Na cesty v regiónoch pôjde viac. S výnimkou Bratislavy

[aquila]

Eva Žgravčáková, Pravda | 12.11.2013 20:00, aktualizované: 13.11.2013 08:00

Výtlky na vedľajších cestách od Trnavy po Košice by sa mali plátať rýchlejšie, naopak, v okolí Bratislavy bude na opravy výrazne menej peňazí.
Vytlač článok
Vytlačiť
cesta vytlk
Na opravy ciest v regiónoch dá štát viac peňazí.
Autor: Andrej Barát, Pravda

Takéto dôsledky bude mať nové prerozdelenie dane z motorových vozidiel v sume okolo 140 miliónov eur ročne, ktorú platia podnikatelia najmä na opravy 14-tisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy.

Župani sa už dohodli s ministerstvom financií, že daň bude vyberať namiesto krajov štát a pri delení už nebude dôležité sídlo podnikateľa, ale dĺžka ciest v správe župy, rozloha kraja, počet obyvateľov či hustota obyvateľstva. Podobne sa teraz rozdeľuje výnos dane z príjmu fyzických osôb. Výsledky prvého kola župných volieb cez víkend návrh potvrdili. Ľudia totiž väčšinou volili kandidátov, ktorí danú zmenu avizovali voličom.

Bratislavská župa na rozdiel od zvyšných siedmich krajov na zmene stratí. Po novom môže získať len tretinu zo súčasných 33 miliónov eur. Viacerí župani upozorňujú, že sa tým systém len stane spravodlivejším, keďže Bratislava sa v pomere k počtu podnikateľov, ktorí jazdia často po celom Slovensku, stará o menej ciest. Bratislavská župa s tým súhlasí. Zároveň považuje za diskriminačné, že má vzhľadom na malú rozlohu nepomerne nižší príjem z dane z príjmu fyzických osôb. Tu však rezort financií zatiaľ zmenu nepripravuje.

Nová cestná daň bude od roku 2015 a podnikatelia ju prvýkrát budú platiť na jar 2016, keďže daň sa platí spätne. Zmení sa aj sadzba dane. Tú navrhujú župani dať na priemer spomedzi rôznych základných sadzieb v jednotlivých krajoch. Napríklad za osobné autá s najmenším výkonom platia podnikatelia ročne od 80 do 88 eur.

Pri niekoľkotonových autách idú sadzby až do výšky 3 000 eur. Ak by sa sadzby zjednotili na úrovni priemeru, dopravcovia z Banskobystric­kého, Košického, Prešovského a Trenčianskeho kraja by platili mierne viac a autá z Bratislavského, Nitrianskeho, Žilinského a Trnavského kraja by tak mali zase daň mierne nižšiu. Nové podmienky výberu dane by mal rezort financií na čele s Petrom Kažimírom predstaviť čoskoro.

„Daň bude vyberaná daňovými úradmi, ale sadzba bude jednotná pre všetkých. Samozrejme, so zohľadnením emisných tried a zľavu budú mať ekologické vozidlá. Zmení sa aj rozdelenie výnosu dane podľa spravodlivého vzorca. Diskutujeme o možnosti rozdeľovať daň tak, ako je to pri dani z príjmu fyzických osôb, pretože tá sa rozdeľuje aj podľa cestnej siete,“ povedal včera pre Pravdu Peter Pellegrini, štátny tajomník ministerstva financií.

Rozdeľovať takzvanú cestnú daň týmto metrom navrhli župani. "Chceme, aby sa vložila spoločne do balíka s daňou z príjmu fyzických osôb, rozdelilo by sa to rovnakým vzorcom. Aj rezort financií uznal, že je potrebné nastavený systém zmeniť. V priebehu niekoľkých týždňov sa to rozbehne. Zmenu chcú a zmena aj nastane,“ tvrdí Vladimír Maňka (Smer), kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kra­ja.
Menej peňazí na školy a nemocnice?

