Prečo vznikajú dopravné zápchy? Vedci majú jasno, vodiči si

[mirsi]

Prečo vznikajú dopravné zápchy? Vedci majú jasno, vodiči si za ne môžu sami

Dochádzanie do práce, najmä to ranné, je pre väčšinu ľudí utrpením. Zatiaľ čo niektorí sa tlačia v preplnených spojoch mestskej hromadnej dopravy, iní dennodenne trávia desiatky minút alebo aj hodiny v dopravných zápchach. Ako proti nim bojovať?

Kvôli určitým okolnostiam budú dopravné zápchy vznikať vždy. Situáciám, keď prevrátený kamión alebo hromadná zrážka áut zablokujú celú cestu, je veľmi ťažké predísť – ide o príliš veľa faktorov závisiacich na vodičovi (a zároveň napríklad na počasí), že ich nie je možné odstrániť (skôr sa testuje odstránenie vodiča).

Viac ciest = viac áut

Automobilisti často vznik dopravných zápch pripisujú príliš veľkej hustote áut na cestách a ich nízkej kapacite. Riešenie situácie sa tak zdá byť jednoduché – postaviť viac ciest alebo rozšíriť kapacitu súčasných. V skutočnosti by to problém nevyriešilo, z dlhodobého hľadiska by sa situácia možno aj zhoršila.

Na problém prvýkrát upozornil ešte v roku 1962 odborník na dopravu Anthony Downs a definoval pravidlo, ktoré sa stalo známe ako základný zákon preťaženia diaľnic (the fundamental law of highway congestion). Tento zákon hovorí o tom, že preťaženie všetkých mestských či prímestských diaľnic alebo rýchlostných ciest počas špičky bude stúpať, až pokiaľ nedosiahne maximálnu kapacitu.

Pôsobenie zákona bolo potvrdené aj v praxi. Ekonómovia Giller Duranton z University of Pennsylvania a Matthew A. Turner z University of Toronto porovnávali množstvo ciest a diaľnic v amerických mestách v rokoch 1983 a 2003 a celkový počet najazdených kilometrov počas tohto obdobia.

Výsledkom štúdie publikovanej v roku 2009 bol nájdený vzťah jedna k jednej. Ak sa napríklad počas desiatich rokov zvýšila kapacita ciest o desať percent, rovnako tak vzrástol aj počet najazdených kilometrov.

Samozrejme, korelácia neznamená kauzalitu. Avšak ako napríklad upozorňuje magazín Wired, sieť moderných amerických diaľnic je postavená na základoch plánu, ktorý vláda USA schválila ešte v roku 1947. Je veľmi nepravdepodobné, aby vtedajší inžinieri dokázali odhadnúť vývoj dopravy (a teda presný dopyt po konkrétnych úsekoch diaľnic) pol storočia dopredu.

Príčin takéhoto správania môže byť viac. Napríklad po otvorení nového úseku diaľnice alebo jej rozšírení sa vodiči cítia pohodlnejšie a viacero ľudí volí dochádzanie autom – pretože je na cestách dosť miesta.

Vďaka krátkodobo rýchlejšej doprave sa dochádzanie zatraktívni aj ľuďom bývajúcim ďalej od mesta, kde si napríklad nájdu novú prácu. Takto počet áut stúpa, až pokiaľ cesty opäť nie sú plné.

Podobný vývoj sa dá očakávať napríklad aj na (beztak prepchatom) diaľničnom úseku medzi Bratislavou a Trnavou, ktorý rozšírili na tri pruhy na úkor odstavného pásu. Ak by sa tam cesta rozšírila aj na štyri pruhy v oboch smeroch, krátkodobo by to prinieslo úľavu. Zároveň by ale zvýšená kapacita prilákala viac dochádzajúcich, ktorí by autá začali uprednostňovať napríklad pred vlakmi a situácia by sa opakovala.

Samozrejme, počet takto dochádzajúcich by nestúpal donekonečna, ale náklady na výstavbu a prevádzku desaťprúdovej diaľnice by pravdepodobne nepriniesli rovnaké zisky v podobe ušetreného času.

