Štát začne hľadať staviteľa D4. Bez tunela

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Štát začne hľadať staviteľa D4. Bez tunela

Odoslaťod plš » 19. Dec 2014 10:27

Štát začne hľadať staviteľa D4. Bez tunela
Eva Žgravčáková, Pravda | 19.12.2014 10:00

Rezort dopravy konečne začne hľadať stavebné firmy, ktoré sa pustia do výstavby niekoľko rokov odkladaného nultého diaľničného obchvatu D4.

Aby sa uľahčila doprava do práce a domov aj ľuďom, ktorí bývajú v obciach za Bratislavou smerom na Dunajskú Stredu, obchvat sa bude stavať súčasne s rýchlostnou cestou R7. Štát je pripravený dať na postavenie diaľnice až viac ako jednu miliardu eur.

Osem kilometrov dlhý tunel popod Malé Karpaty, ktorý je súčasťou D4, sa však zatiaľ stavať nebude. Tunel je pritom kľúčový na to, aby tranzitná doprava úplne obišla Bratislavu.

„Stavať sa teda budú úseky D4 od bratislavskej Rače až po Jarovce a R7 od Bajkalskej ulice až po Holice pred Dunajskou Stredou. Dokopy ide o 60 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest,“ spresňuje Viktor Stromček, štátny tajomník ministerstva dopravy.

Podľa neho tunel Karpaty sa v budúcnosti určite bude musieť postaviť, aby odľahčil most Lafranconi. Zatiaľ sa však pripravujú len podklady k jeho projektovej dokumentácii a v priebehu niekoľkých rokov by dokumentácia mala byť hotová.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Nultý obchvat spolu s R7 sa postaví ako verejno–súkromný PPP projekt podobne ako rýchlostná cesta R1. Stavebné práce si vypýtajú zhruba 1,3 miliardy eur. Ročné splátky tak vychádzajú na 150 miliónov eur. Diaľnica D4 od Jaroviec po Ivanku pri Dunaji by mala stáť 763 miliónov eur, nasledujúci úsek po Raču vyše sto miliónov eur. Postavenie rýchlostnej cesty R7 z Prievozu po časť Ketelec vyjde na 152 miliónov eur a rýchlocesta do Dunajskej Lužnej 96 miliónov eur. Posledný úsek, ktorý sa postaví za súkromné peniaze – R7 do Holíc bude stáť 176 miliónov eur.

Podľa ministra dopravy Jána Počiatka, ak sa začne výstavba na začiatku roka 2016, do roku 2020 budú úseky hotové. Štátny rozpočet si však môže dovoliť každý rok uvoľniť na splátky za verejno–súkromné PPP projekty maximálne 260 miliónov eur. Za rýchlostnú R1 z Nitry po Tekovské Nemce a obchvat Banskej Bystrice sa ročne platí do 130 miliónov eur. To znamená, že každý rok by štát na splátky za súkromné diaľnice musel dať o 20 miliónov viac, teda 280 miliónov eur.

„Je to plus mínus na úrovni, ktorú Slovensko ešte zvládne. Ročná splátka vo výške 150 miliónov eur však vychádza z expertíznej ceny, čiže my očakávame, že výsledná cena bude nižšia,“ vraví Počiatek.

Na spomínané úseky má rezort dopravy už aj územné rozhodnutia, nasledujú stavebné povolenia a výkup pozemkov. „Do konca tohto týždňa vyhlásime predbežné oznámenie o začatí súťaže na koncesionára tohto projektu. Celý projekt ešte musí schváliť vláda, predpokladám, že ho predložíme koncom januára,“ dodáva Počiatek.

O bratislavskom obchvate uvažoval aj exminister dopravy Ján Figeľ (KDH). Nakoniec sa mu však nepodarilo naštartovať jeho výstavbu a chýbajúca diaľnica sa stala dôvodom, prečo ľudia stratili záujem o bývanie v okolitých obciach hlavného mesta. Tí, ktorí si domy kúpili pred pár rokmi v domnienke, že zakrátko bude D4 realitou, teraz svoje domy predávajú a sťahujú sa späť do Bratislavy. Vidiek za tých pár rokov stratil na atraktivite pre dopravné zápchy.

„Prípravy v minulosti boli zdĺhavé a až v posledných rokoch sa stal tento projekt prioritou. Teraz premáva cez Bratislavu okolo 110–tisíc vozidiel denne a do roku 2020 sa ich počet má zvýšiť ešte o ďalších 35 percent, čiže by došlo k totálnemu kolapsu. Z odborného pohľadu je teda isté, že tento projekt sa musí realizovať. Aj bývalá vláda vo svojich vyhláseniach bola za to, aby sa D4 a R7 stavali a takisto, aby to bolo cez PPP projekt,“ hovorí Počiatek.

Investície z eurofondov sú v Bratislave problematické, keďže ide o vyspelý región. Minister financií Peter Kažimír napriek tomu nedávno načrtol možnosť, že by sa bratislavské diaľnice stavali z nového programu Európskej komisie v sume 315 miliárd eur. O programe rokovali aj lídri EÚ na aktuálnom summite v Bruseli (viac v článku Lídri únie podporili vznik fondu strategických investícií).

„Prvé projekty už boli zadefinované cez novovytvorený Slovenský investičný holding, ktorý má podporiť verejno– súkromný projekt dobudovania D4 a R7,“ potvrdil pred dvoma týždňami šéf komunikačného oddelenia rezortu financií Martin Šanta. Je však otázne, kedy by mal holding k dispozícii prostriedky na spolufinancovanie a či by Bruselu neprekážalo, že holding by v Bratislave investoval nepriamo z eurofondov.
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... ez-tunela/
plš
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Založený: 04. Sep 2011 22:26
Bydlisko: Košice

Naspäť na 2014

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.

cron