Okolo stavebnej firmy Doprastav je ticho. Už niekoľko mesiacov, vlastne celé leto, odkedy sa jej hlavným akcionárom mal stať, no pre nesúhlas bánk nestal František Hodorovský (TREND 23/2013). To však neznamená, že sa v topmanažmente stratovej spoločnosti vôbec nič nedeje.
Keď firmu po neúspešnom pokuse o zmenu vlastníkov opätovne ovládli pôvodní majitelia Ivan Šesták a Dušan Mráz, začali sa špekulácie. Vznikli najmä z toho, že dlhoroční šéfovia sú nateraz jediní verejne známi akcionári Doprastavu, no kvôli chýbajúcemu kapitálu by sa hodil investor.
I. Šesták sa k téme nechcel vyjadriť, podobne ani výkonní šéfovia Doprastavu. V biznis kruhoch sa začalo uvažovať o viacerých podnikateľoch z kategórie tzv. oligarchov. TREND ešte koncom júna zachytil tip na Miroslava Výboha, ktorého vplyv sa zvykne z veľkej časti odvodzovať od blízkosti k vládnej strane Smer-SD.
Komunikácia Doprastavu ani zverejňované informácie to nepotvrdzovali a samotný M. Výboh spájanie s firmou poprel. Potom prišlo valné zhromaždenie Doprastavu, na ktorom sa objavil človek, ktorý sa následne stal členom predstavenstva a finančno-ekonomickým riaditeľom podniku. Jeho meno je Roman Guniš a práve jeho osoba môže do diania okolo Doprastavu priniesť viac svetla.
Stretnutie akcionárov
Keď ráno 5. júla vchádzal R. Guniš do budovy Doprastavu, bolo naokolo pusto. Valné zhromaždenie, na ktorom sa mali doriešiť straty z predošlých rokov, sa v deň štátneho sviatku Cyrila a Metoda nieslo v komornom duchu.
V niektorých prípadoch je to bežné. Stačí, keď prídu akcionári a právnici, ktorí zaznamenajú priebeh a závery zhromaždenia. Môžu povolať aj predstavenstvo, prípadne výkonných manažérov, ale nie je to nevyhnutné.
Vo sviatočný deň prišiel ešte Ján Blaho – dlhoročný „doprastavák“, v čase valného zhromaždenia na pozíciách, na ktorých ho neskôr vystriedal R. Guniš. Ten minimálne v rovnakej chvíli podľa dostupných informácií nebol akcionárom, členom predstavenstva či dozornej rady a podľa všetkého ani zapisovateľom. Preto bola účasť R. Guniša na valnom zhromaždení nezvyčajná.
Roman Guniš prišiel na post finančno-ekonomického riaditeľa a člena predstavenstva Doprastavu z lokálnej konzultačnej firmy MiddleCap Partners. Táto eseročka má za sebou krátku históriu a donedávna skromné výsledky, ale pred sebou, zdá sa, sľubnú budúcnosť. Do TRENDU sa dostala vizitka tejto firmy s menom Matúš Výboh. Rovnaké meno má aj syn Miroslava Výboha.
Doprastav a M. Výboh
O vplyve Výboha staršieho v Doprastave sa špekuluje dlhšie. Písal o tom aj denník Hospodárske noviny, no Miroslav Výboh spojitosť so stavebnou firmou kategoricky poprel. Šumy napriek tomu neustali, aj keď v mnohých prípadoch boli nafúknuté a stáli na hlinených nohách. Miroslav Výboh má povesť vplyvného človeka a málokto zorientovaný pochybuje o tom, že je minimálne na tej istej vplyvovej úrovni ako ďalší známi podnikatelia spájaní so Smerom – Juraj Široký či Jozef Brhel.
Podľa Hospodárskych novín mal Miroslav Výboh po posledných voľbách dostať pri delení rezortov na starosť dopravu. Možnosť vyjadriť sa k tomu nevyužil. Už niekoľko mesiacov nedvíha telefón a neodpovedá na textové správy. Jeho syn síce na čísle z vizitky mobil zdvihol, no vyjadriť sa odmietol a neskôr už na telefonáty nereagoval. V elektronickej pošte by mal mať aj otázky TRENDU. Server spoločnosti MiddleCap totiž potvrdil ich prijatie.
Ministerstvo dopravy na otázky týkajúce sa vzťahu šéfa rezortu Jána Počiatka a Miroslava Výboha odpovedalo stručne. „S Miroslavom Výbohom sa pozná. S ľuďmi z MiddleCap Partners nie,“ uviedol hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa. Doprastav ani MiddleCap partners na otázky TRENDU nereagovali.
