Modernizácia železničných tratí zostáva pre ŽSR jednou z pri

[jarino]

Modernizácia železničných tratí zostáva pre ŽSR jednou z priorít

Koniec minulého roka bol cieľovou páskou pre Operačný program Doprava 2007 – 2013, v súčasnosti už prebieha Operačný program Integrovaná infraštruktúra, časovo ohraničený rokmi 2014 až 2020. Železnice Slovenskej republiky – ako jeden z najväčších investorov na Slovensku vôbec – boli v oblasti modernizácie železničných tratí, využitia a naplnenia Operačného programu Doprava (OPD) mimoriadne úspešné a svoje ambície naplnili na viac ako 100 %. Rovnako smelé ambície má manažér infraštruktúry aj v novom programovom období.

Rozvoj železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky vychádza zo základných medzinárodných dohôd AGC a AGTC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach a Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). So začlenením siete ŽSR do európskych dopravných ciest prevzali ŽSR zároveň aj povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitými železničnými správami. S modernizáciou železničných tratí SR sa začalo v roku 2000 a ŽSR majú modernizáciu tratí – tak ako dosiaľ, aj do budúcnosti – stále ako jednu zo svojich priorít. Strategické ciele rozvoja železničnej infraštruktúry sa zameriavajú na zvyšovanie traťovej rýchlosti, úpravu staníc a zastávok či budovanie mimoúrovňových križovatiek. Najvyššia rýchlosť vlakových súprav dosahuje po úpravách tratí 140 až 160 km/h.


Výsledky v rámci OPD 2007 – 2013

ŽSR boli v čerpaní eurofondov mimoriadne úspešné, do konca roka 2015 vyčerpali za celé štvorročné obdobie 1,1 miliardy €. Prioritou v rámci OPD bolo dokončiť modernizované úseky na rýchlosť vlakov do 160 km/h. Dnes už I., II., IV., V. a VI. etapa výstavby úsekov na trati Nové Mesto nad Váhom – Púchov slúži svojmu účelu a cestujúcim. ,,Zriadili sme centrum riadenia dopravy v Púchove, z ktorého sa diaľkovo ovláda traťový úsek Trenčianska Teplá – Púchov a po dokončení modernizácie sa bude z tohto centra kompletne riadiť vlaková doprava od Nového Mesta nad Váhom až po Žilinu,“ hodnotí stav generálny riaditeľ ŽSR Ing. Dušan Šefčík. V septembri 2015 sa ukončila aj stavba ŽSR Zavedenie ERTMS v úseku Bratislava – Žilina – Čadca – št. hr. SR/ČR, ktorá významným spôsobom prispeje k riadeniu a bezpečnému chodu vlakov v daných úsekoch.

Ukončili sa aj práce na 1. etape telematických systémov, projektové práce v súvislosti s budovaním terminálov intermodálnej prepravy a záchytných parkovísk. Modernizačné práce vo významnom rozsahu sa realizovali aj v Čiernej nad Tisou, ktorá je vstupnou bránou širokého rozchodu. Celkovo sa od roku 2012 stavebne ukončili modernizácie na úseku Nové Mesto – Zlatovce s celkovou dĺžkou 17,457 km, na úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša s dĺžkou 20,409 km a na úseku Beluša – Púchov s dĺžkou 8,856 km. Z aktuálne rozostavaných stavieb sa zmodernizovalo na úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá 18,710 km a na stavbe Považská Teplá – Žilina sa ukončilo 13,933 km dvojkoľajnej trate, čo je spolu 79,365 km tratí.

Eurokoridory prechádzajúce územím SR

Koridor č. IV. (Berlín/Norimberg – Praha – Budapešť /Konstanca/Thessaloniky/Istanbul)
územím Slovenska vedie trasa koridoru na úseku štátna hranica s Českou republikou – Kúty – Bratislava – Štúrovo – štátna hranica s Maďarskom

Koridor č. V. (Benátky – Terst/Koper – Ľubľana – Budapešť – Užhorod – Ľvov)
územím Slovenska prechádza po trase Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – štátna hranica Ukrajiny; trať je dĺžkou 545 km a dosahovanými prepravnými výkonmi prioritnou hlavne vo väzbe úsekov Čierna nad Tisou – Žilina a Bratislava – Žilina na koridor č. VI.

