Ako zarobiť na Doprastave sto miliónov

[jozin z bazin]

Ako zarobiť na Doprastave sto miliónov

Pre vlastníkov a investorov stavebnej firmy bude lepšie, ak jej pred predajom zabezpečia ešte aspoň jednu veľkú zákazku.

TEXT: Ján Kováč / Trend, FOTO SME: Ján Krošlák, archív

V posledných týždňoch koluje stavebným sektorom informácia, že stavebná firma Doprastav zmení majiteľa.
Kandidátom na jeho kúpu mala byť okrem iných aj slovenská Tubau, ktorá sa špecializuje na razenie tunelov. Väčšinovým vlastníkom Tubau je cez ďalšiu firmu podnikateľ Vladimír Ondriš. Financuje ju Poštová banka, ktorá nedávno prešla z rúk Istrokapitálu Maria Hoffmanna pod kontrolu J&T Finance Group.
M. Hoffmann údajne ponuku na kúpu Doprastavu dostal, no nemá záujem. Realita je taká, že Doprastav aktuálne nie je v ideálnej forme na to, aby ho jeho majitelia a investori s vysokým ziskom predali.
V najbližších týždňoch sa to však môže zmeniť, ak získa ešte aspoň jednu z lukratívnych zákaziek Národnej diaľničnej spoločnosti.
Doprastav oficiálne vlastní jeho dlhoročný manažér Dušan Mráz. Firma má však založené akcie aj Mrázov obchodný podiel v prospech investorov s utajenou identitou. V roku 2013 sa najviac hovorilo o Miroslavovi Výbohovi. Neskôr sa začali ukazovať aj väzby na biznis Juraja Širokého.
Vzhľadom na objem zákaziek, ktoré Doprastav získal za vlády Smeru-SD, nemožno vylúčiť, že v ňom majú prsty aj politické alebo úradnícke špičky.

Rozhodujúca bude jeseň
V priebehu najbližšieho roka Doprastav dokončí tri zo štyroch svojich najväčších diaľničných zákaziek. Tie v minulom roku tvorili polovicu jeho tržieb. Pozitívne pre firmu je, že tá štvrtá diaľnica mu zabezpečí prácu až do roku 2018. Nie každá veľká firma má takúto výhodu.
Doprastavu vytvára dobrý základ na ďalšie ziskové roky, ale ešte nie dosť dobrý na lukratívny predaj firmy. Z tohto pohľadu môžu pozíciu Doprastavu skomplikovať aj nadchádzajúce parlamentné voľby. Najmä ak by dovtedy nezískal žiadnu novú zákazku a zmenila by sa aj vládna garnitúra.
Pre stavebnú firmu, ktorá sa núka na predaj, sú preto kľúčové nové rozbehnuté verejné súťaže. Štyri stavebné zákazky s predpokladanou hodnotou spolu 2,1 miliardy eur sú výnimočné aj dĺžkou trvania v rozpätí troch a štyroch rokov.
Prioritou pre Doprastav musí byť účasť na budovaní bratislavského obchvatu. Stavebné práce by mali stáť podľa odhadov 1,325 miliardy eur.
Je to raz toľko, ako všetky zvyšné diaľničné tendre dokopy. V súťaži o obchvat Bratislavy si ministerstvo dopravy vyberá víťaza spomedzi štyroch konzorcií. Rozhodnúť sa chce v závere tohto roka.
Doprastav nie je členom ani jedného zo súťažiacich združení, donedávna mal totiž finančné problémy. To mu však nebráni, aby sa do výstavby zapojil napríklad ako hlavný dodávateľ víťazného konzorcia.
Šancu bude mať najmä v prípade, ak uspeje združenie, ktoré nemá na Slovensku rozsiahle stavebné kapacity a bude si ich musieť zabezpečiť od miestnych firiem.
Takíto uchádzači sú v tendri dvaja - združenie firiem Cintra Infraestructuras International, Porr, Macquarie Capital Group a združenie Hochtief PPP Solutions, Iridium Concesiones de Infraestructuras a Dif Infra PPP 3 Luxembourg.
Ak vyhrá niektorý z ďalších dvoch uchádzačov, Doprastav to bude mať ťažšie. Sú to totiž popredné globálne skupiny so silnou lokálnou účasťou. Na Slovensku ich reprezentujú stavebné firmy Strabag a Eurovia. Lenže ani tu nie je spolupráca vylúčená.
Napríklad so Strabagom je Doprastav v združeniach pri všetkých štyroch v súčasnosti budovaných diaľničných úsekoch. A Doprastav, Strabag a Eurovia sú spoločne v konzorciách na aktuálnych zákazkách na zvýšenie bezpečnosti na diaľniciach pri Trnave a v Liptove.