Prečo toľko tajností
Tandem Šesták – Mráz hľadá investora už niekoľko mesiacov. Doprastav bude dobrou kúpou iba vtedy, keď získa veľkú lukratívnu zákazku. Iba tak sa dajú zužitkovať referencie a ľudský kapitál, ktorý firme zostal. Iba tak sa dajú vymazať staré dlhy a vliať do legendy slovenského stavebníctva nový život.
Ale dohodnúť zákazku v tomto čase je takmer nemožné. Verejné súťaže sa štátu ako ich vypisovateľovi vymkli spod kontroly. Takmer vždy sa nájde niekto, kto súťaž napadne. Firmy to robia extrémne často a aj vtedy, keď vedia, že nie sú v práve.
Etablované stavebné firmy na slovenskom trhu majú preto dosť problémov. A pre zahraničné je zase verejný biznis nepredvídateľný. Preto potrebuje Doprastav niekoho, kto vylobuje zákazku so solídnym ziskom.
Potrebuje aj banky, tie však majú problém financovať niekoho, kto má biznis model postavený na kontaktoch s politikmi, na niekom so zlou reputáciou. Keď do Doprastavu vstúpil F. Hodorovský a firmu niekoľko dní kontroloval, banky ju odstavili od zdrojov, čo donútilo k návratu pôvodnú vlastnícku dvojicu.
Pár dní po valnom zhromaždení sa obmenila väčšina predstavenstva aj polovica dozornej rady. Do určitej miery to bolo logické, keďže v Doprastave sa opakovane menila vlastnícka štruktúra. No keďže väčšina nových ľudí nesedela v orgánoch Doprastavu ani predtým, je možné, že ich tam dosadil niekto zvonka.
Prispela k tomu aj skúsenosť s F. Hodorovským ešte z deväťdesiatych rokov, keď mať stáť pri krachu viacerých významných firiem a Slovenskej kreditnej banky.
Východiskom je partner, ktorý vie zákazky vybaviť, ale o jeho vplyve sa oficiálne nevie. Dobrá zákazka už takmer prišla. Na začiatku leta Národná diaľničná spoločnosť podpísala zmluvu s konzorciom Doprastavu, Váhostavu, Metrostavu a Strabagu na výstavbu diaľničného úseku D3 na Kysuciach Svrčinovec – Skalité.
Krátko nato bol však podpísaný zmluvný dodatok, ktorý stavebné práce odložil na neskôr. Opäť sa mali spustiť, až keď Európska komisia schváli financovanie. „Sme optimisti, veríme, že rozhodnutie bude kladné a reálne sa začne stavať ešte v tomto roku,“ napísal koncom augusta hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Doprastav aj Váhostav sú vo finančnej tiesni. Doprastav dopláca najmä na stratové zákazky v Poľsku, za ktorými stoja pokuty za omeškanie, krachy partnerských stavebných firiem a liknavé preplácanie faktúr. Aj mesačné omeškanie je pre stavebnú firmu veľkou ranou.
V kresle finančno-ekonomického riaditeľa Doprastavu to R. Guniš nebude mať ľahké. Potrebuje presvedčiť banky, aby firmu financovali napriek súhrnnej dvojročnej strate 60 miliónov eur.
I. Šesták síce mal ambíciu v tomto roku dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, no firme sa nepodarilo vyriešiť dva najväčšie problémy – nedostatok veľkých diaľničných zákaziek na Slovensku a stratovú výstavbu v Poľsku.
Na dôveru bánk je teda Doprastav odkázaný. Ale aj bankám ide o veľa. Majú totiž voči Doprastavu miliónové pohľadávky. Ak by Doprastav skončil v konkurze, je otázne, či by sa im vrátili všetky peniaze. Schopný človek na pozícii finančno-ekonomického šéfa je preto dôležitý pre všetky strany.
Garancia štátnej banky
Hovorí sa aj o tom, že problémy poľskej divízie preberie na seba štát. Konkrétne štátna Eximbanka, ktorá podporuje aktivity slovenských firiem v zahraničí. V prípade Doprastavu poskytla ručenie za bankovú záruku ČSOB. Inými slovami, zaviazala sa zobrať na seba bankové záväzky Doprastavu, ak spoločnosť nebude schopná splatiť ich sama.
Teraz sa o takejto štátnej pomoci hovorí aj v inej súvislosti. Keď banky, I. Šesták a D. Mráz vytlačili z Doprastavu F. Hodorovského, obnovili chod firmy iba na čas. Prisľúbili pre firmu zabezpečiť úver 10 miliónov eur.
Následne sa obnovili stavebné práce na rozbehnutých štátnych projektoch, ktoré boli pre nedôveru bánk pozastavené. Ale podľa informácií TRENDU banky financujú Doprastav iba do konca septembra. Aktuálne sa rokuje o ďalšom postupe. A aj o tom, že by mala pomôcť Eximbanka.
