Kontroluje Váhostav aj Doprastav: Nechcú viac dodatkov ako i

[Krampus]

Kontroluje Váhostav aj Doprastav: Nechcú viac dodatkov ako iní

Keď prišiel vysúťažený stavebný dozor od konzorcia pod vedením Váhostavu prevziať kontrolu nad časťou D1, na ktorej po páde rozbetónovaného mosta zomreli štyria ľudia, bol už most odprataný, vraví šéf dozoru veľkých stavieb.

Prvá vláda Roberta Fica chcela mať D1 hotovú už v roku 2010. Ten, kto na stavby reálne dohliada, to vidí aktuálne najskôr na rok 2020, ale možno aj na oveľa neskôr. Pozrite sa, ako vysvetľuje, prečo nedal Váhostavu pokutu, keď meškal s diaľnicami pre nevyplatené faktúry, Martin Bakoš – šéf firmy Amberg Engineering Slovakia, ktorá dozoruje a projektuje veľké infraštruktúrne stavby, ako sú diaľnice alebo železnice.
•Kedy zmiznú zápchy od Senca?
•Koľko stojí kilometer diaľnice?
•Ako štát odhaduje cenu diaľnic a prečo sú to „hausnumerá“?
•Ako si stavbári typu Váhostav a Doprastav pýtajú dodatky k zmluvám?

Štát sľubuje, že D1 z Bratislavy do Košíc bude v roku 2019. Bude vtedy?

Odhadujem, že najťažší úsek na D1, čiže 7,5-kilometrový tunel Višňové pri Žiline, bude hotový v roku 2020. To znamená, že okrem zatiaľ nejasného termínu pre úsek pri Ružomberku medzi Turanmi a Hubovou by všetky ostatné úseky mali byť hotové v roku 2020.

Pri ružomberskej časti D1 ešte nie je jasné ani to, kadiaľ presne povedie – ohrozuje chránenú prírodu. Kedy bude podľa vás vyasfaltovaná?

Teraz asi nikto nevie odhadnúť, čo s týmto úsekom bude. Do roku 2020 však máme ešte päť rokov. Ak by sa teraz rozhodlo, kadiaľ povedie, tak by celá D1 od Košíc po Bratislavu mohla byť skutočne hotová v roku 2020.

Kde sú ďalšie riziká pre autostrádu medzi metropolami v roku 2020?

Problémy sú napríklad hneď vedľa ružomberskej diaľnice: na úseku od Hubovej po Ivachnovú. Zosunul sa tam svah nad rozostavaným tunelom Čebrať. No tento úsek by tiež mali stihnúť dostavať do piatich rokov. Štát síce hovorí, že D1 budú mať šoféri kompletne k dispozícii v roku 2019, ale jeden rôčik by som k tomu radšej pridal do rezervy.

To je ešte optimistický scenár…

Áno, je. Ale ak všetko pôjde, ako má, termín je reálny.

Aký je ten pesimistický?

Taký neexistuje, lebo D1 môže byť v roku 2021, 2022 aj neskôr. Ak sa nezačne stavať úsek Turany – Hubová aspoň do roka alebo ak sa vyskytnú nejaké problémy s tunelom Višňové (napríklad neočakávane zlé geologické podmienky či iné), tak sa môže stavba pretiahnuť za rok 2020 aj o niekoľko rokov.

V scenári, v ktorom rátate s D1 v roku 2020, už očakávate, že budú hotové aj stavby na trase, pre ktoré štát ešte len hľadá zhotoviteľa – obchvat Prešova či úsek pri Košiciach Budimír – Bidovce?

Áno, rátam, že do roku 2020 budú hotové už aj tieto stavby. Nie sú to zložité úseky, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť spomínané termíny, hoci sa o ich stavbu ešte len súťaží. Napríklad úsek Budimír – Bidovce je jedna z najjednoduchších stavieb, je na rovinke. Problémy sa môžu vyskytnúť skôr tam, kde treba stavať tunel.

Sčasti dozorujete aj tunel Višňové pri Žiline. Štát pri ňom avizoval, že nie je spokojný s tempom prác, a vyhrážal sa výpoveďou zmluvy konzorciu talianskej firmy Impregilo a Dúhy z portfólia podnikateľa Miroslava Remetu. Tak stíhajú či nie?

Prvý takzvaný míľnik splnili. V tomto prípade znamenal, že bolo treba k určitému dátumu vyraziť prvých 100 metrov tunela.

Tých prvých pár metrov bolo s odretými ušami?

Bolo to možno s odretými ušami, ale to je také isté, ako keď niekto dá gól v poslednej sekunde. Aj taký gól platí a je jedno, že ho skórovali v poslednej sekunde. Áno, boli tam problémy so začiatkom razenia, možno im zo začiatku chýbali ľudia na razenie, ale prvý míľnik splnili a uvidíme, čo bude ďalej.

