachovanie firmy v ťažkých transformačných podmienkach zo štátneho do privátneho sektoru a postupné obsadenie pozície významnej inštitúcie v rezorte dopravy

PREDCHÁDZAJÚCE PÔSOBISKÁ: žiadne

STAV: ženatý

DETI: 3



Obrázok

utorok 27. 12. 2011 10:03 | Ľubo Bechný

Zdroj:SME, portál http://www.sme.sk
http://zilina.sme.sk/c/6195565/lubomir- ... oriou.html
Obrázok používateľa
duro_z_dediny
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 178
Založený: 18. Jún 2009 11:46

Naspäť na 2011

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.