Stratové sú všetky vlakové trate

[devil]

Eva Bullová | 21.01.2013 20:00, aktualizované: 22.01.2013 08:00
Ani o jednej z vyše štyroch desiatok slovenských železničných tratí nemožno povedať, že tržby za vybrané cestovné plne pokryjú náklady na prevádzku.

Potvrdzujú to aj slová Slavomíry Šubrtovej, hovorkyne Železničnej spoločnosti Slovensko. "Zo 100 percent nákladov na prevádzku vlakov je približne 35 percent pokrytých tržbami, zvyšok je dotácia zo strany štátu. Železničná osobná doprava si na všetkých traťových úsekoch vyžaduje dotáciu zo strany objednávateľa,“ konkretizuje.

Pomer medzi celkovými nákladmi na trať a tržbami je dôležitý údaj predovšetkým pre ministra dopravy, ktorý štátnemu prepravcovi každoročne posiela 205-miliónovú dotáciu z verejných zdrojov. Ako už denník Pravda pred pár dňami informoval, práve tento pomer bude chcieť Ján Počiatek vedieť, teda koľko štát jednotlivé vlaky na tratiach stoja. Najmenej obsadené vlakové trate, medzi ktoré patria Brezno – Červená Skala – Nálepkovo, Levice – Štúrovo, Čata – Šahy, Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, Zlaté Moravce – Úľany nad Žitavou a Horná Štubňa – Hronská Dúbrava, sú najstratovejšie. Náklad jeden kilometer jazdy vlaku je pri spomínaných tratiach pokrytý len tromi až piatimi percentami tržieb, v prípade trate z Brezna do Nálepkova je to 17 percent.

"Z toho vyplýva, že na traťových úsekoch musí byť dopravný výkon dotovaný objednávateľom na úrovni viac ako 80 percent. Efektivita dopravnej obsluhy na jednotlivých traťových úsekoch je hodnotená na základe pomeru tržieb a nákladov na jednotku dopravného výkonu. Nízka efektivita železničnej dopravnej obsluhy je spôsobená najmä nízkym využívaním dopravy na traťových úsekoch zo strany cestujúcich,“ vraví Šubrtová. Vo vlakoch na spomínaných piatich tratiach cestuje priemerne 10 až 35 ľudí denne. Štátny prepravca vie zatiaľ vyhodnotiť len to, ktorá trať mu ako zarába, respektíve, či je v strate. Posúdiť, ako sú na tom osobné vlaky a rýchliky na konkrétnych linkách, nevie.

"Nevieme povedať jednoznačnú odpoveď na to, ktoré linkové spojenie je najstratovejšie, pretože to závisí od toho, či sa to posudzuje z pohľadu manažéra infraštruktúry alebo z pohľadu železničného dopravcu. Našou snahou je identifikovať zmysluplný rozsah železničnej siete, teda tú časť siete, ktorá má rozvojový potenciál,“ uvažuje hovorca ministra dopravy Martin Kóňa. Podľa neho, keď rezort dopravy presne určí, ktorým linkám sa darí viac, tie posilní a pri stratových budú premýšľať nad presunom vlakokilometrov inam. Vlaky sú zväčša vyťažené len cez špičku.

Napríklad v susednej Českej republike prednedávnom zverejnili, že najstratovejšou traťou je rýchlikové spojenie Ostrava – Krnov – Olomouc, a tak na túto trať už český rezort dopravy vypísal verejnú súťaž. Záujem o ňu prejavili dvaja súkromní prepravcovia.

K ziskovým vlakom nepatria u nás ani komfortné a rýchle InterCity na trati Bratislava – Košice. Jozef Schmidt, obchodný riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko, priznáva, že plánovanú stratu z prevádzky IC vlakov vo výške 4,2 milióna eur chcú dostať aspoň pod štyri milióny eur.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... ove-trate/