57 kilometrov hlbokou horou: Vlaky idú konkurovať lietadlám

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

57 kilometrov hlbokou horou: Vlaky idú konkurovať lietadlám

Odoslaťod plš » 15. Sep 2015 22:36

57 kilometrov hlbokou horou: Vlaky idú konkurovať lietadlám

15.09.2015 | Branislav Benčat | © 2015 News and Media Holding

Predstavte si cestu vlakom z Bratislavy do Trnavy. Alebo do Dunajskej Stredy. Prípadne pre východniarov z Prešova do Vranova nad Topľou. Na každej z týchto trás by vám stále chýbalo zhruba desať kilometrov, aby ste prešli rovnakú vzdialenosť, akú už o necelý rok bude možné prekonávať v najdlhšom železničnom tuneli na svete.

Gotthardský úpätný tunel Zdroj: Alptransit
Švajčiarska oblasť Bodio, kde na juhu vchádza do Álp Gotthardský úpätný tunel

Vedie popod švajčiarsky alpský Gotthardský masív a jeho výstavbu po 16 rokoch dokončili. Celkové investície do stavby prevyšujú osem miliárd eur.

Tunel svojou dĺžkou pokorí dosiaľ najdlhší železničný tunel Seikan, ktorý spája pod hladinou mora japonské ostrovy Honšú a Hokaidó. Aj cez ďalších päť najdlhších tunelov sveta vedú koľajnice, rekordný cestný tunel Lærdal sa nachádza v Nórsku na ceste E16 a má „len“ 24,5 kilometra.
Prečo úpätný?

Šestnásť rokov pritom trval len samotný proces stavebných prác, ktorý zahŕňal najmä razenie rúr. O projekte upätného železničného prepojenia severu s juhom Švajčiarskych Álp sa hovorilo už od 60. rokov minulého storočia, začiatkom 90. rokov sa začal pripravovať konkrétny plán Gotthardského úpätného tunelu.

Švajčiarska oblasť Bodio, kde na juhu vchádza do Álp Gotthardský úpätný tunelZdroj: Alptransit

V roku 1996 sa vyhodnotili v oblasti prieskumné vrty s výsledkom, že razenie tubusov cez dané typy horniny bude možné. V novembri 1999 vykonali pri Amstegu prvé odstrely, čo predstavovalo oficiálny začiatok výstavby úpätného tunelu.

Úpätného (býva nazývaný aj pätový či základňový) preto, že cez horský masív prechádza v jeho spodnej časti, v nadmorskej výške okolo 400 m. n. m. Naprieč horou tak musí prekonať podstatne väčšiu vzdialenosť ako vrcholové tunely, ktoré sa stavajú vo väčšej výške a je k ním potrebné vybudovať stúpajúci príjazd.

To je značne obmedzujúce. Jednak z dôvodu, že súpravy musia cez takéto príjazdové časti jazdiť pre časté zákruty pomalšou rýchlosťou a pre stúpanie, respektíve klesanie majú určenú maximálnu hmotnosť nákladu. Pomáhať v prekonaní výškových metrov im musia aj pomocné lokomotívy.
Mladší brat sa narodí po 135 rokoch

Gotthardský úpätný tunel vchádza na severe do masívu v oblasti Erstfeld v nadmorskej výške 460 metrov, na juhu vychádza v oblasti Bodio v nadmorskej výške 312 metrov.

V najvyššom bode sa koľajnice nachádzajú niekoľko metrov nad 500 m. n. m. a nad tunelom sa v niektorých miestach týčia takmer 2-tisícky výškových metrov hory.

Vjazd do Gotthardského úpätného tunela v oblasti Ertsfeld v 460 m. n. m.Zdroj: Alptransit

Nový tunel nebude v oblasti jediným. Starší Gotthardský železniční tunel je vrcholový, pretína Gotthardský masív v nadmorskej výške prevyšujúcej 1 100 metrov a meria tak len 15 kilometrov. Razili ho ešte v rokoch 1871 až 1881 a na stavbe zahynuli zhruba dve stovky robotníkov. Pri budovaní nového zaznamenali úmrtí osem.

Budúcnosť starého tunela bude po otvorení úpätného tunelu neistá. Ten má totiž zrýchliť prepravný čas a osobné vlaky cez neho môžu prechádzať rýchlosťou až 250 kilometrov za hodinu. V prípade nákladných vlakov by malo byť rýchlostné obmedzenie stanovené na 160 kilometrov za hodinu. Stále je to však dvojnásobná rýchlosť oproti tunelu z konca 19. storočia, kde je povolená maximálne osemdesiatka.

