Osobné autá u nás mýto platiť nebudú, sľubujú politici.
BRATISLAVA. Keby sa naplnili slová predsedu Smeru Roberta Fica spred pár rokov, jazdili by vodiči medzi Košicami a Bratislavou po súvislej diaľnici už v roku 2010. Dnes politické strany hovoria o horizonte minimálne ďalších štyroch rokov.
KDH, ktoré teraz rezort dopravy vedie, považuje za reálny termín rok 2017. K tomu sa prikláňa aj Igor Matovič, líder Obyčajných ľudí. SDKÚ vidí D 1 najskeptickejšie.
„Do konca roka 2018,“ odhaduje strana. Vtedy vraj najskôr bude hotový diaľničný obchvat Prešova. Dnes totiž nie je vôbec pripravený na tendrovanie a na výstavbu, tvrdí SDKÚ.
Kedy by mala byť D 1 hotová, dnes Smer nehovorí vôbec. „Závisí to od vývoja súčasných tendrov na výstavbu,“ zhodnotili v Smere. Všetky aktuálne súťažené časti D 1 pritom skončili s námietkami na Úrade pre verejné obstarávanie.
Najproblematickejší úsek s predpokladanou cenou 900 miliónov eur môže napokon v rukách novej vlády skončiť aj ako projekt PPP. Ozývajú sa totiž hlasy, že na tunel nie je dosť peňazí, aj keď súťaž naň už vyhlásili.
„Keď na to príde, buď by sme museli obetovať v štátnom rozpočte nejaké peniaze, alebo prehodnotiť znovu režim PPP, alebo hľadať ešte možnosť využitia eurofondov,“ povedal exminister dopravy za Smer Ľubomír Vážny.
KDH plánovalo začať stavať tunel z rozpočtu a po roku 2014 z ďalšieho programovacieho obdobia eurofondov. Strana tvrdí, že na preklenutie prvých rokov stavby peniaze sú.
„Dokopy 175 miliónov eur sú výdavky na stavby mimo eurofondov. V tejto zložke sú vyčlenené peniaze na Višňové,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič.
Za tri hodiny v Košiciach
Smer by sa pri výstavbe diaľnic rád vrátil k výstavbe na cudzích pozemkoch. Ústavný súd síce ustanovenia, ktoré to umožňovali, svojím rozhodnutím zrušil, Smer však verí, že urýchliť výstavbu sa dá aj v intenciách rozhodnutia Ústavného súdu. Posilniť treba kompenzácie pre takto vyvlastňovaných ľudí.
Isté je to, že ak sa diaľnice postavia, budú si za ne vodiči platiť diaľničnými nálepkami. Všetky oslovené strany sa totiž vyjadrili, že elektronické mýto pre osobné autá sa zavádzať nechystajú.
Cestovanie medzi Košicami a Bratislavou by sa pritom malo zrýchliť aj pri ceste vlakom, ak by sa naplnili sľuby KDH. „Dlhodobým cieľom je dosiahnuť cestovný čas medzi Bratislavou a Košicami do troch hodín,“ píše strana vo svojom programe.
Konkurencia na železnici
Cestovať po Slovensku by sa malo dať nielen so štátnym dopravcom alebo firmou RegioJet, ktorá prevezme trasu medzi Komárnom a Dunajskou Stredou.
Súkromníkov na koľajniciach by privítali všetky strany. Ale tiež sa zhodnú, že by ich nevyberali ako minister dopravy Ján Figeľ (KDH). Vyčítajú mu, že RegioJet nemusel o trať súťažiť a navyše mu štát túto trať na svoje náklady zrekonštruoval.
Podľa Obyčajných ľudí a MostaHídu sú lacnejšie cesty vlakom od súkromníka určitým pokračovaním ozdravovania železníc. SaS si ho vie predstaviť tak, že by privatizovala „prepravné spoločnosti železničnej dopravy“. Či má na mysli osobného železničného dopravcu, alebo nákladné Cargo, strana nevysvetlila. O privatizácii Carga však píše SDKÚ. KDH by mu hľadalo „strategického partnera“, podobne ako koncesionára pre Bratislavské letisko.