„Predbežne evidujeme záujem viacerých slovenských bánk zúčastniť sa na financovaní. K plneniu garancie zo strany Eximbanky nedôjde,“ povedal predseda dozornej rady banky a štátny tajomník rezortu financií Vazil Hudák.
Je zrejmé, že takto to nepôjde donekonečna. Doprastav už nemá taký majetok ako v minulosti, prišiel o väčšinu zamestnancov, akcionári boli nútení sanovať miliónové straty. Teraz potrebuje veľmi veľkú, najlepšie štátnu zákazku.
Iná štátna banka pred niekoľkými dňami vydala Analýzu slovenského finančného sektora za prvý polrok 2013. Uviedla v nej aj toto: „Rizikom s pomerne výraznými dopadmi na domáci bankový sektor by mohlo byť aj zlyhanie niektorého zo systémovo významných klientov, voči ktorým majú významnú expozíciu viaceré banky súčasne,“ napísala Národná banka Slovenska.
Nikoho konkrétne nespomenula, ale na málo slovenských firiem to sedí tak ako na Doprastav.
Šikovní z MiddleCap Partners
V najvhej dopravnej lige sa presadil aj ďalší hráč z MiddleCap Partners, z ktorej prišiel Roman Guniš. Čerstvý absolvent vysokej školy Richard Pokorný sa v úvode tohto roka stal členom predstavenstva bratislavského Letiska M. R. Štefánika. Letisko svoj výber zdôvodňuje aj tým, že bol šikovný študent. „Jeho diplomová práca bola zaradená do Zlatého fondu ekonomickej literatúry Ekonomickej univerzity v Bratislave,“ zdôvodnila nomináciu hovorkyňa letiska Dana Madunická. Kedy školu absolvoval a koľko má R. Pokorný rokov, už neprezradila. Podľa stránky Obchodnej fakulty sa diplomovka autora s menom R. Pokorný umiestnila na druhom mieste vo vlaňajšej ročníkovej súťaži.
Pôvodne to malo byť tak, že členom predstavenstva bude iba dočasne, kým sa uskutoční výberové konanie. No R. Pokorný sa podľa hovorkyne letiska osvedčil.
„Samozrejme, dať mladého manažéra na vrcholové pozície vo významnej obchodnej spoločnosti je vždy riziko. Pokiaľ sme však presvedčení o jeho kvalitách a pracuje pod dohľadom staršieho skúseného nadriadeného, tak je potrebné takýmto manažérom dávať šancu,“ vysvetlila D. Madunická. Čerstvý absolvent v predstavenstve má byť pre letisko investíciou do budúcnosti. Podľa D. Madunickej nezáleží iba na veku – dôležité sú aj charakterové vlastnosti, ochota ďalej sa učiť a schopnosť aktívne vyhľadávať a vyhodnocovať nové trendy.
Tretí doteraz známy veľký úspech mladíkov z MiddleCap Partners je dražba pivovaru Stein. Zúčastnil sa na nej samotný R. Guniš, hoci vizitka s menom Matúš Výboh hovorí, že reality by mal mať na starosti práve on. R. Guniš v rozhovore pre denník Sme vyhlásil, že zastupuje aj domáci kapitál. O koho konkrétne ide, však nespresnil. Dražba starého priemyselného objektu v centre Bratislavy nebola dražbou v pravom zmysle slova. R. Guniš bol jediný, kto sa počas nej ozval. Z prihlásených uchádzačov sa jeden ani nezúčastnil, druhý bol celý čas ticho a na otázku Sme, koho zastupuje, odmietol odpovedať.V predchádzajúcich zamestnaniach si R. Guniš udržal reputáciu šikovného človeka. Napríklad v konzultačnej spoločnosti Deloitte sa vypracoval na post senior manažéra, čo je po partnerovi a riaditeľovi najvyššia pozícia.
Okrem toho R. Guniš nie je na Výbohovcov odkázaný. Partia okolo neho v menšom rozsahu podnikala aj pred tým, ako sa na ich vizitke objavilo meno Matúš Výboh. Podieľala sa aj na reštrukturalizácii stavebnej spoločnosti Sibamac. R. Guniš s dlhoročným spolupracovníkom Matejom Majerčákom pred založením MiddleCap Partners mali podiely v konzultačných firmách skupiny Neuropea. Aktivity Matúša Výboha v nej nie sú známe. Čo-to však naznačuje fakt, že vo svojom profile v sieti Linkedln má zapnuté sledovanie informácií o spoločnosti Neuropea.
Zdroj: Týždenník TREND, portál http://www.etrend.sk
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2 ... urkou.html
Väčšina obsahu z týždenníka TREND ostáva vyhradená pre predplatiteľov
