PPP sa vracia!

[duro_z_dediny]

Čo priniesol uplynulý rok a čo sa urodilo na začiatku kampane
Je to viac ako rok od času, kedy som písal o diaľniciach, PPP projektoch a financovaní cez eurofondy. Snažil som sa upozorniť na demagógiu, ktorá ovládla médiá v súvislosti s otázkou porovnávania parametrov PPP a klasickej metódy (tu a tu) a otázkou ďalšieho financovania diaľničnej výstavby (eurofondy I a eurofondy II). Uplynul viac ako rok. Čo sme sa za ten čas dozvedeli?

1.Financovať výstavbu diaľnic cez eurofondy je oveľa ťažšie, ako sa o tom pred voľbami rozpráva. Zostatok nevyčerpaných prostriedkov v diaľničnej prioritnej osi operačného programu Doprava nedáva šancu na dobudovanie diaľnic v SR (D1 a D3 ako jediné oprávnené stavby v rámci danej prioritnej osi), a to nielen z hľadiska objemu prostriedkov, ale najmä z hľadiska času. Všetky reči o realokácii eurofondov v prospech výstavby diaľnic skončili na zistení, že problémom bude vôbec stihnúť vyčerpať existujúcu alokáciu. Infraštruktúrne veľké projekty sú totiž iná káva, ako čerpanie eurofondov na preškoľovanie znevýhodnených skupín na trhu práce. A fakt, že doteraz boli EK predložené len dva diaľničné projekty (D1 Sverepec-Vrtižer a D3 Hričovské Podhradie – Žilina) hovorí za všetko. Hoci prebiehajúca výstavba na troch úsekoch D1 (martinský, levočský a prešovský úsek) pôsobí upokojujúco, veľmi som zvedavý, ako budú zástupcovia SR pred EK obhajovať vylúčenie uchádzača z najnižšou cenou (HANT) v dvoch zo štyroch doteraz uzavretých súťaží. Od deklarácie úmyslu stavať za superlacné eurofondy k dotiahnutiu projektu až po preplatenie faktúr je veľmi dlhá cesta, ktorá zásadne presahuje jedno volebné obdobie.

2. Keď už hrozí výbuch na nevyčerpaní diaľničnej alokácie, ešte pravdepodobnejšiemu fiasku pri čerpaní alokácie na stavbu rýchlostných ciest a ciest 1. triedy sa vláda vyhla tým, že realokovala zásadnú čiastku z položky “výstavba” do položky “rekonštrukcia”. Niežeby cesty I. triedy nepotrebovali rekonštrukciu, no samotný fakt realokácie nie ničím iným ako priznaním neschopnosti vyčerpať zdroje na to, na čo sú primárne určené – teda výstavbu infraštruktúry. Nikdy by som si z toho nedovolil obviniť výlučne súčasnú vládu. Nasľubovaných rýchlociest pokreslených fixkou po mape je veľa, ale príprava na výstavbu (majetkoprávne vysporiadanie, stavebné povolenie, súťaž) a následné čerpanie eurofondov sú samé o sebe projekty na niekoľko rokov. Je to obrovská škoda, pretože prostriedky na výstavbu z EÚ sú naozaj jedinečný zdroj na dobudovanie cestnej infraštruktúry. Myslím, že budeme mať čo vysvetľovať EK, prečo sme peniaze na infraštruktúrne projekty dominantne minuli na nový asfalt (hoci potrebný), teda fakticky na opravu a údržbu (čo nie je oprávnený výdavok).

Dostavať diaľnice za eurofondy bolo a je peknou predvolebnou bájkou. Dalo by sa to, ale chce to mimoriadne nasadenie, konzistenciu priorít pri zmene vládnych garnitúr a aj kus šťastia v zmysle nepredvídaných okolností (čisté majektoprávne vysporiadanie, odvolávanie sa účastníkov v tendroch atď). Každá povolebná zmena priorít a stratégie ich financovania znamená obrovské zdržanie a ak sa tak udeje aj po najbližších voľbách, bude to už osudné. Zo všetkého najviac teraz potrebujeme kontinuitu rozbehnutých plánov, aby sme sa vyhli fiasku z nevyčerpania pridelených zdrojov.

3. Otvorili nám PR1BINU. Ak vynecháme cenu, cieľ bol zdá sa naplnený a stavba bola postavená rýchlo. Či aj kvalitne, nás v tomto momente trápiť nemusí, nakoľko riziká opráv z toho plynúcich znáša na najbližších 30 rokov koncesionár. Istým negatívom je skutočnosť, že v danom PPP balíku boli vystavané úseky, ktoré boli v takom štádiu prípravy, že bolo možné postaviť ich za eurofondy. Uprednostniť PPP metódu v tomto prípade bolo vzhľadom na pripravenosť úsekov strategickou chybou bývalej vlády, pretože adekvátne pripravené alternatívne úseky rýchlostných ciest pre financovanie z eurofondov nám dnes chýbajú. No to už nezmeníme.