(priamy odkaz http://i.sme.sk/cdata/3/62/6263093/novestrany.jpg )
K širokorozchodnej trati sa hlási viac strán
Radičovej vládny program bol jasne proti stavbe širokorozchodných koľají. Teraz už projekt niektoré strany jednoznačne nevylučujú.
BRATISLAVA. Naprieč politickým spektrom rastie podpora širokorozchodnej trati. Okrem tradičného Smeru sa k novej trati, ktorá by preťala Slovensko, pozitívne stavia strana 99 percent. Myslí si, že by sa po nej cez Slovensko mohlo voziť viac tovarov.
„Tovarová výmena medzi Áziou a Európu výrazne narastá a Slovensko by nemalo ostávať bokom,“ píše strana vo svojom stanovisku.
Projekt neodmieta ani KDH. „Aj na základe rozhovorov so zástupcami ruských železníc si myslíme, že pre prípadné predlžovanie širokorozchodnej trate je nevyhnutné, aby došlo k rastu železničnej nákladnej prepravy na Slovensku,“ tvrdí strana. Najprv však chce projekt, podobne ako počas tejto vlády, podrobne analyzovať.
Proti je stále SDKÚ. Jej poslanec Ondrej Matej tvrdí, že širokorozchodnú predlžovať netreba. Tam, kde sa dnes končí – čiže v Haniske –, len treba urobiť prekladací terminál.
Nevidí totiž dôvod na to, aby trať cez nás len prešla a tovar z koľají by sa prekladal vo Viedni. Výnosy z tejto najziskovejšej činnosti by tak napokon skončili v Rakúsku.
Smer tvrdí, že železnica u nás vytvorí 11-tisíc pracovných miest. „Pôjde o PPP projekt bez priamej finančnej účasti štátu,“ sľubuje najsilnejšia opozičná strana.
Matej odporuje, že PPP znamená len toľko, že štát postaví trať na lízing a prácu na trati bez prekladiska 11-tisíc ľudí určite nenájde. Navyše, o zamestnanie by mohli prísť ľudia na inej prekládke – v Čiernej nad Tisou.
Proti širokorozchodnej s prekladiskom vo Viedni sú aj Obyčajní ľudia. Sloboda a solidarita tvrdí že potrebuje vidieť analýzu prínosov takejto výstavby. „Zatiaľ sme nepočuli dosť pádnych argumentov na to, aby sme s touto výstavbou mohli súhlasiť,“ tvrdí strana.
SNS tiež premýšľa o tom, či má byť prekládka na Slovensku, alebo v Rakúsku. Most-Híd si zasa na rozhodnutie pýta jasnú analýzu.
Anketa
Čo je dnes najväčším problémom v doprave? Dokáže ho niektorá politická strana vyriešiť?
Jozef Drahovský, dopravný analytik: Hlavným problémom je výstavba ciest. Je to problém po ekonomickej stránke, lebo sú tam veľké politické tlaky záujmových skupín. Dá sa riešiť tak, že si navzájom budú pozerať na prsty a všetky zmluvy budú pred podpisom zverejnené.
Lubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného: Najväčším problémom je dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest. Druhá priorita je modernizácia železničnej infraštruktúry. Tempo odstraňovania týchto problémov závisí od zabezpečenia financií. U nás treba nájsť dlhodobejší kompromis v otázke zdrojov.
Martin Bakoš, riaditeľ Amberg Engineering (stavebný dozor): Nie je dobudovaná aspoň hlavná diaľničná sieť, ak už nehovoríme o sieti rýchlostných ciest, tvorená diaľnicami D1, D3 a D4, a ani nie je zmodernizovaný železničný koridor Žilina – Košice. To sa vyrieši iba vtedy, keď sa prijme dohoda naprieč celým politickým spektrom o rýchlosti dobudovania úsekov a spôsobe ich financovania.
Juraj Mesík, občiansky aktivista: Namiesto sústredenia zdrojov na modernizáciu hromadnej a železničnej dopravy a rozvoj cyklotrás sa plytvajú na budovanie diaľnic - a to ešte najdrahšími trasami. Vyrieši to, hospodárska kríza a ropný zlom.
štvrtok 16. 2. 2012 20:18 | Daniela Krajanová
Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6263093/predv ... z1mcZ7wPCz