Koridor č. VI. (Gdansk – Varšava – Katovice – Žilina)
územím Slovenska vedie trasa koridoru na úseku štátna hranica s Poľskom – Skalité – Čadca – Žilina s celkovou dĺžkou 51 km

Požiadavky na železničnú infraštruktúru

vybavenie železničných tratí ERTMS
dosiahnutie interoperability – železničná infraštruktúra (ŽI) musí byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a jej vykonávacími opatreniami
súlad ŽI s TSI, resp. na základe čl. 39 nariadenia EPaR 1315/2013 (publikované v OJ 20. 12. 2013)
rozchod koľaje pre nové železničné trate 1 435 mm
elektrifikácia 25 kV /50 Hz
zaťaženie na nápravy 22,5 t
dĺžka vlaku 740 m – trate „core network“ pre nákladnú dopravu
maximálne stúpanie a klesanie nových tratí pre vlaky konvenčnej nákladnej dopravy = 12,5 mm/m
zmierňovanie vplyvu hluku spôsobeného železničnou dopravou


Operačný program Integrovaná infraštruktúra

Významnou oblasťou, ktorá je pre ŽSR prioritnou v ďalšom období, je rozbeh nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). V rámci tohto programu pripravujú Železnice Slovenskej republiky zatiaľ modernizáciu 2 veľkých projektov v celkovej hodnote 650 miliónov €. V prvom prípade ide o realizáciu I. etapy modernizácie železničnej trate Púchov – Žilina, a to úseku Púchov – Považská Teplá, kde aktuálne prebieha verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa. Druhým veľkým plánovaným projektom je modernizácia železničnej trate Liptovský Mikuláš na úseku trate Paludza – Liptovský Hrádok. V rámci ,,národných projektov“ – zásobníka projektov OPII – majú ŽSR ambíciu vyhlásiť súťaže na projektovú dokumentáciu na 10 projektov v celkovej hodnote 114 miliónov €. Z tých najvýznamnejších možno spomenúť napríklad súťaž na modernizáciu úseku Žilina – Kraľovany, Kraľovany – Liptovský Mikuláš, Košice – Michaľany či Michaľany – Čierna nad Tisou.

Celkovo sú v rámci Prioritnej osi č. 1, 3 a 5 alokované prostriedky na modernizáciu železničnej infraštruktúry a rozvoj osobnej dopravy vo výške 1,5 miliardy €, o ktoré sa ŽSR budú uchádzať so svojimi projektmi modernizácie tratí a rozvoja železničnej infraštruktúry. ,,Nepôjde pritom vôbec o ľahké odborné úlohy – ako v oblasti projektovej dokumentácie, tak ani v samotnej realizácii projektov – a potrebujeme dosiahnuť, aby ich Európska komisia vyhodnotila ako opodstatnené a aby sa na ich realizácii podstatnou časťou aj podieľala,“ vysvetľuje generálny riaditeľ ŽSR. Napríklad v rámci Prioritnej osi č. 1 (Železničná infraštruktúra ŽSR) sa už realizujú projekty modernizácie železničnej infraštruktúry, a to úsek Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo) a Čierna nad Tisou prekladisko koľaje, rampy, II. etapa. Prioritná os č. 3 (Verejná osobná doprava) sa zameriava na integráciu jednotlivých módov dopravy.

Priority modernizácie železničnej infraštruktúry

pokračovať v modernizácii koridorových tratí
vytvoriť konkurencieschopnú železničnú sieť – napĺňať ciele Bielej knihy 2011
modernizovať ŽI vychádzajúc z požiadaviek a potrieb dopravcov
realizovať ERTMS (ETCS + GSM-R)
elektrifikovať vybrané trate
snažiť sa o maximálne využitie prostriedkov z fondov EÚ
odstraňovať prekážky a napĺňať požiadavky interoperability

Obyvateľom západného Slovenska by mali perspektívne pomôcť riešiť dopravnú situáciu záchytné parkoviská pre integrovaný dopravný systém v Ivanke pri Dunaji, Nových Košariskách, Pezinku a v Zohore. Významnou je ambícia zrealizovať terminály integrovanej osobnej dopravy nielen v uzle Bratislava, ale aj v košickom regióne (Trebišov). Z Prioritnej osi č. 5 považujú ŽSR za najvýznamnejšie plány na elektrifikáciu trate Bánovce nad Ondavou – Humenné a Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou.


CEF fondy

Okrem Operačného programu Integrovaná infraštruktúra sa budú ŽSR uchádzať aj o využitie prostriedkov EÚ z fondov CEF (Connecting Europe Facility). V rámci týchto fondov pripravujeme realizáciu 6 akcií v celkovej hodnote 1,2 miliardy €. Medzi inými sú to dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácia železničnej trate Liptovský Mikuláš, úsek trate Poprad – Lučivná, Poprad – Spišská Nová Ves či modernizácia a ETCS na úseku štátna hranica s Českou republikou – Devínska Nová Ves. Vo všetkých uvedených zámeroch, ak sa týkajú akýmkoľvek spôsobom aj cestujúcej verejnosti, sú, samozrejme, zohľadnené smernice EÚ, ako aj európska legislatíva týkajúca sa pohybu imobilných a ťažko telesne postihnutých.

TEXT: Martina Pavliková
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby
http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/ze ... -z-priorit