Ako môže niekto vyhrať tender na stavbu najnáročnejšieho a najdlhšieho tunela na Slovensku, ak nemá odborníkov na razenie tunela?

Dobre vieme, ako to chodí. Slovenská firma sa častokrát iba kvôli referenciám spojí so zahraničným partnerom. Ale nebuďme naivní, vieme, že žiadny zahraničný robotník sem robiť nepríde. To znamená, že Taliani určite predpokladali, že si najmú na práce tunajších robotníkov.

Prečo nevedeli nikoho nájsť?

Na Slovensku je teraz veľa rozrobených tunelov, razí sa ich momentálne až päť. Druhá vec je, že asi ani ponúkaná cena nebola taká atraktívna, aby niekoho ihneď presvedčila, aby odišiel z iného rozrobeného tunela na tunel Višňové. Tie prvé metre primárne razili sami cez tunelársku firmu Uranpres, sesterskú firmu Dúhy, ktorá okrem iného razí aj tunel Ovčiarsko.

Remetove firmy nemajú kapacitu zvládnuť samy Višňové. Niekoho si musia nájsť?

Áno, preto teraz ťažko hovoriť, či to stihnú alebo nie. Budú si musieť niekoho nájsť, o to skôr, že tunel sa razí z dvoch strán a obe tunelové rúry naraz, a to je dosť náročné na personál.

Naznačujete, že Višňové subdodávateľov finančne neláka. Ale Taliani s Dúhou zaň majú zinkasovať 410 miliónov eur, to nie je žiadna katastrofa.

Nie je, ale treba možno pozerať na to, ako sa tvorila cena, aká časť ide na samotné razenie tunela, aká na mosty a cestu mimo tunela. Celý úsek pri Žiline, ktorý vysúťažili, má 13,5 kilometra, tunel je viac ako polovica z neho. Keď napríklad niekto stanoví ponukovú cenu tak, že na razenie dá menej, ako je možno štandard, a viac peňazí zo 410 miliónov eur vyčlení na iné objekty, tak stavba tunela nemusí vyzerať pre subdodávateľov až tak príťažlivo.

Koľko stojí kilometer tunela, bez marže, teda len ľudia a technológia na razenie?

V minulosti to vychádzalo zhruba na miliardu korún, čiže asi 33 miliónov eur za kilometer dvojrúrového tunela, ak nepočítame napríklad tunel Branisko. K tomu treba prirátať asi 20 až 25 percent za technologické vybavenie tunela.

Čiže najviac sa dostaneme asi na 40 miliónov eur za kilometer?

Viac-menej áno. Tunel Bôrik, ktorý je dlhý približne jeden kilometer, stál 48 miliónov eur. Do tejto ceny je započítaný už aj zisk firmy.

Koľko stojí kilometer bežnej cesty?

Cena závisí od terénu a ďalších okolností. Priemerná cena piatich vytypovaných úsekov D1 stavaných od roku 2005 vychádza na 12 až 13 miliónov eur za kilometer. To je bežná európska cena, za takéto ceny sa zhruba stavia aj v Česku. Pri jednoduchších úsekoch je to, samozrejme, menej, pri zložitejších viac.

Na koľko vyjde kilometer nenáročnej diaľnice – žiadne tunely, diaľnica na jednoduchej rovinke, prípadne s mostami?

V starej mene približne platí, že kilometer obyčajnej diaľnice bez mostov a tunelov vyjde na niečo vyše 200 miliónov korún, čiže asi 6 miliónov eur. S mostami to vychádza na 400 až 500 miliónov korún, teda 13 až 17 miliónov eur.

Skúsme príklad: jednoduchá stavba na rovinke Budimír – Bidovce, sú na nej aj mosty či mimoúrovňové križovatky a cesty vo výške. Štát odhaduje, že bude stáť okolo 210 miliónov eur, čo vychádza asi na 14 miliónov eur za kilometer. Dobrý odhad?

Nie je to premrštená cena. Keby aj vysúťažená cena bola iba tesne pod tou vypísanou, tak je to reálna cena.

Pri tuneli Višňové expertíza rátala, že môže stáť aj takmer 1 miliardu eur. Podľa toho, čo hovoríte, je to odtrhnuté od reality a vysúťažená 410-miliónová cena je možno aj štedrá, pritom expertíza pre Budimír – Bidovce sa zdá byť primeranou. Prečo?

Mám ťažké srdce na tých, ktorí robia, respektíve robili expertízy. Viem, ako sa robia, lebo v minulosti som sa dal sám na niektoré z nich nahovoriť.


Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

https://dennikn.sk/251388/kontroluje-vahostav-aj-doprastav-nechcu-viac-dodatkov-ako-ini/