Zákazky sa končia
Doprastav navyše stále nedosahoval presvedčivé čísla v hospodárení. Vlaňajší zisk pred zdanením vo výške 34 miliónov eur môže na prvý pohľad pôsobiť upokojujúco, ale nepredstavuje reálny obraz jeho hospodárenia.
Skresľuje ho odpis dlhov v rámci reštrukturalizácie. Neberúc túto účtovnú operáciu do úvahy, výsledkom by bola strata 51 miliónov eur. Taký je rozdiel medzi reálnymi nákladmi a výnosmi stavebnej firmy.
Až v tomto roku začína podľa informácií TRENDU Doprastav hospodáriť plusovo. Z roka na rok mu ubúda stratových zákaziek a čoraz väčšiu váhu v jeho portfóliu tvoria tie ziskové. Môžeme preto predpokladať, že v tomto aj v budúcom roku vykáže zisk.
Ak by sa ziskovosť Doprastavu vrátila na úrovne spred krízy, jeho hodnota by mohla presiahnuť 100 miliónov eur. V dobrých rokoch 2008 a 2009 totiž prekračoval zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi (EBITDA) 20 miliónov eur. Oslovení bankári by ocenili firmu tohto typu na štvor- až šesťnásobok EBITDA.
Ide, samozrejme, len o ilustratívny prepočet, ktorý nevyjadruje aktuálnu hodnotu Doprastavu, len jeho ziskový potenciál na základe minulých výsledkov. Bankári by pri oceňovaní firmy viac pozerali na budúce zákazky.
"V stavebníctve sú veľké výkyvy, ktoré sú spôsobené nielen cyklickosťou ekonomiky, ale najmä úspešnosťou získavania a realizácie zákaziek. Pri stavebnej firme by som dal pomerne významnú váhu aj budúcim objednávkam cez zazmluvnený objem budúcich výkonov. Minulosť totiž nie je zárukou opakovateľnosti," uvádza nemenovaný bankár.
Navyše, stavebníctvu sa teraz darí a tomuto segmentu sa môže dariť ešte lepšie. Na trhu je stále vysoký dopyt a ceny stavebných prác rastú. Diaľnice sa stavajú v rekordnom tempe a rozbehla sa aj výstavba kancelárskych a obytných budov.
Priemerná mzda v stavebníctve narástla v júni medziročne o 6,1 percenta a stavebná produkcia o 26 percent, čo je najviac, odkedy sa tieto štatistiky vyhodnocujú. Pripravované súťaže Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) sú pre stavebné firmy ďalšou príležitosťou na rast ziskov.
Pomôcť môže aj to, že NDS vyhlasuje viacero súťaží naraz. Keďže tak dá prácu väčšine relevantných firiem na trhu, tie nebudú mať záujem ísť do cenových vojen ani námietkových konaní.
To isté sa stalo v roku 2013, keď NDS vyhlásila v krátkom čase päť veľkých diaľničných tendrov. Bývalý minister Ján Figeľ (KDH) vtedy pre denník SME povedal, že to vytvára priestor na cenové dohody. Či sa jeho slová naplnili, nikto nedokázal. Isté však je, že ceny stúpli a výrazne ubudlo námietok zo strany uchádzačov.

Záchranná pôžička
Doprastav oficiálne vlastní legenda slovenského stavebníctva Dušan Mráz. Cez eseročku Irol mu patrí 99,91 percenta akcií. Napriek tomu v ňom nie je jediným pánom.
V roku 2013 požičala Mrázovmu Irolu desať miliónov eur s 8,5-percentným úrokom britská schránková firma Tempelis. Tá na oplátku získala záložné právo na obchodný podiel Irolu v Doprastave.
Založené boli aj akcie Doprastavu, pravdepodobne tiež v prospech Tempelisu. Poistkou pre poskytovateľa pôžičky sú záložné práva, okrem iného nárok na podiely na zisku či nárok na úhradu akejkoľvek sumy, vyplatenej v súvislosti s podielom D. Mráza v materskej firme Doprastavu.
Tento veriteľ Doprastavu sa už dva roky zatajuje. V roku 2013, keď prišla pôžička od schránkovej firmy, identifikovali ľudia z okolia Doprastavu vplyv Miroslava Výboha, ktorého premiér Robert Fico označuje za svojho priateľa.
Finančným riaditeľom a členom predstavenstva Doprastavu sa vtedy stal Roman Guniš - spolumajiteľ poradenskej firmy MiddleCap Partners, v ktorej podľa informácií TRENDU pracoval Výbohov syn Matúš.
Samotný M. Výboh však akékoľvek prepojenie s Doprastavom opakovane odmietol. Teraz sa s ním reportérovi TRENDU napriek snahe nepodarilo telefonicky spojiť, nereagoval ani na esemesku.
Neskôr sa v Doprastave ukázali nitky aj na biznis ďalšieho podnikateľa blízkeho Smeru-SD Juraja Širokého. Miesto schránkového investora Tempelis zaujala iná, tentoraz cyperská schránka Forestall Trading. Jej riaditeľkou je cyperská správkyňa Xenia Xenofontosová. Tá sa objavovala aj v ďalších schránkových firmách, ktoré požičiavali peniaze Širokého Váhostavu.
Podieľala sa napríklad aj na prevode IT firmy J. Širokého bit-Studio. Správkyňa v minulosti TRENDU vysvetlila, že manažujú portfólio vlastných firiem aj firiem klientov. Firme, ktorá zainvestovala do Váhostavu, podľa nej poskytovali služby len dočasne. Na otázku týkajúcu sa Forestall nereagovala.
Ako nominant J. Širokého sa javí aj členka dozornej rady Doprastavu Radoslava Sláviková Geržová. Tá predsedá aj dozornej rade prevádzkovateľa záchranných služieb Falck Emergency.
Polovicu tejto firmy vlastní dánska nadnárodná skupina Falck, druhú novozélandská schránková firma s podobným pozadím, aké má Širokého Váhostav či HC Slovan Bratislava. R. Sláviková Geržová nedávno z Doprastavu odišla.
"Juraj Široký, spoločnosť Druhá strategická ani žiadna iná z firiem v holdingu nemá dôvod sa k tejto téme vyjadrovať, pretože o nej nemá žiadne informácie a nemá ani prečo nimi disponovať," reagovala hovorkyňa Druhej strategickej Michaela Kováčik Grendelová.
Aj Jozef Brhel, ktorého meno sa v súvislosti s Doprastavom objavovalo tiež, svoju účasť vo firme odmieta. Doprastav sa k otázkam TRENDU nevyjadril. Čo aktuálne zmeny znamenajú, preto nie je jasné. Aj keď majú kauzy Doprastav a Váhostav podobné obsadenie, v mnohom sa od seba líšia.
Pre Váhostav zabezpečil peniaze jeho nepriamy vlastník J. Široký na to, aby udržal firmu vo svojich rukách. V prípade Doprastavu pravdepodobne finančné prostriedky nezaobstaral jeho vlastník, ale niekto tretí. Do Váhostavu bolo treba naliať zhruba štyridsať miliónov eur na to, aby J. Široký o firmu neprišiel.
Na túto pôžičku sa neviazali žiadne záruky, len "osobné garancie" J. Širokého. V Doprastave niekomu stačilo desať miliónov na to, aby v ňom získal vplyv spojený so záložnými právami.