Daň z príjmu fyzických osôb sa medzi župy delí podľa počtu obyvateľov, počtu ľudí od 15 do 18 rokov, počtu ľudí nad 62 rokov, dĺžky ciest 2. a 3. triedy, hustoty obyvateľstva a rozlohy kraja. Tento rok vyberie štát pre župy na dani z príjmu fyzických osôb približne 411 miliónov eur. Bratislavská župa, rozlohou najmenšia, dostane z tejto sumy okolo osem percent, teda približne 32 miliónov eur. Na porovnanie, z motorových vozidiel sa tento rok vyberie daň vo výške 138 miliónov eur a bratislavskej župe ide z nej 33 miliónov eur.

Ak by teda krajina prijala nové zmeny, tento samosprávny kraj by prišiel o tretinu príjmu z dane z motorových vozidiel. Tvrdí pritom, že peniaze potrebuje na financovanie opráv a údržbu komunikácií, prímestskej autobusovej dopravy, školstva, sociálnych vecí, kultúry, cestovného ruchu, zdravotníctva či regionálneho rozvoja.

"Zmeny v cestnej dani by mali ísť ruka v ruke so zmenou koeficientu pre výber daní z príjmu fyzických osôb. Samosprávny kraj má síce vyšší príjem z dane z motorových vozidiel, ale zároveň výrazne nižší príjem z dane z príjmu fyzických osôb. Potom by sa cestná daň mohla unifikovať a najlepšie na úroveň sadzby v našom kraji. Nemáme problém s tým, že by sa cestná daň prerozdeľovala medzi ostatné župy, ostatné kraje by však mali zrušiť rad výnimiek, ktoré si uplatňujú, a mať sadzby na úrovni nášho kraja. Potom ich štát môže centrálne vyberať,“ vraví bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ).
Župani: Sme diskriminovaní

Maňka však argumentuje, že terajší systém výberu a rozdelenia dane je diskriminačný. "Diskriminuje všetky kraje okrem Bratislavského. Náš kraj má 2 500 kilometrov ciest a 1¤041 mostov, bratislavský má päťkrát menej ciest a osemkrát menej mostov a vyberú trikrát toľko na dani z motorových vozidiel ako my. Na jeden kilometer to u nich predstavuje 66-tisíc eur, u nás 6-tisíc eur. Je to absolútny nepomer. Všetci župani sme sa stretli a jednoznačnou väčšinou sme prijali nový návrh,“ hovorí Maňka.

Pridáva sa k nemu aj novozvolený žilinský župan Juraj Blanár (Smer), ktorý si zároveň uvedomuje, že hlavne pre bratislavskú župu bude zmena veľmi ťažká. "My máme 1 450 km ciest a vyberieme 14 miliónov eur. To je absolútne neadekvátne. Ministerstvo financií na tejto téme aktívne pracuje, po voľbách sa k tomuto vrátime. Predovšetkým by mali byť zohľadnené všetky parametre, aj ako je náročnosť zimnej a letnej údržby, dĺžka ciest alebo počet snehových a mrazivých dní,“ dopĺňa Blanár. Takisto dodal, že na budúci rok sa daň bude platiť ešte podľa starých podmienok, no v roku 2015 by už zmeny mali byť v platnosti.
Bratislava nemá na cesty eurofondy

Frešo však argumentuje ešte podstatným faktom, a to, že bratislavská župa nemôže na opravy svojich ciest čerpať eurofondy. Eurofondy môže kraj žiadať len na projekty budovania cyklotrás, realizáciu aktivít zameraných na zvýšenie kvality integrovanej hromadnej dopravy, takisto na podporu zavádzania inovácií v malých a stredných podnikoch či na elektronizáciu samosprávy.

Bratislavský kraj skončil najhoršie na tom na jar tohto roku, keď vláda chcela rozdeliť injekciu osem miliónov eur na zaliatie výtlkov. Župa dostala necelých 294-tisíc eur, najmenej spomedzi všetkých. Spravuje najmenej ciest nižších tried a nepomohli ani reči, že po jej cestách sa preháňa najviac či už osobných, alebo nákladných automobilov. Na výtlky dostala vtedy najviac banskobystrická župa, takmer 1,5 milióna eur.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... ratislavy/