Takisto keď bude dokončené celé diaľničné spojenie Bratislava – Košice, je očakávané zvýšenie cestnej dopravy. To neznamená, že podobné infraštruktúrne projekty sú priori zlé a nemalo by sa pokračovať v ich výstavbe – s budovaním diaľnic je spojený napríklad ekonomický rozvoj v regiónoch a všeobecne je ich budovanie považované za verejný záujem.

Zápchy bez jednoznačnej príčiny

Aj keď je hustota dopravy jedným z hlavných faktorov, prečo dopravné zápchy vznikajú, ani zďaleka nie je jediným. Ďalším z nich je správanie šoférov a ich odhad. Tým, že nedokážu plynule udržiavať rovnakú rýchlosť a vzdialenosti medzi vozidlami, sa cestná premávka výrazne spomaľuje.

Problému sa venoval tím japonských vedcov z viacerých univerzít. V rámci experimentu, ktorý si môžete pozrieť na videu, požiadali šoférov, aby za sebou jazdili v kruhu konštantnou rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu a aby medzi vozidlami udržiavali rovnomerné vzdialenosti.

Takéto zadanie šoféri nedokázali splniť a už po chvíli sa celý systém rozpadol. Najskôr len mierne spomalenie jedného vozidla viedlo k dozadu sa šíriacej vlne, ktorá vyústila až do zastavenia iných áut o niekoľko metrov ďalej.

To je napríklad vysvetlením, prečo vznikajú zápchy v oboch diaľničných smeroch, keď je haváriou zablokovaný len jeden – vodiči z opačnej strany spomalia a pozrú sa čo sa deje. Vlna brzdenia spôsobí, že o niekoľko desiatok metrov a možno minút iní vodiči budú nútení zastaviť úplne. Na prvý pohľad „bez príčiny“. Riešenie? Zrejme iba plne automatizované autá, ktoré šoférujú roboty.

Autá máme príliš radi

Riešením nejedného problému vznikajúceho s preplnenosťou ciest by bolo väčšie využívanie mestskej hromadnej dopravy. Aj malé zvýšenie podielu cestujúcich MHD totiž výrazne zlepšuje dochádzanie ostatných.

Štúdia skúmajúca dopravu v metropolitnej oblasti amerického Bostonu, ktorú cituje portál quartz.com, ukázala, že len jednopercentné zníženie dochádzajúcich autami by ostatným na cestách umožnilo dostať sa domov o osemnásť percent rýchlejšie. Existuje viacero spôsobov, ako prilákať viac cestujúcich do spojov MHD – napríklad ponúknutím cestovného zdarma.

Nie vždy je to však jednoduché. Vodiči sa áut vzdávajú len veľmi ťažko – aj keď je to menej efektívny druh dopravy a prináša väčšie náklady. Jednoducho povedané, správajú sa iracionálne (za predpokladu, že MHD nepredlžuje cestovanie v násobkoch a nespôsobuje cestujúcim psychickú ujmu...).

Taký je výsledok experimentu talianskych behaviorálnych ekonómov, ktorí svoju štúdiu publikovali v Transport Policy Journal. Hráči počas päťdesiatich kôl vyberali spôsob dopravy, akým chcú cestovať. Cena za metro bola fixná, za automobilovú dopravu sa líšila, ovplyvňovala ju aj napríklad jej hustota, o čom rozhodovalo reálne správanie účastníkov pokusu.

Po každom kole dostali hráči feedback a mohli si vybrať opäť, čo by malo umožniť im učiť sa na vlastných chybách. Avšak už aj v laboratórnych podmienkach (nemuseli naozaj cestovať metrom) si účastníci vyberali autá oproti metru v pomere dva ku jednej. Napriek tomu, že ich to vyšlo dvakrát drahšie (a ušetrené peniaze by si mohli reálne so sebou odniesť).

Keďže ide len o experimentálny výskum v laboratórnych podmienkach, jeho závery možno aplikovať len s rezervou na reálny svet. Ako však cituje štúdiu portál citylab.com, „ukázalo sa, že pri opakovanom výbere druhu cestovania dostupné informácie nie sú spracované správne, kognitívne úsilie je nízke a racionálne kalkulovanie hrá len obmedzenú úlohu.“ Aj to je dôvod, prečo sa pravdepodobne dopravných zápch nikdy nezbavíme.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-sl ... -sami.html