Tubau: Nerokujeme
Tip, podľa ktorého má Doprastav prejsť do rúk Maria Hoffmanna a Vladimíra Ondriša, sa nateraz nepotvrdil do bodky. "Nie, momentálne nerokujem o kúpe Doprastavu," reagoval V. Ondriš. Doprastav nekupujem, odpovedal M. Hoffmann prostredníctvom svojej mediálnej zástupkyne Heleny Tomkovej.
K určitému kontaktu medzi Doprastavom a oboma podnikateľmi však podľa ďalších dôveryhodných zdrojov došlo. TREND sa ich pýtal na ďalšie podrobnosti, obaja však zostali pri spomínanej strohej odpovedi. Doprastav nereagoval vôbec.
Spojeniu V. Ondriša a M. Hoffmanna dáva zmysel viacero okolností. Prvým je finančné partnerstvo Ondrišovej Tubau a Poštovej banky, ktorú donedávna vlastnil M. Hoffmann. Banka financovala Tubau podľa registra záložných práv od roku 2011. Krátko predtým zo spoločnosti Tubau odišiel jeho švajčiarsky spoluakcionár a jediným majiteľom sa stal V. Ondriš.
V poslednej účtovnej uzávierke firmy Tubau sa však už píše, že Poštová banka je vlastníkom hnuteľných vecí Tubau a že minoritným akcionárom je Jakub Jaroš. M. Hoffmann vo svojej odpovedi napísal, že so spoločnosťou Tubau nemá žiadne obchodné ani iné vzťahy, s J. Jarošom nespolupracuje ani nespolupracoval. V. Ondriš prejavil záujem vyjadriť sa k dodatočným otázkam TRENDU, ale do uzávierky čísla neodpovedal. Stanovisko nezaslala ani Poštová banka.
V. Ondriš postupne vybudoval skupinu Danicon Holding, ktorej súčasťou sú okrem Tubau a ďalších firiem Cestné stavby Liptovský Mikuláš. Stavebníctvu sa teda venuje. Nemusí byť však pripravený alebo nastavený na kúpu gigantu, akým je Doprastav.
M. Hoffmann sa zase nikdy neorientoval na stavebníctvo, hoci napriek viacerým problémovým projektom zostáva jedným z najvplyvnejších podnikateľov na Slovensku. V Doprastave by sa však navzájom mohli dopĺňať.

Text pôvodne vyšiel v týždenníku Trend.


Špecialista na diaľnice a mosty
Doprastav vznikol ako národný podnik ešte roku 1953 s prioritným zameraním na dopravné stavby. Jeho hlavnou špecialitou sa stali najmä mosty veľkých rozpätí. V roku 1995 sprivatizovala 51 % akcií vtedy už štátnej akciovky zamestnanecká spoločnosť.
Vlani sa po problémoch s diaľničnými zákazkami v Poľsku a zrušení koncesnej zmluvy na PPP projekt na slovenskej diaľnici D1 podnik dostal do reštrukturalizácie a veritelia mu odpustili takmer 70 percent dlhu. (ob) O hodnote firmy rozhoduje jej schopnosť získavať lukratívne zákazky.

http://ekonomika.sme.sk/c/7993304/ako-zarobit-na-doprastave-sto-milionov.html