Môže mať niekto viac ako Bratislava? Náskok si drží aj úmyse

[DrX]

Môže mať niekto viac ako Bratislava? Náskok si drží aj úmyselne

Píše šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková

Bratislava sa roky sťažuje, že má sťažený prístup k eurofondom a nemôže sa rozvíjať podľa svojich predstáv. No prinajmenšom v prípade dopravných projektov to neplatí.

Prvú novú električku ForCity Plus doviezli do Bratislavy 3. novembra a už o tri dni ju vystavili všetkým na oči. Je pekná, nízkopodlažná a klimatizovaná, bezpečnosť strážia vnútorné a vonkajšie kamery.

Minister dopravy Ján Počiatek ju pooblieval šampanským a s nadšením dodal, že je to vozidlo hodné tretieho tisícročia. Na krstiny do Košíc sa však neponáhľa. V oboch mestách pritom nakupovali električky z eurofondov, ktoré má pod palcom jeho rezort.

Prečítajte si tiež:
V Bratislave ukázali novú električku, do premávky ju zaradia až na jar

Pojazdné skleníky

Už štyri mesiace chladia šampanské aj na košickej radnici a v košickom dopravnom podniku. Len ešte nevedia, kedy nastane ten správny okamih, aby s „veľkou slávou“ uviedli do života nové električky vo východoslovenskej metropole. Jej obyvateľom musia totiž najprv vysvetliť, prečo sa budú aj ďalších tridsať rokov voziť v pojazdných skleníkoch.

Prvú novú električku Vario LF2plus doviezli do Košíc 24. júna. Odvtedy za ňou dorazili ďalšie štyri. Nové električky vyzerajú ako staré škatule. Nízkopodlažný nástup umožňuje iba polovica dverí, o klimatizácii môžu cestujúci snívať. Ak im bude v lete horúco, majú si otvoriť okno alebo klapky na streche.

Tak si to vymysleli v košickom dopravnom podniku. Vraj klimatizácia v električke je zbytočný luxus, keď sa dvere stále otvárajú. Tento problém však nemali, keď nakupovali do Košíc nové autobusy s klimatizáciou. Pritom sú to celkom obyčajné autobusy – s dverami, ktoré sa otvárajú na každej zastávke.
Nikto ju nechcel

Tender na dodávku 46 košických električiek aj napriek rôznym obštrukciám súťažiacich vyhral Pragoimex. Od začiatku bol jasným favoritom. Patrí totiž k tým výnimočným výrobcom, ktorí aj v treťom tisícročí vyrábajú električky s vetracími klapkami na streche namiesto klimatizácie.

Dopravný podnik v Košiciach neodradilo ani to, že víťaz ponúkal električku, ktorú nikto nechce. Jej prototyp vyrobili ešte v roku 2009, ale až do začiatku roka 2014 si ju nikto nekúpil.

Podarilo sa predať iba prototyp. Za akých podmienok, to dnes vyšetruje česká polícia v rámci rozsiahlejšej korupčnej aféry, do ktorej má byť okrem známeho lobistu namočená ostravská radnica a tamojšie mestské podniky. Prototyp však zrejme nezaujal ani v Ostrave. Idú totiž nakupovať nové električky – nízkopodlažné a klimatizované.

O kontroverznom nákupe električiek v Košiciach vedeli od prvej chvíle aj na ministerstve dopravy. Ale nepodnikli nič, hoci ako riadiaci orgán pre eurofondy v doprave mali na to viaceré páky. Bez rozpakov ich napríklad využili, aby v Košiciach pribrzdili projekt vlakoelektričiek. Sú to moderné vozidlá, ktoré môžu jazdiť na železnici ako vlak a potom vojsť do mesta ako električka.
Kto bude prvý

V Košiciach sa mal projekt realizovať skôr ako v Bratislave z prostého dôvodu. Električkové trate a železnice majú rovnaký rozchod. Predstava bola lákavá – nasadnúť do vlakoelektričky na stanici v Prešove alebo v Čiernej nad Tisou a vystúpiť z nej až v centre Košíc. Takúto pohodlnú cestu bez prestupovania do školy alebo do práce by ocenili tisícky dochádzajúcich.

V Bratislave sú rozchody tratí rozdielne – 1000 milimetrov pre električky a 1435 milimetrov pre železnicu. Aj na to síce existuje technické riešenie, ale hlavné mesto chcelo najprv postaviť „podzemku“ napojenú na rýchlovlak do Paríža. Až keď ju odmietla financovať Európska komisia, zameralo sa na iné projekty.

Patrí medzi ne aj nová električková trať do Petržalky, ktorá bude postavená ako duálna trať. Namiesto dvoch koľajníc budú položené štyri a budú môcť po nich jazdiť úzke električky aj širšie vlakoelektričky.

Na zmenu rozchodu sa pripravujú aj ďalšie električkové trate v Bratislave – vďaka podvalom a podkladniciam vhodným pre oba rozchody. Zároveň sú nové električky konštruované tak, aby na nich bolo možné vymeniť úzke podvozky za širšie.

Rekonštrukcia električkových tratí sa začala aj v Košiciach. Ich parametre sa síce upravia pre potreby vlakoelektričiek, ale dočasne sa zrušila výstavba prepojovacej koľaje so železnicou. Neskôr sa uvidí, či je potrebná. Bez nej však nemá celý projekt žiadny zmysel. Jedine v tom, že Košice nepredbehnú Bratislavu.
Nadradení úradníci

Bratislava sa roky sťažuje, že má sťažený prístup k eurofondom a nemôže sa rozvíjať podľa svojich predstáv. Nedávno však minister dopravy priznal, že v hlavnom meste a jeho najbližšom okolí sa na dopravné projekty použije pol miliardy eur, teda viac ako osmina verejných zdrojov z operačného programu Doprava. Len bratislavský dopravný podnik takto získal 150 miliónov eur a ďalších 85 miliónov skončí aj na účtoch mesta.

S ešte vyššími sumami pre Bratislavu sa počíta v novom programovom období operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Ani zďaleka sa k nim nepriblížia beneficienti z ďalších štyroch krajských miest (Banská Bystrica, Košice, Prešov, Žilina). Ak k nim budú bratislavskí úradníci pristupovať s rovnakou nadradenosťou ako doteraz ku Košiciam, čaká ich nejedno sklamanie.

Bratislava, jedno z najbohatších miest v Európe, síce rada hovorí o vyrovnávaní regionálnych rozdielov, ale svoj náskok pred zvyškom oveľa chudobnejšieho Slovenska si celkom úmyselne udržiava aj sama.
Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

utorok 11. 11. 2014 17:58 | Desana Mertinková

Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/7489072/moze- ... selne.html