Vo výstavbe je niekoľko kilometrov južne od Gotthardu smerom do Milána ďalší úpätný tunel Ceneri. Bude mať dĺžku 15 kilometrov a jeho otvorenie je naplánované na rok 2020.
Konkurovať chce aj lietadlám

Nový Gotthardský tunel je dvojrúrový, čiže vlaky môžu bez obmedzení jazdiť v oboch smeroch. Obe rúry, vzdialené od seba od 40 do 70 metrov, majú zhruba 57 kilometrov, ďalších 38 kilometrov tvoria bočné chodby či vetracie šachty. Dokopy tak celá sieť rúr a šácht meria vyše 150 kilometrov.

Razenie Gotthardského úpätného tunelaZdroj: Alptransit

Sprevádzkovanie tunela zmenší cestovný čas na trati medzi Zürichom a Milánom o vyše hodinu, mala by po novom trvať 2 hodiny a 40 minút. Ide o interval, ktorým budú chcieť železnice konkurovať na rovnakej trase aj leteckej doprave.

Prvú oficiálnu jazdu tunelom po jeho otvorení začťiatkom júna 2016 absolvuje tisícka pasažierov, ktorých vyberú v januári.
Vďaka tunelu vznikli ostrovy

Hlavným cieľom budovania tunelu nebola osobná doprava. Mal by najmä poskytnúť väčšie možnosti pre nákladnú dopravu a odbremeniť tak Alpy od veľkej ekologickej záťaže v podobe prejazdu veľkého počtu nákladných automobilov. V súčasnosti ich cez oblasť prejde zhruba 1,3 milióna ročne, po otvorení tunela by sa ich počet mal znížiť podľa odhadov na 650-tisíc za rok.

Zvyšok materiálu a tovarov sa prepraví v zvýšenom objeme po železnici. Nový tunel ponúkne kapacitu pre 200 až 250 prejazdov železničných súprav za deň.

Na výstavbe pracovalo 2-tisíc robotníkov a z hory sa počas nej vyviezlo 24 miliónov ton horniny. V priebehu prác sa vžilo prirovnanie, že je to viac, ako by sa použilo na výstavbu piatich Cheopsových pyramíd, ktorá je najväčšia z egyptských pyramíd.

Gotthardský úpätný tunel prerazili v roku 2010. Stal sa najdlhším na sveteZdroj: SITA / AP

Vyťažený materiál pritom Švajčiari zužitkovali, ako sa len dalo. Časť z neho použili priamo na stavbe a zvyšok využili na vybudovanie troch umelých rekreačných ostrovčekov na neďalekom jazere Vierwaldstättersee.
Najbezpečnejší úsek železníc

Oficiálne otvorenie tunela je síce naplánované až na začiatok júna budúceho roka, na testovanie je však pripravený už teraz. Po tom, ako dokončili väčšinu technických prác, očakáva sa súhlas švajčiarskeho Federálneho úradu pre dopravu, ktorý má dať zelenú vykonávaniu skúšok v tuneli. Záťažové testovanie musí okrem koľajníc zvládnuť osvetlenie, bezpečnostné systémy, vetranie či komunikačné zariadenia.

Bezpečnosť tunela sa bude do jeho otvorenia preverovať v simulovaných situáciách požiaru či havárie. Dôležitá je aj správna funkčnosť klimatizácie v tuneli, celoročne je maximálna povolená teplota stanovená na 28 stupňov. Bez nej by sa v rúrach teplota mohla šplhať až k 50 stupňom Celzia.

Renzo Simoni, generálny riaditeľ spoločnosti Alptransit Gotthard, ktorá je zadávateľom výstavby tunela, tvrdí, že pôjde o najbezpečnejší úsek celej švajčiarskej železničnej siete.

Na stavbe tunela pracovalo 2 500 robotníkov z rôznych kútov svetaZdroj: SITA / AP

Pri stavbe tunela zahynulo osem robotníkov, pod zemou majú aj svoj malý pamätníkZdroj: SITA / AP

Gotthardský úpätný tunel je najdlhší tunel na sveteZdroj: Alptransit

http://www.etrend.sk/gallery/article/57 ... l?photo=17
plš
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Založený: 04. Sep 2011 22:26
Bydlisko: Košice

Naspäť na 2015

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 9 hostí.