4. Hlavné poučenie z vývoja za posledný rok plynie zo zistenia, že diaľnice sa dajú tendrovať naozaj lacnejšie, ako tomu bolo v prvom balíku PPP Martin-Prešov. Zámerne píšem “tendrovať” namiesto “stavať”, hoci bez rečí o úsporách vo výstavbe diaľnic sa nezaobíde žiadna tlačovka ministra dopravy. Úprimne, klobúk dole, ak sa v daných termínoch postavia vytendrované úseky za vysúťažené ceny aspoň v štandardnej kvalite. Snáď sa podarí udržať nastavený cenový trend aj pri súťaži na zvyšné úseky pôvodného prvého balíka PPP (Turany – Hubová a Hubová-Ivachnová). Bude to náročné, pretože doteraz sa súťažili z celého balíka tie najľahšie úseky, teda časti bez tunelov a rozsiahlych mostných stavieb. Nezostáva iné ako počkať niekoľko rokov a potom robiť prvé uzávery o tom, či súčasný spôsob klasickej súťaže znamená oproti PPP zásadne efektívnejšiu metódu výstavby a prevádzky diaľnic.

Jeden zo svojich článkov minulý rok som končil predpoveďou, že nás čaká návrat PPP. Je veľká škoda politizácie tejto témy, pretože PPP je metóda, podobne ako klasická forma výstavby, a dá sa rovnako dobre zbabrať, ako aj zmysluplne využiť. Politizácia ničomu neprospela, akurát tak minimálne o dva roky odsunula úvahy o ďalšom využití PPP. Asi by sa nové PPP projekty ministrovi dopravy ťažko vysvetľovali po antiPPP kampani z volebného roku, no vzhľadom na zdroje iné nezostáva. Takže prvá lastovička ohľadom využitia PPP sa objavila dávnejšie v súvislosti s D4 – obchvatom Bratislavy s dvomi argumentmi:

- že sa nedajú využiť eurofondy (čo je pravda),

- že ide o z hľadiska výstavby ľahký úsek – čo má byť vhodné pre PPP.

Niekto na ministerstve dopravy presadil myšlienku, ze cez PPP treba stavať bezproblémové úseky, aby koncesionár nemal dôvod zakalkulovať vysoké stavebné riziko náročných úsekov do ceny. To poslúžilo aj ako argument pre odmietnutie PPP metódy pri výstavbe náročného úseku bývalého 3. balíka PPP Hričovské Podhradie – Dubná Skala. Nechcem na krátkom priestore s týmto názorom polemizovať (pretože podľa mňa treba vhodnosť využitia PPP odvodzovať primárne od predpokladaného dopravného využitia danej trasy). O to viac ma prekvapilo, že už je to znova inak, čo potvrdzuje stanovisko Ondreja Mateja, diaľničného poradcu premiérky, ktorý v súvislosti s využitím PPP vyslovil: “…tieto cesty sú vhodné na stavbu cez PPP, lebo ja tvrdím, že takouto formou sa majú stavať ťažké úseky s tunelmi či mnohými mostmi”.

Nuž, to je ťažko, keď v zásadnej strategickej otázke ide ministerstvo čihi a úrad vlády hota. Zvlášť, ak si tento názor poradcu oslovil už i sám minister.

Dokazuje to v rozhovore pre denník Pravda, keď pripustil výstavbu R1 B. Bystrica – Ružomberok metódou PPP (teda stavebne i environmentálne mimoriadne náročného 50 km úseku s vysokým podielom tunelov a ťažkých stavieb). Za pozornosť stojí najmä argumentácia: “nie je veľmi výnosné mať krátky šesťkilometrový obchvat pri Banskej Bystrici ako sólo kontrakt s koncesionárom, ktorý bude tento úsek tridsať rokov udržiavať. Rozumnejšie je, keď sú takto financované úseky dlhé, a tým pádom zmysluplné nielen pre výstavbu, ale aj pre údržbu”.

To mi je teda perla. Že niekoho kedysi napadlo úplne nelogicky nacapiť do PPP2 Nitra – Zlaté Moravce obchvat BB (čím sa obchvat BB enormne predražil) je jeden fakt. Že dnes minister tvrdí, že kvôli tomu appendixu potrebuje zveriť koncesionárovi ďalších 50 km extrémne náročného úseku, to sa dá vysvetliť snáď iba predvolebnou horúčkou. Kde berie istotu, že prípadný ďalší PPP na trase R1 BB-RK dostane ten istý koncesionár? Aby tak mal jeden scelený úsek pre zmysluplnú údržbu??? Kde to má logiku? Čo ak 6 km obchvat bude 30 rokov spravovať Granvia a ďalších 50 km napríklad Doprastav?

Upokojujem sa myšlienkou, že snáď ide len o predvolebné reči. A že po voľbách, nech už to bude ktokoľvek, znova zbaví debatu o výstavbe diaľnic predvolebného balastu. Prehodnocovanie priorít a stratégií po každých voľbách nás stojí veľa času a peňazí. Najmä kvôli eurofondom. Treba posunúť výstavbu dopredu – a to prioritne na tých úsekoch, kde je to najpotrebnejšie. A najpotrebnejšie je to tam, kde je existujúca infraštruktúra najviac preťažená. A samozrejme, za transparentne vysúťažené, rozumné ceny.

8:31 19.1.2012 / Blogy / Pavol Čižmárik
Zdroj: Blog eTrend, portál http://www.etrend.sk
http://blog.etrend.sk/pavol-cizmarik/20 ... sa-vracia/